Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_7Co-133-2018.pdf
PDF · 105.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/133/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky oprávnenej z výživného: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX, právne zastúpená: JUDr. Jozef Pajer, advokát so sídlom Štúrova 1833, Čadca, IČO: 41 074 220, proti povinnému z výživného: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXXX/XX, Z., Česká republika, o zvýšenie výživného, na odvolanie povinného z výživného proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 6C/152/2014-247 zo dňa 5. septembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči oprávnenej navrhovateľke počnúc dňom 07.07.2014 zo sumy 2.000,- Kč na sumu 3.000,- Kč, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie od 07.07.2014 do 05.09.2017 v sume 30.522,58,- Kč povolil povinnému otcovi splácať v mesačných splátkach po 500,- Kč spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo rozhodované o vyživovacej povinnosti rozsudkom č.k. 5P/213/2008-46 zo dňa 29.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.05.2009 a v tom čase navrhovateľka oprávnená z výživného bola žiačkou 8. ročníka základnej školy, mala zdravotné problémy, bola alergička a mala časté zápaly. Do školy chodievala len na 4 hodiny, brala špeciálne vitamíny. Dodržiavala špeciálnu diétu a na lieky jej matka prispievala 1.500,- - 2.000,- Kč. Otec - povinný z výživného bol zamestnaný, jeho čistý príjem bol v r. 2008 bol v sume 9.513,- Kč, vo februári 2009 mal čistý príjem 10.641,- Kč. Matka navrhovateľky v tom čase poberala opatrovateľský príspevok v sume 7.500,- Sk. Podstatnú zmenu pomerov konštatoval na strane navrhovateľky ako oprávnenej, keď tieto spočívali v uplynutí 9 rokov obdobia od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti a tým všeobecne zvýšené životné náklady, ako i ďalšie zvýšenie tým, že začala študovať na vysokej škole, s čím sú spojené výdavky na cestovné, bývanie. Prihliadol na dospelý vek oprávnenej navrhovateľky, ako i jej zdravotnú indispozíciu, v dôsledku ktorej je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a má priznaný invalidný dôchodok, s čím je v rozsahu aktuálne preukázateľne podľa rozhodnutia o 70 % znížená jej schopnosť jej vlastnou prácou si čiastočne zabezpečiť príjem potrebný na úhradu svojich opodstatnených a iných výdavkov. Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky jej bol priznaný aj individuálny študijný plán.
3. K zmene pomerov došlo i na strane matky navrhovateľky, ktorá už nepoberá príspevok za opatrovanie, ale je zamestnaná spoločne so svojím terajším manželom v Nemecku a mala priemerný príjem v sume
650 Eur. Teda vlastným úsilím dosahuje vyšší príjem od posledného rozhodovania, ktorý však na druhej strane je rovnako v podstatnej miere konzumovaný zvýšenými výdavkami na výživu navrhovateľky a jej vlastnú výživu, vrátane zabezpečenia bývania a potrieb v domácnosti - nielen pre seba, ale i pre navrhovateľku.
4. Pokiaľ ide o povinného z výživného, od posledného rozhodovania u neho nedošlo k zvýšeniu príjmov ani k nadobudnutiu žiadnych majetkových hodnôt. Podľa predložených dokladov jeho priemerný mesačný príjem je cca 10.500,- Kč, a to od roku 2009, tak aj v roku 2015 v sume cca 10.442,- Kč, do júna 2016 v priemere 10.573,70,- Kč. Povinný otec prispieva na ďalšie dieťa - syna vo veku cca 10 rokov sumou 1.300,- Kč a na navrhovateľku vo veku 23 rokov sumou cca 2.200,- Kč (2.000,- Kč na základe rozhodnutia súdu + 200,- Kč dobrovoľne). Oproti predchádzajúcemu obdobiu povinný otec neosvedčil zhoršenie svojho zdravotného stavu. V priebehu súdneho konania bol opakovane nezamestnaný, vždy však si našiel zamestnanie, nikdy však nie za vyššiu mzdu, akú dosahoval pred tým, než sa stal nezamestnaným. Povinný otec sa bránil, že musí splácať pôžičku, avšak jasne nešpecifikoval, z akého dôvodu si túto zobral. To, že si mal požičať v roku 2013 k narodeninám pre navrhovateľku, bolo vyvrátené tvrdením navrhovateľky, ako aj jej matky, že išlo o finančné prostriedky, ktoré posielala stará matka (preukázané zo sms správy), teda matka povinného z výživného svojej vnučke ako určitú satisfakciu, že nemá možnosť pre veľkú vzdialenosť a vek sa so svojou vnučkou pravidelne stretávať. Naviac, uvedené nebolo pre toto konanie relevantné, nakoľko sa jednalo o iné časové obdobie, ako sa rozhodovalo o výživnom. Z ponúk od zamestnávateľov zverejnených v rámci internetu mal preukázané, že v mieste bydliska povinného otca je dostatok voľných pracovných miest v jeho pozícii - kuchára, kde môže dosahovať oveľa vyšší príjem, ako je tomu v súčasnosti. Preto má za to, že povinný z výživného vedome nevyhľadáva iné výhodnejšie zamestnanie, ktoré by mu umožnilo hradiť vyššie výživné nakoľko predpokladá, že jeho finančná situácia sa nezmenila, a preto nie je povinný hradiť vyššie výživné. Mal však za to, že pokiaľ povinný otec hradí na UPC (televízia) cca 900,- Kč mesačne, čo nie je nevyhnutný výdavok, je v jeho možnostiach, aby v prípade, ak sa vzdá tohto výdavky, hradil vyššie výživné na dcéru, prípadne si zabezpečil iný príjem, brigádu, ktorý príjem by mu mohol reálne napomôcť vo vzťahu k úhradám na výživnom, pretože navrhovateľka (jeho dcéra) má tak vážne zdravotné problémy, ktoré ani pri maximálnom jej úsilí nepokryjú jej výdavky a ani jej príjem z titulu dôchodku a prídavkov nepokryje jej náklady čo i len na stravu, bývanie a ďalšie náklady nevyhnutne súvisiace s následkom zvýšených výdavkov na liečbu a lieky.
5. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere poskytuje pomoc, prípadne osobnú starostlivosť, i keď dospelému dieťaťu, avšak vedenie domácnosti, uhrádzanie nákladov na túto domácnosť, v ktorej žije a zdržiava sa počas víkendov navrhovateľka, je výlučne na strane jej matky. Po posúdení pomerov oprávneného plnoletého dieťaťa a obidvoch povinných rodičov konštatujúc podstatnú zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o výživnom, predovšetkým na strane oprávnenej navrhovateľky a napriek nezmenených (majetkovým), resp. oproti minulým čiastočne menej priaznivým osobným pomerom povinného otca, so zreteľom na základné hľadiská zákonnej vyživovacej povinnosti oboch rodičov k dieťaťu, ktoré nie je schopné sa samo živiť, považoval za primeranú sumu zvýšenia výživného na sumu 3.000,- Kč mesačne. V zostávajúcej časti návrh navrhovateľky ako nezodpovedajúci zisteným schopnostiam a možnostiam otca ako povinného, jeho pomerom jestvujúcim v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci, ako nedôvodný zamietol. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke má i matka, ktorá si túto plní dobrovoľne a podieľa sa na rastúcich výdavkoch svojej dcéry. U otca ako povinného sú objektívne i subjektívne dané podmienky k tomu, aby dosahoval vyšší príjem z pracovného pomeru, z ktorého by hradil súdom určené zvýšené výživné. Tento pracuje ako kuchár, pričom na trhu práce je v jeho možnostiach a s prihliadnutím k jeho mnohoročnej praxi možnosť dosahovať vyšší a adekvátny príjem tomu, ako má aktuálne. Priznal zameškané výživné, na ktorý vznikol navrhovateľke v zmysle výroku o zvýšení výživného výpočtom, ako rozdiel medzi uhradeným výživným a priznaným výživným, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 500,- Kč spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol so zreteľom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie povinný z výživného. Namietal, že nie je v jeho možnostiach platiť akékoľvek navýšené výživné a už vôbec nie spätné doplatenie výživného. Naposledy doložený príjem je hrubá mzda a nie čistá, ako je to prezentované v rozsudku. K pracovnej zmluve mal dodatok, že jeho pracovný záväzok je čiastočný, a to do 31.12.2017. Do spisu predložil reálne
príjmy a výdavky a pokiaľ navrhovateľka z výživného má finančné prostriedky na právne zastupovanie, nie je na tom až tak zle. Pokiaľ mu bol vytýkaný výdavok na UPC, ide o jedinú službu v ich dome a nejedná sa iba o televíziu, ale aj o rozhlas a internet, pričom internet už v dnešnej dobe nie je považovaný za luxus, ale za bežný štandard. Životné minimum pre jednotlivca v Českej republike zo zákona je 3.410,- Kč. Z rozsudku má dojem, že ho chcú dostať do praveku a pod most. V minulosti dcéra s matkou údajne mali úmysel navštíviť ich v Českej republike, na čo požadovali finančné prostriedky na cestu a jeho matka z tohto dôvodu začala robiť zásoby, aby ich mala čím pohostiť, avšak napokon neprišli a matku ukľudnil, že sa jedná iba o peniaze. Rovnako, pokiaľ ide o zdravotné problémy dcéry, keď v období prechádzania k dospelým pacientom na onkológiu mu oznámila, že má byť opäť operovaná, spojil sa s ošetrujúcim lekárom doc. MUDr. U., ktorý sa o dcéru staral už v kojeneckom veku a po preštudovaní si chorobopisu sa vyjadril, že nie je dôvod k ďalšej operácii. Keď žiadal predložiť výsledky z röntgenu, dcéra sa už neozvala. S dcérou nemá žiaden vzťah, je iba cudzím pánom, ktorý posiela peniaze. Namietal zákonnú sudkyňu Mgr. Annu Holeščákovú z dôvodu zaujatosti voči jeho osobe s nádychom nacionalizmu a z dôvodu neschopnosti objektívne posúdiť tento prípad. Sudkyňa mu doporučuje pracovné miesta, pričom úrad práce mu za 8 mesiacov prácu neobstaral a prácu si našiel sám. Súd týmto supluje pracovnú agentúru alebo úrad práce? Pokiaľ jemu bolo doporučené zbaviť sa pôžitkov platenia UPC, on na druhej strane navrhuje, aby predali svoju nehnuteľnosť a uskromnili sa v byte. Niekoľkokrát žiadal, aby mu každoročne bolo zasielané potvrdenie o návšteve školy navrhovateľky a na tomto naďalej trvá. Na syna prispieva čiastkou 1.300,- Kč mesačne, na dcéru 2.200,- Kč mesačne a náklady na bývanie má 4.465,- Kč. Preto nemôže platiť čiastku výživného, s ktorou nedisponuje. V jeho veku nájsť si zamestnanie je skoro nemožné, žije v regióne s najväčším percentom nezamestnanosti v Českej republike. Musí tam žiť kvôli svojej matke, ktorá zostala sama a nikoho iného nemá, kto by sa o ňu postaral. Je po mozgovej príhode a chodiť môže iba pomocou francúzskej palice. Preto podáva protinávrh na zníženie výživného, a to na čiastku 1.500,- Kč. Súd sa nevenoval otázke, či ho nevystaví svojím rozhodnutím do zlej životnej situácie. Nezohľadnil, či povinný na základe jeho rozhodnutia neskončí pod samou hranicou životného, resp. existenčného minima. Pri posudzovaní schopností a možností je hlavnou úlohou súdu podrobne zistiť zárobkové možnosti rodičov, prípadne tiež existenciu majetku, ktorý prináša úspory výdajov alebo výnos. Pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú teda rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho rázu. V prípade, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za finančne menej výhodné, súd musí vždy starostlivo skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu. Ak chýba dôležitý dôvod, posudzuje súd schopnosti a možnosti rodiča podľa jeho príjmu pred zmenou zamestnania. Potrebné je prihliadať aj k hodnote hnuteľného a nehnuteľného majetku a spôsobu života, resp. k životnej úrovni. Pokiaľ sa súd riadne nezaoberal otázkou schopností, možností a majetkových pomerov, vybočil by z ústavne komfortnej interpretácie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa príslušného ustanovenia Zákona o rodine, čím by zasiahol do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu k novému prejednaniu a rozhodnutiu.
7. K odvolaniu povinného z výživného sa vyjadrila navrhovateľka ako oprávnená z výživného a plne sa stotožnila s napadnutým rozsudkom. Uviedla, že namietať zaujatosť sudkyne a obviňovať ju z nacionalizmu je zo strany odporcu viac ako drzé. Každý otec narodením dieťaťa, ktorého je otcom, má povinnosť sa o dieťa starať a zabezpečiť mu adekvátnu životnú úroveň. Odporca je človek bez citu, ktorý si myslí, že v dnešnej dobe dospelej osobe, ktorá študuje na vysokej škole a má závažný zdravotný problém, postačí 3.000,- Kč, t.j. 120 Eur mesačne a ešte navrhne znížiť túto čiastku na sumu 1.500,- Kč, t.j. 60 Eur, je viac ako cynické, surové a bezcitné. V dnešnej dobe je v Českej republike najmenšia nezamestnanosť za posledných 30 rokov, na úrovni 2 - 4 %, takže v ČR sú nezamestnaní iba ľudia, ktorí nechcú pracovať. Preto odvolávať sa na nezamestnanosť je zo strany odporcu neodôvodnené.
8. Povinný z vyživovacej povinnosti v replike uviedol, že so zvýšeným výživným nemôže súhlasiť z dôvodu, že by z neho urobili neplatiča nájomného a ďalších pravidelných poplatkov, napr. výživné na syna. So zameškaným výživným rovnako nesúhlasí, nakoľko čiastka sa mu tak navýšila na sumu 3.500,- Kč mesačne, čo je pre neho likvidačné. Výživné navýšil o čiastku, ktorú je schopný zasielať, avšak viac už nie je v jeho možnostiach. S rozsudkom nesúhlasí, preto sa odvolal a verí v objektívne posúdenie skutočností. Súhlasí s vyjadrením navrhovateľky, že otec by mal adekvátne zabezpečiť životnú úroveň svojho dieťaťa, pokiaľ je to v jeho finančných možnostiach. Považuje za neadekvátne posielať výživné vo výške, ktoré omnoho prevyšuje čiastku, ktorá mu zostáva na živobytie. Pokiaľ poukazuje na úroveň nezamestnanosti v Českej republike, ide o priemer celorepublikový a nie v regióne, v ktorom žije. Jedná sa aj o pracovné obmedzenie vďaka zdravotnému stavu. Od 01.01.2018 je nezamestnaný a nie je ani
evidovaný na úrade práce z dôvodu, že mal prácu dohodnutú a prisľúbenú, ale vzhľadom na zdravotný stav o ňu prišiel. 13.12.2017 sa dozvedel, že prekonal nejakú virózu, o ktorej človek nevie, že ju má a táto mu zničila pečeň. Lekár sa vyjadril, že táto sa nedá liečiť, iba transplantovať. Trpí dlhodobo vysokou cukrovkou, čo všetko ho pracovne obmedzuje. Finančne mu v súčasnosti vypomáha jeho matka. Samozrejme, všetko jej bude musieť vrátiť, takže nebude mať finančné prostriedky na platenie stanoveného výživného. K replike pripojil potvrdenia o svojom zdravotnom stave.
9. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 CSP a § 66, § 67 CMP, pričom napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Táto základná zásada je prelomená ust. § 157 CMP, v zmysle ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Rovnako v zmysle § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodnutí. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o podstatnú zmenu. Teda hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov, či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom (ohľadne závažnej zmeny pomerov na strane navrhovateľky - oprávnenej z výživného) a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Vo veci bolo náležite zistené, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynula doba 9-tich rokov a navrhovateľka v tom čase navštevovala základnú školu, pričom v súčasnej dobe je študentkou vysokej školy a už len z tohto dôvodu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky a v neposlednej rade k zmene pomerov na jej strane došlo aj s poukazom na jej zdravotný stav. Súd prvej inštancie správne konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľky. Pokiaľ povinný z výživného v replike k odvolaniu poukazoval na svoj zdravotný stav, jedná sa o lekárske potvrdenia zo súčasnej doby, počas celého konania sa povinný otec nebránil, že zo zdravotných dôvodov si nemôže nájsť vhodnejšie zamestnanie, uvedené uviedol až v replike na odvolanie (po uplynutí odvolacej lehoty) a zároveň z týchto lekárskych správa nevyplýva, že ho jeho zdravotný stav obmedzuje natoľko, že si nemôže nájsť lepšie platené zamestnanie, aby bolo v jeho schopnostiach zabezpečiť náležitú výživu svojich deťom. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a musia im poskytovať nevyhnutné náklady na ich živobytie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov.
13. K námietke zaujatosti zákonnej sudkyne odvolací súd má za to, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni odvolaciemu súdu posúdiť túto otázku samostatne. Odvolací súd vychádzal v danom prípade z § 49 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Po stránke subjektívnej je predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci existencia určitého právne relevantného vzťahu sudcu k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Ide o taký vzťah, ktorý by ovplyvnil objektívny pohľad sudcu na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Pomer sudcu k veci je daný jeho konkrétnym
záujmom na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť o prípad, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne ma na tomto výsledku aj nepriamy záujem (ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním. Kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) je založený na príbuzenskom alebo inom obdobnom rýdzo osobnom vzťahu sudcu k ním (priateľskom, nepriateľskom pomere, ekonomickej závislosti a pod.).
14. Odvolateľ v odvolaní vyvodzuje zaujatosť zákonnej sudkyne, že táto rozhodovala voči jeho osobe s nádychom nacionalizmu a z dôvodu neschopnosti objektívne posúdiť tento prípad. Bližšie však nezdôvodnil túto svoju námietku, a to že sudkyňa poukazovala na možnosti jeho zamestnania sa, nemôže zakladať zaujatosť voči jeho osoby s nádychom nacionalizmu. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre záver, že Mgr. Anna Holeščáková vec prejednala napriek tomu, že mala k veci, účastníkom alebo ich právnym zástupcom vzťah relevantný podľa § 49 ods. 1 CSP. Na vylúčenie sudcu síce nie je treba, aby bola preukázaná jeho zaujatosť, to však neznamená, že pre jeho vylúčenie postačia akékoľvek subjektívne pochybnosti o nezaujatosti. K takým pochybnostiam musí byť objektívny dôvod, ktorý je daný iba vtedy, ak sa zistí dostatočne intenzívny vzťah sudcu k predmetnej veci, k stranám sporu alebo k ich zástupcom a charakter tohto vzťahu reálne (z objektív neho hľadiska) spochybňuje schopnosť sudcu nestranne a nezávisle o veci rozhodnúť. Skutočnosti uvádzané odvolateľom v dôvodoch odvolania ohľadne zaujatosti sudkyne neboli v konaní preukázané. Odvolací súd preto námietku zaujatosti vznesenú povinným z výživného vyhodnotil ako neopodstatnenú.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to s poukazom na ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia druhej časti, prvej hlavy, ôsmeho dielu Civilného mimosporového poriadku, ktoré upravuje konanie vo veciach výživného plnoletých osôb, neustanovujú inak. Odvolací súd neskúmal okolnosti prípadu, z ktorých by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania v zmysle § 55 CMP, nakoľko žiadna zo strán nenavrhovala priznať trovy konania s poukazom na ustanovenie § 57 CMP.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)