Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11Csp-54-2018.pdf
PDF · 170.48 KB
No categories available
11Csp/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: U. H., W.. XX.XX.XXXX, F. L. H. XX, L., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Paríž, Boulevard Haussmann1, Francúzsko, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713, zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová, Tenkáč, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, o neprijateľné zmluvné podmienky, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a doplatenie istiny úveru a prísl., takto
rozhodol:
U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v časti 2 bode 5.3 zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. a žalobcom dňa X.XX.XXXX v znení: „Dlžník súhlasí s tým, aby sa prípadné spory, ktoré vzniknú z RZ alebo vzniknú pri poskytovaní platobných služieb a v súvislosti s nimi, rozhodovali v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie“ je ako neprijateľná zmluvná podmienka n e p l a t n á . U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v časti 3 bode 12 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. a žalobcom dňa X.XX.XXXX v znení: „Cetelem je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach napr. zmena všeobecne záväzných právnych predpisov, zmena úrokových sadzieb na finančných trhoch alebo zmeny obchodnej politiky“ je ako neprijateľná zmluvná podmienka n e p l a t n á.
U r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. a žalobcom dňa X.XX.XXXX j e n e p l a t n á.
Žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere v časti poistenia, žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a žalobu o doplatenie istiny úveru z a m i e t a.
V konaní o určenie neplatnosti časti zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere týkajúcej sa rozhodcovskej doložky a jednostrannej zmeny poplatkov a v časti neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd tento nárok n e p r i z n á v a.
V konaní o neplatnosť časti zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere tykajúceho sa poistenia, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a doplatenia istiny úveru m á žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 21.3.2018 žiadal určiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa X.XX.XXXX je neplatná v časti dohody o zrážkach zo mzdy, poistenia časti 3 článok 1, časti 2 článok 5.3 Rozhodcovskej doložky a časti 3 článok 12 oprávnenia jednostranne zmeniť výšku poplatkov zo strany žalovaného. Zároveň žiadal určiť, že spomínané zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a napokon žiadal, aby bol zaviazaný zaplatiť žalovanému rozdiel do výšky nesplatenej istiny úveru v sume 9.154 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 24.488 Eur s celkovou čiastkou na zaplatenie 42.996 Eur v 120 mesačných splátkach po 385,35 Eur s termínom splatnosti do 15.11.2024. Poukázal na § 9 ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a vyslovil názor, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Citoval pritom časti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline 11Co/256/2013 zo dňa 25.11.2013 a Krajského súdu v Trnave 10CoE/313/2010 zo dňa 9.8.2011, podľa ktorých v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť rozlíšenie splátky na istinu, úrok a poplatky a pri každej tejto zložke musí byť uvedená suma, počet a termíny splátky.
2. Vyslovil tiež názor, že príslušná zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne sa to týka dohody o zrážkach zo mzdy, pričom poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 6Co/95/2013 zo dňa 19.6.2013, v zmysle ktorého tento inštitút umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu neprijateľnej zmluvnej podmienky a umožňuje tak uhradiť aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
3. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobca považoval aj časť 3 článok 1 predmetnej zmluvy týkajúci sa poistenia, keďže neinformuje žalobcu o podmienkach poistenia. Ide o zmluvný vzťah, ktorého uzavretiu by mala predchádzať náležitá informačná a poučovacia povinnosť a takéto konanie možno považovať za klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z.z. Navyše je neprípustné, že poisťovňu, v ktorej je žalobca poistený, vyberá veriteľ.
4. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa žalobcu je aj rozhodcovská doložka v časti 2 článok 5.3 zmluvy. Žalobca pritom citoval časť rozhodnutia Krajského súdu v Trnave 10Co/326/2010 z 9.8.2011, podľa ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom.
5. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval žalobca aj časť 3 článok 12 zmluvy, podľa ktorej právny predchodca žalovaného je oprávnený jednostranne meniť výšku poplatkov a to bez akéhokoľvek dôvodu. Jednostranná zmena zmluvných podmienok je v zmysle § 53 ods. 3 písm. e/ Občianskeho zákonníka prípustná iba z vážneho objektívneho dôvodu a iba vtedy, ak dodávateľ umožní spotrebiteľovi náležite prehodnotiť jeho ďalšiu viazanosť zmluvou, čo vyplýva aj zo smernice 93/13/EHS.
6. Posledný nárok žalobca vysvetlil tým, že žalovanému z úverovej zmluvy zaplatil 15.334 Eur a pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru jeho dlh činí 9.154 Eur (24.488 - 15.334).
7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že predmetná zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a nestotožnil sa s názorom žalobcu o nutnosti členia splátky na istinu, úrok a poplatky, ako to vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016. Poukázal na záväznosť judikatúry SD EÚ pre všeobecné súdy členských štátov EÚ s poukazom na článok 2 ods. 2 CSP. K nutnosti použitia tohto eurokomformného výkladu dospel aj Najvyšší súd SR a záver o tom, že členenie splátky úveru nie je nutné, vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí a konkrétne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 6Co/84/2017 z 28.3.2017, 6Co/68/2017 z 28.2.2017, ale aj Krajského súdu v Prešove 11Co/39/2016 z 11.4.2017.
8. Ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že bola uzavretá na samostatnej listine v súlade s § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobca mal možnosť odmietnuť jej uzavretie, čo vyplýva z toho, že bola na samostatnej listine a bol tiež poučený o jej dôsledkoch teda, že pri omeškaní dvoch po sebe idúcich splátok bude platiteľ mzdy uskutočňovať zrážky zo mzdy. Platiteľ mzdy pritom nemôže vykonávať zrážky vo väčšom rozsahu než to pripúšťa zákon, čo vyplýva z § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je uvedená medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú
demonštratívne vymenované v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ani z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že by predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku.
9. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke žalovaný zdôraznil, že veriteľ postupoval v súlade s § 90 ods. 3,4 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách.
10. Pokiaľ ide o poistenie žalovaný uviedol, že z úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca bol informovaný o poistení a súvisiacich dokumentoch.
11. Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmeny poplatkov žalovaný poukázal na § 53 ods. 4 písm. i/ a ods. 14 písm. a/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých jednostranná zmena poplatkov za finančné služby sa nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,; ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať zmluvu. Podľa článku 5.2 úverovej zmluvy pritom klient je oprávnený kedykoľvek úverovú zmluvu písomne vypovedať s jednomesačnou výpovednou lehotou.
12. Žalovaný vzniesol aj procesné výhrady voči dôvodnosti určovacej žaloby o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na § 137 písm. c/, d/ CSP, ktoré neumožňujú podanie určovacej žaloby v prípadoch, v ktorých je možné žalovať na plnenie. Navyše žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti a tá je v zmysle § 137 písm. d/ CSP prípustná len ak to ustanovuje osobitný predpis a v danom prípade táto možnosť nie je naplnená. Podľa názoru žalovaného ide o nedostatok procesnej podmienky a súd by mal konanie o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy zastaviť. Žalovaný uviedol aj to, že úverovú zmluvu uzavrela aj ďalšia dlžníčka H. H. - H. a v prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie pri žalobe o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, keďže ako procesná strana absentuje spoludlžníčka, by mala byť žaloba zamietnutá.
13. Ohľadom žaloby na zaplatenie konkrétnej sumy žalobcom žalovanému, žalovaný uviedol, že takáto žaloba je neprípustná. S ohľadom na § 131 CSP právo žalovať o zaplatenie dlžnej sumy má výlučne veriteľ.
14. Na toto vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval. Súd preto následne vytýčil pojednávanie dňa 5.9.2018, na ktoré sa žalobca nezúčastnil, aj keď predvolanie mu bolo doručené riadne ešte 13.6.2018, svoju neúčasť však písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
15. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalovaného, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.10.2014, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.10.2014 a zistil tento skutkový stav:
16. Dňa X.XX.XXXX bola uzavretá formulárová písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb medzi veriteľom - obchodnou spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. a dlžníkmi - žalobcom a H. H. - H.. Časť 1 obsahuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere a časť 2 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. V časti 1 pod bodom 1.1 sú vymenované základné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené je, že ide o bezúčelový úver vo výške 24.488 Eur s fixnou úrokovou sadzbou 12,49% p.a. Zvolený bol rozšírený súbor poistenia s poplatkom za poistenie 6,99%, dohodnutých bolo 120 mesačných splátok po 383,35 Eur. Celková čiastka na zaplatenie bola vyčíslená na 42.996 Eur. V zmluve je uvedené RPMN 13,23% a jeho priemerná hodnota 10,86%. Splatnosť splátky bola 15.deň v mesiaci, pričom uvedená je splatnosť prvej mesačnej splátky 15.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý dlžníkovi a ako termín konečnej splatnosti úveru je uvedený 15.11.2024.
17. V časti 2 je obsiahnutá zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s konkretizáciou základných podmienok v bode 1.1 tak, že dohodnutá bola výška úverového rámca 5.000 Eur, aktuálna výška úverového rámca 600 Eur, výška mesačnej splátky minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlená na najbližší vyšší násobok 300 Eur, splatnosť mesačnej splátky 10.deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby 28,68% p.a. - fixná, splatnosť prvej mesačnej splátky 10.deň v mesiaci nasledujúcom
po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, RPMN 46,36%, zvolený súbor poistenia - rozšírený súbor poistenia, poplatok za poistenie 6,99%. V ďalšom texte sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN a tiež priemerná hodnota RPMN 24,36 %.
18. V bode 5.3 tejto časti zmluvy pod označením Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb je uvedené, že dlžník súhlasí s tým, aby sa prípadné spory, ktoré vzniknú z RZ alebo vzniknú pri poskytovaní platobných služieb a v súvislosti s nimi rozhodovali v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, Bratislava. Prípadný nesúhlas označí krížikom.
19. Časť 3 formulára zmluvy predstavuje spoločné ustanovenie k obom zmluvám a bod 1 sa týka poistenia. V bode 1.1 je obsiahnuté vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení uzavretými medzi Cetelemom a poisťovňou Cardif Slovakia a.s. a s aktuálnymi všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojim podpisom zmluvy vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Ďalej sú vymenované 4 súbory poistenia s ich špecifikáciou a pod písm. c/ je uvedený rozšírený súbor poistenia, ktorý sa vzťahuje na prípad pracovnej neschopnosti, invalidity, smrti a straty zamestnania. Súd podotýka, že tento typ poistenia je uvedený v základných podmienkach úverovej zmluvy ako zvolený súbor poistenia.
20. V bode 1.4 tejto časti zmluvy sa uvádza, že dlžník berie na vedomie, že práva a povinnosti vyplývajúce z poistenia ako aj výška poistného plnenia sú stanovené v RZoP a VPP, s ktorými vyjadril súhlas. Z bodu 1.6 vyplýva, že dlžník je oprávnený kedykoľvek poistenie ukončiť.
21. Napokon v bode 12 časti 3 spomínaných zmlúv sa konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj aktuálny sadzobník poplatkov zverejnený na internetovej stránke CETELEMU a dostupný v sídle spoločnosti. CETELEM je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach napríklad zmena všeobecných záväzných právnych predpisov, zmena úrokových sadzieb na finančných trhoch alebo zmeny obchodnej politiky. CETELEM je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, napríklad písomne, na internetových stránkach CETELEMU, u zmluvných partnerov CETELEMU a podobne.
22. Bod 5 časti 3 zmluvy obsahuje možnosti zániku zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere a to aj formou odstúpenia od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej uzavretia alebo kedykoľvek písomnou výpoveďou s jednomesačnou výpovednou lehotou.
23. BNP Paribas personal FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1 vo vložke č. 2990/B a z neho vyplýva, že žalobca, ktorého je organizačnou zložkou sa stal právnym nástupcom obchodnej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku zlúčenia.
24. Nepochybne zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere a na ňu nadväzujúca dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
30. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
31. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o)oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t)požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u)požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v)požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa § 53 ods. 14 písm. a/ Občianskeho zákonníka za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
34. Zmluvu o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom bol zároveň potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a to v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda konkrétne v znení účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014.
35. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
36. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
37. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti
38. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
39. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
40. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
41. Podľa § 9 odseku 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
42. Podľa § 9 ods. 5 citovaného zákona amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
43. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=31.12.2014>,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=31.12.2014>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=31.12.2014> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=31.12.2014>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=31.12.2014> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
44. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=31.12.2014>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=31.12.2014> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=31.12.2014> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
45. Žalobca sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý mu bol poskytnutý predmetnými zmluvami, aj keď nesprávne v žalobnom petite žiadal určiť, že príslušná zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Zmluva totiž nie je bezúročná a bezpoplatková, ale v prípade absencie obligatórnych náležitostí zmluvy vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. platí fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd tento nedostatok považuje za nepodstatný, iný výklad by znamenal prílišný formalizmus, ktorý je neprípustný.
46. Žalobca zastáva názor, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere má byť splátka úveru rozlíšená na istinu, úrok a poplatky. Súdna prax pri posudzovaní tejto otázky nebola jednotná. Tento súd stále zastával názor, že z formulácie sporného ustanovenia jednoznačne nevyplývalo žalobcom tvrdené rozlíšenie splátky, ale to, čo všetko dohodnutá splátka zahŕňa. Každá splátka úveru totiž zahŕňa v sebe splátku istiny, úroku a prípadných poplatkov. V citovanom ustanovení totiž nie je uvedené, že musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úroku a osobitne iných poplatkov.
47. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však už spomínaná smernica 2008/48/ES, ktorá v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplná harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov.
48. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. h/ je uvedená výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
49. V citovanom článku sa teda vôbec neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou. Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.
50. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016, ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíroovej, keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, Súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia Súdny uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice.
51. V tejto súvislosti súd potrebuje zdôrazniť, že si je vedomý toho, že citovaná smernica 2008/48/ES nemá priamy účinok, ale práve pri výkladových problémoch jednotlivých ustanovení nášho právneho poriadku je potrebné z nej vychádzať a použiť tzv. eurokomformný výklad. Toho sa totiž často dožadujú v súdnych sporoch spotrebitelia, ale tento výklad je potrebné použiť nielen v tých prípadoch, ak je to na prospech spotrebiteľa, ale aj opačne. To je aj prípad vyhodnotenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., takže využijúc spomínaný eurokomformný výklad v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné splátku úveru rozlíšiť na splátku istinu, úrokov a poplatkov. Napokon tento záver vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 555/07.
52. Súd rozhodne nesúhlasí s názorom, podľa ktorého pre vnútroštátny súd nie sú relevantné a záväzné závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Uvedené rozsudky je nutné aplikovať pri spomínanom eurokomformnom výklade vnútroštátneho práva, ktoré sa musí vykladať v súlade s právom Únie čo vyplýva zo systému Zmluvy o fungovaní EÚ. Vnútroštátny súd má povinnosť zabezpečiť plnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní sporu. Pri zabezpečení práva Únie vnútroštátny súd nemôže dokonca uplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by boli v rozpore s právom Únie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-555/07, body 48, 51).
53. Pre súd prvej inštancie je neakceptovateľné, ak rozsudky európskeho súdu by sa mali aplikovať len vtedy ak sú na prospech spotrebiteľa (napr. rozsudok C-473/00 „Cofidis“) a už nie opačne. Súd poukazuje aj na ďalší rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-453/00 z 13.1.2004 a z neho najmä na body 20 a 27. Podľa nich vnútroštátne orgány, teda aj súdy, sú povinné prihliadať k výkladu práva spoločenstva, ku ktorému dospel Súdny dvor. Podobne možno citovať aj rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 (B.Pfeiffer a spol.) a z neho body 110, 111, 113 a 114: „z konštantnej judikatúry založenej rozhodnutím Súdneho dvora z 10.4.1984 vo veci 14/83 Von Colson a Kamann vyplýva, že povinnosť členských štátov dosiahnuť cieľ ustanovený smernicou, pričom v zmysle článku 10 ZES štáty musia prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie výkonu tejto povinnosti, sa týka všetkých orgánov členských štátov vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomoci. Je úlohou národných súdov zabezpečovať pre jednotlivcov právnu ochranu vyplývajúcu im z ustanovení komunitárneho práva a zaručovať plnú účinnosť týchto ustanovení. Národný súd aplikujúci vnútroštátne právo a najmä tie ustanovenia, ktoré boli prijaté špeciálne na účely splnenia požiadaviek smernice, je povinný v súlade s článkom 249 ods. 3 ZES v čo možno najväčšej možnej miere vykladať vnútroštátne právo v zmysle textu a účelu smernice, aby dosiahol výsledok ustanovený smernicou. Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s komunitárnym právom je inherentná systému, ktorý vytvára Zmluva o založení ES, pretože umožňuje národnému súdu pri riešení sporov zabezpečiť v rámci svojich právomocí plnú účinnosť komunitárneho práva (rozhodnutie z 15.5.2003 vo veci C-160/01)“.
54. V súčasnosti je situácia iná v tom, že právny názor na danú problematiku vyslovil už Najvyšší súd SR v dvoch rozhodnutiach rozdielnych senátov. Jedným je rozhodnutie 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., v ktorej sa uvádza, že predložený návrh zákona je svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2018 do slovenského právneho poriadku.
55. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatok s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
56. Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom rozhodnutí uviedol nasledovné: „Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokomformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokomformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada komformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok ESD C-212/07 bod 110).
57. Rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to, sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
58. Eurokomformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy výška alebo počet, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je za použitia eurokomformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
59. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov je potrebné mať na zreteli, že eurokomformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo aby mal spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku (ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti V. F.) zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku)“.
60. K totožnému právnemu záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018.
61. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na článok 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
62. Princípom právnej istoty sa už v minulosti v mnohých svojich rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR. Ide o rozhodnutia IV.ÚS 499/11 z 22.11.2011, ako aj IV.ÚS 92/09, I.ÚS 87/93, PL ÚS 16/95, II.ÚS 80/99, III.ÚS 356/06, IV.ÚS 209/2010, PL ÚS 6/04, III. ÚS 328/05, ktoré zdôraznili, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných sporoch zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie.
63. Pokiaľ teda Slovenská republika je právnym štátom ako sa to uvádza v článku 1 ods. 1 Ústavy SR, potom je potrebné zachovávať princíp právnej istoty a v súvislosti s ním akceptovať právne závery vyšších súdnych autorít, čo v danom prípade je reprezentované spomínanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Ich nerešpektovanie by bolo možné vyhodnotiť aj ako svojvôľu v rozhodovaní, ktorá je neprípustná.
64. Súd teda nesúhlasil s názorom žalobcu o nutnosti členenia splátky úveru a keďže nezistil ani iné dôvody pre aplikáciu § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. žalobu v tejto časti zamietol.
65. Žalobca žaloval aj o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Aj keď z obsahu žaloby vyplývalo, že ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd je povinný ex offo zaoberať sa aj tým, či dohoda nie je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. § 37, 38, 39). Žalovaný síce poukazoval na to, že stranami sporu o neplatnosť tejto dohody by mala byť aj ďalšia dlžníčka, ktorá taktiež dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v jednom dokumente spolu so žalobcom uzavrela, súd však dáva do pozornosti, že uvedená listina obsahuje v podstate dve dohody o zrážkach zo mzdy. Logicky totiž každý dlžník len sám za seba môže takúto dohodu uzatvoriť, zrážky zo mzdy sa vykonávajú konkrétnemu dlžníkovi a preto súd túto žalobu vníma ako posúdenie platnosti či neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom, hoci na tej istej listine je obsiahnutá aj ďalšia dohoda o zrážkach zo mzdy s ďalším dlžníkom. Preto súd nezdieľa názor, že by aj tento ďalší dlžník (v danom prípade H. H.) musela byť stranou v spore.
66. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
67. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
68. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.
69. Súd dospel k záveru, že síce dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na osobitnej listine, ale žalobca nebol upozornený na dôsledky jej uzavretia a nebol poučený o možnosti odmietnuť jej uzavretie. To, že žalobca bol o tom poučený a ako a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť, vzhľadom na skutočnosť, že spomínané poučenie z textu dohody nevyplýva, má preukázať žalovaný, keďže ide o jeho zákonnú povinnosť upravenú v § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný pritom žiadne dôkazy v tomto smere súdu neponúkol napriek tomu, že ho súd vyzýval na preukázanie splnenia tejto
poučovacej povinnosti. Súd preto spomínanú dohodu vníma ako rozpornú so zákonom (§ 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.) a preto je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
70. Navyše súd je toho názoru, že v dohode o zrážkach zo mzdy je nevyhnutné uviesť aj výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Je to logický záver vyplývajúci zo samotnej podstaty tohto inštitútu. Ak sa totiž účastníci zmluvy dohodnú na zrážkach zo mzdy, predovšetkým, aby dohoda bola dostatočne určitá, musia sa dohodnúť aj na výške zrážok zo mzdy. Veta za bodkočiarkou v § 551 Občianskeho zákonníka znamená len zákonný limit pre stanovenie výšky zrážok v tom zmysle, že dohodnuté zrážky nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedený záver napokon vyplýva aj z komentára Občianskeho zákonníka autorov Peter Vojčík a kolektív a tiež autorov Jaromír Svoboda a kolektív. Z toho dôvodu predmetná dohoda nie je určitá, čo znamená ďalší dôvod jej absolútnej neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Napokon požiadavka určitosti absentuje aj pri špecifikácii pohľadávky, ktorú má spomínaná dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečiť. V jej texte nie je uvedená žiadna pohľadávka, žiadna úverová zmluva.
71. Vyslovenie absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy má prednosť pred jej posúdením ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, hoci právny dôsledok je totožný - v oboch prípadoch spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. O neprijateľnú zmluvnú podmienku totiž môže ísť len pri právnom úkone, ktorý je inak platný. Ak je absolútne neplatný, ako keby neexistoval a všetky práva a povinnosti z neho vyplývajúce zanikajú ex tunc.
72. Súd pre úplnosť však dodáva, že spornú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd pritom nespochybňuje legitimitu tohto právneho inštitútu, ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, ale zároveň zdôrazňuje, že v spotrebiteľských sporoch podlieha táto dohoda súdnemu prieskumu prijateľnosti v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku žalovaného, ktorá by mala vyplývať z úverovej zmluvy a preto nie je vylúčená z tohto súdneho prieskumu, keďže hlavným predmetom zmluvy je úver a žalovaný nepreukázal jej individuálne vyjednanie. Nepreukázal totiž, že žalobca ju nemusel uzatvoriť a preto s poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí prezumpcia o tom, že nebola táto dohoda individuálne dojednaná.
73. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v úverovej zmluve, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu súdom alebo inou objektívnou inštitúciou, ale len na subjektívnej predstave veriteľa. Nie je rozhodujúce ani to, či veriteľ ju použije a v akom rozsahu, ale postačuje ak objektívne je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a že existuje hrozba vymoženia plnenia, na ktoré dodávateľ nemá nárok v zmysle právnej úpravy vrátane plnenia vyplývajúceho z neprijateľných zmluvných podmienok.
74. Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť žaloby o neplatnosť dohody predstavujúcej neprijateľnú zmluvnú podmienku, jedná sa o druh žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
75. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
76. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
77. Pokiaľ teda žalobca má v zmysle zákona právo žalovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, má potom aj právo žalovať o absolútnu neplatnosť takejto dohody v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže výpočet druhu žalôb v § 137 CSP je len demonštratívny.
78. Žalobca sa ďalej domáhal neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný v tejto súvislosti sa bránil tým, že postupoval podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Uvedený zákon sa však vzťahuje na platobné služby poskytované poskytovateľom platobných služieb (§ 1 ods. 2 citovaného zákona). Poskytovatelia platobných služieb sú vymenovaní v § 2 ods. 3 a sú to predovšetkým banky a medzi nimi nie je nebankový subjekt poskytujúci úver, akým bol aj veriteľ. Preto tento zákon sa na daný prípad nevzťahuje.
79. Podľa § 73 ods. 3 aktuálneho zákona o rozhodcovskom konaní (zákona č. 335/2014 Z.z.) účinného od 1.1.2015 rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
80. Podľa § 73 ods. 3 citovaného zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
81. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014 (teda v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
82. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
83. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
84. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považuje podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
85. V danom prípade spomínaná rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Navyše bola zakomponovaná bez akéhokoľvek zvýraznenia v texte zmluvy o revolvingovom úvere a to pod označením rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012). Z uzatvorenej rozhodcovskej doložky ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“, pretože kým rešpektovanie tohto princípu spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Platí totiž, že v konkrétnych súvislostiach uvedený princíp ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Žalovaný si v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento prípad. Súd preto považoval za dôvodné tejto časti žaloby vyhovieť.
86. Ohľadom posúdenia zmluvnej podmienky týkajúcej sa jednostrannej zmeny poplatkov súd uvádza, že je nepochybné, že ide o podmienku podliehajúcu súdnej kontrole prijateľnosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nejedná sa o prípad vylúčenia z tejto súdnej kontroly. Nejde totiž o posúdenie hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny a nepochybne nejde ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, keďže je súčasťou vopred pripraveného formulára zmluvy, ktorý žalobca nemal možnosť zmeniť.
87. Základným princípom občianskeho práva je princíp pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať). Z tohto princípu vyplýva aj zásada nezmeniteľnosti zmluvy jednostranným úkonom zmluvnej strany. Uvedená zásada sa napokon premietla aj do ustanovenia § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
88. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na § 53 ods. 14 písm. a/ Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Ako vyplýva z daného ustanovenia jednou zo základných zákonných podmienok pre vylúčenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade jednostrannej zmeny zmluvných podmienok ( v danom prípade poplatkov) je uvedenie vážneho objektívneho dôvodu pre túto zmenu v zmluve. Toto ustanovenie korešponduje aj s európskou právnou úpravou - smernicou 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - bod 1 písm. j/ prílohy v spojení s článkom 3 ods. 3. Dôvod zmeny musí byť dostatočne transparentný a v zmluvnej podmienke výslovne uvedený. Nestačí, aby zmluvná podmienka len zopakovala všeobecný zmluvný pojem vecného dôvodu. Vecnosť dôvodu znamená, že má objektívnu povahu. Z požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti tiež vyplýva, že z klauzuly musí byť zrejmé, ako sa zmluva v závislosti od vymieneného dôvodu zmení.
89. V danom prípade podmienka vecného objektívneho dôvodu pre zmenu poplatkov splnená v napadnutej zmluvnej podmienke nebola. Formulácia „zmena podmienok závislá na objektívnych skutočnostiach“ je nezrozumiteľná a neurčitá. Ako príklad dôvodu na zmenu je uvedená zmena úrokovej sadzby, ktorá však v tomto konkrétnom prípade je vylúčená, keďže dohodnutá bola fixná úroková sadzba bez možnosti jej zmeny. Ako ďalší dôvod je uvedená zmena obchodnej politiky spoločnosti, čo však nespĺňa požiadavku objektívnej skutočnosti, pretože je založená na subjektívnom posúdení dodávateľa. Napokon aj uvedenie zmeny právnych predpisov nie je spomínaným vecným, objektívnym a dostatočne určitým dôvodom, ktorý by oprávňoval zmenu výšky poplatkov. Znamenalo by to, že pri akejkoľvek zmene právnych predpisov by dodávateľ mohol meniť výšku poplatkov, čo je neprípustné, keďže medzi spomínaným vecným dôvodom a výškou poplatkov musí byť určitá súvislosť. Spotrebiteľ musí mať jasno, že pri určitom a konkrétnom vecnom dôvode môže dôjsť ku konkrétnej zmene zmluvných podmienok, aby v prípade, že k tejto zmene neskôr dôjde, vedel ju vyhodnotiť, či je v súlade s dohodnutou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka v časti 3 bode 12 však tieto atribúty nenapĺňa, predstavuje hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, že sú splnené ďalšie zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 14 písm. a/ Občianskeho zákonníka pre vylúčenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd preto aj v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú.
90. Pokiaľ ide o žalobu o neprijateľnú zmluvnú podmienku ohľadom poistenia - časti 3 bodu 1 zmluvy súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval aká časť tohto pomerne rozsiahleho ustanovenia obsahujúceho ďalších 6 bodov by mala tvoriť neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd pripomína, že s poukazom na § 298 CSP sa musí vo výroku uviesť celé znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda toto znenie by malo byť uvedené aj v žalobnom petite. Navyše však podľa súdu ustanovenia v bode 1.1 až 1.6 časti 3 zmluvy predstavujú v podstate len vyhlásenia žalobcu ohľadom či už splnenia podmienok poistenia alebo oboznámenia sa s rámcovými zmluvami o poistení a obsahuje špecifikáciu jednotlivých súborov poistenia. Súd tieto ustanovenia preto nevníma ako zmluvné podmienky. Zmluvná podmienka týkajúca sa poistenia je obsiahnutá v Základných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere (časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1), kde sa uvádza zvolený súbor poistenia (rozšírený súbor poistenia) a poplatok za poistenia. Vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke však žalobca žalobu nepodal a podal ju vo vzťahu k spomínanej časti 3 zmluvy, ktorá však neobsahuje zmluvnú podmienku, ale spomínané jednostranné vyhlásenie žalobcu. Logicky niet dôvodu vyslovovať neplatnosť spomínaných vyhlásení žalobcu, keď v platnosti by ostala dohoda ohľadom základných podmienok úveru v bode 1 časti 1, 2 zmluvy, kde sa uvádza aj poistenie. Navyše nie je možné opomenúť to, že podľa bodu 1.6 časti 3 zmluvy žalobca je oprávnený kedykoľvek poistenie ukončiť. Preto ťažko možno prijať záver, že v prípade poistenia by malo ísť o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď spotrebiteľ kedykoľvek môže poistenie ukončiť. V tejto časti súd preto považoval žalobu sa neopodstatnenú.
91. Žalobca napokon žiadal, aby bol zaviazaný zaplatiť žalovanému konkrétnu sumu. Súd súhlasí so žalovaným, že takáto žaloba je neprípustná.
92. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
93. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia právo žalovať o zaplatenie dlžnej sumy má len veriteľ, ktorý má pohľadávku voči dlžníkovi a nie opačne. Len veriteľ môže podať žalobu o splnenie dlhu a nie dlžník, ktorý má povinnosť dlh plniť. Pre úplnosť však súd dodáva, že vzhľadom na to, že žalobu o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zamietol, súd sa nestotožnil ani s výškou dlhu žalobcu, ktorý by mal predstavovať len nesplatenú istinu úveru.
94. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
95. V danom prípade súd vychádzal z toho, že žalobca v jednej žalobe uplatnil 6 rôznych samostatných nárokov. Preto súd posudzoval nárok na náhradu trov konania samostatne u každého z týchto nárokov. V konaní o určenie neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa rozhodcovskej doložky, jednostrannej zmeny poplatkov a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bol žalovaný neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli (nezúčastnil sa pojednávania, nemal právne zastúpenie, je oslobodený od súdnych poplatkov) súd mu tento nárok nepriznal.
96. V konaní o neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa poistenia, určenia bezúročnosti, bezpoplatkovosti úveru a doplatku istiny úveru bol žalobca neúspešný, preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol, ale tento nárok vznikol úspešnému žalovanému. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.