Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/287/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: J. o zaplatenie 176,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 176,- eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 176,- eur od 15. 11. 2015 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 92,68 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 10. 2017 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 176,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 24. 3. 2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 198,- eur na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve, ktorého kúpna cena bola 227,- eur s tým, že žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 29,- eur a zvyšok kúpnej ceny mal ako pôžičku splácať v pravidelných 18 mesačných splátkach v sume 11,- eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil okrem akontácie vo výške 29,- eur len splátky vo výške spolu 22,- eur a keďže porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 22. 10. 2014 ho pôvodný žalobca vyzval listom - predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 19. 12. 2014 pôvodný žalobca úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 31. 12. 2014 - oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby preto predstavuje 176,- eur.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).

3. Písomným podaním zo dňa 1. 12. 2017 žalobca upravil žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania tak, že úrok z omeškania zo sumy 176,- eur vo výške 5,05 % ročne požaduje až odo dňa 5. 1. 2015. Uvedené podanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/) súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom a nakoľko k nemu došlo pred doručením žaloby žalovanému, konal súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 .

4. Uznesením zo dňa 14. 3. 2018, č.k. 10Csp/287/2017-48, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 4. 2018, súd rozhodol, že v konaní sa ako so žalobcom pokračuje s obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako s právnym nástupcom pôvodného žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.

5. Uznesením zo dňa 18. 6. 2018 č.k. 10Csp/287/2017-62 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 7. 2018 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 (ďalej len „žalobca“).

6. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami, výzvou vyjadriť sa k nej a poučením o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach bola do vlastných rúk doručená dňa 20. 3. 2018, písomne nevyjadril.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 5. 9. 2018, na ktoré sa žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaný napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti s tým, že na žalobe trvá a súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Aj žalovaný neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a uviedol, že so žalobcom sa dohodol na splátkovom kalendári, nešpecifikoval však na akom, ani nepredložil či neoznačil dôkaz na toto svoje tvrdenie. V súlade s ust. § 180 preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

9. Z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 3. 2014 súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný v uvedenej zmluve dohodli bezúročnú pôžičku vo výške 198,- eur za účelom financovania kúpy žalovaným kupovaného tovaru - mobilného telefónu LG L9 II, ktorého kúpna cena bola 227,- eur s tým, že žalovaný uhradil akontáciu vo výške 29,- eur a na zvyšok kúpnej ceny vo výške 198,- eur mu bola poskytnutá bezúročná pôžička. Tá sa mala vrátiť v 18 mesačných splátkach vo výške 11,- eur splatných v 14. deň v mesiaci počnúc prvou splátkou dňa 14. 6. 2014 a končiac poslednou splátkou dňa 14. 11. 2015.

10. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve predloženého žalobcom súd zistil, že sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok pôžičky žalovaným z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil okrem akontácie len sumu 22,- eur dňa 2. 9. 2014. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“ vo výške spolu 19,42 eur ktoré si žalobca v žalobe neuplatnil. Podľa záverečného sumára v tomto prehľade mal žalovaný v splátkach žalobcovi zaplatiť sumu spolu 227,- eur, čo po odpočítaní ním uskutočnených úhrad vo výške 22,- eur a akontácie 29,- eur činí k zaplateniu sumu 176,- eur rovnajúcu sa žalovanej sume. Listom označeným ako „Predžalobná upomienka“ zo dňa 22. 10. 2014 pôvodný žalobca žalovanému oznámil, že na zmluve číslo XXXXXXXX uzatvorenej dňa 24. 3. 2014 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 33,- eur, ktorý žiada obratom uhradiť s tým, že ak nedôjde k úhrade splátok, úver zosplatní. Podľa predloženého dokladu o doručovaní, uvedená zásielka sa pôvodnému žalobcovi vrátila ako nevyzdvihnutá žalovaným v odbernej lehote. Z predloženého oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 31. 12. 2014 súd zistil, že pôvodný

žalobca ním žalovanému oznamoval, že jeho dlh zo zmluvy číslo XXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz a žiada ho preto o úhradu sumy 176,16 eur.

11. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu so žalovaným je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovanému bola poskytnutá bezúročná pôžička, ktorá podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je spotrebiteľským úverom (keďže išlo o poskytnutie pôžičky bez úroku a bez ďalších poplatkov), preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z toho, že podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, čo v tomto prípade sú ustanovenia upravujúce zmluvu o pôžičke. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. 12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

18. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 198,- eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa podania žaloby zaplatil len sumu 22,- eur. Keďže zo sumy bezúročnej pôžičky žalovaný úhradami pred podaním žaloby doposiaľ uhradil časť vo výške spolu 22,- eur, za dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia rozdielu poskytnutej a uhradenej sumy, t.j. v časti zaplatenia istiny 176,- eur (198,- eur - 22,- eur) a úroku z omeškania zo sumy nevrátenej istiny pôžičky, avšak so začiatkom omeškania žalovaného až odo dňa 15. 11. 2015.

19. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky zo zmluvy o pôžičke žalovaný doposiaľ uhradil len sumu 22,- eur. Nespochybnil to ani samotný žalovaný, hoci žaloba s prílohami mu bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu uplatneného nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť. Do dňa vyhlásenia rozsudku tak neurobil, keď ani v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní netvrdil, žeby žalobcovi niečo aktuálne hradil, tvrdil len, že sa so žalobcom dohodol na splátkovom kalendári ktorého obsah nijako nešpecifikoval. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu istiny pôžičky vo výške 176,- eur.

20. Žalobca predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 1. 2018 spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 25. 1. 2018 preukázal, že postupca Všeobecná úverová banka, a.s. oznámil žalovanému, že pohľadávka voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a zákona o bankách boli splnené. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej istiny pôžičky. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 176,- eur do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradil, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 176,- eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

21. Žalobca v žalobe po jej čiastočnom späťvzatí uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 176,- eur od 5. 1. 2015 do zaplatenia.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Žalobca, vychádzajúc z jeho tvrdení určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 5. 1. 2015 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov pôžičku dňa 19. 12. 2014 po predchádzajúcom upozornení zosplatnil, pričom v zmysle článku 10 bod 10.2 Všeobecných obchodných podmienok sa táto písomnosť považuje za doručenú žalovanému piatym dňom po jej podaní na poštovú prepravu.

27. Súd však tvrdenie žalobcu o vzniku povinnosti žalovaného celú sumu pôžičky zaplatiť v zmysle „Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 31. 12. 2014 najneskôr do dňa 4. 1. 2015 s následným vznikom omeškania žalovaného dňa 5. 1. 2015 v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti považuje za nepreukázané.

28. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301#paragraf-565>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva. Súd musí skonštatovať, že žalobca nepreukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie pôžičky. Predovšetkým nebolo preukázané ani splnenie základnej podmienky pre takýto postup, a to existencia platnej dohody o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, tak ako ju vyžaduje § 565 Občianskeho zákonníka na ktorý jeho ust. § 53 ods. 9 v tejto súvislosti odkazuje. V zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach sa takáto dohoda nenachádza. V článku 9 Všeobecných obchodných podmienok označenom ako „Skončenie zmluvy“ je len uvedené, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, avšak toto ustanovenie priamo odporuje § 582 Občianskeho zákonníka, ktoré právo vypovedať zmluvu spája len so zmluvou na dobu neurčitú, čo nebol tento prípad. Ani samotná „Predžalobná upomienka“ zo dňa 22. 10. 2014 či „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 31. 12. 2014 neuvádza na základe ktorého konkrétneho zmluvného dojednania je žiadané predčasné zaplatenie celej pôžičky. Avšak ako už bolo uvedené, v žalobcom predloženej zmluve ani vo Všeobecných obchodných podmienkach sa nenachádza dojednanie, že veriteľ môže žiadať splatenie celej pôžičky pre omeškanie so zaplatením niektorej splátky. Nebol tiež v súvislosti so žalobcom predloženým oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky zo dňa 31. 12. 2014 predložený žiaden dôkaz o tom, že toto oznámenie žalovanému veriteľ skutočne odoslal, resp. doručil do sféry dispozície. Žalobca teda nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, žeby právny predchodca žalobcu skutočne doručil, či odoslal oznámenie žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť pôžičky a vyzval ho k úhrade zosplatnenej sumy pôžičky a kedy sa tak malo stať. Uvedené bolo potrebné preto, lebo bez preukázaného doručenia takéhoto oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti pôžičky a výzvy k úhrade zostatku pôžičky žalovaný nemohol o ňom vedieť a poznať výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku pôžičky s príslušenstvom ktorý sa od neho žiada, preto sa s jeho plnením nemohol dostať ani do omeškania. Do doručenia mu takého oznámenia, ktoré preukázané nebolo totiž mohol poznať nanajvýš výšku jednotlivých omeškaných splátok pôžičky. Preto nemožno ho zaviazať k plateniu úroku z omeškania z celej zosplatnenej sumy spätne, už odo dňa nasledujúceho po zosplatnení pôžičky jednostranným úkonom veriteľa, lebo vtedy jej výšku ešte poznať nemohol, ale priznať úrok z omeškania by bolo možné až po doručení mu oznámenia o zosplatnení pôžičky a márnom uplynutí lehoty na plnenie v ňom jej poskytnutej, čo zodpovedá aj všeobecnej úprave času plnenia v § 563 Občianskeho zákonníka.

29. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo. V súlade s touto vôľou žalobcu preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po splatnosti celej pôžičky, teda odo dňa nasledujúceho po dni, keď mala byť podľa zmluvy zaplatená jej posledná splátka (14. 11. 2015). Keďže sa tak nestalo, od 15. 11. 2015 je žalovaný preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku istiny pôžičky. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5,05 % ročne (ku dňu 15. 11. 2015). Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 15. 11. 2015 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením celej nevrátenej istiny 176,- eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 176,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 176,- eur od 15. 11. 2015 do zaplatenia. Z dôvodov už uvedených súd zamietol žalobu v časti úroku z omeškania požadovaného za čas pred 15. 11. 2015.

30. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh. Žalobca v podaní súdu doručenom dňa 3. 9. 2018 žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu celú sumu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, teda nepotvrdil tvrdenie žalovaného o uzavretom splátkovom kalendári, pričom žalovaný nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz o uzavretí splátkového kalendára so žalobcom. Žalovaný ani neuviedol, žeby žiadal súd o povolenie splátok. Preto súd v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá určil na plnenie lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené však stranám nebráni dohodnúť si na plnenie napriek tomu vlastný splátkový kalendár, o ktorý žalovaný môže žalobcu kedykoľvek požiadať.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o

trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

32. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

33. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.

34. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá činí 208,62 eur (176,- eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 32,62 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 176,- eur od 5. 1. 2015).

35. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá činí 200,98 eur (176,- eur ako prisúdená istina + 24,98 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 176,- eur od 15. 11. 2015).

36. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 96,34 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 3,66 %.

37. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 3,66 % od úspechu žalobcu v rozsahu 96,34 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,68 %.

38. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 92,68 %.

39. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich kutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.