Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-194-2017.pdf
PDF · 72.11 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/194/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 756,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 570,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 26.04.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 756,84 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 26.04.2015 do zaplatenia dôvodiac tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel dňa 21.11.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol sumu 570,- Eur a túto sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v počte 42 po 18,02 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním už pri prvej splátke, žalobca si dňa 26.04.2015 uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný na úver neuhradil nič.
2. Žalovaný prevzal žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 29.07.2018, no nijakým spôsobom sa k veci nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že sporové strany dňa 21.11.2014 uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 určuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca mal v procese uzatvárania tejto zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona, pričom podľa § 2 písm. d)
cit. zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
5. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený úver vo výške 570,- Eur, pričom mal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 57,- Eur a tento mu bol v zmysle bodu 10.1 zmluvných dojednaní hneď zrazený žalobcom a tak fakticky žalovaný dostal len sumu 513,- Eur. Podľa zmluvy mal žalovaný úver splácať v 42 mesačných splátkach po 18,02 Eur, no zo zmluvy a z oznámenia veriteľa o schválení úveru vyplýva, že mal splácať žalovaný mesačne nielen samotný úver ale aj splátky podľa dohody o poskytnutí služby spolu vo výške 31,15 Eur mesačne. Dohoda súdu predložená nebola a tak súd len zo zmluvných dojednaní viažucich sa k zmluve zistil, že podľa bodu 14. zmluvných dojednaní veriteľ poskytuje aj doplnkové služby na základe osobitnej zmluvy o ich poskytovaní a výška odplaty za ich poskytovanie sa riadi sadzobníkom poplatkov. Žalovaný uzavrel len zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žiadna iná dohoda o poskytovaní uvedených služieb, podľa ktorej by mal žalovaný platiť ďalšie splátky za tieto služby po 13,13 Eur mesačne žalobcom predložená nebola (ani tvrdené jej uzavretie) a teda ak mal žalovaný uhrádzať splátky po 31,15 Eur, tieto boli stanovené bez toho, aby mali právny základ v platnej dohode o poskytovaní služieb. Preto sú v zmluve uvedené nesprávne údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, lebo ak mal žalovaný zaplatiť 42 mesačných splátok po 31,15 Eur, tak spolu to predstavuje 1.308,30 Eur plus poplatok za poskytnutie úver 57,- Eur a tak celková čiastka je 1.365,30 Eur, pričom v zmluve je celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť určená na sumu 813,84 Eur. V oznámení o schválení úveru je uvedená síce aj odplata za poskytnutie služby v sume 551,46 Eur, no táto nie je zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť a teda dlžník je realite nezodpovedajúcim spôsobom informovaný o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť. Tento nedostatok má samozrejme aj vplyv na výpočet RPMN, lebo táto je síce v zmluve určená na 25,63 %, no v skutočnosti predstavuje 78,66 %, lebo podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkové náklady teda tvoria základ pri výpočte RPMN a pokiaľ žalobca nezahrnul do RPMN aj náklady v súvislosti so službami, tak RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Preto súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý hovorí, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Preto žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy, keďže z úveru žalovaný neuhradil nič. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca v dôsledku omeškania žalovaného s platením úveru v súlade s čl. 13.1 zmluvných dojednaní zosplatnil úver ku dňu 26.04.2015 listom zo dňa 16.03.2015 obsahujúcim zároveň aj upozornenie na takúto možnosť (čo ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevylučuje). Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 570,- Eur od 26.04.2015 do zaplatenia, keď k tomuto dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,05 % ročne.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 756,84 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 570,-Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 75 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 25 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel, t. j. 50 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.