Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6Csp/87/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československej armády 954/7, Česká republika, IČO: 24785199, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36715352, proti žalovanému: B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., o zaplatenie sumy 475,95 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20,01 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1/ Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 09.08.2017 v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z.z. platobný rozkaz č. k. 5Up/111/2017, ktorým uložil žalovanému, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 246,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 246,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na Okresný súd Banská Bystrica.

2/ Platobný rozkaz bol vydaný na základe návrhu žalobcu, ktorý bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený dňa 23.06.2017 (č.l. 91 spisu). Týmto návrhom žalobca pôvodne žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 475,95 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 475,95 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.07.2017 však následne žalobca súhlasil s tým, aby uvedený súd vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviaže (len) na zaplatenie sumy 246,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 246,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

3/ Predmetný platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo (do vlastných rúk) doručiť. Z tohto dôvodu Okresný súd Banská Bystrica o tejto skutočnosti upovedomil žalobcu, ktorý v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

4/ Vzhľadom na uvedené, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len ako "CSP"), keď spisový materiál bol súdu doručený dňa 27.12.2017.

5/ Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovaným dňa 26.08.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) číslo: 569482664, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 300,- eura. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 8,35 eura. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 07.07.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným dňa 26.08.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 154,50 eura. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 3,43 eura. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 11,78 eura. Žalovaný sa touto zmluvou - okrem iného - zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československá armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky pôžičky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a uhradil z titulu poskytnutie pôžičky splátky v celkovej výške 54,- eur. Žalobca listom zo dňa 01.06.2017 - výzva pred podaním žaloby vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

6/ Žaloba vrátane príloh bola žalovanému doručovaná postupom podľa ust. § 106 ods. 3 CSP, nakoľko súd napriek vykonanému šetreniu, nezistil jeho skutočný pobyt. Oznámenie o podanej žalobe bolo na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu zverejnené dňa 17.05.2018, na základe čoho sa žaloba považuje za doručenú dňom 01.06.2018 (§ 116 ods. 2 .

7/ Žalovaný sa k žalobe nijako nevyjadril.

8/ Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého termín určil na 06.09.2018 o 10,30 hod. a na ktorý predvolal obe strany sporu. Právny zástupca žalobcu dňa 28.08.2018 súdu doručil podanie, v ktorom oznámil, že netrvá na osobnej účasti na pojednávaní a navrhol, v prípade, ak budú k tomu splnené podmienky, rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, prípadne pre uznanie nároku. K veci samej, oproti žalobe, poukázal na aktuálny nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, kde ústavný súd konštatoval, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu SR neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie, momentom jeho vyhlásenia takéto rozhodnutie je spôsobilé vyvolávať právne účinky s ním spojené. Pokiaľ sa teda žalovaný nedovoláva aplikácie premlčania, nárok žalobcu nie je premlčaný.

9/Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal na adrese svojho trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR dňa 01.08.2018, pričom na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť nijako neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. V danom prípade však nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ako to navrhol žalobca, pretože podľa § 299 ods. 1 ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.

10/ Dané ustanovenie bolo na mieste použiť vzhľadom k tomu, že súd nárok uplatnený žalobou posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 v spojení s § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569482664, ktorú žalovaný (podľa skutkového tvrdenia uvedeného v žalobe, ktoré žalovaný nepoprel) dňa 26.08.2013 uzavrel so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, bola uzavretá a plnená touto spoločnosťou v rámci predmetu jej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti a na strane žalovanému tomu tak nebolo. Záver, že žalovaný nekonal pri uzavieraní a následne plnení danej zmluvy v rámci svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti vyplýva z jeho označenia v zmluve (meno, priezvisko, rodné číslo), ako aj z druhu úveru - spotrebiteľský. Súčasne je daná zmluva zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) v spojení s § 2 písm. a) a b) a s § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj úvodný text zmluvy, podľa ktorého ide o zmluvu uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

11/ Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcich odsekoch 8 a 9, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vykonanie pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.

12/ Súd tak vo veci pojednával za neprítomnosti strán a pojednávanie spočívalo vo vykonaní dokazovania výlučne listinami, ktoré žalobca pripojil k žalobe.

13/ Pre rozhodnutie o veci súd nepovažoval za nevyhnutné vykonať iné dôkazy, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 .

14/ S ohľadom na záver, že žalovaný nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, súd postupoval podľa v čase rozhodovania súdu stále účinného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia “orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.”

15/ Súdu je známe, čo uviedol žalobca, a to, že Ústavný súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS 11/2016 dňa 07.02.2018 rozhodol, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

16/ Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a konaní pred ním “nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.”

17/ Nakoľko nález zo dňa 07.02.2018 sp. zn. PL.ÚS 11/2016 doposiaľ nebol vyhlásený v Zbierke zákonov, ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zatiaľ nestratilo svoju účinnosť a súd musel podľa neho postupovať.

18/ Ohľadne aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (t.j. pred 01.05.2014), čo je prípad aj prejednávanej veci, súd poukazuje na nasledovný záver NS SR vyslovený v jeho rozhodnutí sp. zn. 8 MCdo 13/2014 zo dňa 28.05.2015 “....V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka

- zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.”

19/ Vychádzajúc z uvedeného, súd v spore s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. skúmal, či nárok nie je premlčaný, pričom otázku premlčania posudzoval v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa noriem občianskeho práva.

20/ Občiansky zákonník v ust. § 101 zakotvuje, že “pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.”

21/ Dňom kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo

väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.

22/ V prejednávanej veci žalobca netvrdil, že by bola splatnosť poskytnutého úveru iná než tá, aká bola dohodnutá v zmluve, t.j. v 45 týždenných splátkach, s tým, že splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy.

23/ Nakoľko zmluva bola uzavretá dňa 26.08.2013, splatnosť poslednej splátky úveru nastala dňa 07.07.2014.

24/ Každopádne, vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola na súde (Okresný súd Banská Bystrica) podaná dňa 23.06.2017 je zrejmé, že bola podaná (v rámci 3 ročnej premlčacej lehoty) včas len vo vzťahu k posledným trom splátkam, ktorých splatnosť nastala 07.07.2014, 30.06.2014 a 23.06.2014.

25/ Súd preto žalobe vyhovel len pokiaľ ide o zaplatenie týchto posledných troch splátok, a to iba v rozsahu zodpovedajúcom istine úveru (istina úveru 300,- eur : 45 splátok = 6,67 eur x 3), t.j. čo do sumy 20,01 eur. Súd totiž na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je to, že v zmluve celkové náklady na úver boli tvorené úrokom vo výške 22,90% ročne zo sumy úveru, t.j. 32,54 eur a poplatkom za garantovanú službu v sume 42,91 eur, ktoré celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 69,48%.

26/ Z uvedeného je zrejmé, že tzv. poplatok za garantovanú službu predstavoval z celkových nákladov 46,58% (69,48% - 22,90%). Podľa čl. 4 zmluvy za tento poplatok sa spoločnosť Provident Financial, s.r.o. zaviazala zabezpečovať službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa zmluvy, podporu zákazníckej telefonickej linky XXXXXXXXXX a kontaktných centier a pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk <http://www.provident.sk/> v súvislosti s poskytovaním informácii o právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, služby poskytnutia karty splátok zákazníkovi ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy a na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej 4 týždne sa spoločnosť Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie 4 týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.

27/ Súd vychádzajúc z toho, čo mu je známe z jeho rozhodovacej činnosti, je toho názoru, že nebankové subjekty (rovnako ako banky) poskytujú bežne služby, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku v podobe upozornení na meškanie so splátkami, zákazníckej podpory (telefonickej alebo osobnej), či vo forme vyhotovenia duplikátov, ktoré služby sú, pokiaľ ide o náklady na ne, buď premietnuté do ceny úveru, t.j. úroku alebo sú spoplatňované v prípade ich vykonania a nie paušálne, vopred, bez ohľadu na to, či zákazník tieto služby využije alebo nie. Neštandardnou službou je akceptovanie splátok, avšak aj v tomto prípade platí, že za takúto službu by mal zákazník platiť len v prípade, ak ju využije a nie bez ohľadu na to, či tak urobí alebo nie. Pokiaľ je poplatok za službu dohodnutý tak, že zákazník ho zaplatí bez ohľadu na to, či bude niektorá zo služieb veriteľom poskytnutá, tak nejde o nič iné, než o skrytý úrok a takto by mal byť uvedený aj v zmluve, lebo inak ide o zavádzanie spotrebiteľa, resp. nekalú praktiku, ktorú zákon č. 250/2007 Z.z. zakazuje.

28/ Čo je však podstatné, je to, že právny predchodca žalobcu so žalovaným v deň uzavretia úverovej zmluvy uzavrel aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru (č.l. 46 spisu), v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť mu za poskytovanie služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 569482664 odmenu vo výške 154,50 eur, čo znamená, že v súvislosti s úverom poskytnutým v sume 300,- eur na 45 týždňov mal žalovaný zaplatiť úrok (32,54 eur), poplatok za garantovanú službu (42,91 eur) a odmenu (154,50 eur) spolu všetko v sume 229,95 eur, čo predstavuje zo sumy úveru 76,65%. Takéto postupy právneho predchodcu žalobcu, ktorými chcel dosiahnuť zisk v takomto rozsahu sú nielen nekalými praktikami, ale

ide aj o postupy, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd žalobcovi nepriznal v rámci posledných troch splátok žiadne úroky, ani poplatky, pretože dojednania o nich sú neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, resp. žalobcovi ich nebolo možné priznať, pretože výkon práva majúci základ v nekalej obchodnej praktike nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 Občianskeho zákonníka). Taktiež do celkových nákladov na úver mala byť započítaná odmena v sume 154,50 eur a výška RPMN pre daný úver tak bola oveľa vyššia než tá, ktorá je uvedená v zmluve. Pre nesprávne uvedenú RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, je tak úver bezúročný a bez poplatkov aj s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.

29/ Zhrnúc doteraz uvedené, súd žalobcovi priznal len posledné tri splátky úveru v rozsahu istiny úveru a pokiaľ ide o nezaplatené splátky, ktorých splatnosť nastala pred 23.06.2014, súd v tejto časti žalobu zamietol pre ich premlčanie. K sume istiny posledných troch splátok v celkovej výške 20,01 eur súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, ako žiadal žalobca, pretože žalovaný bol v omeškaní s poslednými tromi splátkami oveľa skôr než 16.12.2016 (k tomu viď odsek 24 tohto odôvodnenia) a výška žiadaného úroku z omeškania je nižšia, než na akú by mal žalobca nárok podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

30/ Vychádzajúc z takého výsledku konania je zrejmé, že v spore bol jednoznačne úspešnejší žalovaný, keď za úspech žalobcu možno považovať len časť sporu premietnutú do rozhodnutia o priznaní sumy 20,01 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalobca sa pritom domáhal zaplatenia sumy 246,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Jeho úspech tak predstavuje 8,13% a úspech žalovaného 91,87%.

31/ Súd preto na rozhodnutie o trovách aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého by právo na náhradu trov konania náležalo žalovanému, ktorý bol v spore úspešnejší, keď jeho čistý úspech predstavuje 83,74%. Nakoľko sa však žalovaný konania fakticky nezúčastňoval, žiadne trovy mu vzniknúť nemohli. Súd preto rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.