Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Csp-11-2018.pdf
PDF · 112.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Csp/11/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X, právne zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 354,81,-Eur, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere eventuálne o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto
rozhodol:
Súd určuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500080744, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný dňa 19. 09. 2014 je neplatná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 354,81,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 354,81,-Eur počnúc dňom nasledujúcim od doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 19. 02. 2018 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 354,81,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 354,81,-Eur počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, ďalej aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500080744, ktorú mali uzatvoriť žalobkyňa a žalovaný dňa 19. 09. 2014 je neplatná eventuálne, aby súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a náhrady trov tohto konania.
2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že dňa 19. 09. 2014 mala so žalovaným uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500080744. Na základe predmetnej zmluvy o úvere mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 750,-Eur. Reálne však bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 675,-Eur. Úver sa žalobkyňa zaviazala splácať 42 mesačnými splátkami vo výške 23,72,-Eur. Mesačná platba žalobcu však bola v zmluve o úvere stanovená na 41,-Eur, ktorá zahŕňala okrem mesačnej splátky úveru 23,72,-Eur ešte aj platbu podľa dohody o poskytovaní služieb vo výške 17,28,- Eur mesačne. Žalobkyňa poukázala na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ktorú možno vyvodiť zo skutočnosti, že nedošlo k jej uzavretiu v zmysle princípov platných pre občiansko-právne vzťahy pri uzatváraní zmlúv. Žalobkyňa poukázala na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (t. j. súhlas s návrhom) musí byť úplný. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje zmenu obsahu, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku a za splnenia podmienok v
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka za nový návrh so zmeneným obsahom. Žalobkyňa poukázala na bod 5 zmluvy o úvere, ktorý považovala za návrh zmluvy. Uvedený bod vypĺňal žalobca, čo je zrejmé z poznámky v zátvorke „vyplňte“ a vypĺňal ho dňa 18. 09. 2014, kedy žalobca na zmluvu o úvere pripojil svoj podpis. Bod 5 obsahoval: predpokladanú RPMN za úver 26,19 %, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,19 %. Bod 6 zmluvy o úvere doplnila žalovaná spoločnosť, čo je zrejmé z poznámky v zátvorke „nevypĺňajte“ a doplnila ho dňa 19. 09. 2014, kedy žalovaný na zmluvu o úvere pripojil svoj podpis. V danom bode, ktorý má byť považovaný za prijatie návrhu, boli uvedené iné údaje ako v bode 5 zmluvy. V bode 6 zmluvy bola RPMN za úver 25,55 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,55 %. Z uvedeného je zrejmé, že jednostranný úkon „návrh zmluvy“ zo strany žalobcu a jednostranný úkon „prijatie návrhu“ zo strany žalovaného nie sú zhodné, keďže zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu zmluvy k zmenám v údajoch oproti údajom v návrhu žalobcu. Žalobkyňa má za to, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere nedošlo. Zmluvu o úvere považuje za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že napriek tomu, že zmluvu o úvere považuje za absolútne neplatnú, podporne poukázala aj na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zmluvy o úver, nakoľko v zmluve absentovali celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a ďalej výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o úvere je zároveň nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
3. Žalobkyni bol na základe zmluvy o úvere poskytnutý úver vo výške 675,-Eur čo preukazuje prehľad transakcií od 01. 09. 2014 do 30. 09. 2014. Žalobkyňa v prospech žalovaného na zmluvu o úvere uhradila sumu 237,36,-Eur čo vyplýva z listiny rozpis platieb v prospech žalovaného, sumu 750,-Eur čo vyplýva z listiny výpis termínov a sumu 42,45,-Eur čo vyplýva z listiny vklad na účet žalovaného. Spolu žalobkyňa v prospech žalovaného na predmetnú zmluvu o úvere uhradila sumu 1029,81,-Eur. Z doposiaľ uvedeného možno dôvodiť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, nakoľko bez právneho titulu prijímal úhrady od žalobkyne nad rámec istiny úveru 675,-Eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne tak predstavuje 354,81,-Eur. Žalobkyňa si za podanú žalobu uplatnila nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo v tejto výške, ktoré tvorí súčet úhrad žalobkyne vykonaných v prospech žalovaného v období od 14. 01. 2016 do 29. 05. 2017. Žalobkyňa si teda uplatnila voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a na svoju obranu si uplatnila právo priznané jej § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. a žiadala určiť zmluvu o úvere za neplatnú eventuálne žiadala určiť poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Úspechom žalobkyne v tomto konaní voči žalovanému dôjde k odstráneniu spornosti existencie/neexistencie záväzkov (pohľadávok) vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere, resp. sa zabráni prípadnému neodôvodnenému vymáhaniu a možnému postupovaniu neexistujúcej pohľadávky tretím osobám. Úspech žalobkyne v tomto konaní tiež umožní dosiahnuť opravu nesprávností v registri podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že popiera skutkové a právne tvrdenie uvádzané žalobkyňou v ňou podanej žalobe. Všeobecné platí, že na to, aby nejaká zmluva vznikla musí mať obligatórne náležitosti stanovené právnym poriadkom. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka. Z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) vyplýva, že žalobkyňa požiadala o úver v sume 750,-Eur so splatnosťou 42 mesiacov, pri výške mesačnej splátky 23,72,-Eur. Z bodu 6 vyplýva úver schválený vo výške 750,-Eur pri splatnosti 42 mesiacov a pri výške splátky 23,72,-Eur. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobkyne o neuzavretí zmluvy v písomne forme dôvodné nie sú. Návrh na uzavretie zmluvy a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami je pritom o údaji RPMN, ktorý sa nedá objektívne dohodnúť, pričom táto skutočnosť vyplýva z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. Žalovaný ďalej uviedol, že ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Zákon na úpravu určenia RPMN teda nielen svojím textom, ale aj spôsobmi jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu podľa zákona č. 129/2010 Z. z., potom by porušil tento zákon. Podporne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/106/2016 zo dňa 03. novembra 2016, ako aj na rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 8C/38/2016.
5. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný poprel dôvodnosť tvrdení o absencii údajov o termíne konečnej splatnosti úveru a rovnako aj ďalšie skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala na podporu tvrdenia, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ku každej absentujúcej skutočnosti žalovaný uviedol svoje stanovisko.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy, resp. úveru za bezúročný považujú žalobu za nedôvodnú a neprípustnú, pretože takto navrhované určenie je v rozpore s § 137 CSP a súčasne na takto navrhovanom určení popri výroku o plnení nie je naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Aj z dôvodovej správy týkajúcej sa žalôb vyplýva, že úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a písm. d) § 137 Civilného sporového poriadku, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určenie inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia žalovaný poprel tvrdenia žalobcu a žiadal, aby súd žalobu zamietol.
7. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi sporovými stranami nedošlo. Neplatnosť odvodila s poukazom na jej neuzavretie pri nestretnutí sa návrhu na uzatvorenie zmluvy a jeho prijatia. Na podporu svojich tvrdení poukázala na viacero rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Pokiaľ má byť zmluva jasná, zrozumiteľná a nemá byť zavádzajúca, nesmie sa žiadny údaj v rôznych častiach textu odlišovať od údaja prvotného. Prijatie návrhu musí byť v zmysle Občianskeho zákonníka úplné. Ani to, že sa údaj RPMN určuje presne stanoveným zákonným postupom ešte neznamená, že sa môže v jednotlivých listinách majúcich tvoriť zmluvu líšiť. Ďalej poukázala na argumenty o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Pokiaľ žalovaný namietal, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je neprípustná, žalobkyňa uviedla, že táto žaloba je prípustným druhom žaloby, a to s ohľadom na § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z., preto nie sú na mieste výhrady žalovaného na spôsob, že by sa údajne malo jednať o žalobu nedôvodnú a neprípustnú. Žalobkyňou formulované znenie žalobného návrhu je tak v celom rozsahu v súlade so zákonom, keďže žalobkyňa sa domáha popri nároku na zaplatenie aj určenia právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy eventuálne bezúročnosti úveru) presne tak, ako to vyplýva z osobitného predpisu. V ostatnom žalobkyňa odkázala na svoju argumentáciu prednesenú v žalobe a zotrvala v plnom rozsahu na podanej žalobe.
8. Žalovaný vo svojej duplike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že bezdôvodné obohatenie nie je osobitne regulované pre oblasť spotrebiteľských vzťahov. Jeho právna úprava je spoločná pre všetky súkromnoprávne vzťahy. Ak je v zákone určitý inštitút upravený nielen všeobecne, ale aj s určitými špecifikami, potom práve len v rozsahu tejto špecifickej úpravy je možné hovoriť o „spotrebiteľskej“ povahe tej časti vzťahu, ktorý je takouto špecifickou úpravou regulovaný. Žalovaný zotrval na obsahu svojich podaní vo sfére výšky odplaty za spotrebiteľský úver a tvrdil, že porovnávanie žalobcu s priemernými údajmi bankových subjektov v predmetnom období nie je vo sfére zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500043435 dôvodné. Žalovaný vo svojej duplike ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici ohľadom odplaty za poskytnutý úver, rozhodnutie Ústavného súdu, rozhodnutie Súdneho dvora EU a zaoberal sa otázkou eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súvislosti so zákonom č. 129/2010 Z. z. Ďalej sa vyjadril opätovne k tvrdeniam žalobkyne, že v zmluvách absentovali viaceré zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej rozoberal ďalšie skutočnosti, pričom spomínal zmluvu o úvere č. 8500082402, avšak medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500080744, a teda aj viaceré vyjadrenia žalovaného boli zmätočné, nakoľko sa zrejme jednalo o vyjadrenie k inému sporu.
9. V ďalšom vyjadrení zo 29. 05. 2018 žalovaný uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu o údajnej zmene vo výške RPMN a poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/839/2015.
10. Na pojednávaní konanom dňa 08. 08. 2018 súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom právny zástupca žalovaného požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti, ako aj neúčasti žalovaného na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a nenavyšovania nákladov spojených so súdnym
konaním, pričom požiadali a súhlasili s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. K žalobe uviedli, že žalobu navrhujú zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa týka celého prípadu a zmluvy, prišla na pobočku za obchodnou zástupkyňou v Ružomberku a požiadala o poskytnutie úveru. Do počítača nahadzovali údaje jej osobné a potom aj údaje o požadovanom úvere, pričom ona jej zhruba povedala, koľko by chcela a ona jej povedala, že pri takej sume jej vyjde splátka približne 41,-Eur s čím ako tak súhlasila. Následne to obchodná zástupkyňa naťukala do počítača, vytlačila jej to a dala jej to na podpis. Na otázku sudcu, aby sa žalobkyňa vyjadrila či pred podpisom tieto dokumenty čítala táto uviedla, že nie, nakoľko jej to zástupkyňa neponúkla na podpis a na doplňujúcu otázku či samotná žalobkyňa žiadala, aby jej to dala prečítať uviedla, že nie, nakoľko ju to nenapadlo. Potom jej povedala, že úver je v podstate v predschválený a že ešte to musí po tomto podpise poslať na centrálu a keď to schvália, peniaze jej prídu na účet, v opačnom prípade sa skartujú. Žalobkyňa uviedla, že nevedela, že medzi papiermi podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom obchodná zástupkyňa sa jej spýtala, či to chce splácať sama tak, že bude peniaze nosiť na účet alebo zrážkami zo mzdy, ona jej povedala, že nech jej to zráža zamestnávateľ zo mzdy. Potom ju však nenapadlo, že to chodilo po zamestnávateľovi ako exekúcia a keď sa prišla spýtať do mzdovej učtárne, prečo je to tak, mzdová účtovníčka jej povedala, že ona sama predložila dohodu o zrážkach zo mzdy a súhlasila s tým, aby splátku zrážali zo mzdy. Potom jej prišla z centrály potvrdená zmluva, avšak v bode 6 boli vypísané údaje, pričom keď žiadali o úver bol vypísaný iba bod 5, v žiadosti bod 6 nebol tak, ako to uviedol právny zástupca.
12. Substitút právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré podali v priebehu sporu a doplnil, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný nedodržal mechanizmus uzatvárania zmlúv, všetko to bolo nastavené mimo zákona tak, ako tvrdili, a preto navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
13. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s výpisom z osobného účtu a prehľadom transakcií na tomto účte od 01. 09. 2014 do 30. 09. 2014, ktorý patril L. S., so žiadosťou / zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500080744 zo dňa 19. 09. 2014, so zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., výpisom z Obchodného registra na žalobcu, so zrážkami zo mzdy žalobkyne, ktoré vykonal jej zamestnávateľ, s kópiami vkladového listu na účet, s vyjadreniami sporových strán, ktoré predložili pred otvorením pojednávania, s oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500080744 zo dňa 19. 09. 2014 pričom zistil a ustanovil nasledovný skutkový a právny stav:
14. Žalobkyňa dňa 18. 09. 2014 požiadala o uzatvorenie revolvingového úveru žalovanú spoločnosť, pričom predpokladaná mesačná platba mala byť 41,- Eur, poskytnutá čiastka úveru 750,- Eur, počet splátok 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 23,72,- Eur a celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť predstavovala sumu 1071,24,- Eur. Predpokladaná RPMN za úver bola 26,19 %, ročná úroková sadzba bola 18,09 %, priemerná RPMN za úver 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 750,- Eur. Túto žiadosť o úver spoločnosť prijala dňa 19. 09. 2014, pričom schválili revolvingový úver pri poskytnutí čiastky úveru 750,- Eur, splatnosť úveru bola rozdelená na 42 splátok, mesačná splátka bola dohodnutá vy výške 23,72,- Eur a celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť predstavovanú sumu 1071,24,- Eur. RPMN za úver bola 25,50 %, ročná úroková sadzba úveru 18, 09 % a priemerná hodnota RPMN za úver 44, 06 %. Polatok za poskytnutie revolvingu bol 75,- Eur. V oznámení veriteľa o schválení úveru ďalej bolo uvedené, že výška celkovej platby na úhradu bude 41,- Eur ( mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený na 01. 11. 2014, dátum poslednej splátky úveru na 01. 04. 2018. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť 19. 09. 2014. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť predstavovala sumu 1071, 24,- Eur. Žalobkyni bola na účet poskytnutá žalovaným čiastka vo výške 675,- Eur tak, ako to vyplýva z výpisu z účtu, ktorý žalobkyňa predložila. Žalovaná splácala poskytnutý úver mesačnými splátkami, ktoré boli zrazené zo mzdy jej zamestnávateľom tak, ako to vyplynulo z rozpisu platieb v prospech žalovaného, ako aj z výpisu termínov kde jej bola strhaná mesačná suma 41,- Eur a tiež plnila v prospech žalovaného aj vkladom hotovosti na účet žalovaného. Celkovo žalovaná na predmetnú zmluvu uhradila sumu 1029,81,- Eur. Súčasťou uzatvorenej zmluvy boli aj zmluvné dojednania spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., o revolvingovom úvere. Podanou žalobou sa teda žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy a vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavovalo rozdiel medzi plnením žalobkyne vo výške 1029,81,- Eur a skutočne poskytnutou sumou úveru 675,- Eur s príslušenstvom.
15. Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení s listinnými dôkazmi a po vykonaní ďalšieho dokazovania, mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Súd sa v uvedenom spore prioritne zaoberal skúmaním prípustnosti predmetnej žaloby z hľadiska či je prípustná podľa § 137 Civilného sporového poriadku, pričom dospel k záveru, že uvedená žaloba o určenie právnej skutočnosti je žalobou v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu nedodržania mechanizmu pri uzatváraní zmlúv. Pri posúdení splnenia podmienok na podanie žaloby súd vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 3 a ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmlúv. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Žalovaný teda namietal, že uvedená žaloba je neprípustná, nakoľko neexistuje právny predpis, ktorý by pripustil podanie takejto žaloby, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že týmto právnym predpisom vyššie citované zákonné ustanovenie. V súvislosti s námietkou žalovaného, že takýto typ žaloby je neprípustný, súd poukazuje aj na ustanovenie § 298 Civilného sporového poriadku podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu ( v uvedenom spore sa jedná o spotrebiteľský spor) aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. V prípade, že by sa súd stotožnil so záverom žalovaného, toto by znamenalo že spotrebiteľ by nemal prístup k podaniu žaloby s uvedeným obsahom a fakticky by mu to znemožňovalo aktívnu ochranu svojich práv vyplávajúcu so spotrebiteľského práva. Súd teda ustálil, že daná žaloba je prípustná.
16. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami je spotrebiteľskou zmluvou, uzavretou podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá svojim charakterom typovou, formulárovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla pri uzatváraní ovplyvniť. Pre posúdenie platnosti predmetného zmluvného vzťahu súd potom skúmal obsah zmluvného vzťahu z hľadiska ustanovení právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník, pričom o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy sa jedná vtedy, keď v rámci zmluvného vzťahu na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. Charakteristickým znakom spotrebiteľskej zmluvy je to, že obsah je pre spotrebiteľov predpripravený a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základom čo sa týka spotrebiteľskej zmluvy je, že nesmie obsahovať neprijateľné podmienky t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
17. Podanou žalobou sa žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhala určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500080744, ktorá mala byť uzatvorená 19. 09. 2014 z dôvodu, že žalovaný ako dodávateľa pri uzatváraní zmluvy nedodržal mechanizmus uzatvárania zmlúv, nakoľko v prípade uzatvorenej zmluvy v bode 5, ktorý vypĺňala žalobkyňa je uvedený údaj o predpokladanej RPMN za úver 26,19 %, predpokladanej RPMN úveru za poskytnutie revolvingu 26,19 % pričom v bode 6, ktorý dopĺňala žalovaná spoločnosť boli uvedené iné údaje, a to RPMN za úver 25,50 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,55 %. Žalobkyňa teda tvrdila, že jednostranný úkon - návrh zmluvy zo strany žalobkyne a jednostranný úkon - prijatie návrhu zo strany žalovanej nie sú zhodné, keďže pri prijímaní návrhu zmluvy došlo k zmenám v údajoch oproti podanému návrhu žalobkyne. Súd sa stotožnil s uvedeným tvrdením žalobkyne, pretože okrem tejto skutočnosti bolo zistené, že výška poskytnutého úveru mala predstavovať 750,- Eur, pričom v skutočnosti bola žalobkyni ako spotrebiteľke poskytnutá iba suma 675,- Eur, čo vyplynulo z výpisu z účtu, ktorý žalobkyňa predložila. Súd ustálil, že v danom spore nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Pri posúdení tejto
otázky súd aplikoval ustanovenie § 43 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje proces uzatvárania zmlúv, pričom predmetná právna úprava má povahu kogentnej normy, od ktorej sa nemožno zmluvne odchýliť. V zmysle ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým osobám návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. V zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas je prijatím návrhu. Súd tiež poukazuje na § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka veta prvá podľa ktorého včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Zmluva je následne uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť ( § 44 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Rozhodným pre posúdenie platnosti uzavretia predmetnej zmluvy ustanovenia je ustanovenie § 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V súvislosti s uzatvorenou zmluvou o úvere revolvingového typu súd opätovne poukazuje na to, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a musí vykazovať všetky náležitosti prezumované v zákone č. 129/2010 Z. z.. Z tohto potom vyplýva, že všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom musí obsahovať samotný návrh na uzavretie zmluvy. Súčasne akceptácia návrhu na uzavretie zmluvy nesmie obsahovať ďalšie doplnky, výhrady, nakoľko v opačnom prípade by sa jednalo o nový návrh na uzavretie zmluvy. Pokiaľ ide o návrh zo strany žalobkyne, tento bol spísaný obchodným zástupcom žalovaného ako návrh na uzavretie zmluvy, avšak už nebolo právom predpísaným spôsobom akceptovaný, keď samotný akcept zo dňa 19. 09. 2014 obsahuje aj ďalšie dojednania, ktoré jednak menia a dopĺňajú návrh na uzavretie samotnej zmluvy o poskytnutí úveru a to ohľadom dátumu prvej a poslednej splátky úveru a súčasne žalovaný doplnil tento návrh o poskytnutie ďalšieho peňažného plnenia vo forme splátky podľa dohody o poskytnutí služby resp. celkovej výšky mesačnej splátky, ktorá bola pôvodne 23,82,- Eur a následne v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavovala konečná výška splátky sumu 41,- Eur. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že zo správania samotnej žalobkyne po tom, ako došlo zo strany žalovaného k vypracovaniu nového návrhu (t. j. schválením predmetného úveru) by bolo možné vyvodiť, že predmetný „protinávrh“ resp. nový návrh zo strany žalovaného či už ústne alebo konkludentne akceptovala, keď prijala a spotrebovala plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté na základe zmluvy o revolvingovom úvere, avšak tento akcept rozhodne už nevykonal predpísanou formou keď podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka s nedostatkom zákonom stanovenej písomnej formy právneho úkonu zákon spája absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozdiel vo výške RPMN pri úvere a RPMN po poskytnutí úveru. Aj z uvedeného dôvodu možno vyvodiť že žalovaný sa v danom spotrebiteľskom vzťahu nesprával poctivo a v súlade s dobrými mravmi. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že schválená výška úveru bola 750,- Eur a v skutočnosti bola žalobkyni poskytnutá iba čiastka 675,- Eur, čo tiež svedčí o nekalých praktikách žalovaného, ktorý rozdiel medzi schválenou výškou úveru a poskytnutou čiastkou skryl do odplaty za poskytnutie samotného úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd ustanovil, že uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere je neplatná a to aj pre rozpor s stanovením § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu že sa prieči dobrým mravom. Súd teda na záver konštatuje, že predmetná zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd určil že uzatvorená zmluva revolvingového úveru je neplatná, o eventuálnom petite žalobkyne už nerozhodoval, pretože určil, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. Na okraj súd už len dodáva, že ustáliť, že úver je bezúročný a bez poplatkov možno na základe zmluvy, ktorá je platná. Keďže súd konštatoval, že zmluva je absolútne neplatná, toto konštatovanie súdu nebolo možné. Súd však o tomto eventuálnom petite nerozhodol, nakoľko vyhovel prvému petitu žaloby.
18. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V konaní teda bolo preukázané, že žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného sumu 1029,81,- Eur, pričom žalovaná spoločnosť poskytla žalobkyni istinu vo výške 675,- Eur, čo vyplynulo spoľahlivo z preukázaného výpisu z účtu príbuzného žalobkyne L. S.. Bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne predstavuje sumu 354,81,- Eur, čo predstavuje rozdiel medzi úhradami, ktoré poskytla v prospech žalovaného žalobkyňa a poskytnutou istinou úveru 675,- Eur. Keďže súd konštatoval, že zmluva o úvere je neplatná, zároveň zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobkyni túto sumu.
19. Súd priznal žalobkyni aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 5 % úrok z omeškania z uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, nakoľko žalovaný tým, že dlžnú sumu neuhradil v prospech žalobkyne po tom, čo mu bola doručená žaloba, dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania s peňažným plnením, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z..
20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.