Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/12/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: BD Zátišie, s.r.o. so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO 45 292 060, právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 851 574, proti žalovanej: T.. U. Y., B.. X.XX.XXXX, X. XXX XX G. XXX, o zapl. 887,92 s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 353,97 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 4.5.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 29,74%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.1.2016 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v žalobe označenú žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 887,92 € spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná bola podnájomníčkou bytu č. XX o výmere 80,64m2 XNP, vchod č. X. v bytovom dome H. X. S. so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku S. L. Č. XXXX/XXX a garážového státia č. XXX zapísaných na LV č.XXXX L. W..Ú.. Ž. a to na základe zmluvy o podnájme uzatvorenej dňa 27.11.2013 a v zmysle Dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 19.9.2014. Zmluvou sa žalovaná zaviazala uhrádzať žalobcovi dohodnuté nájomné vo výške 380,- €/ mesiac. Spolu s nájomným sa zároveň zaviazala uhrádzať služby spojené s užívaním bytu vo výške 121,- €/mesiac, v Dodatku č.1 boli určené úhrady za služby spojené s užívaním garážového státia vo výške 11,- €/mesiac, t.j. úhrady spolu vo výške 512,- €/mesiac a to so splatnosťou vždy 20.dňa každého mesiaca. Žalovaná bola oprávnená užívať predmet podnájmu od 1.1.2014 do 31.12.2014. Žalovanej vznikol nedoplatok na nájomnom a poskytovaných službách v zmysle vystavených faktúr, ktoré žalobca bližšie špecifikoval v žalobe, ktoré žalovaná neuhradila. Žalobca započítal ku dňu 27.6.2015 (t.j. do 45 dní od ukončenia doby podnájmu v súlade s bodom 12, článku 3 zmluvy) proti pohľadávke voči žalovanej vyplývajúce z neuhradeného nájomného a úhrad za poskytované služby v zmysle vystavených faktúr sumu vo výške 760,- €, ktorá predstavovala započítanie zloženej zábezpeky proti pohľadávke voči žalovanej, vyplývajúcej z neuhradeného nájomného a úhrad za poskytované služby v zmysle vystavených faktúr. Zároveň žalobca započítal ku dňu 7.12.2015 proti pohľadávke voči žalovanej vyplývajúcej z neuhradeného nájomného a úhrad za poskytované služby v zmysle vystavenej faktúry č. XXXXXXXX sumu vo výške 614,78 €, ktorá predstavovala preplatok na reálne spotrebovaných nákladoch, ktorý mal byť žalovanej vrátený. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, žalobca si uplatňoval aj nárok na úrok z omeškania špecifikovaný od splatnosti jednotlivých faktúr. 3. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k. 7C 12/2016-21 zo dňa 14.3.2016.

4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedla, že popiera žalobcom uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu. Zároveň uviedla, že nepopiera, že so žalobcom uzavrela dňa 27.11.2013 zmluvu o podnájme v zmysle jej dodatkov zo dňa 26.11.2013 a 19.9.2014. V zmysle čl. II zmluvy o podnájme, bola táto uzavretá na dobu určitú a to od 1.1.2014 do 31.12.2014. Pravdou je, že žalovaná pred uplynutím dohodnutej doby podnájmu (v decembri 2014) opakovane komunikovala so žalobcom, resp. jeho pracovníkom ohľadom uzatvorenia novej podnájomnej zmluvy, na základe ktorej by bola oprávnená užívať byt, ktorý bol predmetom podnájmu a to od 1.1.2015. Podľa žalovanej sa žalobca opakovane vyjadril, že má záujem na uzavretí takejto zmluvy, pričom pokiaľ ide o nájomne a úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, v novej zmluve malo dôjsť jednak k zníženiu zálohových platieb za úhrady za služby, ako aj k úprave ostatných platobných podmienok. Napriek tomu, že žalovaná aj po uplynutí doby podnájmu opakovane kontaktovala žalobcu ohľadom dohodnutia nových zmluvných podmienok, ten bol vo vzťahu k nej absolútne pasívny a žalovanej nepredložil žiaden konkrétny návrh zmluvy. Na základe vyššie uvedeného, kedy sa žalovanej napriek jej opakovanému záujmu nepodarilo so žalobcom dohodnúť na predĺžení doby podnájmu, resp. na uzavretí novej zmluvy, na základe ktorej by žalovaná bola oprávnená predmetný byt spolu s garážou naďalej užívať sa žalovaná rozhodla vysťahovať z predmetu nájmu, o ktorom úmysle žalobcu informovala. Nakoľko žalovaná sa z dôvodu výkonu jej pracovných činností zdržiavala najmä v Rakúsku a žalobca nedokázal žalovanej v súvislosti s vysťahovaním poskytnúť potrebnú súčinnosť skôr v žalovanej navrhovaných termínoch, došlo k vysťahovaniu sa žalovanej z predmetu podnájmu začiatkom mája 2015. Žalovaná je toho názoru, že pasivita žalobcu, resp. jeho absolútny nezáujem riešiť vzniknutú situáciu, kedy uplynutím dohodnutej doby došlo k zániku podnájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, nemôže byť na ťarchu žalovanej. Žalovaná opakovane poukázala na to, že k uzavretiu novej zmluvy, resp. následnému vysťahovaniu sa z predmetu podnájmu v máji 2015 došlo výlučne v dôsledku zavinenia žalobcu, kedy ten najskôr žalovanej prisľúbil uzavretie podnájomnej zmluvy, avšak následne bol vo vzťahu k žalovanej absolútne pasívny a to aj pokiaľ išlo o dohodnutie termínu vysťahovania sa. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaná správanie sa žalobcu za absolútne nekorektné a v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu sa aj odmieta akýmkoľvek spôsobom podieľať na úhrade žalobcom uplatnenej pohľadávky. V prípade, ak by aj súd nárok žalobcu považoval za dôvodný, žalovaná spochybňovala žalobcom uplatnenú pohľadávku aj čo do výšky. Poukázala najmä na to, že hoci žalobca v prípade uzavretia novej zmluvy prisľúbil zníženie zálohových platieb za služby súvisiace s užívaním bytu, pri špecifikovaní ním uplatnenej pohľadávky vychádzal zo súm vyplývajúcich zo znenia zmluvy o podnájme v znení jej dodatkov. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby súd žalobu žalobcu zamietol. 5. K podanému odporu sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 21.7.2017, v ktorom zotrval na skutkovom vymedzení žaloby, poukázal na to, že spolu s podanou žalobou bolo predložené aj saldokonto vyhotovené ku dňu 10.12.2015 - prehľad vystavených faktúr žalobcom a prípadných úhrad zo strany žalovanej, z ktorého je zjavné že žalovanej vznikol nedoplatok na nájomnom a poskytovaných službách v zmysle vystavených faktúr bližšie špecifikovaných už v žalobe, na ktoré boli započítané suma 614,78 €, ktorá predstavovala preplatok na úhradách za služby spojené s užívaním predmetu podnájmu za obdobie od 1.1.2014 do 13.5.2015 a suma 760,- €, ktorá predstavovala započítanie zloženej zábezpeky. Iné úhrady od žalovanej žalobca neeviduje. K ukončeniu užívania predmetu podnájmu zo strany žalovanej došlo dňa 13.5.2015, kedy odovzdala predmet nájmu, o čom bol spísaný Protokol odovzdávajúceho konania. Žalovanou uvedené tvrdenia v podanom odpore považoval žalobca za bezpredmetné a v prípade, ak nemala záujem užívania predmetu podnájmu a tento chcela odovzdať pred dátumom 13.5.2015, nič jej nebránilo v tom, aby odovzdaním predmetu podnájmu poverila inú osobu. K tomuto však z jej strany nedošlo, v dôsledku čoho žalobca nemohol po túto dobu užívať predmet podnájmu a prípadne ho dať do užívania inej osobe. Ak sa aj žalovaná nachádzala v zahraničí, nič to nemení na jej povinnosti zaplatiť dohodnuté nájomné a sumu za služby spojené s užívaním predmetu podnájmu ako sa na to zaviazala, preto nemôže žalovaná dávať za vinu žalobcovi, že si svoje povinnosti neplnila riadne a včas. Tvrdenia žalovanej uvedené v ňou podanom odpore potvrdzujú žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu a teda i skutočnosť, že si žalovaná neplnila svoju povinnosť hradiť nájomné a sumu za služby spojené s užívaním predmetu podnájmu riadne a včas. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia spočívajúce v tom, že jej žalobca znížil, resp. mal znížiť sumu za služby s užívaním predmetu podnájmu. Žalovaná v období od januára 2015 neuhradila ani len časť svojho splatného záväzku. 6. Na pojednávanie vytýčené súdom dňa 14.2.2018 a 5.9.2018 sa žalovaná nedostavila. Svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Spolu s ospravedlnením neprítomnosť na pojednávaní dňa 14.2.2018 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom opätovne zdôraznila,

že nie si je vedomá žiadnych podlžnosti, ktoré by vyplývali z nedodržania podmienok zmluvy potvrdenej jej podpisom, nakoľko takáto neexistuje, ani nikdy spísaná nebola. Faktúry, ktoré boli predložené na jej meno sú fiktívne a dodatočne vystavené, nikdy predtým jej takéto vystavené ani doručené poštou neboli. Pôvodne zmluvu o nájme uzatvoril na dobu jedného roka jej exmanžel a takto ju do týchto problémov zatiahol. Podmienky vtedajšej zmluvy dodržala, až do jej ukončenia a nakoľko jej v dôsledku prieťahov, špekulácií, neschopnosti a podvodov zamestnancov Licitoru nebola vystavená nová zmluva napriek niekoľkým jej výzvam a sľubov nemala čo nedodržať a z bytu sa odsťahovala. Na tomto vyjadrení zotrvala aj pri ospravedlnení jej neprítomnosti na pojednávaní dňa 5.9.2018. 7. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej. 8. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na podanej žalobe, pričom poukazoval na to, že existencia záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o podnájme zo dňa 27.11.2013 v znení jej dodatkov nie je sporná. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovane,j v zmysle ktorých neužívala predmet podnájmu poukázal na predložený dôkaz a to Protokol o odovzdaní, ktorý preukazuje do akej doby bol predmet podnájmu užívaný a teda z tohto dôvodu, neodovzdanie bytu žalovanou, bolo prekážkou užívania a ďalšieho nakladania s predmetom podnájmu samotným žalobcom a teda žalovaná sa neoprávnene obohacovala na úkor žalobcu. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že zmluva zanikla k 31.12.2014, ale je nepochybné, že tento predmet podnájmu bol užívaný aj ďalej. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že sa chcela dohodnúť sa nejakom uzatvorení dodatku s nižšou cenou, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala a preto je zrejmé že vedela, že predtým boli zmluvne dojednané podmienky, hlavne čo sa týka výšky nájomného a služieb a tieto bola povinná naďalej platiť až do odovzdania bytu a z tohto dôvodu jej boli vystavované faktúry zo strany žalobcu tak ako sú uplatnené v podanej žalobe. 9. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami žalobcom zistil nasledovný skutkový stav: 10. Dňa 27.11.2013 uzatvorili žalobca (pod pôvodným obchodným menom Správa bytov Conwet, s.r.o.) ako nájomca s T.. T. Y. ako podnájomníkom Zmluvu o podnájme, predmetom ktorej bolo prenechanie bytu č. XX, X. kategórie nachádzajúceho sa na X B. domu U..Č..XXXX B. U. P. Ž. B. D. X., počet T. X +W. o celkovej ploche 806,64m2, ktorého príslušenstvo pozostáva z obývacej izby, spálne, kuchynského kúta, kúpeľne, WC a balkóna a pivničnej kopky S.-XX nachádzajúcej sa v suteréne domu zo strany nájomcu do podnájmu podnájomníkovi za nájomné za dočasné užívanie pre účely bývania. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 1.1.2014 do 31.12.2014, t.j. na jeden rok. V článku III. Zmluvy bolo vymedzené nájomné a platobné podmienky, podľa ktorých výška nájomného za byt predstavuje 380,-€/ mesiac. Spolu s nájmom sú podľa tejto zmluvy poskytované služby a budú platené zálohovými platbami, mesačnou úhradou vo výške 121,- €/mesiac. Služby budú účtované podľa skutočných nákladov 1x ročne a to správcom domu. Nájomné a suma za služby sú v celkovej výške 501,- €/mesiac a budú splatné vždy 20.dňa každého mesiaca. V odseku 10 sa zmluvné strany dohodli na zábezpeke vo výške 760,- €. Dodatkom č.1 k zmluve o podnájme zo dňa 26.11.2013 sa zmluvné strany dohodli na doplnení zmluvy o podnájme uzatvorenej dňa 27.11.2013 a to tak, že k bytu Č.. XX sa od 1.1.2014 prenajíma garážové státie č. XXX. Výška služieb za garážové státie prislúchajúce k bytu je vo výške 11,- €/mesiac a bude splatné vždy 20.dňa každého mesiaca. Dňa 19.9.2014 bol medzi zmluvnými stranami dojednaný Dodatok č. 2 k zmluve o podnájme uzatvorenej dňa 27.11.2013, ktorým sa zmluvné strany dohodli, že všetky práva, povinnosti a záväzky zo zmluvy o podnájme zo dňa 27.11.2013 medzi nájomcom Správou bytov Conwert, s.r.o. a podnájomníkom T.. T. Y. preberá nový podnájomník T.. U. Y.. Ostatné ustanovenia zmluvy o podnájme ostávajú týmto Dodatkom č. 2 nezmenené. Dodatok nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami, pričom účinnosť dodatku je dojednaná od 1.10.2014. 11. Žalobca samostatnými faktúrami za obdobie január 2015 až máj 2015, ktoré sú založené na č.l. 49 až 68 spisu fakturoval na základe podmienok zmluvy o nájme žalovanej nájomné a služby spojené s užívaním bytu a garážového státia. 12. K odovzdaniu predmetného bytu a garážového státia zo strany žalovanej žalobcovi došlo dňa 13.5.2015, o čom bol spísaný Protokol odovzdávajúceho konania. 13. Zo saldokonta spracovaného žalobcom dňa 10.12.2015 súd zistil, že žalobca v uvedenom saldokonte eviduje nedoplatky na nájomnom za byt a garážové státie na základe vystavených faktúr za obdobie január 2015 až máj 2015 za každý mesiac v sume 512,- € a v celkovej sume 2.262,70 €, od ktorej sumy odpočítal sumu 614,78 € ako finančné vysporiadanie z titulu preplatku za služby za obdobie od 1.1.2014 do 13.5.2015 a sumu 760,- € ako depozit, s výslednou sumou nedoplatku 887,92 €. Faktúrou č. XXXXXXXXX žalobca vykonal finančné vysporiadanie služieb za užívanie predmetného bytu za obdobie od 1.1.2014 do 13.5.2014 s vyčíslením preplatku vo výške 614,78 € v bližšej špecifikácii uvedenej v predmetnej faktúre.

14. Z vyjadrenie k bežnej cene nájmu vydaného spoločnosťou B10 s.r.o. so sídlom v Žiline dňa 19.2.2018, predloženého žalobcom súd zistil, že uvedená spoločnosť na základe požiadavky žalobcu zhodnotila obdobie od 1.1.2015 až 31.6.2015 pri posudzovaní priemernej bežnej ceny nájmu nehnuteľnosti a to konkrétne 3-izbové byty nachádzajúce sa v obci Žilina v lokalite P. vo vybraných strategických hlavných častiach charakterizovanými ulicami C., T., C., B., U., T. U., sledovaná nehnuteľnosť 3-izbový byt s balkónom, terasou novšej výstavbe (cca 10 rokov od právoplatného kolaudačného rozhodnutia) a na základe komparatívnej metódy určenia priemernej bežnej ceny nájmu nehnuteľnosti s prihliadnutím na cenu nehnuteľnosti v roku 2015 bola priemerná cena mesačného nájmu v sledovanej lokalite na úrovni 350 až 380,- € bez úhrad spojených s užívaním bytu. 15. Podľa § 663 Obč. zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 16. Podľa § 666 ods1, nájomca je oprávnený dať predmetnú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. 17. Podľa § 685 ods. 1, veta pred bodkočiarkou občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania. 18. Podľa § 710 ods. 1 Obč. zák., nájom bytu zanikne písomnou dohodu medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Podľa § 710 ods. 2 Obč. zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. 19. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 20. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením správneho dôvodu ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 21. Podľa § 456 veta I. Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 22. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 23. Podľa § 517 ods. 1, veta I. Obč. zák., dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 25. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 26. V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, je zrejmé, že pre uplatnenie nároku v súdnom konaní považoval za rozhodujúce, že žalovaná aj po uplynutí zmluvy o podnájme užívala predmet podnájmu bez toho, aby žalobcovi poskytla akékoľvek plnenie. 27. Súd na základe žalobcom uvedeného skutkového vymedzenia žaloby základ nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy posudzoval z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl.OZ. 28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná na základe podnájomnej zmluvy zo dňa 27.11.2013 a v zmysle jej Dodatkov č. 1 a 2 bola podnájomníčkou vyššie uvedeného bytu č. 26 a garážového státia č. XXX nachádzajúcich sa v bytovom dome H. X. S., U. Č.. XXXX B. D. X. P. Ž., ktorého nájomcom je žalobca. Podnájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2014 do 31.12.2014. Podnájom predmetného bytu teda zanikol uplynutím doby a to dňa 31.12.2014. Napriek uplynutiu doby podnájmu, žalovaná predmet podnájmu odovzdala žalobcovi ako prenajímateľovi až dňa 13.5.2015. V konaní nebolo sporné, že za obdobie od 1.1.2015 do 13.5.2015, teda do odovzdania predmetného bytu a garážového státia, žalovaná žalobcovi neposkytla žiadnu náhradu, žalovaná tieto skutočnosti ani nerozporovala. Žalovaná teda v rozhodnom období, za ktoré si žalobca uplatňoval svoju žalobu, predmetný byt a garážové státie, ktorého nájomcom je žalobca užívala bez akéhokoľvek právneho vzťahu založeného či už zmluvou alebo zákonom a to bez toho, žeby žalobcovi platila nejakú náhradu. To, či sa žalovaná v predmetnom byte reálne zdržiavala nie je právne významné, nakoľko až do odovzdania predmetného bytu a garážového státia tento žalobca nemohol užívať iným spôsobom a to či už sám alebo ho prenajať ďalšej osobe. Žalobca má preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady, ktoré žalovanej na jeho úkor vzniklo tým, že žalovaná užívala

predmetný byt a garážové státie, ktoré je v nájme žalobcu bez právneho dôvodu a žalovaná mu za takéto užívanie žiadnu náhradu neposkytla. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. V danom prípade má plnenie charakter nehmotný, takže ho nemožno vydať. V takomto prípade sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Súd preto ďalej posudzoval výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu a garážového státia, ktorú žalobca odvodzoval od hodnoty nájomného pri prenájme predmetného bytu vyplývajúceho z pôvodnej zmluvy o podnájme, ktorého výška bola dohodnutá v sume 380,- € za mesiac a 11,- € za garážové státie. Súd považoval za nesporné, že v takejto výške mohol žalobca požadovať a získať nájomné. Pri takto určenej výške, bezdôvodného obohatenia za celé obdobie od 1.1.2015 do 13.5.2015 za užívanie predmetných nehnuteľností predstavuje sumu 1.727,97 € (391 x 4 = 1.564,- € za obdobie od 1/2015 do 4/2015 + 163,97 € - za obdobie od 1.5.2015 do 13.5.2015), od ktorej sumy súd odpočítal preplatok na službách spojených s užívaním bytu z predchádzajúceho roku vo výške 614,- € a 760,- € ako zábezpeku, ktorú žalobca započítal na dlh žalovanej. Pri takomto výpočte potom bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 353,97 €, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovanú. Vo zvyšku istiny súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca pri vyčíslení nedoplatku vychádzal z celkových preddavkových platieb spolu aj za služby spojenými s užívaním bytu a garážového státia v sume 512,- €/mesiac, pričom vychádzal zo zmluvy o podnájme, podľa ktorej služby vo výške 121,- €/mesiac mali byť zálohovými platbami, ktoré mali byť vyúčtované podľa skutočných nákladov. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní sama uviedla, že žalovaná za rozhodné obdobie nemala nedoplatok na službách spojených s užívaní bytu a garážového státia a za predchádzajúce obdobie jej vznikol preplatok vo výške 614,- €, na vrátenie ktorého jej vznikol nárok a ktoré boli aj započítané s dlhom žalovanej. 29. Žalobca si žalobou zároveň uplatňoval aj zaplatenie špecifikovaného úroku z omeškania, ktoré odvodzoval od splatnosti jednotlivých žalobcom vystavených faktúr. 30. V danom prípade sa žalobcom požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo viaže k pohľadávke vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu (bezdôvodného obohatenia), ktorý podlieha režimu ustanovenia § 451 v spojení s § 456 Obč. zák. Pri určení času splnenia (splatnosti) dlhu a ku skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania bolo preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 Obč. zákonníka upravujúceho prípady, kedy čas plnenia nie je vôbec stanovený. Splatnosť záväzku a teda začiatok omeškania dlžníka nastáva v takomto prípade nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Žalobca poukazoval na to, že žalovanej vystavoval faktúry s určením lehoty plnenia, ktoré žalovaná neuhradila. Doručenie týchto faktúr však žalobca v konaní nepreukázal a teda tieto faktúry súd ani nemohol považovať za výzvu na plnenie za žalované obdobie. Žaloba, v ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok za žalované obdobie bola doručená súdu dňa 19.1.2016 a žalovanej dňa 2.5.2017, ktorý deň považoval súd za výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2015 do 13.5.2015. Dňom nasledujúcim po doručení tejto výzvy sa stalo splatné bezdôvodné obohatenie za uvedené obdobie a dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 353,97 € od 4.5.2017, nakoľko k tomuto dňu bola žalovaná v omeškaní s plnením dlhu. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Priznaná výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 Vyhl. MN SR 87/1995 Z.z. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si žalobou uplatňoval sumu 887,92 € so špecifikovaným úrokom z omeškania, ktorý vo finančnom vyjadrení ku dňu rozhodovania súdu predstavoval sumu 187,25 €, teda celkovo ku dňu rozhodovania súdu uplatnený nárok predstavoval sumu 1.075,17 €. Žalobcovi bola priznaná suma na istine 353,97 € a priznaný úrok z omeškania ku dňu rozhodovania súdu predstavoval sumu 23,75 €, teda celkovo bol priznaný nárok v sume 377,72 €. Pri percentuálnom vyjadrení mal žalobca úspech vo výške 35,13% a neúspech 64,87%. Žalobca čistý úspech nemal, neúspech žalobcu predstavuje úspech žalovanej vo výške 64,87%, jej neúspech v sume 35,13% a teda čistý úspech žalovanej predstavuje 29,74%. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 29,74%. O výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).