Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného O. K., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 5. septembra 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

O. K., narodený XX.XX.XXXX C. N., trvalé bydlisko mesto N., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 02.10.2017 v čase od 11:42 hodiny do 11:45 hodiny v N. na ulici R. XXXX/XX v obchodnom dome O. z predajne V., nachádzajúcej sa na prízemí obchodného centra, odcudzil zo stojana vystavený tovar na predajnej ploche, a to voľne položené hodinky zn. HUAWEI WATCH 2, čiernej farby, čím spôsobil H.T.J. X.R. I..W..V.., A.. P. XX, D., IČO: 47136316, škodu vo výške 299,- Eur, t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l) písmeno n), § 37 písmeno m), § 38 odsek 3, § 43 Trestného zákona, na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenej spoločnosti HTK Invest s.r.o., Dr. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 47136316, škodu vo výške 299 Eur.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 7. marca 2018 obžalobu sp. zn. Pv 63/18/2204 (ďalej len obžaloba) na O. K. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 5. septembra 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. K dokazovaniu S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, v rámci ktorého vypočul obžalovaného a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom vyplynulo, že je slobodný, bezdetný a nemajetný. Doteraz nebol nikde zamestnaný, naposledy bol evidovaný na úrade práce do apríla 2018, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Žil zo sociálnych dávok. Ako motív spáchania trestnej činnosti obžalovaný uviedol nedostatok finančných prostriedkov na svoju obživu. Dodal, že je závislý na drogách, v minulosti užíval pervitín a marihuanu, naposledy užil tieto návykové látky v júni 2018. V minulosti mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie, vykonal ho asi pred piatimi rokmi. Čo sa týka nároku na náhradu škody, tento nárok uznáva a je ochotný škodu poškodenej spoločnosti nahradiť. V záverečnej reči uviedol, že mu je skutku ľúto a bol by rád, keby mu súd opätovne uložil ochranné protitoxikomanické liečenie. Z odborného vyjadrenia spoločnosti V. I. a.s. ohľadom hodiniek zn. HUAWEI WATCH 2 vyplynulo, že ku dňu 2.10.2017 ich hodnota predstavovala sumu 299 Eur. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 14 krát súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Opakovane bol vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy mal pevný výstup 9.6.2017, kedy vykonal súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky v strednom stupni stráženia, ktorý mu bol uložený vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/59/2014 za prečiny krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona. Naposledy bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo 6.7.2018, sp. zn. 0T/18/2018, právoplatným a vykonateľným 6.7.2018, uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona a bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 štyri mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Skutok spáchal 3.7.2018. Výkon trestu mu bol nariadený 6.7.2018, nastúpil ho v ten istý deň predvedením. Zo správy ZVJS vyplynulo, že obžalovaný aktuálne vykonáva od 03.07.2018 vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody s tým, že pevný výstup má 3.11.2018. Z hodnotiacej správy ÚVV Leopoldov vyplýva, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, pôvodným povolaním manipulačný robotník, pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bol bez pracovného pomeru, trvale bytom N.. Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov bol predvedený zo slobody 06.07.2018. Jeho správanie a vystupovanie počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni, vyskytli sa u neho nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku - sebapoškodil sa porezaním na predlaktí ľavej ruky, za čo bol i disciplinárne riešený. Aktuálne sa javí byť jeho správanie a vystupovanie už na prijateľnej úrovni. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené. V kolektíve odsúdených konflikty nevyhľadáva. Bol jedenkrát disciplinárne potrestaný. Počas doterajšieho výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený v diferenciačnej skupine "B". Nie je pracovne zaradený pre nedostatok vhodných pracovných príležitostí. Vo voľnom čase preferuje sledovanie televízie, počúvanie rozhlasových relácií a čítanie kníh. Nie je členom žiadneho krúžku. Sociálny kontakt počas výkonu trestu udržiava s matkou, bratom a babkou prostredníctvom korešpondencie, má plánovanú návštevu s matkou. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému k 30.01.2018 iné trestné stíhanie neviedlo. Z lustrácie v databáze súdov a STA vyplynulo, že sa aktuálne voči obžalovanému už vedie ďalšie trestné konanie, konkrétne na Okresnom súd Košice II pod sp. zn. 7T/52/2018 pre skutok

kvalifikovaný ako prečin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1 Trestného zákona. Z lustrácie v Registri priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol pred spáchaním skutku 7 krát priestupkovo postihnutý, z toho tri krát za priestupky proti majetku, tri krát za priestupky proti verejnému poriadku a jeden krát bol priestupkovo postihnutý na úseku cestnej premávky. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že obžalovaný je slobodný, bezdetný. Trvalý pobyt má evidovaný v meste N.. V správe o povesti z mesta Piešťany sa uvádza, že obžalovaný žije na území mesta Piešťany ako osoba bez domova, že v byte na adrese W. X, N., ktorý byt patrí jeho matke, sa nezdržiava, chodí tam len sporadicky sa okúpať, najesť resp. oprať si osobné veci. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy evidovaný ako zamestnanec ÚVTOS Leopoldov v 04/2017, predtým, ani potom ako zamestnanec evidovaný nebol. K právnej kvalifikácii skutku Prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. Objektom trestného činu krádeže je ochrana vlastníckych práv k veci a predmetom útoku je cudzia vec, pričom cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí výlučne a ktorú páchateľ pred útokom nemá vo svojej dispozícií. Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami (spolupáchateľmi). Zmocnenie sa veci z hľadiska dikcie ustanovení § 212 odseku 2 Trestného zákona predpokladá cielenú protiprávnu aktivitu nie vo vzťahu k akejkoľvek veci, ale vo vzťahu k „cudzej“ veci, teda veci, ktorá je vo vlastníctve inej (odlišnej od páchateľa) fyzickej alebo právnickej osoby. Trestný čin krádeže je dokonaný prisvojením si cudzej veci zmocnením sa jej. Spôsobením malej škody sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škoda pod túto hranicu bude zakladať iba priestupok podľa § 50 odsek 1 zákona o priestupkoch, ak nebudú dané okolnosti uvedené v § 212 odsek 2 písmeno a) až f) Trestného zákona. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. S poukazom na vyššie uvedený právny rozbor je zrejmé, že skutok bol v obžalobe správne právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, keďže si obžalovaný prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, konkrétne vo výške 299 Eur. K námietke obžalovaného uvedenej v odpore, že hodnota odcudzenej veci nedosahovala sumu 299 Eur, na ktorej námietke už na hlavnom pojednávaní obžalovaný netrval, považuje súd za potrebné uviesť, že obžalovaný odcudzil vec priamo z predajne, v ktorej sa odcudzená vec v danom mieste a čase predávala práve za sumu 299 Eur. Úmysel obžalovaného tak evidentne smeroval k odcudzeniu veci v tejto konkrétnej hodnote bez ohľadu na to, za akú sumu sa taká vec predávala v tom čase v iných obchodoch prípadne na internete. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené. Ako motív páchania trestnej činnosti súd ustálil zištnosť. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V

prípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Obžalovanému naopak priťažovalo, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:1), preto v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd sa pohyboval pri výmere trestu odňatia slobody až do 16 mesiacov (tzv. modifikovaná trestná sadzba). Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je namieste obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, nakoľko alternatívne spôsoby trestania by zjavne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu. Rovnako dospel k záveru, že účel trestu by v tomto prípade nebol dosiahnuteľný bez jeho výkonu, preto uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto smere súd poukazuje na osobnosť obžalovaného, najmä jeho trestnú minulosť, kde z odpisu registra trestov je zrejmé, že v minulosti vykonal radu nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré ho evidentne od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradili. Niet dôvodu sa preto domnievať, že by iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody splnil svoj účel. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody potom súd v rámci modifikovanej trestnej sadzby uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda v strede modifikovanej trestnej sadzby, ktorý považoval súd za primeraný, spravodlivý a tiež dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K neuloženiu súhrnného trestu Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého páchateľa (bez ohľadu na to, či sa odsudzujúci rozsudok týkal niektorého z týchto trestných činov alebo trestného činu spáchaného ešte skôr, mimo okruhu týchto skúmaných trestných činov), a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať. Z tejto definície vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že aktuálne súdený skutok z 02.10.2017 so skutkom z 3.7.2018, za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený Okresným súdom Piešťany vo veci 0T/18/2018, netvorí zbiehajúcu sa trestnú činnosť (nejde o viacčinný súbeh trestných činov), lebo takému posúdeniu oboch skutkov bráni trestný rozkaz vydaný v tejto trestnej veci (16T/20/2018), ktorý bol obžalovanému podľa pripojenej doručenky doručený osobne 22.3.2018. Doručený trestný rozkaz má účinky vyhláseného odsudzujúceho rozsudku. Na uvedenom nič nemení fakt, že uvedený trestný rozkaz bol prednesením obžaloby zrušený, lebo už doručený trestný rozkaz upozornil obžalovaného na jeho negatívne správanie. Tento okamih (22.3.2018) tak tvorí medzi oboma skutkami medzník, ktorý bráni ich vzájomnému posúdeniu ako zbiehajúcich sa trestných činov s následným uložením súhrnného trestu. Skutok spáchaný 3.7.2018, teda po 22.3.2018, t. j. po doručení trestného rozkazu vydaného v tejto veci, predstavuje tzv. nepriamu recidívu. V tejto trestnej veci tak obžalovanému patrí podľa § 43 Trestného zákona ďalší (samostatný) trest. K výrokom o náhrade škody S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), kde si nárok na náhradu škody poškodený riadne a včas uplatnil. Keďže ohľadom nároku nevyplynuli žiadne pochybnosti, súd poškodenej spoločnosti uplatnený nárok priznal. Pre úplnosť treba uviesť, že nárok na náhradu škody obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal čo do dôvodu aj výšky.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.