Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-603-2018.pdf
PDF · 70.56 KB
Case nature
Subarea
24Ek/603/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: HLM Company s.r.o., so sídlom 094 09 Majerovce 120, IČO: 47 555 521 proti povinnému: R.. M. N., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom R.. M. N. Y. Y., pásy, reťaze, s miestom podnikania W. XXXX/X, XXX XX W., R.: XX XXX XXX, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške XXX,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/603/2018 zo dňa 21. júna 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 21.6.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 24Ek/603/2018, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súčasne uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ďalej uviedol, že každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znovu konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Tiež uviedol, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným sú skutočnosti, ktoré sa stali pred vznikom exekučného titulu. Pričom exekučný súd skúma len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. TO teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu
(NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo “neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Na záver uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný podanie označené ako „odvolanie voči rozhodnutiu sp. zn. 24Ek/603/2018“, ktoré súd podľa jeho obsahu považoval za sťažnosť, pričom v ňom opakovane opísal rovnaké dôvody ako vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a na záver uviedol, že je ochotný za tovar zaplatiť sumu 400,- Eur bez všetkých súdnych a exekučných poplatkov.
4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 13.07.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 06.07.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 01.04.2018, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.04.2018 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Galinu Juhászovú. Dňa 24.05.2018 bolo doručené poverenej súdnej exekútorke podanie označené ako „Žiadosť o zastavenie exekúcie č.375 EX 38/2018“. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca ešte na zdôraznenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Pričom exekučný súd skúma len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Sudca teda na záver konštatuje, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s názorom vyššieho súdneho úradníka uvedenom v sťažnosťou napadnutom uznesení a rovnako nevzhliadol žiadne dôvody na zastavenie predmetnej exekúcie. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.