Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-16-2018.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/16/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému práporčíkovi H.. J. H. pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 05. septembra 2018 prejednal odvolanie obžalovaného H.. J. H. a prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. októbra 2017, sp.zn.2T/36/2017, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného H.. J. H. z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánke zo dňa 16. októbra 2017, sp.zn.2T/36/2017 bol obžalovaný práporčík H.. J. H. uznaný vinným z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na skutkovom základe, že
-v presne nezistenom čase dňa 01.11.2015 na nezistenom mieste a nezisteným spôsobom sa zmocnil osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia, evidenčného čísla X. hodnoty 4.369,-Eur, vlastníkom ktorého je Ministerstvo vnútra SR a držiteľom Okresný úrad v Nitre a dňa 01.11.2015 v čase asi o 13.30 hod. toto vozidlo viedol po úseku cesty A. v obci L., časť L. v okrese J., kde s ním bol účastníkom škodovej udalosti.
Za tento trestný čin bol obžalovaný H.. J. H. odsúdený podľa § 216 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bola mu určená skúšobná doba podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 18 mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť všetkých jeho výrokov a aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo a prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania a v jeho doplnení, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že tak v prípravnom konaní ako aj v priebehu hlavného pojednávania využil svoje právo a k veci nevypovedal. Dňa 02.10.2017 na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný. V priebehu hlavného pojednávania obžalovaný namietol nedôvodnosť podania obžaloby voči jeho osobe s tým, že v prípravnom konaní neboli preukázané a ani objasnené skutočnosti, ktoré sú podstatné pre posúdenie otázok, či sa z hľadiska posudzovania obžalovaného vôbec stal skutok, pri ktorom by bolo možné konštatovať naplnenie zákonných znakov predmetnej skutkovej podstaty prečinu neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., tak po stránke objektívnej i subjektívnej. Vyhlásený odsudzujúci rozsudok je podľa názoru obžalovaného nesprávny a nedôvodný. Taktiež namietol aj konanie, ktoré predchádzalo vyhlásenému odsudzujúcemu rozsudku, najmä z hľadiska vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní nadväzujúceho na štádium konania pred podaním obžaloby, v ktorom boli vykonávané úkony nielen v trestnej veci vedenej proti obžalovanému, ale aj pre podozrenie zo spáchania trestného činu voči iným osobám. Následne však bola podaná obžaloba na obvineného H.. J. H. a vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní voči nemu ako obžalovanému. V doplnení písomných dôvodov odvolania obžalovaný uviedol, že z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania možno konštatovať, že objasnené a preukázané boli skutkové okolnosti len v tom rozsahu, že obžalovaný dňa 01.11.2015 v čase asi o 13.30 hod. ako vodič viedol predmetné osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, vlastníkom ktorého je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a držiteľom Okresný úrad v Nitre. Toto vozidlo viedol po úseku cesty II/XXX v obci L., časť L. v okrese J., kde s ním bol účastníkom škodovej udalosti. Obžalovaný má však za to, že tieto zistené a preukázané skutkové okolnosti nenapĺňajú zákonné znaky žalovaného ani iného trestného činu. Pre naplnenie zákonných znakov prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa ustanovení § 216 ods. 1 Tr. zák. je nevyhnuté preukázanie toho, že páchateľ sa úmyselne zmocnil cudzieho motorového vozidla, a to proti vôli, respektíve bez súhlasu oprávneného vlastníka alebo držiteľa vozidla. Obžalovaný ďalej k tomu uviedol, že samotný zákonný pojem zmocnenia sa vozidla, spôsob, akým páchateľ získal do svojej dočasnej dispozície cudzie motorové vozidlo je jedným zo zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu po objektívnej stránke, ktorý musí byť objasnený a preukázaný, pokiaľ má byť posudzovaná trestnosť takéhoto konania. Ďalej poukázal na to, že z ustanovení § 216 a § 217 Tr. zák. vyplývajú dve formy spáchania predmetného trestného činu, pričom je zrejmé, že spôsob akým páchateľ získal do svojej dočasnej dispozície cudzie motorové vozidlo musí byť zistený a preukázaný. V zmysle § 216 ods. 1 Tr. zák. sa vyžaduje svojvoľné, úmyselné, dočasné prisvojenie si vozidla páchateľom bez toho, aby s tým oprávnený vlastník alebo držiteľ vozidla súhlasil. Musí sa jednať o faktické odňatie vozidla z dispozície oprávneného vlastníka alebo držiteľa. V zmysle § 217 ods. 1 Tr. zák. sa vyžaduje neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla páchateľom, ktorý ho mal oprávnene zverené, použil ho však v rozpore s účelom zverenia. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom zistené a už vôbec nie preukázané, aké skutkové okolnosti predchádzali tomu, že obžalovaný dňa 01.11.2015 v čase asi o 13.30 hod. ako vodič viedol predmetné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia. Žiadne skutočnosti neboli zistené najmä k okolnostiam ohľadom toho, akým spôsobom sa obžalovaný v predmetnom čase stal vodičom tohto vozidla, ako sa napríklad dostal ku kľúču potrebnému k otvoreniu a naštartovaniu vozidla, prípadne či nedošlo k násilnému vylomeniu zámkov na vozidle alebo či obžalovanému zveril kľúč od vozidla niekto iný, pokiaľ mu ich zveril, za akým účelom mu ich zveril a kto bol touto osobou. Obžalovaný zastáva názor, že nepochybné objasnenie týchto okolností je nevyhnutné minimálne pre posúdenie, či obžalovaný viedol motorové vozidlo s vedomím, že používa cudzie motorové vozidlo neoprávnene alebo či viedol vozidlo s vedomím, že vozidlo mu zverila osoba oprávnená s vozidlom disponovať. V priebehu prípravného konania a následne ani v ďalšom dokazovaní neboli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k odcudzeniu kľúčov, respektíve že by došlo k vlámaniu sa do vozidla a k násilnému naštartovaniu vozidla iným technickým prostriedkom. Odcudzenie kľúčov nebolo zistené, a to ani oprávnenému držiteľovi vozidla, ktorým je Okresný úrad Nitra a ani svedkovi F. L., ktorý mal služobné motorové vozidlo zverené. Následne však vzhľadom na to, že svedok F. L. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo k veci nevypovedať, neboli dokazovaním potvrdené ani skutkové okolnosti uvedené v písomnom vyjadrení F. L. zo dňa 02.11.2015, ktoré poskytol svojmu zamestnávateľovi s vysvetlením udalosti zo dňa 01.11.2015. Za dôkazného stavu, keď obžalovaný aj svedok F. L. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní využili svoje právo nevypovedať, nemal okresný súd žiadnym spôsobom preukázané za akých okolností došlo k situácii, že predmetné vozidlo neviedol ako vodič F. L., ale obžalovaný. Napriek tomu však okresný súd dospel k záveru, že k uznaniu obžalovaného za vinného zo žalovaného trestného činu je postačujúce preukázanie skutočnosti, že obžalovaný vedel o tom, že vozidlo mu vlastnícky nepatrí. Dôkazom tejto skutočnosti je výpoveď svedka S. O., ktorému mal obžalovaný pri šetrení škodovej udalosti uviesť, že vozidlo mala pridelené jeho priateľka ako pracovníčka okresného úradu. Súčasne v odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že podľa výpovedí svedkov sa žiadna osoba muža vo vyššom veku, teda F. L., vo vozidle v čase nehody nenachádzala, z čoho súd vyvodzuje, že obžalovaný vedel aj o tom, že žiadna oprávnená osoba ho k vedeniu vozidla nepoverila. Uvedené závery okresného súdu sa javia ako úplne nedostatočné k nepochybnému a presvedčivému záveru o preukázaní subjektívnej stránky v konaní obžalovaného. Podľa názoru obžalovaného okresný súd neprípustne zjednodušuje preukázanie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu po objektívnej stránke, keď objasnenie okolnosti
zmocnenia sa vozidla nepovažuje za potrebné. Skutočnosť, že obžalovaný vedel o tom, že vozidlo mu vlastnícky nepatrí je logická a nepochybná. Neobjasnená je však skutočnosť, s akou vedomosťou obžalovaný riadil vozidlo, či s vedomím, že vozidlo má od osoby oprávnenej s vozidlom disponovať alebo nie. Z hľadiska preukázania objektívnej stránky, moment zmocnenia sa vozidla, tiež nie je žiadnymi vykonanými dôkazmi preukázaný. Obhajca obžalovaného zastáva názor, že odsudzujúci rozsudok je za tejto dôkaznej situácie nejasný, nepresvedčivý a najmä vyhlásený na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nesprávne vyhodnocovanie skutkových okolností a nesprávne právne posúdenie viedlo už v priebehu vyšetrovania k tomu, že boli v rozpore so zákonom ukladané poriadkové pokuty osobám predvolaným k výsluchu v procesnom postavení svedkov za to, že využili svoje zákonné právo nevypovedať, čo sa potvrdilo v priebehu ďalšieho konania. Ďalej má obžalovaný za to, že nedostatočné zistenie skutkového stavu bolo zrejmé aj v čase podania obžaloby, pretože výsledky vykonaného vyšetrovania neobjasňovali uvedené podstatné skutkové okolnosti a viedli k podaniu obžaloby na tom skutkovom základe, že obžalovaný v presne nezistenom čase dňa 01.11.2015 na nezistenom mieste a nezisteným spôsobom sa mal zmocniť predmetného motorového vozidla. Podľa stanoviska obhajcu obžalovaného okresný súd na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu nemal rozhodnúť o uznaní obžalovaného za vinného zo žalovaného trestného činu, ale minimálne v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného mal rozhodnúť o jeho oslobodení spod obžaloby. Obžalovaný H.. J. H. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a aby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.
K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu, písomne bližšie nevyjadril.
Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že okresný súd na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu, správne uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, avšak neodôvodnene neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Neuloženie trestu zákazu činnosti okresný súd odôvodnil v podstate tým, že objektom trestného činu je majetok a samotnou skutočnosťou, že sa vozidla neoprávnene zmocnil obžalovaný, neohrozil účastníkov cestnej premávky, pričom pokiaľ ide o následok a to škodovú udalosť, nejde o následok trestného činu. Ďalej uviedol, že za porušenie pravidiel cestnej premávky bol obžalovaný postihnutý disciplinárne. Prokurátor ďalej poukázal na to, že okresný súd po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa neodôvodnene neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, aj keď sa obžalovaný svojho protiprávneho konania napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu dopustil v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú je potrebné osobitné povolenie. V zmysle zaužívanej súdnej praxe možno trest zákazu činnosti uložiť, len pokiaľ ide o takú činnosť, v súvislosti s ktorou sa páchateľ dopustil trestného činu. Vedenie motorového vozidla, ktorého sa páchateľ neoprávnene zmocnil, je činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie. Nemožno teda súhlasiť s argumentáciou súdu, že obžalovaného samotné neoprávnené zmocnenie sa vozidla neviedlo k ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej premávky, nakoľko bez samotného neoprávneného zmocnenia sa vozidla a jeho následného neoprávneného používania obžalovaným, by nebolo došlo k spôsobeniu škody na majetku ostatných účastníkov cestnej premávky. Skutočnosť, že obžalovaný bol za porušenie pravidiel cestnej premávky postihnutý výčitkou nadriadeného nemožno považovať za jeho dostatočné postihnutie, a to aj vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý ako policajt je osobou, ktorá by mala vo zvýšenej miere dbať na dodržiavanie povinností ustanovených zákonom a uloženie trestu zákazu činnosti zabezpečí naplnenie účelu trestu tak z hľadiska individuálnej prevencie, ale najmä z hľadiska generálnej prevencie vo vzťahu k potenciálnym páchateľom trestných činov. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu, čo do výroku o treste, a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. na podklade správne zisteného skutkového stavu veci uložil obžalovanému práp. H.. J. H. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v prvej polovici trestnej sadzby ustanovenej zákonom, bez zmeny výroku o podmienečnom treste odňatia slobody.
K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný a ani jeho obhajcovia bližšie písomne nevyjadrili.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry modifikoval petit odvolania prokurátora okresnej prokuratúry a navrhol, aby krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste, a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por.
uložil obžalovanému popri podmienečnom treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v prvej polovici trestnej sadzby stanovenej zákonom. Odvolanie obžalovaného navrhol prokurátor krajskej prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.
Zástupkyňa poškodeného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí krajského súdu sa v konečnom návrhu k veci nevyjadrila.
Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu v celom rozsahu zotrvali na písomných dôvodoch odvolania a navrhli, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, tak k tomuto sa obžalovaný a ani jeho obhajca nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 02. februára 2018, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 05. septembra 2018, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor a obžalovaný podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výsluch poškodeného v zastúpení E.. C. X., o výsluchy svedkov A.. H. A., S. O., A.. J. Z., A.. H. H., H. H., o prečítané zápisnice z výsluchu svedkov z prípravného konania, a to A.. R. Z., J. H., Bc. D. F., H. O., Z. F., H. L., o znalecký posudok Ing. Juraja Korbeľa ohľadne techniky jazdy obžalovaného ako aj ostatnými relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného práporčíka H.. J. H. z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný.
Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne ustálil, že obžalovaný práporčík H.. J. H. sa zmocnil cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty v úmysle prechodne ho používať.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.
K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti.
Pokiaľ obžalovaný namieta, že nedošlo k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu, tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o uznaní viny obžalovaného za predmetný skutok dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu stotožnil, správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného vyplývajúcu z jeho odvolania, tak táto v konaní nebola preukázaná. Vlastník vozidla predsa tvrdí, že vozidlo obžalovanému nezveril. Krajský súd v súvislosti s otázkou zmocnenia cudzieho motorového vozidla zdôrazňuje, že zmocnenie je odňatie veci z dispozície vlastníka, a nie je podstatné akým spôsobom k tomu došlo.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného ako prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe napadnutého rozsudku, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. V podrobnostiach preto len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.
Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o určení druhu trestu a jeho výmere. Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a na druhej strane správne nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Odvolací súd žiadne iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v predmetnej trestnej veci nezistil.
Krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému na takmer samej dolnej zákonnej hranici trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 216 ods. 2 Tr. zák. (s dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov; po úprave trestnej sadzby v súlade s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. okresný súd ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí trestných sadzieb od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov), za súčasného podmienečného odloženia výkonu tohto trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a určenia skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 18 mesiacov, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z
hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Pokiaľ prokurátor vo svojom odvolaní navrhol popri podmienečnom treste odňatia slobody uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v prvej polovici trestnej sadzby stanovenej zákonom, krajský súd nad rámec správnych úvah okresného súdu dodáva, že nie každá dopravná nehoda nevyhnutne musí viesť k trestu zákazu činnosti, pričom v tomto prípade na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu sa vznik dopravnej nehody ani nevyžaduje.
Odvolací súd v predmetnej trestnej veci nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o vine a o treste odňatia slobody. Okresný súd v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku rovnako správne ustálil, že okresný súd o nároku na náhradu škody poškodeného nerozhodoval, nakoľko škoda, ktorá vznikla poškodením vozidla bola uhradená a iná škoda nebola zo strany poškodeného v rámci adhézneho konania uplatnená.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie obžalovaného a prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.