Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/9/2018

Potvrdené rozhodnutím 1Co/441/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., F. XXX/X, zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7334/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.9.2018 č.k. 19Csp/9/2018-84 jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne Z., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7334/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I.Žalobu zamieta.

II.Priznáva žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100%, ktoré je povinná nahradiť žalovanému žalobkyňa.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 19. 1. 2018 domáhala proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia k sume 2059,96 euro s príslušenstvom a trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 24. 1. 2012 úverovú zmluvu číslo 4201061385, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver s následnou špecifikáciou: celková výška úveru - 2200 euro, celková výška splátky - 57,66 eura, počet splátok - 84, ročná úroková sadzba - 23,89 %, ročná percentuálna miera nákladov od 28,4 do 29,4 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov

- 18,29%, celková čiastka splatná spotrebiteľom - 4752,72 eura. Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, pretože úverová zmluva má obsahovať predpísané povinné náležitosti a ich nedodržanie alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vytýkala úverovej zmluve, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v zmluve nezodpovedá zákonným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože táto musí byť v zmluve uvedená jednoznačne a nie žalobcom určenom percentuálnom rozmedzí. Rozpätie dolnej a hornej hranice nespĺňa požiadavku presnosti a jednoznačnosti vyjadrenia tohto údaja. Ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená presne, pretože ide o podmienku zákona, ktorá je stanovená a nemožno ju obísť tak, aby vyvolala pochybnosti v právach a povinnostiach slabšej zmluvnej strany, teda spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré určili, že v zmluve o úvere musí byť presne uvedený údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom označenie v podobe percentuálneho rozpätia dolnej a hornej hranice nespĺňa požiadavku presnosti a jednoznačnosti údaja vyjadrujúce jeho ročnú percentuálnu mieru nákladov. Vzhľadom na to, že v zmluve nie je uvedená správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010.

2.Poukázala tiež na to, že v zmluve je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v časti zmluvy vyžadujúcej uvedenie údaja o priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona číslo 129 /2010 Z.z. Zmluva o úvere bola uzavretá 24. 1. 2012, pričom údaje o

priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov za 1. štvrťrok roka 2012 boli zverejnené 30. 4. 2012 a rovnako aj údaje o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov za 4. štvrťrok boli zverejnené dňa 31. 1. 2012. V súdenej veci je priemernou hodnotou priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov za 3. štvrťrok 2011 z údajov zverejnených 31. 10. 2011. Zmluva bola uzavretá v čase, keď podľa zverejnených údajov za 3. štvrťrok 2011 bola priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo leasingu vo výške od 1500 euro do 6500 euro vrátane so zmluvnou platnosťou od 5 do 10 rokov 25,14 %. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota tohto údaja je 18,29 %, čo je zjavne údaj nesprávny. Žalovaný v zmluve deklaroval hodnotu tohto údaja 18,29 %, avšak skutočná výška bola 25,14 %, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu súd o 6 percentuálnych bodov nevýhodnejšie ako v skutočnosti.

3.Žalobkyňa ďalej vytýkala zmluve, že žalovaný neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V zmluve táto náležitosť chýba. Uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva, preto je vylúčené, aby sa zmluva, pokiaľ ide o podstatné náležitosti zmluvy odvolávala na inú listinu, napríklad na všeobecné obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Podľa názoru žalobkyne zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, ktorá podľa jej názoru musí byť určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Tiež uviedla, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, čo je podľa zákona aj v tomto prípade spojené so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Tiež uviedla, že v zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom, pretože pri vynásobení počtu splátok 84 krát 57,66 euro je zrejmé, že žalobca mal zaplatiť celkovú čiastkou 4843,44 eura, pričom v zmluve udáva celkovú čiastkou splatnú spotrebiteľom 4752,72 eura. Tento rozdiel vyplýva z toho, že žalovaným uvádzanej celkovej splatnej čiastke nie je zahrnutá časť splátky, ktorá predstavuje poistné ako úhradu za poistenie v sume 1,08 euro mesačne. Žalovaný jednostranne nanútil žalobcovi poistenie, pričom zo zmluvy je zrejmé, že jednak žalobca nemal možnosť odmietnuť poistenie, rovnako voľba poistenia je vopred vpísaná do formulárovej zmluvy.

4. Žalobkyňa tiež uvádzala, že výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 13,77 % pre obdobné typy úverov, pričom dohodnutá ročná úroková sadzba úveru je 23,89 %, čo predstavuje takmer dvojnásobné navýšenie ako je priemerná hodnota v bankách. Dohodnutá výška úrokovej sadzby takmer dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov z úveru obchodných bankách, teda ide o neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa pre zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom pokúsila so žalovaným riešiť spor mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa 8. 11. 2016 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom. Žalovaný na výzvu nereagoval, čím vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou. Preto žalobca v záujme ochrany svojich práv bol nútený pristúpiť k podaniu žaloby.

5.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila úverovú zmluvu, predsporovú výzvu, splátkový kalendár k úverovej zmluve, jednorázový príkaz na úhradu, výpis z účtu, výpis z úverového účtu, list žalovaného zo dňa 29.11.2016.

6.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného obohatil, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Poukázal na znenie ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje dôvody viažuce sa na bezdôvodné obohatenie. Poukázal však na to, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov pričom žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške 57,66 euro a žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy.

7. K nesprávne uvedenej priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov uviedol, že priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov upravoval v čase uzatvorenia úverovej zmluvy § 9 ods. 2 písmeno y) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola iba v prípade, ak zmluva neuvádzala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno a) až k), r), y) a § 10 ods. 1 alebo uvádzala nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa. Citovaný zákon o spotrebiteľských úveroch rozlišuje medzi pojmami neobsahuje náležitosti a je uvedená nesprávne. Priemerná hodnota RPMN v úverovej zmluve uvedená je, pričom zákon nikde neuvádza, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj v prípade, ak je výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená nesprávne. Žalovaný však zotrváva na názore, že priemerná hodnota RPMN je uvedená správne vo výške 18,29 % pretože podľa vyhlášky ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 289/2010 o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľskými úvery so zabezpečením spotrebiteľského úveru podľa bodu 7 vysvetliviek rozumie zabezpečenie výkonom záložného práva alebo výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Dohoda o zrážkach zo mzdy je síce zabezpečovacím inštitútom podľa § 551 Občianskeho zákonníka, avšak podľa uvedených vysvetliviek sa pod zabezpečením pohľadávky rozumie iba zabezpečenie záložným právom alebo cez zabezpečovací prevod práva. Bolo potrebné preto vychádzať z riadku upravujúceho ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1 až 5 vo výške od 1500 do 6500 Eur, ktorý uvádzal hodnotu 18,29 %, teda totožnú ako je uvedená v úverovej zmluve.

8.K dodržaniu náležitosti týkajúcich sa rozkladu splátok úveru uviedol, že zastáva názor že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného „úvere“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky 57,66 euro pod bodom 37, o počte splátok 84 pod bodom 38, o lehote splatnosti

- termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 14. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 45 a tiež o termínoch splatnosti splátok, kde je uvedené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a každá nasledujúca splátka je splatná vždy k 15. dňu mesiaca počínajúc kalendárnym mesiacom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Poukázal na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie číslo C - 42/15, ktorý vo svojom závere konštatoval že článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala platnosť splátok s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a z istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Tiež poukázal na ďalší záver tohto rozhodnutia podľa, ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia smernice v spojení s článkom 22 ods. 1 bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. Poukázal aj na bod 58 citovaného rozsudku, že uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere aj iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Poukázal na článok 22 ods. 1 smernice, podľa ktorého, keďže smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zasahovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

9.K termínu konečnej splatnosti uviedol, že termín konečnej splatnosti je uvedený priamo v zmluve nasledovne tak, že termín konečnej splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť úveru. Názor žalovaného je v súlade s uvádzaným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 42/2015, v ktorom sa vyjadril k niektorým náležitostiam úverových zmlúv. Ďalej poukázal najmä na body 71, 72 a 73 rozsudku, z ktorých vyplýva, že ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto zmluva sa má považovať za zmluvu o úvere bez poplatkov a bez úrokov pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

10.K výške úrokovej sadzby uviedol, že nie je sporné, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate cenou za poskytnutie peňazí. Otázka, či by súdy mali kontrolovať primeranosť plnení je v právnej vede diskutovaná od čias rímskeho práva. Slovenská právna úprava kontrolu primeranosti plnení pripúšťa len v prípade, ak zároveň došlo k vade v kontraktačnom procese, napríklad 1 zmluvná strana využila tieseň neskúsenosť a podobne druhej zmluvnej strany. Poukázal na to, že výška za poskytnutý úver

je upravená nariadením vlády číslo 87/1995 konkrétne v ustanoveniach § 1 ods. 1, ods. 3 a ods. 4. Ako uvádzal vyššie, výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzavretia zmluvy predstavovala hodnotu 18,29 %, pričom prípustná odplata je vo výške dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom samotná zmluva uvádza údaj o výške od 28,4 do 29,4 %. Výška odplaty je tak v zákonnom rozmedzí, preto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že výška odplaty, ktorú súdy akceptujú je rôznorodá aj ich výška nie je striktne daná. Žalovaný má zato, že súdy vo všeobecnosti akceptujú výšku odplaty do 2,5 násobku priemeru. Uvedené vyplýva, napríklad z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 1. 2. 2017 vo veci 10 Csp/119/2016 keď súd uviedol, že v zásade toleruje zvýšenú úrokovú sadzbu u problémových klientov nepriechodných u bank, ale len vo výške, ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd by v konkrétnom prípade akceptoval úrokovú sadzbu maximálne na dvoj a pol násobok priemeru.

11.Pokiaľ ide o žalobcom spochybňovanú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spisovej značky 43Co/24/ 2017, z ktorého citoval, že odvolací súd nesúhlasí s hodnotením súdu prvej inštancie, že údaje uvedené v zmluve o ročnej percentuálnej miere nákladov nespĺňajú požiadavky presnosti a jednoznačnosti údaju vyjadrujúceho RPMN, a označenie tohto údaju zmluve v podobe percentuálneho rozpätia dolnej a hornej hranice nie je v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona číslo 129/2010 Z.z.. Ako žalovaný poukazoval, z úpravy § 9 ods. 2 písm. j) zákona číslo 129/2010 Z.z. nevyplýva, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov musí byť v zmluve uvedená jednoznačne ako konkrétne číslo.

12.K celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom uviedol, že do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V samotnej úverovej zmluve je tak poistenie ako aj ďalšie alternatívnej služby dobrovoľné. Klient je pri uzatváraní zmluvy dopytovaný okrem požadovanej výšky úveru aj na výšku splátok. Ohľadne možnosti uzatvorenia doplnkových služieb je na slobodnom rozhodnutí klienta, či sa pre niektorú zo služieb rozhodne alebo nie. Uzatvorenie doplnkovej služby nebolo podmienkou pre uzatvorenie úverovej zmluvy. S tým súvisí nevyhnutnosť pri prepočte celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, ktorú uvádza žalobca v žalobe. Je potrebné odpočítať od sumy 4843,44 eura, teda 84 splátok po 57,66 euro, úhradu na poistenie výdavkov a to 84 krát 1,08. Až následne je výsledkom suma uvedená v úverovej zmluve ako celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 4752,72 euro. 13.K náležitostiam úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ešte uviedol citujúc ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) kde podľa jeho názoru zo zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok nedodržania písomnej formy a porušenie ďalších náležitostí. Písomná forma úverovej zmluvy bola nepochybne dodržaná, z čoho vyplýva, že pokiaľ by aj súd považoval za nedodržané ďalšie náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2, úver by nemohol byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov práve z dôvodu dodržaní písomnej formy. V danom prípade nie je možné na úverovú zmluvu aplikovať sankciu uvedenú v ustanovení § 11 ods. 1 písmena a) pretože je nepochybné, že zmluva je uzatvorená v písomnej forme a keďže zákonodarca v ustanovení § 11 ods. 1 písmeno a) medzi písomnou formou podľa § 9 ods. 1 a náležitosťami podľa § 9 ods. 2 použil zlučovací spojku a je zrejmé, že na to, aby bola splnená hypotéza ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno a) je nutné, aby boli kumulatívne splnené podmienky predpokladané v danom ustanovení. Keďže v danom prípade je nepochybné, že zmluva je uzatvorená v písomnej forme je nemožné, aby bola naplnená hypotéza ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno a). V tomto smere poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vysloveného v konaní vedenom pod spisovou značkou 5Co/356/2015.

14.Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku, pretože subjektívna aj objektívna doba sa počíta od úhrady jednotlivých splátok zo strany žalobkyne ako dlžníčky žalovaného preto je dôvodný nárok iba 2 roky pred podaním žaloby. Poukázal na rozhodnutie KS v Žiline 7Co/302/2016 a Najvyššieho súdu SR 3Cdo/169/2017.

15. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:

16. Strany sporu uzavreli dňa 24.1.2012 zmluvu o úvere číslo 4201061385. Na základe nej poskytol žalovaný žalobkyni úver 2200,00 Eur. Poskytnutý úver bola žalovaná povinná splácať po dobu 84 mesiacov po 57,66 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 23,89%, ročnej percentuálnej miere nákladov od 28,4% do 29,4% a priemernej RPMN 18,29%. Podľa zmluvy bola celková čiastka splatná spotrebiteľom

4752,72 Eur. Podľa zmluvy súčasťou splátky bola aj suma 1,08 ako splátka dohodnutého mesačného poistenia. Splátky boli splatné tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Podľa splátkového kalendára žalobkyňa mala vykonávať mesačné splátky od 5.3.2012 do 15.4.2019. Žalobkyňa vykonávala splátky riadne každý mesiac až do 50 splátky splatnej 15.4.2016, kedy došlo k odloženiu dvoch mesačných splátok. Od 10.8.2016 do 11.11.2016 zaplatila 5 splátok po 57,66 Eur a dňa 24.11.2016 vykonala jednorázovú úhradu 1195,06 Eur v prospech žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 29.11.2016 oznámil žalobkyni, že jej úverová zmluva bola doplatená a ukončená.

17.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 497 Obchodného zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

18.Žalobkyňa sa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že zmluva o úvere, ktorú uzavrela so žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, pretože zmluva má uvedenú nesprávnu výšku RPMN, je uvedená nesprávna priemerná RPMN, nie sú uvedené výška splátok istiny úrokov a poplatkov, zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, absentuje doba trvania zmluvy a je nesprávne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom. Žalovaný ani jeden z dôvodov žalobkyne neuznal.

19.Súd vzhľadom na rozsiahlosť vyjadrení a právnych názorov oboch strán sporu na predmet konania sa nebude zaoberať ich právnym rozborom, ale pri rozhodovaní sa sústredil predovšetkým na dôvody žaloby, pre ktoré požaduje žalobkyňa vydanie bezdôvodného obohatenia v náväznosti na povinné obsahové náležitosti uzavretej zmluvy o úvere.

20.Súd sa v prvom rade musel vyporiadať s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného. Keďže predmetom nároku je vydanie bezdôvodného obohatenia, premlčanie upravuje ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Keďže ide o bezdôvodné obohatenie, žalovaný sa na úkor žalobkyne obohacoval prijatím plnenia nad rámec zákona, v tomto prípade nad rámec poskytnutého úveru, teda nad sumu 2200,00 Eur. Túto sumu žalobkyňa uhradila 38. resp. 39. splátkou (38x57,66). Všetky ostatné splátky by tak mali byť splátkami bez právneho dôvodu a teda by zakladali právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ide o plnenia od splátky 40. ktorá bola splatná 15.6.2015. Podľa žalovaného bolo prijaté bezdôvodné obohatenie už 14.5.2015 a od tohto dátumu je potrebné počítať plynutie premlčacej doby, pretože žalovaná už nasledujúci deň 15.5.2015 mohla podať žalobu. Súd sa v tomto smere s argumentáciou žalovaného nestotožňuje. Pri bezdôvodnom obohatení sa nepremlčuje právo ako také, ale sa premlčujú jednotlivé platby predstavujúce bezdôvodné obohatenie. Každé prijaté plnenie sa tak premlčuje samostatne a plynie pre neho samostatná premlčacia doba. Z prehľadu prijatých platieb vyplýva, že žalovaná uhrádzala platby žalovanému ešte aj v období dvoch rokov pred podaním žaloby, preto v tejto časti nárok žalobkyne nemôže byť premlčaný.

21.Preto súd musel pristúpiť k posúdeniu úverovej zmluvy z hľadiska jej zákonom predpísaných náležitostí a posúdiť, či žalobkyňou tvrdená bezúročnosť a bezodplatnosť úverovej zmluvy je dôvodná. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zodpovedá zákonu a preto žalobe nie je možné vyhovieť.

22.Prvá výhrada žalovanej sa týkala RPMN uvedenej v zmluve rozpätím od 28,4 do 29,4%. Podľa názoru žalobkyne takáto formulácia nespĺňa požiadavku presnosti a určitosti a nie je vyjadrená jednoznačne. To znamená, že v zmluve absentuje povinná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j), teda ročná percentuálna miera nákladov, s čím je spojená sankcia bezúročnosti a bezodplatnosti úverovej zmluvy podľa § 11. Súdu je známe, že rozhodovacia prax súdov v tejto otázke nie je jednotná. Niektoré súdy striktne vyžadujú uvedenie jednoznačného údaja o výške RPMN, to znamená jedným číslom, iné akceptujú rozpätie „od-do“. Súd je toho názoru, že v tejto otázke je potrebné vychádzať z konkrétneho prípadu a držať sa miery rozumného výkladu práva, najmä v náväznosti na opakované závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015. Podľa tohto rozhodnutia článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V súdenej veci je rozdiel medzi dolnou a hornou hranicou RPMN 1%, teda nejde o rozdiel, ktorý by mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ekonomické správanie žalobkyne ako dlžníčky žalovaného. Žalovaný vysvetlil, že rozdiel je spôsobený tým, že zmluva je uzavretá až akceptáciou zmluvy dlžníkom, teda zmluvu nepodpíšu strany záväzkového vzťahu v jeden deň. Tak je aj v súdenej veci, keď žalovaný podpísal zmluvu 17.1.2012 a žalobkyňa 24.1.2012. Žalobkyňa ani netvrdila, že by RPMN nezodpovedalo jednému alebo druhému údaju zmluvy, a teda že bola podstatným spôsobom o jej výške žalovaným uvedená do omylu a že tento omyl bol spôsobilý ovplyvniť ju pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie alebo

nie. Namietala iba nejednoznačnosť a nepresnosť tohto údaja. Podmienkou sankcie bezúročnosti úveru podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. je uvedenie nesprávnej RPMN, ale iba v tom prípade, ak je v neprospech spotrebiteľa. Podľa prepočtov súdu je pri uvedených podmienkach zmluvy RPMN 28,64% bez poistenia, s poistením 29,59%. Preto uvedenie údaja v zmluve o úvere v rozpätí od 28,4 do 29,4% nie je možné považovať za uvedenie údaja v neprospech spotrebiteľa.

23.Žalobkyňa tiež vytýkala zmluve, že v nej nie je správne uvedená priemerná RPMN, pretože správne mala byť 25,14 % a nie 18,29%. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že žalobca mylne vychádzal z riadku 4 Súhrných informácií o údajoch o novoposkytnutých úveroch, ktorý uvádzal RPMN u spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1500 do 6500,00 Eur so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov. Správne sa malo vychádzať z riadku 7, ktorý pri úvere 2200,00 Eur so splatnosťou od 5 do 10 rokov uvádza RPMN 18,29%, teda tak, ako je uvedené v úverovej zmluve, pretože nešlo o úverovú zmluvu so zabezpečením alebo lizing. Podľa vyhlášky 289/2010 Z.z. bod 7. vysvetliviek k vyplňaniu hlásení o novoposkytnutých úveroch, zabezpečením sa rozumie dohoda, na ktorej základe je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Pohľadávka žalobkyne z úverovej zmluvy nebola zabezpečená týmito inštitútmi práva, preto žalovaný v zmluve správne uviedol výšku priemernej RPMN 18,29%.

24. Žalobkyňa vytýkala žalovanému, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä rozpis výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov, a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, tiež že neobsahuje termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy. Súd sa aj v tomto smere prikláňa k právnemu názoru žalovaného o tom, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a to isté sa týka aj takzvanej povinnej amortizácie istiny a konečnej splatnosti či doby trvania zmluvy (rozsudok C-42/15 Home Credit c/a H.). Podľa názoru súdu termíny splatnosti i ukončenie zmluvy sú zrejmé zo znenia úverovej zmluvy. Podľa zmluvy bol počet splátok 84, termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru do 14. dňa posledného mesiaca a termíny mesačných splátok sú v zmluve uvedené tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a každá nasledujúca splátka je splatná vždy k 15. dňu mesiaca počínajúc kalendárnym mesiacom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Samotná žalobkyňa netvrdila, že by nebola schopná identifikovať dátum splatnosti splátok, pretože tieto riadne vykonávala pravidelne každý mesiac, až napokon úver uhradila jednorázovou splátkou pred termínom splatnosti, čo žalovaný akceptoval.

25. Pokiaľ ide o neplatnosť dojednanej výšky odplaty a výšku úrokov z úveru súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Žalovaný sa odvolával na Nariadenie 87/1995 Z.z., ale v čase uzavretia úverovej zmluvy toto nariadenie výšku odplaty za poskytnutie úveru neupravovalo. Preto je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá výška úrokov z úveru v dotknutej zmluve bola 23,89%. Podľa názoru súdu takúto výšku odplaty nie je možné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Ako uvádza ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Žalovaná netvrdila, že by dohodnutá výška úrokov z úveru mala pre ňu vzhľadom na jej sociálnu situáciu nepriaznivý dopad. Naopak, žalobkyňa uhradila úver pred termínom splatnosti. Úver bol zabezpečený len dohodou o zrážkach zo mzdy, nie inými inštitútmi zabezpečenia (napr. záložným právom), ktoré by v prípade výkonu mohli výrazným spôsobom zasiahnuť do životných istôt žalobkyne. Nie nepodstatná je aj doba splatnosti úveru, ktorú jej žalovaný poskytol na 7 rokov (84 mesiacov). Ide teda o viazanie prostriedkov žalovaného na dlhšiu dobu, preto súd nepovažuje za neprimerané požadovať odplatu vo forme úrokov vo výške 23,89%. Na tomto mieste súd uvádza, že žalobkyňa uviedla ako primeranú odplatu priemernú ročnú úrokovú sadzbu zistenú zo štatistických údajov NBS, ktorá bola v čase uzavretia zmluvy 13,77%. Ustanovenie § 53 ods. 6 nepojednáva o priemernej úrokovej sadzbe, ale uvádza, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súčasná právna úprava, na ktorú sa odvolával aj žalovaný (§1 a §1a nar. 87/1995 Z.z.) za primeranú odplatu pri spotrebiteľských úveroch považuje dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov. V čase uzavretia zmluvy bola priemerná hodnota RPMN podľa § 21 zák. č. 129/2010 Z.z. 18,29%, dvojnásobok tak predstavoval 36,52%.

26.Pokiaľ ide o celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom, žalobkyňa tvrdila, že je uvedená nesprávne v sume 4752,72 Eur, pretože mala byť 4843,44 Eur, čo zodpovedá prepočtu výšky mesačnej splátky a počtu mesiacov (57,66 Eur x 84 mesiacov). K tomu súd uvádza, že pri zisťovaní celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom je potrebné vychádzať z definícií uvedených v zák. č. 129/2010 Z.z. Podľa ustanovenia § 2 písm. h) zákona, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že do celkových nákladov sa nezapočítavajú platby za služby vrátane poistného, ak neboli podmienkou poskytnutia úveru. Z celkových nákladov je preto potrebné odpočítať poplatky za nepovinné služby a poistenie, ktoré sa do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom nezapočítavajú. Žalovaný od mesačnej splátky 57,66 Eur pre účely určenia celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom odpočítal sumu 1,08 Eur poistného, ktoré nebolo podmienkou uzavretia zmluvy, teda mesačná splátka je 56,58, čo pri vynásobení počtom mesiacov splácania úveru 84, dá sumu uvedenú v úverovej zmluve 4752,72 Eur. Tento údaj je preto v zmluve uvedený správne.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.