Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/43/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. septembra 2018 v Košiciach, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

T. Q., nar. X.X.XXXX v X., trvale bytom O., L. nám. č. X; dôchodca,

j e v i n n ý , ž e

- v Košiciach v byte na L. nám. č. X dňa 5.4.2014 sa vyhrážal svojej manželke s nožom v ruke zabitím, povedal jej, aby vypla plyn a išiel k nej s nožom v ruke, pričom dňa 6.4.2014 jej vulgárne nadával a povedal jej, že aj tak ju raz zabije ak z bytu neodíde

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe;

t ý m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d), písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.4.2017, v ktorom uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v Košiciach, v byte na L. nám. č. X dňa 5.4.2014 v presne nezistenom čase, vošiel do kuchyne spoločného bytu, keď jeho manželka M. Q., nar. XX.X.XXXX varila polievku, povedal jej, aby vypla plyn, pričom išiel s nožom v ruke smerom k nej, dňa 6.4.2014 jej vulgárne nadával a povedal jej, že aj tak ju raz zabije, ak z bytu neodíde, a keďže sa ho bála, odišla preč z bytu a že od roku 2010 až do súčasnosti psychicky týral

svoju manželku M. Q. tým spôsobom, že jej zakazoval používať vodu, kúpať sa, prať, pozerať televízor a užívať ich spoločné veci. Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27. septembra 2017, sp. zn.: 7To/80/2017 rozsudok zrušil v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresnému súdu vytkol, že samotný skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora je fakticky nepreskúmateľný. Na jednej strane sa konštatuje, že obžalovaný mal poškodenú týrať v období od roku 2010 až do súčasnosti, teda do podania obžaloby 6.5.2016, pričom k rozvodu manželstva obžalovaného a poškodenej došlo 30.5.2014 a opätovne boli obžalovaný a poškodená zosobášení 14.11.2015, čiže skoro po roku a pol od rozvodu. Na túto časovú disharmóniu podľa názoru krajského súdu bolo potrebné prihliadať z hľadiska toho, či v tomto časovom období vôbec spolu žili, či žili oddelene a akým spôsobom konkrétne v tomto období mal obžalovaný poškodenú týrať, k čomu bolo potrebné poškodenú podrobne vypočuť. Pri konštatácii uvedeného 6-ročného časového obdobia zo skutku obžaloby fakticky vyplýva, že len v dňoch 5.4.2014 a 6.4.2014 mal obžalovaný vulgárne poškodenej nadávať a pohybovať sa k nej s nožom v ruke. Zároveň sa ďalej konštatuje, že jej povedal, že aj tak ju raz zabije, ak z bytu neodíde a nakoľko sa ona bála, odišla preč z bytu, ďalej jej zakazuje používať vodu, kúpať sa, prať, nedovolí jej pozerať televízor, nedovolí jej užívať ich spoločné veci a týmto spôsobom ju sústavne terorizuje a psychicky týra a jeho správanie malo u poškodenej vzbudzovať strach o svoj život a zdravie. Prokurátor pri unesení dôkazného bremena mal ozrejmiť, kedy došlo ku konaniu vyššie citovanému, keď na jednej strane sa konštatuje, že poškodená z bytu odišla (zo skutku nie je zrejmé, že kedy) a na druhej strane jej bolo bránené používať vodu, kúpať sa, prať, a tak ďalej. Práve pre závažnosť takéhoto konania, (kde je trestná sadzba v rozpätí 3 - 8 rokov), je preukazovanie a dokazovanie viny u tohto zločinu mimoriadne náročné a musí byť vykonané takým spôsobom, aby prijatie záveru o vine mohlo byť bez akýchkoľvek pochybností, čo v danom prípade zjavne nebolo. Úlohou okresného súdu bolo v novom konaní vyššie uvedenými dôvodmi sa dôsledne v rámci dokazovania riadiť, vykonať dôkazy ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného, vypočuť znalkyňu na otázku, ktorá sa týka znaleckého posudku uvedenej v odvolaní obžalovaného a podrobne náležitým spôsobom zisťovať a najmä preukázať pojmové znaky žalovaného zločinu tak, aby bolo možné prijať zákonným spôsobom záver o vine alebo nevine obžalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že znalkyňa z odboru psychológie P.. D. D. jednoznačne nevedela stanoviť, kedy u poškodenej M. Q. došlo k rozvoju syndrómu týranej osoby. Poškodenú vyšetrovala v lete 2014 (26.7.2014), kedy bolo diagnosticky zistené, že týmto syndrómom trpí. Uviedla, že spätne sa nedá určiť odkedy tento syndróm vznikal, avšak s poukazom na Medzinárodnú klasifikáciu chorôb, na rozvinutie tohto syndrómu je potrebný čas aspoň šiestich mesiacov (teda od začiatku roku 2014). V tom čase však poškodená s obžalovaným v spoločnej domácnosti nežila (bývala u svojho t. č. nebohého brata, na čo obžalovaný poukázal). Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 15C/69/2014 zo dňa 30.5.2014. (viď č.l. 139 - 142). Napriek tomu, že tieto okolnosti boli znalkyni známe, tak na záveroch svojho posudku zotrvala. Predtým uviedla, že u poškodenej M. Q. neboli zistené žiadne poruchy, ktoré by jej bránili správnemu vnímaniu reality a spôsobovali vedomé skresľovanie jej výpovede. Pri hodnotení osobnosti poškodenej zvýšenú mieru agresivity nezistila. U poškodenej sa jedná o podriadenú osobnosť, ktorá dokáže tolerovať negatívne prejavy správania svojho partnera, je úzkostlivá, zdržanlivá a uzatvorená. Tento záver však výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní nezodpovedal. Poškodená M. Q. na hlavnom pojednávaní najprv využila svoje právo nevypovedať, keďže obžalovaný je jej manželom. Uviedla, že obžalovanému už odpustila. Od skončenia vyšetrovania sa veľmi zmenil k lepšiemu, preto mu nechce uškodiť ani ublížiť. Poukázala na zhoršený zdravotný stav obžalovaného a aj vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu, keďže bola objednaná na operáciu prsníkov, ani ona už nemala záujem pokračovať v trestnom konaní. S obžalovaným opäť žije v spoločnej domácnosti. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom uviedla, že od roku 2010, keď získala bratov byt, stalo sa správanie obžalovaného voči nej neznesiteľné. Obžalovaný ju zo spoločného bytu vyhadzoval, nútil ju vysťahovať sa do bratovho bytu na ulicu P.. Vytýkal poškodenej, že v ich spoločnom byte jej nič nepatrí, pretože poberá iba invalidný dôchodok vo výške 360,- Eur mesačne. Aby mohla obžalovanému prispievať na domácnosť, bola nútená zamestnať sa v železničnej spoločnosti I.. Obžalovaný ju kontroloval, koľko minula vody, vytýkal jej, keď varila na plyne. Zakazoval jej používať práčku, chladničku a napokon aj televízor. Z obžalovaného mala strach, lebo v minulosti požíval alkohol a bil ju. Policajtom to nikdy nehlásila, lebo sa za to hanbila. Ich deti žijú v zahraničí, lebo s obžalovaným nevychádzali.

Lieči sa na neurológii, berie predpísané lieky. Ak by jej dal obžalovaný pokoj, trestné stíhanie by stiahla, keby sa dalo. Poškodená potvrdila, že obžalovaný si zobral pôžičku 5.000,- Eur na kúpu auta. 700,- Eur použila na výmenu plastových okien svojho brata. Keďže si obžalovaný napokon opravil staré auto, dal jej 2.000,- Eur, aby ich odložila. Ostalo jej 1.400,- Eur, za ktoré bola aj na dovolenke. Aj kvôli tomu obžalovaný vyvolával hádky. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.5.2018 poškodená M. Q. vypovedala v tom význame, že urobila chybu, keď si ho opäť vzala. Z dedičstva po bratovi obžalovanému vyplatila 12.000,- Eur. Obžalovaný zaplatí za byt, stará sa o auto, kupuje si stravu. Napriek tomu, že spolu žijú v jednom byte, chce sa od neho odsťahovať. Obžalovaný celé noci nespí, chodí po vonku, stále zháňa nejaké papiere, búcha vchodovou bránou na bloku, na čo sa už sťažujú susedia. Pokiaľ je v obžalobe uvedené, že 6.4.2014 odišla preč z bytu, tak to bolo kvôli tomu, aby mala od obžalovaného pokoj, ale najmä preto, aby sa mohla starať o svojho brata, ktorý trpel rakovinou. Bývala u brata až do jeho smrti do 24.8.2015 s tým, že do bytu chodila len pre poštu. Po bratovej smrti sa nasťahovala späť k manželovi a v novembri 2015 uzavreli druhé manželstvo. Poškodená sa vyjadrila aj ku skutku, ku ktorému došlo 5. až 6. apríla 2014. Keďže má oslabenú imunitu, na odporúčanie svoje alergologičky si varila kuraciu polievku. Keď obžalovaný zacítil jej vôňu, vytýkal jej, že varí na plyne, za ktorý platí, že nemá na to právo. Keďže mal nôž v ruke, použila slzotvorný sprej, ktorý na neho nastriekala. Tento sprej ublížil viac jej ako jemu, avšak on vo svojom konaní prestal. Na druhý deň sa jej vyhrážal, že ju zabije, ak z bytu neodíde. Preto to bola nahlásiť na polícii. K zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby uviedla, že obžalovaný sa ku nej správal rovnako po celý život. Zanedbával ju, nechával ju samú po nociach aj s deťmi, pričom on aj na tri-štyri dni odišiel ku svojej rodine. Poukázala na prípad, keď si sama musela volať sanitku, pretože obžalovaný nebol doma. Poškodená poprela, aby jej obžalovaný zakazoval prať, keďže on sa o pranie nestaral. Jeho správanie sa voči nej zhoršilo po tom, keď mohol začať predpokladať, že bude dediť po bratovi. Vtedy jej začal vytýkať rôzne veci. Sedem mesiacov si nevedela zapnúť televízor, keďže obžalovaný zobral diaľkový ovládač k televízoru, ktorý si nevedela zapnúť. Nakoniec si sama vybavila pôžičku a kúpila si vlastný televízor aj počítač, aby mohla byť v kontakte s deťmi (v auguste 2014). Poškodená poprela, aby jej obžalovaný bránil kúpať sa. Na to sa ho nepýtala. Keď im však prišli nedoplatky, vytýkal jej, že sa kúpe a podobne. V súčasnosti si spokojne žijú svoj vlastný život. Poškodená obžalovanému odpustila. Stará sa o neho, aj mu operie. Nepáči sa jej, že obžalovaný má negatívny postoj k životu a že má samovražedné myšlienky. Obžalovaný T. Q. v priebehu celého trestného stíhania spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby popieral. Na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne využil právo nevypovedať. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní poprel, aby svoju manželku týral, aby ju vyháňal z ich spoločného bytu, aby jej zakazoval užívať elektrinu, plyn, televízor, aby jej bránil prať a variť. K udalosti z apríla 2014 uviedol, že sa manželke s nožom v ruke nevyhrážal zabitím. Priznal, že v ruke držal nôž, ktorým si krájal chlieb, keď jej predtým vytýkal, že na kuchynskom sporáku obsadila všetky horáky. Poškodená na jeho výhrady mu začala nadávať, hystericky kričala a napokon zavolala políciu. To, že po celý čas držal v ruke nôž, hodnotil ako svoju chybu. Spolužitie s poškodenou obžalovaný označil za problémové. Poškodená podľa jeho vyjadrenia je v ich domácnosti dominantná a je to práve ona, ktorá vyvolávala hádky a urážala ho. Obžalovaný tvrdil, že poškodená predala byt, ktorý zdedila po svojom bratovi. Dôvod hádok medzi nimi spočíval v tom, že si všetky peniaze získané predajom bytu poškodená nechala pre seba, hoci výmena plastových okien v tomto byte bola zaplatená z peňazí, ktoré si obžalovaný požičal od nebankovej finančnej inštitúcie. Obžalovaný vo svojej výpovedi vytýkal poškodenej, že spreneverila vo svoj prospech aj peniaze určené na pohreb a že neprispieva na chod domácnosti rovným dielom. Keď prehral kvôli poškodenej aj súdny spor s jej bratom, to malo za následok, že obžalovaný podal návrh na rozvod manželstva, ktoré bolo napokon aj rozvedené súdom dňa 30.5.2014. Svoj alkoholizmus priznáva, avšak nadmerné pitie alkoholu považoval za spôsob, pri ktorom pred svojou manželkou mohol uniknúť. Poprel, žeby sa ku poškodenej pred synom správal agresívne. Tvrdil, že so synom si nevytvoril dobrý vzťah, preto je na strane jeho manželky.

Svedkyňa B. U. býva v susedstve obžalovaného a poškodenej a pozná sa s nimi 30 až 35 rokov. Od obžalovaného aj poškodenej vedela, že sa medzi sebou hádali. Svedkyňa pri ich hádkach nikdy nebola. M. Q. sa pred ňou sťažovala, že T. Q. jej zakazuje používať vodu, plyn a často prať. (Na otázku obhajcu) zároveň potvrdila, že poškodená nechodila neopraná, špinavá, že by ju bolo cítiť potom. Poškodená jej povedala, že obžalovaný ju kontroluje a stále upozorňuje. Keďže manželia Q. sa dohodli na tom, že na

náklady spojené s užívaním bytu bude každý z nich prispievať určitou čiastkou, podľa názoru svedkyne táto dohoda bola dôvodom, že obžalovaný poškodenej kontroloval spotrebu vody a plynu. Sťažnosti poškodenej evidovala niekedy od roku 2013 alebo 2014. K hádkam medzi obžalovaným a poškodenou svedkyňa B. U. vypovedala, že niekedy z ich bytu bolo počuť krik, avšak nerozumela slovám, ktoré pritom zazneli. Zároveň nepočula, aby sa obžalovaný poškodenej vyhrážal zabitím, aby jej vulgárne nadával. Rovnaký slovník používali pri hádkach obaja Q.. Stopy po bitke u M. Q. nikdy nevidela a nevie o tom, aby u nich bola policajná hliadka. Svedkyňa nevedela usúdiť, či poškodená bola týraná, potvrdila však, že v spomínanom období chodila viac zadumaná. O rozvode ich manželstva sa svedkyňa B. U. dozvedela až po roku 2014. Ak by jej nepovedali, že sú rozvedení, ani by to nevedela. Aj po rozvode sa voči sebe správali rovnako ako pred rozvodom. Nebadala žiadnu zmenu v ich vzájomných vzťahoch. O opätovnom uzavretí manželstva sa svedkyňa dozvedela až pred hlavným pojednávaním. Svedok D. Q. vypovedal, že o trestnom stíhaní sa dozvedel od svojho brata. S obžalovaným aj poškodenou je v stálom kontakte. Zdôraznil, že obžalovaný 40 rokov pracoval ako majster vo Q., nebol to žiaden pijan ani tyran. K zhoršeniu vzťahov medzi nimi došlo po tom, čo si zo spoločnosti M. I. na žiadosť poškodenej zobral pôžičku 5.000,- Eur, ktorú spolu s úrokmi musel splatiť vo výške 9.500,- Eur. Z tejto pôžičky 2.000,- Eur bolo použité na výmenu okien a rekonštrukciu bytu brata poškodenej - Y. I. s tým, že 3.000,- Eur mal získať obžalovaný na opravu auta. Napriek tomu, že obžalovaný pôžičku splácal, z tejto pôžičky nemal nič. To bolo dôvodom, že svoju manželku a jej brata žaloval v civilnom konaní pred súdom. Svedok D. Q. považoval trestné oznámenie na obžalovaného ako odplatu a pomstu poškodenej za kroky, ktoré jeho brat podnikol, pretože poškodená sa nestotožnila s tým, že by kvôli tomu mala chodiť po súdoch. Naposledy ich navštívil v novembri 2016, kedy zistil, že v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním došlo k zhoršeniu zdravotného stavu jeho brata, ale aj k tomu, že poškodená obžalovaného napokon odškodnila za spomínanú pôžičku z peňazí, ktoré získala predajom bytu po svojom nebohom bratovi. Toho času žijú riadnym manželským životom a dokonca v lete sa chystajú na spoločnú dovolenku. Svedok D. Q. zdôraznil, že M. Q. ani ich deti sa nikdy nesťažovali na to, že by poškodenú obžalovaný bil alebo týral iným spôsobom. On sám ani nikto z jeho rodiny nespozoroval, že by obžalovaný poškodenej nejakým spôsobom ublížil. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.: 15C/69/2014 zo dňa 30.5.2014 vyplýva, že súd rozviedol manželstvo obžalovaného s poškodenou pre zistený pretrvávajúci dlhodobý a trvalý rozvrat ich vzájomných vzťahov. Aj keď manželia žili v jednom byte, neviedli spoločnú domácnosť viac ako 2 roky, došlo medzi nimi k vzájomnému citovému odcudzeniu, každý z nich žil vlastným životom bez záujmu o druhého z manželov a ani jeden z nich nemal úmysel obnoviť manželské spolužitie. Príčinou tohto stavu manželstva podľa obžalovaného bolo psychické a finančné vydieranie a terorizovanie zo strany poškodenej počas celého trvania manželstva. Podľa poškodenej bol obžalovaný 20 rokov alkoholikom, gamblerom, ktorý jej nedával financie, fyzicky ju napádal, vulgárne nadával jej aj deťom, kvôli čomu sa lieči u neurologičky. Z lekárskej správy P.. Y. S. je zrejmé, že poškodená M. Q. je od roku 2011 sledovaná neurológom pre cervikálnu dystoniu, jej liečba je neúspešná. V mieste bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne s tým, že na obžalovaného nebola podaná sťažnosť, ani nebol riešený v priestupkovom konaní mestskou políciou. Jeho správanie nebolo prerokované ani na komisii verejného poriadku MÚ MČ Košice - Nad jazerom. Obžalovaný doposiaľ súdom trestaný nebol. Jeho predchádzajúce trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal voči poškodenej dopustiť 29.8.2009, bolo skončené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn.: 3Pv/789/09 zo dňa 25.11.2009 zastavením trestného stíhania a schválením zmieru. Zo sobášneho listu matričného úradu MÚ MČ Košice - Juh vyplýva, že dňa 14.11.2015 obžalovaný aj poškodená uzavreli nové manželstvo. Po vykonaní vyššie uvedených dôkazov prokurátor navrhol upraviť skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), e) Trestného zákona tak, že skutok bol spáchaný od roku 2010 do 6.4.2014, kedy poškodená bola podať trestné oznámenie. Navrhol, aby súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s probačným dohľadom na dobu troch rokov ako aj uloženie primerané obmedzenia v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona. Obhajca opäť navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, keďže skutok kladený obžalovanému za vinu sa nestal. Poukázal na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, kedy na rozdiel od prípravného konania poprela, aby sa k nej obžalovaný správal takým spôsobom ako je uvedené vo výroku obžaloby. Poškodená poprela, aby jej zakazoval prať a variť a vo vzťahu k zákazu pozerania TV

uviedla, že si kúpila vlastný televízor. Tiež potvrdila, že z bytu sa odsťahovala preto, aby sa mohla starať o svojho brata, u ktorého bývala až do jeho smrti a po bratovej smrti sa opäť prisťahovala k obžalovanému. Pokiaľ ide o skutok z 5.4. a 6.4. 2014 obhajca navrhol, aby ho súd vyhodnotil ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Obžalovaný T. Q. priznal iba spáchanie skutku, ku ktorému došlo 5.4. a 6.4.2014. Uviedol, že bolo logické, že sa prihováral k manželke s nožíkom v ruke, keďže si chcel upiecť hrianky na sporáku, ktorý poškodená obsadila. Hoci poškodená voči nemu použila sprej na nohy, on nemal v úmysle jej ublížiť. Trestné oznámenie poškodenej považoval z jej strany za jej odplatu za to, že on podal návrh na súd proti nej a jej bratovi, ktorým sa domáhal vrátenia finančných prostriedkov a za podanie návrhu na rozvod ich manželstva. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd mal za preukázané, že ohľadom skutku uvedeného v skutkovej vete obžaloby bolo preukázané iba spáchanie skutku, ktorý je možné právne kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný jeho spáchanie v podstate nepopiera a jeho popis sa zhoduje aj s vyjadrením poškodenej M. Q.. Keďže sa obžalovaný vyhrážal zabitím svojej manželke s nožom v ruke, jeho konanie bolo spôsobilé vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu z uskutočnenia vyhrážky. Časť skutku kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), e) Trestného zákona preukázaný nebol. Vzhľadom na spôsob, ako bol tento skutok uvedený v skutkovej vete obžaloby, nebolo možné o ňom rozhodnúť oslobodzujúcim výrokom a konanie, ktoré malo napĺňať pojmové znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby bolo preto potrebné vypustiť. Vzhľadom na výpoveď poškodenej, ktorá až po zrušení predchádzajúceho rozsudku vo veci vypovedala na hlavnom pojednávaní, nepreukázalo sa, aby obžalovaný jej ako blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie

- ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

- bezdôvodným odopieraním, hygieny,

- neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať. Priamy úmysel dopustiť sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby preukázaný nebol. Správanie obžalovaného, ktoré poškodená popisovala v prípravnom konaní nie je možné považovať za týranie v zmysle § 208 Trestného zákona. Nezhody medzi obžalovaným a poškodenou boli vyvolané najmä nepriaznivou finančnou situáciou ich domácnosti, keď sa obžalovaný zadlžil, pričom väčšinu požičaných peňazí dal k dispozícii svojej manželke, z čoho úžitok nemal. Keďže namiesto požičaných 5.000,- Eur musel obžalovaný vrátiť takmer 10.000,- Eur, mohlo to mať vplyv aj na zníženie životnej úrovne celej rodiny. Tento stav vyžadoval šetrenie na plyne, vode a elektrine, čo obžalovaný poškodenej vytýkal, avšak nie je to možné stotožňovať s úmyslom obžalovaného spôsobiť poškodenej psychické utrpenie. Zlepšeniu vzťahov obžalovaného a poškodenej neprispelo ani súdne konanie proti bratovi poškodenej a ani konanie o rozvode ich manželstva. K úprave ich vzájomných vzťahov došlo až potom, čo nároky obžalovaného poškodená uspokojila z peňazí, ktoré získala predajom bytu po svojom nebohom bratovi a po opätovnom uzavretí manželstva. Hoci poškodená sa k aktuálnemu spolužitiu s obžalovaným na hlavnom pojednávaní pozitívne nevyjadrovala, nedá sa určiť, že by správanie obžalovaného pociťovala ako krivdu. S výpoveďou poškodenej bola oboznámená aj znalkyňa P.. D. D.. Jej zotrvanie na existencii syndrómu týranej osoby u poškodenej súd vyhodnotil ako účelové, keďže sama znalkyňa potvrdila možnosť ovplyvnenia psychického stavu poškodenej aj z iných príčin. Ak by bola poškodená nútená trpieť agresívne prejavy obžalovaného, takej intenzity, že by boli naplnené znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, nedošlo by zrejme k uzavretiu nového manželstva s obžalovaným. Trestné oznámenie na obžalovaného poškodená podala až potom, čo v dôsledku jeho správania nadobudla pocit bezprostredného ohrozenia života, k čomu sa viažu udalosti z 5.4.2014 až 6.4.2014. Toto konanie, o existencii ktorého súd pochybnosti nemal, naplnilo pojmové znaky skutkovej podstaty nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona po stránke objektívnej a k tomuto trestnému činu bolo zároveň preukázané obžalovanému zavinenie vo forme priameho úmyslu. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonných ustanovení uvedených v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri určovaní o druhu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. To súd považoval za poľahčujúcu okolnosť rovnako, ako aj jeho vyšší vek. Charakteristika osoby obžalovaného z miesta bydliska je všeobecná. Podľa názoru súdu postačuje na jeho nápravu a prevýchovu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Tento druh trestu zároveň nebude mať negatívny dopad na celú jeho rodinu. Súd preto uložil obžalovanému trest podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. d), písm. j) Trestného zákona vo výmere 6 mesiacov, čo je trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.