Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Csp/66/2017

Potvrdené rozhodnutím 11Co/66/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Q. X, zastúpený: Sidor a partneri, s. r. o., IČO: 52 635 970, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 239,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5. septembra 2018, č.k. 39Csp/66/2017-103, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobcu: D. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. N. Q. X, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 239,53 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 239,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 239,53 eur od 11.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.09.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 239,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 239,53 eura od 11.07.2017 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.08.2014 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková výška úveru 1.050,- EUR, Výška úrokovej sadzby 18,04 %, RPMN 20,92 %, Priemerná RPMN 44,06 %, Výška splátky 62,76 EUR, Počet mesačných splátok - 36, Celková čiastka splatná dlžníkom -1.377,08 EUR. Nesprávne uvedená výška RPMN: Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, avšak v skutočnosti ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu. Do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Odmena podľa tejto dohody napríklad za možnosť odloženia splátok predstavuje odplatu mesačne vo výške 2,561% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorá predstavovala sumu 25,48 EUR mesačne, celkovo 917,28 EUR, čo je ďalšie navýšenie nákladov spotrebiteľa o 90% z poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok a poplatok za garantovanú službu. Výška RPMN uvedená v predmetných Zmluvách nezodpovedá (v neprospech klienta) skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok. Z údajov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobcovi bola poskytnutá len suma 1.015,- EUR a nie schválená suma úveru vo výške 1.050,- EUR. Žalovaný tak poskytol úver v krátenej výške t.j. znížený o 35,- EUR, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Za predpokladu, že by žalovaný postupoval súladne so zákonom a zmluvným dojednaním a poskytol by výšku úveru 1.050,- EUR,

s výškou mesačnej splátky (len za úver) 37,28 EUR, splatnosti úveru 36 mesiacov a do celkových nákladov (RPMN) by zahrnul poplatok za poskytnutie úveru vo výške 35,- EUR výslednou by bola RPMN vo výške 220,22 % pričom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (t.j. úver + úrok za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) sa rovná sume 1.377,08 EUR. Ak sa vychádza z výšky skutočne a preukázateľne poskytnutého plnenia veriteľom vo výške 1.015,- EUR (Odhliadnuc od započítania), pri výške mesačnej splátky 37,28 EUR, splatnosti 36 mesiacov a do celkových nákladov (RPMN) poplatok za poskytnutie úveru vo výške 35,- EUR , výslednou je RPMN vo výške 23,17 % (čo je v rozpore s údajom uvedeným v zmluve) a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (t.j. úver + úrok za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) sa rovná sume 1.377,08 EUR. Neplatne dojednaná výška odplaty: Odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Najvyššia prípustná miera odplaty je v zmysle § l0d nariadenia stanovená ako dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, čo v tomto prípade je 10,59 % teda najvyššia prípustná odplata je 21,18 %. Možno uzavrieť, že okrem úmyslu veriteľa úročiť poplatok za poskytnutie úveru je zrejmé, že vypočítaná skutočná RPMN vo výške 23,17 % ako odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády, ktorá v čase podpisu Zmluvy predstavovala maximálne 21,18 %. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov: Žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. Neplatnosť revolvingového úveru: V rámci Zmluvy (táto zmluva je zámerne pomenovaná ako Zmluva o revolvingovom úvere i keď poskytuje „klasický“ spotrebiteľský úver a zároveň aj revolvingový úver) žalobca uzavrel okrem požadovaného úveru aj revolvingový úver, ktorého uzatvorenie bolo automaticky vopred vpísané v texte Zmluvy. Absencia termínu konečnej splatnosti úveru: V zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v Zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Absencia termínu konečnej splatnosti tak spôsobuje, že úver zo Zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Absencia doby trvania Zmluvy: V Zmluve nie je uvedená žiadna informácia kedy sa predmetná Zmluva končí, preto podľa ust. § 11 odst. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch to spôsobuje, že úver vyplývajúci z takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkový. Neplatnosť Dohody o poskytnutí služby: Žalovaný so žalobcom spoločne so Zmluvou uzavrel dňa 25.08.2014 aj Dohodu o poskytovaní služieb, závislú na Zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a občianskym zákonníkom. Na základe tejto Dohody o poskytovaní služieb žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému služby spočívajúce v odklade splatnosti splátok, informácii o zostávajúcich záväzkoch, informácii pred splatnosťou splátky, informácii o prijatí platby, prepárovní platby na príslušnú zmluvu, podpore call centra. Za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu mesačne vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorá predstavovala sumu 25,48 EUR mesačne, celkovo 917,28 EUR, čo je ďalšie navýšenie nákladov spotrebiteľa o 90 %. Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V Dohode o poskytnutí služby nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Dohoda o poskytnutí služby má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za službu. Je preto zrejmé, že Dohoda o poskytnutí služby súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe Zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa (za ktoré musel klient uhradiť vysokú odplatu) nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak plnením slúžiacim záujmom veriteľa. „Spotrebiteľovi sú na základe Dohody o poskytnutí služby vnútené služby o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo čo mu ani nebolo dodané ... Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatná rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.02.2016 sp. zn. 15Co/39/2016. Pre žalobcu pritom táto služba nemá žiadnu hodnotu a slúži najmä záujmom veriteľa (žalovaného), ktorý takýmto spôsobom obchádza zákon a chce získať prospech na prípadnej platobnej neschopnosti dlžníka, keďže zákon v prípade spotrebiteľa umožňuje len zákonný úrok z omeškania, a ten je v podstatne nižšej výške ako požadovaný poplatok. Žalovaný tým, že rozdelil úver na dva do výšky 1.500,- EUR umelo navýšil najvyššiu prípustnú mieru odplaty v zmysle Nariadenia vlády 87/1995 Z. z., pretože pri úvere nad 1.500.- EUR je nižšia ako do tejto sumy. Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobcu)

výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,72 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci august 2014. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 18,04 %, čo predstavuje vyššiu sadzbu ako je priemerná hodnota v bankách. Dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške reálne poskytnutej sumy úveru vo výške 1.015,- EUR (nakoľko žalovaný poskytol žalobcovi úver len v tejto výške, keďže poskytnutú sumu znížil žalovaný o poplatok za poskytnutie úveru). Žalobca do dnešného dňa zaplatil na účet žalovaného 1.254,53 EUR, teda o 239,53 EUR viac ako mu bolo poskytnuté. Preplatok vo výške 239,53 EUR tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 239,53 EUR od 11.07.2017, kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu, (t.j. najneskôr v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalobcu), až do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.04.2018 tak, že Dohoda o poskytovaní služieb nie je podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvyo spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytovaní služieb uzavrieť nemusel.Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie jepodmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahuindividuálneho dojednania.K samotnej Dohode o poskytovaní služieb žalovaný uvádza, že uzatvorenie tejto Dohodynebolo podmienkou na poskytnutie úveru. Uvedené vyplýva z článku I. bod 2 Dohody, kdeje uvedené: „Dohodnuté služby sú doplnkové u dobrovoľné, nemajú charakter podmienkyalebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľoma Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru zaponúkaných podmienok.“Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jejsamostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačivaŽiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb.To, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje ajosobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RU.Keďže Dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, taksa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN preúver, nakoľko v zmysle § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v časeuzatvorenia príslušných je uvedené: Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými sospotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkovakéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskomúvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patriaaj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmäpoistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.Podľa ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladovcelkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročnépercento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajúnáklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru.Aj poskytnutá služba v zmysle Dohody o jej poskytnutí je voliteľná. Ak by teda žalobcadohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnutéslužby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore sozákonom.Vzhľadom k tomu, že Dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie, je vylúčené, abynezapočítanie poplatku do RPMN malo spôsobiť nesprávnosť tohto údaja, nakoľko aninemohol byť zahrnutý do vzorca výpočtu. Žalobca navyše žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal údajné nanúteniedohody zo strany veriteľa.Pokiaľ ide o uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb, žalobcadoposiaľ nikdy netvrdil, že by o dané služby nemal záujem, že nechce platiť odplatu zamožnosť ich poskytnutia a pod. Dohoda obsahovala možnosť výpovede v prípade, ak dlžník o poskytovanie služieb nemalďalej záujem. Túto možnosť žalobca nevyužil. Žalobca v ďalšom obsahu podanej žaloby namieta nesprávnosť RPMN z dôvoduposkytnutia nižšej ako dohodnutej výšky úveru. Poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľaposkytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocennýči dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo ajv tomto prípade.Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátanebankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účeta

podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie.To, že žalovanému bola na účetpoukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bolposkytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru v určenej výške - táto okolnosť vyplýva z bodu 10Zmluvných dojednaní, ako aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (body 5 a 6).b). Poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený tiež pri výpočte RPMN, nakoľko tátookolnosť vyplýva zo samotného zákona.To, že poplatok za poskytnutie úveruje započítaný do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľuhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom, vyplýva aj zo zmluvy, kde sa uvádza „Celkováčiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatokza poskytnutie úveru)“. Poprel tiež závery žalobcu o prekročení najvyššej prípustnej výšky odplaty.Najvyššia prípustná výška odplaty bola v čase uzatvorenia zmluvy regulovaná Nariadenímvlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníkaa ktorý v § 10d ods. 2 stanovuje: Ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkovspotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účelytohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkamizahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretiaspotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktoránesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných nawebovom sídle Národnej bunky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiackalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebopôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutiapeňažných prostriedkov spotrebiteľovi.Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadrujecelkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšiepoplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné,a teda predpokladom pre získanie úveru). Odplata podľa citovaného ustanovenia bolav rozhodnom období vo výške 12,62 %, čo znamená, že povolený dvojnásobok bolzákonodarcom stanovený na 25,24 %. Máme za to, že výška odplaty bola dojednaná v súlades relevantnými právnymi predpismi, a preto nejestvuje žiadny právny dôvod pre uplatnenýnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.Poprel dôvodnosť tvrdení žalobcu o absencii údaja o termíne konečnej splatnostiúveru. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmyslečlánku 13. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní).Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednejsplátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnejsplatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá nadobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvouo RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úverudlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia.Doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedenéa je splnená zákonná požiadavka.Termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámeniao schválení úveru, zaslanom dlžníkovi a je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátkyúveru. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky.Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu o tom, že tento údaj musí byť v zmluveobsiahnutý výslovne. Poprel závery žalobcu o povinnom členení splátky úveru na zložky istina,úrok a iné poplatky. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžadujeuvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátkypriraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbamispotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad vzmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde.Pokiaľ ide o členenie splátky, ani tento výklad podávaný žalobcom neobstojí. Pri úvere s maximálne povolenou dobou splácania 8 rokov (96 splátok) by išlo o 192 číselných údajov, ktorých výpovednáhodnota pre spotrebiteľa by bola nulová. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzapojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je zapoužitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čosplátka úveru zahrňuje. Žalobca ďalej tvrdí, že uzavretie revolvingového úveru je neplatné, lebo získanierevolvingu nemá byť, resp. možnosť jeho získania na základe uzavretej zmluvy prejavom vôlespotrebiteľa, a súčasne má spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, nakoľko v prípade nezáujmu máklient možnosť vopred vypovedať revolving (článok 9 zmluvných dojednaní), resp. požiadaťo jeho stornovanie. V rámci výpočtov RPMN regulovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. (príloha č. 2) sa upravujeurčitý špecifický mechanizmus pre výpočet uvedeného údaju napríklad pre revolvingovýúver, kontokorent, kreditné karty a pod. Teda zákon sám počíta s tým, že revolvingové úverysa bežne poskytujú. Zákonodarca priamo predpokladá úvery, ktoré budú obnovované, navyšované, opakovane poskytované a pod.

4. V replike žalobca uviedol, že z výpovedí spotrebiteľov vyplýva to, že ide o podmienku, aby bolauzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Nie je bez právneho významu, že Dohodao poskytnutí služby je žalobcom podpísaná v okamihu, kedy je Zmluva vo fáze Žiadostio úver a nie je zrejmé, prečo by žalobca Dohodu uzatváral, keď v čase jej podpisunevedel, či bude jeho návrh na uzatvorenie Zmluvy žalovaným schválený a v Dohodeuvádzané služby bude potrebovať. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.08.2014 Dohoduo poskytovaní služby, za ktorú sa žalobca zaviazal platiť žalovanému mesačne odplatu vovýške 25,48 EUR mesačne, celkovo 917,28 EUR čo je 98% navýšenie nákladov naspotrebiteľsky úveru žalobcu s poukazom na to, že žalovaný poskytol žalobcovi sumuúveru vo výške 1.015 EUR. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnúodmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnúpodmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výraznev neprospech spotrebiteľa.Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že Dohoda o poskytnutí služby, obsahoma službami ako tá v súdenej veci, bola už rovnako (ako jej predchádzajúca verzia) vyhlásenáza neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o poskytovaní služieb nie je formulovaná tak, že ak spotrebiteľ skutočnechce konkrétnu službu využiť (odklad splátok, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie,zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienkazdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom), môže si juaktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívanímza poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ eštenepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí už vopred poplatok. Len tri z deviatich služieb,ktoré sú predmetom dohody o poskytovaní služieb, sú v zmysle dohody spotrebiteľovidodané automaticky. Pokiaľ ide o formu dojednania dohody o poskytnutí služby, samotný podpis dohody nemožnopovažovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky tak,ako to tvrdí žalovaný.To, že žalovaný pripojil k vyjadreniu Dohodu o zrušení Dohody o poskytovaní služieb, nemápre súdenú vec žiadny význam, nakoľko sa týka iných účastníkov Zmluvy.Žalovaný popiera tiež fakt, že RPMN je vypočítaná nesprávne z dôvodu započítaniapoplatku za poskytnutie úveru, ktorý žalobcovi započítal s dohodnutou sumouspotrebiteľského úveru a neposkytol tak dohodnuté plnenie - istinu. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľaspojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN,ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. V Zmluve dohodnutá celková výška spotrebiteľského úveru bola 1.050 EUR, avšakžalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 1.015 EUR a preto sumaposkytnutého úveru mala byť preto aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľskéhoúveru. Celková výška spotrebiteľského úveru v súdenej veci je 1.015 EUR, t.j. suma poskytnutážalobcovi a pri výške mesačnej splátky 37,28 EUR (bez započítania mesačnej splátky zaDohodu o poskytnutí služby, splatnosti 36 mesiacov a dodatočným nákladom - poplatkom zaposkytnutie úveru vo výške 35 EUR potom výslednou je RPMN vo výške 23,68%, čo je v rozpore s údajom uvedeným v Zmluve, kde žalovaný uvádza RPMN vo výške 20,92%. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľaspojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN,ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru, suma splatná spotrebiteľom je vo výške1.377.08 EUR. Ak žalovaný započítal sumu poplatku do celkových nákladov je potom zrejmé, že jednakúročil neposkytnutú sumu spotrebiteľského úveru a tiež následne uvedený poplatokzapočítal i do výšky splátky, teda poplatok bol plnený dvakrát.Pokiaľ ide o prekročenie najvyššej prípustnej výšky odplaty, tak podľa § 53 ods. 6 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy jeposkytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Zmluva bola uzatvorená dňa 25.08.2014. Kalendárnym štvrťrokom je II. štvrťrok 2014,prvým mesiacom je apríl/2014 pričom úroková miera úverov pre domácnosti sosplatnosťou od 1 do 5 rokov bola vo výške 10,59%.Výšku najvyššej prípustnej výšky odplaty potom predstavuje 21,18%.Vzhľadom na to, že skutočná RPMN predstavuje 23,68%, najvyššia prípustná výškaodplaty prekročená bola. Napokon, ak by sme vypočítali RPMN so splátkou vrátane odplaty za uvedenú Dohodupredstavovala by RPMN 87,48%. Výška skutočne preukázateľne poskytnutého plneniažalovaným bola vo výške 1.015EUR, pri výške mesačnej splátky 62,76 EUR splatnosti 36mesiacov, ak by do celkových nákladov (RPMN) žalovaný zahrnul poplatok zaposkytnutie úveru vo výške 35EUR výslednou je RPMN vo výške 87,48 % pričomcelková čiastka, ktorú musí spotrebiteľka zaplatiť (t.j. úver + úrok za celú dobičerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) sa rovná sume 2.294,36 EUR.Žalobca len poukazuje na skutočnosť, že najvyššia prípustná výška odplaty bolaprekročená žalovaným takmer štvornásobne a celkové plnenie, ktoré žalovaný požadujevo výške 2.294,36 EUR proti poskytnutému vo výške 1.015 EUR hraničí s úžerou. Žalobca

rozširuje návrh o argumentáciu v žalobnom návrhu zo dňa 26.09.20171vzhľadom na ďalší nedostatok, ktorým je nesprávne uvedená priemerná RPMN.Priemerná RPMN je vyjadrením priemernej hodnoty RPMN na príslušnú skupinuspotrebiteľských úverov, nie na konkrétny spotrebiteľský úver. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 25.08.2014, pričom údajeo priemernej RPMN za 2. štvrťrok r.2014 boli zverejnené MF SR dňa 31.07.2014. Pretopodľa ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ je priemernou hodnotou RPMN priemerná hodnotaRPMN za 2. štvrťrok r.2014 (údaje zverejnené 31.07.2014 ).Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi bol poskytnutý úver 1.500EUR so splatnosťou 36 mesiacov (t.j. 3 roky). Súčasťou zmluvy je aj dohoda o zrážkach zomzdy, čo je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8.časti - zabezpečenie záväzkov). Úver z predmetnej úverovej zmluvy je preto úverom sozabezpečením.Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 2. štvrťrok r.2014 bolapriemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízingvo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov 20,37%. ŽalobcaV zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 44,06%, čo je zjavne údaj nesprávny.Keďže úverová zmluva správy údaj o priemernej hodnote RPMN neobsahuje, nespĺňa ďalšiuzákladnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionovaná tým, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročnýa bez poplatkov.

5. Strany na preukázanie svojich tvrdení označili nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 25.08.2014, dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 25.08.2014, predsporová výzva zo dňa 26.06.2017, odpoveď zo dňa 11.07.2017, zoznam príkazov z internetbankingu zo dňa 31.05.2017, stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 10.08.2016, potvrdenie zo dňa 23.08.2016, oznámenie zo dňa 12.09.2016, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.08.2014, rozpis vzorca, dohoda o zrušení dohody o poskytovaní služieb č. l. 43, stanovisko č. l. 44, splátkový kalendár č. l. 45, dohoda o zrušení dohody o poskytovaní služieb č. l. 46, stanovisko č. l. 47, splátkový kalendár č. l. 48, odpoveď NBS zo dňa 29.1.2016, priemerné úrokové miery č. l. 58, výpočet RPMN č. l. 68 a 69.

6. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 25.08.2014 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 050,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 37,28 eura. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za úver vo výške 20,92 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 20,92 %. Priemerná RPMN za úver bola uvedená vo výške 44,06 %. V rámci zmluvy bola tiež obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby zo dňa 25.08.2014, ktorou sa žalovaný zaviazal ako veriteľ poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu. Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1 050,- eur, pričom došlo k započítaniu pohľadávky veriteľa vo výške 35,- eur, z ktorého dôvodu bola žalobcovi vyplatená suma 1 015,- eura.

7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa 52 ods. 1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Podľa 52 ods. 2 (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa 53 ods. 6 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. (1) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. (4) Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 25.08.2014 pod č. 8500076470 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere, v rámci nej aj Dohodu o poskytnutí služby. Žalobcovi bola (z dôvodu započítania sumy poskytnutého úveru vo výške 1 050,- eur so sumou odplaty za službu vo výške 35,- eura) vyplatená zo strany žalovaného celkom suma 1 015,- eura. V konaní sa žalobca domáhal vydania sumy 239,53 eura od žalovaného, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a dohodu o poskytnutí služby za neplatnú, a preto sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil.

9. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je , a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

10. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Žalovaný uviedol, že z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, avšak žiadne Zmluvné dojednania v konaní ako dôkaz nepredložil. Okrem toho, že v konaní nebola preukázaná existencia Zmluvných dojednaní, nebolo preukázané, že by tieto listiny boli žalobcovi predložené pri podpise zmluvy z jeho strany, zároveň nebolo preukázané, že by žalobca uvedené prijal písomnou formou, a preto by ich ani nebolo možné považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

11. Keďže súd vyhodnotil ako prvý nedostatok tejto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ majúci za následok bezúročnosť, ďalšími náležitosťami podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ ročná percentuálna miera nákladov, sa už nezaoberal vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona a preto nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentujú aj ďalšie obligatórne náležitosti. Súd sa ako nadbytočným nezaoberal otázkou revolvingu, nakoľko žalobcovi revolving poskytnutý nebol, ale čerpal úver jednorazovo.

12. Neuvedenie údajov o termíne konečnej splatnosti a o RPMN môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa žalobcom napadnutá zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

13. Keďže v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

14. Súd dodáva, že pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby zo dňa 25.08.2014, táto bola jednoznačne uzatváraná v súvislosti so zmluvou o úvere. Nakoľko právny úkon uzavretia Dohody o poskytnutí služby je právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že pri uzatváraní predmetnej Dohody o poskytnutí služby (ktorá má formu predtlačeného formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti žalovaného, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala. Žalovaný nekonal pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že žalobcovi ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uzavretia uvedenej dohody. Žalovaný takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň použitím obchodnej praktiky došlo k podstatnému narušeniu ekonomického správania žalobcu ako priemerného spotrebiteľa, nakoľko obchodná praktika bola žalovaným využitá na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Okrem toho súd poukazuje na to, že ide o bežnú službu, ktorú by mala pokrývať odplata za úver.

15. Konanie žalovaného, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o revolvingovom úvere nekalou obchodnou praktikou zabezpečil zo strany žalobcu aj podpísanie Dohody o poskytnutí služby, nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si vyššiu odplatu z poskytnutého úveru, bez toho, aby podpísanie druhej zmluvy malo prospech aj pre spotrebiteľa. Zároveň súd uvedené konanie považuje za obchádzanie zákona, keď náklad na odplatu z dohody nie je zahrnutý do celkovej odplaty, a tým ani do informácie o RPMN, pritom Dohoda o poskytnutí služby je zmluvou závislou od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto by mala byť RPMN vypočítaná z oboch zmlúv. Súd nepovažoval argument žalovaného o individuálnom dojednaní dohody o poskytnutí služby za opodstatnený, nakoľko táto zmluva ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere stráca uvedená dohoda akýkoľvek význam.

16. Žalovaná suma tak predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko o túto sumu mu žalobca plnil bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neplatnosť dohody o poskytnutí služby nebol povinný plniť žalovanému viac ako sumu skutočne vyčerpaného úveru. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanému vo výroku I. rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 239,53 eur.

17. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok aj na úrok z omeškania, súd priznal úrok z omeškania z priznanej sumy od dátumu požadovaného žalobcom a to od 17.07.2017, odkedy mal žalovaný vedomosť, že žalobca sa domáha bezdôvodného obohatenia nad rámec istiny úveru. Výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobca tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 239,53 eura od 17.07.2017 do zaplatenia.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 , pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania

voči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.) a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.