Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18T/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou, v trestnej veci obžalovaného: K. P.Ó., M.. XX.XX.XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2018 v Dunajskej Strede, takto

rozhodol:

Obžalovaný K. P., M.. XX.XX.XXXX F. R. P., A. Q. A., G. D.,

je vinný, že

dňa 13. decembra 2017 v čase okolo 17:30 hod., vo vestibule železničnej stanice na Bratislavskej ceste č. 1 v Dunajskej Strede, pristúpil k poškodenému T. Q. a opýtal sa ho, kde má výplatu a povedal, aby mu dal peniaze, čomu poškodený T. Q. odmietol vyhovieť, následne ho preto udrel trikrát päsťou do tváre, v dôsledku čoho spadol poškodený na zem, kedy mu zobral z ramena ruksak červenej farby s nápisom PUMA - Ferrari, v ktorom mal poškodený uložené osobné veci, a to: stravu, harmonogram práce spoločnosti TESCO z novembra 2017, školiace papiere spoločnosti Tesco ohľadne obsluhy skenera a počítača, magnetický čip čiernej farby slúžiaci na evidenciu dochádzky v spoločnosti TESCO, mobilný telefón zn. Nokia striebornej farby nezisteného typu a dioptrické okuliare so strieborným rámom, s odcudzeným ruksakom následne vybehol z vestibulu na ulicu, odkiaľ sa o chvíľu vrátil späť a poškodeného T. Q.B. opätovne udrel päsťou do tváre, po čom poškodený spadol opäť na zem, kde do neho kopal, popri čom sa ho znova pýtal, kde má výplatu, načo mu poškodený odmietol odpovedať, následne z vestibulu odišiel, svojím konaním spôsobil poškodenému T. Q.B. zranenia a to: zlomeninu nosa s krvácaním z nosa, pomliaždenie a odreniny nosa, tržné rany slizničnej strany hornej pery, pomliaždenie hornej pery, pomliaždenie hrudníka a odreniny oboch rúk, ktoré si vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie bez podstatnejších obmedzení a odcudzením vecí materiálnu škodu vo výške 150,- eur,

teda

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

čím spáchal

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený T. Q., M.. XX.XX.XXXX F. R. P., Q. T. XXX/X, R. P., odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 11.06.2018 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 1 Pv 740/17/2201-24 zo dňa 11.06.2018 na obžalovaného K. P. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v štádiu dokonaného trestného činu.

Súd vykonal dokazovanie na nariadených hlavných pojednávaniach najmä výsluchom obžalovaného K. P., poškodeného T. Q.Ó., svedkov C.R. U., V. U., oboznámil podstatný obsah vyšetrovacieho spisu G.- XXX/X-F.-R.-XXXX - najmä lekársku správu L.. I. S. zo dňa 13.12.2017 o zdravotnom stave poškodeného T. Q., výsledok testu obžalovaného AlcoQuant 6020 plus na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva SR a odpis z registra trestov. Z takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný K. P. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku je nevinný. Vo svojej výpovedi spáchanie trestného činu poprel. Uviedol, že poškodeného pozná 10 rokov, zoznámil sa s ním ako so svojím biologickým otcom, ten mu ponúkol vyčkať na výplatu, že on mu bude vedieť dávať 100,- eur. On (obžalovaný) predtým podporoval menšími sumami poškodeného, povedal mu, že stačí, keď vráti tých 40-50,- eur. Na železničnej stanici čakávali, lebo táto je v blízkosti nocľahárne. Na vrátenie peňazí čakal už tretí deň, aj to poškodenému pripomínal, mal by ho udrieť. Bol pod vplyvom alkoholu (obžalovaný). Večer predtým sa hádali o tom, že poškodený nemôže byť jeho biologický otec, poškodený nenávidel tú tému (podľa obžalovaného), resp., že sa k nemu nesprával ako k vlastnému otcovi. Bol aj taký prípad, že ho poškodený napadol. Na začiatku incidentu sa poškodeného najprv spýtal, či už dostal výplatu. Poškodený mu odpovedal agresívne a arogantne, že čo on (obžalovaný) má spoločné s jeho výplatou, obžalovanému pripadalo, že bude útočiť. Ľavú ruku mal v sadre, preto pravou rukou chytil jeho ruku, aby ho nemohol udrieť. Poškodený reagoval tak, že ho zhodil na zem a pritlačil ho. Potom ho nechal, nech sa postaví a on ho udrel päsťou do tváre, hneď to oľutoval, ale poškodený ho chytil za krk, aj on jeho, presvedčil ho, aby ho pustil. Potom odišiel, ale poškodený mu začal nadávať, tak sa ho spýtal, či chce dostať ešte raz, poškodený naňho vyskočil, musel ho udrieť ešte raz. Následne mu zobral ruksak, pričom mohol vedieť, že má pri sebe celú výplatu, lebo mal exekúcie a neplatil ani výživné dlhé roky. Poškodený neprezradil, že už má výplatu. Rozhodol sa, že ruksak vyhodí do najbližšieho smetiaku a veci z neho vyberie. V igelitovej taške našiel dve porcie guláša, harmonogram z tesca a dioptrické okuliare, ktoré poškodenému požičal, mobilný telefón nenašiel, bol asi medzi potravinami. Čo uložil v nocľahárni, aby to tam poškodený potom našiel. Vrátil sa k poškodenému, aby mu povedal, kde nájde svoje veci. Videl ako telefonuje s políciou, nechápal to, lebo ruksak bol jeho. Preto ho pravou päsťou tak trafil, aby nemohol volať, vtedy mu spadol mobil, poškodený spadol na zem a on ho na zemi ešte udrel. Odišiel asi 30 metrov, ale zistil, že poškodený stihol zavolať políciu, preto sa vrátil, aby vyčkal na políciu. Ruksak bol jeho, aj okuliare, našiel to pri smetiaku ešte pred incidentom. Pozná poškodeného a vie, že tento nemal nikdy predpísané okuliare a vždy používal len také z kauflandu alebo si požičal od babky. Skutok je podľa neho vymyslený. Bitka nemohla trvať viacej ako pol minúty. Sám dioptrické okuliare nenosí, tie z ruksaku našiel on a dal ich poškodenému, aby si ich vyskúšal. Navrhol, aby súd prekvalifikoval skutok na trestný čin krádeže.

Poškodený T. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k incidentu došlo v decembri. Obžalovaný bol opitý a nafetovaný, došiel k nemu, že chce peniaze, udrel ho viackrát, potom došli

policajti, napadol ho dvakrát, aj keď sa vrátil, stále si pýtal peniaze. Mal pri sebe ruksak, ktorý mu obžalovaný potom aj zobral, mal v ňom papiere z tesca, mobil, okuliare, obžalovaný stále pýtal peniaze. Druhýkrát ho obžalovaný napadol, keď telefonoval na políciu, mal v ruke telefón, obžalovaný ho hneď udrel, na zemi ho kopal, potom prišli policajti. Obžalovaného pozná od 18 rokov, bývali spolu v byte jeho matky, ktorá ale obžalovaného vyhodila, lebo všetko vykrádal. Matka obžalovaného nikdy neuznala, že on je jeho otcom. On ho bral ako svojho syna, preto mali spoločný účet, ale obžalovaný stále fetoval a nič nerobil. Nikdy mu (obžalovaný) nič nepožičal, ani peniaze, ani veci. Červený ruksak mu obžalovaný dal, bol uňho, obžalovaný to vedel, vedel, že s ním poškodený chodí do práce. Pri incidente boli pri ňom svedkovia U. J. U., boli tam aj ďalší ľudia, niektorí si to natáčali. Obžalovaný ho napadol a ruksak zmizol, potom zavolal policajtov a potom ho obžalovaný napadol zasa. Obžalovaný výslovne uviedol, že obžalovaný počítal s tým, že v ruksaku mal mať výplatu. Veci, ktoré mal obžalovaný odložiť na nocľaháreň (ktoré vyložil z ruksaku a ruksak vyhodil), už nenašiel. Uvádzal, že obžalovaný ho už predtým napadol, aj jeho matku, vždy kvôli peniazom.

Svedok C. U.Ö. na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutok si už presne nepamätá. Pridržiaval sa svojej výpovede z prípravného konania a nechcel na nej nič meniť. Čo uviedol pri výpovedi v prípravnom konaní, potvrdil. Pri útoku videl, že útočí obžalovaný, poškodený sa iba bránil. Všimol si, že poškodený mal pri sebe nejaký ruksak. Od neho si požičal poškodený telefón, aby zavolal policajtom, ten má svedok rozpadnutý.

Svedok V. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on bol ožarovaný na hlavu, má rakovinu, veľmi si skutok nepamätá, strašne mu vynecháva pamäť. On to vidí tak, že otec a syn sa pobili, ale čo bolo viacej si nepamätá. Útočil obžalovaný, potom vyšiel z miestnosti, udrel ho viackrát, nepočítal to, poškodený sa nebránil. Potom sa obžalovaný vrátil a zas udrel poškodeného. Podľa neho mali medzi sebou nejaké dlžoby. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania v časti „bol tam aj K. P. a bavil som sa aj s ním, bolo na ňom vidieť, že má vypité“ uviedol, že keď to tak vypovedal, tak to asi bude tak. Po prečítaní výpovede z prípravného konania v časti „Ako Július ležal na zemi, tak K. P. mu z ramena zobral ruksak a utekal s ním preč z vestibulu smerom na autobusovú stanicu, atď.... (až do konca)“, uviedol, že keď to tak vypovedal, tak to tak bolo, nič viacej si nepamätá, bol ožarovaný. Od incidentu sa nestretol ani s poškodeným, ani so svedkom C. U. (od 19.3.2018 je vo VTOS - pozn. sudkyne). Je v treťom štádiu rakoviny, berie Tramal, jeho stav sa raz zlepší, raz zhorší, pamäť mu neslúži dobre, ale počul od obžalovaného, že si pýta peniaze od poškodeného.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. OD.-XXX/X-F.-R.-XXXX v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Z lekárskej správy L.. I. S. (predbežná správa pre políciu) zo dňa 13.12.2017 vyhotovenej o 21,39 hod. vyplýva, že poškodený T. Q. bol napadnutý a zbitý známou osobou, utrpel zlomeninu nosa s krvácaním z nosa, pomliaždenie a odreniny nosa, tržné rany slizničnej strany hornej pery, pomliaždenie hornej pery, pomliaždenie hrudníka a odreniny oboch rúk s predpokladanou dobou liečby do 6 týždňov.

Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 13.12.2017 vyhotoveného o 20,10 hod. vyplýva, že obžalovaný K. P. ťažkosti neudáva, alkohol užil, ostatné záznamy nečitateľné (popis EKG, tlak, atď.), resp. záver vyšetrenia - môže byť umiestnený v CPZ.

Z alkoholtestu AlcoQuant 6020 Plus (test na zistenie prítomnosti alkoholu) zo dňa 13.12.2017 o 19,01 hod. vyplýva, že obžalovanému K. P. bola hliadkou PZ nameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu v krvi.

Z pracovnej zmluvy medzi poškodeným a TESCO STORES SR, a.s., vyplýva, že deň nástupu do zamestnania bol 10.11.2017, so zaradením do funkcie pracovník/čka príjmu tovaru s týždenným pracovným časom 37,50 hodín a výplatným termínom na účet 10. deň, resp. poštovou poukážkou v 12. deň mesiaca.

Z dohody o pracovnej činnosti obžalovaného a TESCO STORES SR, a.s., vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú od 01.12.2017 do 30.11.2018.

Zo záznamu zo dňa 14.12.2017, ktorý poznačil por. L.. T. Q.D. vyplýva, že obžalovaný má podpísanú dohodu so spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s., a preto je vlastníkom čipu, ktorý slúži na pohyb

zamestnancov v obchode TESCO. Čip má každý zamestnanec. Obžalovaný po podpise dohody uviedol, že do práce príde, až keď sa mu bude chcieť.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od 09.11.2014 do 29.05.2018 (vo väzbe od 13.12.2017) mal obžalovaný evidovaných 9 záznamov

- vzbudenie verejného pohoršenia, krádeže bicyklov, priestupky proti verejnému poriadku, krádež kanalizačného poklopu, atď.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 1krát súdne trestaný. (1) V trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 4T/26/2016 mu bol uložený peňažný trest 200,- eur - tento podľa informácií z registra súdu zaplatil 17.07.2017 (poškodzovanie cudzej veci).

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za jednoznačne preukázanú v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie. Obžalovaný svoju vinu počas celého konania popieral, resp. uvádzal, že si v podstate od poškodeného len zobral svoj ruksak a neišlo mu o peniaze, resp. že poškodený naňho tiež útočil a on sa len bránil. Žiadna z týchto skutočností však nebola preukázaná. Obžalovaný prišiel za poškodeným s jasným úmyslom - pre peniaze. Dané potvrdil poškodený, svedok U.Ó., aj sám obžalovaný, ktorý zjavne predpokladal, že peniaze bude mať v ruksaku, hoci v takom, ktorý mu sám predtým dal. Bolo by potom nelogické - ak by mu išlo len o ruksak, že poškodenému zobral svoj vlastný ruksak, ktorý by potom následne zahodil (lebo oňho vraj nemal záujem, keďže mal aj iné). Obžalovaný uvádzal, že poškodený mu sám navrhol, že mu bude dávať 100,- eur, poškodený však existenciu akéhokoľvek dlhu poprel, resp. poprel, že by mal obžalovanému dávať nejaké peniaze a že by mu obžalovaný niekedy nejaké peniaze alebo veci vôbec požičal a on by mu ich mal vrátiť. Priebeh skutku bol jednoznačne zhodne popísaný nielen poškodeným a svedkami, ale v zhode s poškodeným ho popisoval aj obžalovaný, hoci tváriac sa, že išlo o odôvodnené konanie v rozsahu neprekračujúcom zákon. Obžalovaný prišiel na železničnú stanicu za poškodeným, zaútočil naňho fyzicky ako prvý (poškodený ani podľa svedkov neútočil) a potom mu vzal ruksak s osobnými vecami. Vybehol zo stanice, prehľadal obsah ruksaku a - keď nenašiel peniaze - zahodil ho celý aj s obsahom, keďže poškodený neuvádzal, že by svoje veci z ruksaku našiel na nocľahárni (navyše keď ešte v daný deň večer bol na polícii, resp. pohotovosti na ošetrení zranení). Následne sa vrátil ešte na stanicu - vraj aby poškodenému oznámil, že veci z ruksaku má na nocľahárni, kde už poškodený telefonoval na políciu z mobilného telefónu svedka C. U., čo obžalovaného nahnevalo a telefón hodil o zem (a tak ho rozbil) a na poškodeného fyzicky zaútočil opätovne. Potom už na miesto činu prišli príslušníci PZ, ktorí začali celý incident riešiť. Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že mu išlo o ruksak, a preto na poškodeného zaútočil oprávnene. Obžalovaný prišiel za poškodeným, aby mu dal peniaze, neprišiel so slovami „daj mi môj ruksak“. Je nepodstatné, či ruksak zobral obžalovaný z lavičky alebo z ramena poškodeného v čase, keď poškodený ležal na zemi po útoku. Išlo o ruksak poškodeného, ktorého obsahom boli rovnako veci poškodeného, ktoré po útoku spolu s ruksakom už nemal. Zmocneniu sa ruksaku a jeho obsahu predchádzalo fyzické násilie, ktoré bolo jednoznačne prostriedkom na jeho zmocnenie. Túto okolnosť potvrdil sám obžalovaný, ktorý uviedol, že ruksak poškodenému zobral až po tom, ako poškodeného udrel, zhodil na zem, pritlačil ho, udrel päsťou do tváre, atď. Ak obžalovaný uvádza, že ruksak bol jeho a on si ho len zobral, treba uviesť, že sa tak sám priznáva k trestnému činu vydierania. Súd však nezmenil právnu kvalifikáciu skutku v tomto ohľade, pretože daný ruksak a jeho obsah považoval výlučne za majetok, či vlastníctvo poškodeného. Za vlastníctvo poškodeného považoval či už ruksak, okuliare (obžalovaný sám uviedol, že okuliare nenosí), zmluvu s Tescom (na meno poškodeného), stravu, resp. hocijaké iné veci v ruksaku uložené. Po návrate na železničnú stanicu už obžalovaný ruksak pri sebe nemal, preto ďalšie dva údery, ktoré dal poškodenému neboli prostriedkom na uchovanie si ruksaku.

Súd odmietol vykonať ďalšie dokazovanie - konfrontácie obžalovaného s poškodeným, či svedkami, vzhľadom na to, že z ich osobných výsluchov mal nepochybne preukázaný skutkový stav, pričom obžalovaný prakticky sám uvádzal celý priebeh skutku tak ako poškodený, či svedkovia. Rovnako odmietol vykonať dokazovanie dopytom na lekárske správy ohľadom toho, či má poškodený predpísané dioptrické okuliare, keď sám obžalovaný uvádzal, že poškodený nosil okuliare z kauflandu (voľne predajné) a on sám dioptrické okuliare nenosí, resp. dopytom na lekárske správy ohľadom zdravotného stavu obžalovaného - či mohol s poranenou rukou (v sadre) napadnúť iného človeka, keďže obžalovaný sám presne uvádzal, ktorou rukou fyzicky útočil na poškodeného a ani poškodený, ani svedkovia si na obžalovanom nevšimli, že by ľavú ruku mal v sadre, resp. obviazanú. Danú skutočnosť nepotvrdzujú ani potvrdenia od chirurga L.. S. N. z 24.11.2017, 27.11.2017 a 29.11.2017 založené do spisu.

Čo sa týka dôveryhodnosti výpovedí jednotlivých svedkov, tak súd ich výpovede vyhodnotil ako dôveryhodné jednak v konaní pred súdom i v prípravnom konaní. Svedkovia v podstatných znakoch vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní, i keď účastníci incidentu vypovedali, že boli pod vplyvom alkoholu, alkoholtest bol vykonaný len obžalovanému (s pozitívnym výsledkom). Všetci svedkovia, poškodený a nakoniec i obžalovaný však vypovedali v prípravnom konaní až na druhý deň po incidente, teda zjavne museli byť už triezvi, aj v prípade, že by požili akýkoľvek druh alkoholu. Tieto výpovede boli opakované a zhodné v podstatných bodoch dôležitých pre posúdenie skutku a jeho priebehu. V podstatných bodoch nedošlo k odchýlkam (kto útočil ako prvý, z akého dôvodu), resp. svedkovia sa v celom rozsahu pridržiavali svojich výpovedí z prípravného konania, ktorými obžalovaného jednoznačne usvedčujú zo žalovaného skutku, pričom v prípade svedka V. U. je vzhľadom na jeho zdravotný stav pochopiteľné, že si nemusel pamätať všetky detaily incidentu. Jednoznačne si však pamätal, že ako prvý zaútočil obžalovaný a od poškodeného chcel peniaze (nie ruksak). Podľa názoru súdu však obžalovaný svojou rozsiahlou výpoveďou usvedčuje sám seba v celom rozsahu, prakticky ju doznáva (ale neľutuje).

Protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku, obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko použil fyzické násilie na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Obžalovaný bol v čase spáchania skutku osobou s úplnou trestnoprávnou zodpovednosťou, konal úmyselne a chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je v tomto prípade záujem štátu na ochrane osobnej slobody a majetku, ktorého sa chcel páchateľ zmocniť.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu obžalovaným, na jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Za prejednávanú trestnú činnosť uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na daný trestný čin, pri nezistení poľahčujúcich, ani priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu preto platila trestná sadzba 3 roky až 8 rokov. Obžalovanému súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takejto trestnej sadzby v trvaní 3 roky, ktorú výmeru považoval vzhľadom na osobu obžalovaného, na ktorého sa hľadí akoby nebol odsúdený a ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody a nebol ani len podmienečne odsúdený za žiadnu násilnú trestnú činnosť i s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu za zákonnú, primeranú, dôvodnú a najmä spravodlivú.

Pre výkon uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona), keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

O náhrade škody uplatnenej poškodeným rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že poškodeného T. Q.B. odkázal na civilný proces, keďže dokazovanie ohľadom stanovenia výšky škody by presahovalo potreby trestného stíhania a mohlo neprimerane predĺžiť dĺžku trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).