Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-1081-2018.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Subarea
31Ek/1081/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DS service, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 85101, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36842303, proti povinnému: K. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXXXX, S., P.: XXXXXXXX, o vymoženie 271592,85 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Richarda Gibartiho, doručeným súdu dňa 9.7.2018 domáhal od povinného vymoženia 271592,85 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2011, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižikovej (ďalej len ako „notárska zápisnica“).
2. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj: notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
3. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
4. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
6. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Občiansky zákonník“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
7. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať aj na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje určitý právny záväzok. Takýmto právnym záväzkom môže byť uznanie peňažného dlhu, resp. peňažného záväzku. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd musí skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
10. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že tento bol notárom spísaný v súlade s ustanovením § 47 Notárskeho poriadku, a teda spĺňa formálnu stránku vykonateľnosti. Aby predmetný exekučný titul spĺňal aj podmienku materiálnej vykonateľnosti musí obsahovať aj náležitosti uvedené § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a to právny záväzok, v ktorom je označená osoba oprávnená, osoba povinná, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Preto súd v tomto konaní uprel svoju pozornosť aj na preskúmanie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
11. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade notárskej zápisnice spísanej dňa 19.12.2011, ktorej neoddeliteľnou prílohou je Zmluva o úvere č. XXX/XXXX zo dňa 12.12.2011, obsahom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 300000 Eur, pričom ako deň čerpania úveru je uvedený dátum 31.01.2012. Obsahom notárskej zápisnice je vyhlásenie povinného o uznaní dlhu a záväzkov a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou podľa ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. V bode II. notárskej zápisnice povinný ako dlžník vyhlasuje, že uznáva v celom rozsahu všetky záväzky zodpovedajúce celkovej pohľadávke veriteľa, uvedené v Zmluve o úvere č. XXX/XXXX uvedenej a popísanej v bode I. tejto notárskej zápisnice ako aj všetky záväzky, ktoré sú uvedené a popísané v bode I. tejto notárskej zápisnice, najmä uznáva svoj dlh čo do dôvodu a čo do výšky: 300 000 EUR s príslušenstvom. Zároveň v odseku 2 vyhlásil pre prípad nesplnenia svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX uvedenej a popísanej v článku I. tejto notárskej zápisnice a záväzkov uvedených v bode II. ods. 1 tejto notárskej zápisnice, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučným titulom.
12. Súd po preskúmaní predloženej notárskej zápisnice dospel k tomu záveru, že v danom prípade ide o nespôsobilý exekučný titul. Súd konštatuje, že notárska zápisnica o uznaní dlhu bola spísaná na vyššie uvedenom notárskom úrade dňa 19.12.2011, a to pred tým ako veriteľ poukázal povinného peňažné prostriedky vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX, zabezpečenej notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, a teda k reálnemu prevodu poskytnutých peňažných prostriedkov povinnému došlo až neskôr dňom čerpania úveru t.j. 31.01.2012.Na základe uvedeného je celkom nepochybné, že v čase vzniku exekučného titulu povinný nedisponoval dohodnutými peňažnými prostriedkami. Súd teda v tejto súvislosti konštatuje, že v čase spísania notárskej zápisnice existoval len záväzok povinného v budúcnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky oprávnenému, a teda, v dôsledku tejto skutočnosti je notárska zápisnica materiálne nevykonateľná.
13. V tomto bode je potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 136/2017-27 zo dňa 01. 03. 2017, ktorý skonštatoval, že: „z ústavného hľadiska ústavný súd považuje za akceptovateľný právny záver krajského súdu založený na tom, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.“ Ústavný súd dospel k rovnakému záveru aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (II. ÚS 667/2014, I. ÚS 261/2015, I. ÚS 349/2016).
14. Obsahom notárskej zápisnice spísanej dňa 19.12.2011 je právny úkon - uznanie dlhu, ktorým sa rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, že v čase uznania dlhu, dlh existoval. Ide o spôsob zabezpečenia záväzku, ktorý prichádza do úvahy až vtedy, keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi oprávnenie tento peňažný záväzok požadovať od dlžníka v prípade, keď sa stal záväzok splatným. Po preskúmaní notárskej zápisnice súd mal za to, že v danom prípade vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď ešte žiadny dlh neexistoval, bolo možné len predpokladať, že dlh môže vzniknúť, avšak nebolo možné určiť v akej výške vznikne a kedy sa povinný dostane so splatením pôžičky do omeškania. V tomto zmysle vyhlásenie povinného (dlžníka) v notárskej zápisnici nemožno akceptovať ako uznanie dlhu čo do výšky a dôvodu a to z dôvodu, že ide o uznanie budúceho dlhu, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice nevznikol, a s prihliadnutím na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, nemohol súd dospieť k inému záveru než tomu, že uznaním „dlhu“ v tejto notárskej zápisnici sa povinný vzdal svojho práva uznať prípadný dlh, ktorý vznikne, resp. nevznikne v budúcnosti, a preto ho možno považovať za absolútne neplatný právny úkon. Obdobný právny záver je vyslovený aj v Uznesení Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/104/2014 zo dňa 12. 08. 2014, podľa ktorého: „Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (§ 574 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka). V čase uznania nebola známa ani výška dlhu, preto nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. mája 2011, č. IV. ÚS 183/2011).“
15. Vychádzajúc z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa navrhuje vykonanie exekúcie, odporuje zákonu, a preto návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol.
16. Podľa § 35 ods. 1) prvá veta Exekučného poriadku: Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
17. Podľa § 199a ods.1) Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
19. Podľa § 199c ods. 1) Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa §61n ods. 1 písm. d) súd.
20. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a konanie trpí vadou, pre
ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.