Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Cb-62-2018.pdf
PDF · 73.27 KB
Case nature
Subarea
51Cb/62/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v sporovej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátom JUDr. Felixom Neupaeurom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: MB trust, s. r. o. „v likvidácii", so sídlom Líščie Nivy 23, Bratislava, IČO: 46 732 624, o zaplatenie 282,92 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanému proti žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 12.03.2018 sa žalobca domáhala zaplatenia istiny 282,92 € s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.
2. Súd vo veci vydal dňa 21.03.2018 pod č. k.: 51Cb/62/2018-20 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že žalobca ako dôvod podanej žaloby uvádza, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2013, teda že neuhradil poistné za motorové vozidlo za obdobie od 24.09.2014 do zániku poistenia t.j. do 27.02.2015. Avšak poistné za predmetné motorové vozidlo zaniklo už dňom zmeny držiteľa motorového vozidlá tak, ako to vyplýva aj z Poistnej zmluvy. Uvedené vyplýva z potvrdenia KR PZ Bratislava zo dňa 31.05.2018, ktoré si žalovaný vyžiadal na preukázanie, že poistné zaniklo ku dňu zmeny držiteľa motorového vozidlá, tj. 13.06.2014. Nie je preto dôvod na úhradu poistného za obdobie od 24.09.2014 do 27.02.2015 vo výške 282,92 € s príslušenstvom, trovami právneho zastúpenia a trovami konania. Naopak, žalobca tým, že obdržal finančné prostriedky na poistenie motorového vozidlá za celé obdobie roka 2014 /tj. do 23.09.2014/, žalobcovi vznikol neoprávnený preplatok, ktorý by mal žalovanému vrátiť. 1. 3. Podaním zo dňa 04.07.2018 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil. V podaní uviedol, že z predloženého potvrdenia orgánu polície vyplýva, že zánik poistenia nastal ku dňu 13.06.2014, preto v zmysle § 812 Občianskeho zákonníka došlo k zániku poistenia a z toho dôvodu žalobca berie žalobu späť. Zároveň žalobca uviedol, že žiada, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalovaný si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, keď neoznámil žalobcovi prevod motorového vozidla na iného držiteľa. Žalobca ako jediný dôvod zániku poistenia evidoval jeho zánik podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neplatenie poistného a poistné krytie poskytoval až do 27.02.2015. Preto má žalobca za to, že žaloba bola podaná dôvodne a k zastaveniu konania na základe späťvzatia dôjde jedine v dôsledku procesného správania žalovaného.
4. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. 6. Podľa § 146 ods. 1 a 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 7. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie zastavil. 8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Dôvodnosť podania žaloby sa v tomto prípade posudzuje len procesne, t.j. z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k nároku žalobcu. 10. Teda keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie však pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinila strana sporu, súd prizná druhej strane sporu náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. 11. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobný návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie žalovaného. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. 12. V danej veci súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, pričom však nenastala situácia, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (t. j. ako žiadal rozhodnúť žalobca, keďže žalovaný žalobou uplatnenú istinu s príslušenstvom neuhradil). To znamená, že sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 C. s. p.. Žalobca teda procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, preto je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 13. Súd má ďalej za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky ani na aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p., nakoľko žalobca v konaní nepreukázal (a ani netvrdil), že na jeho strane sú také osobné alebo majetkové pomery, pre ktoré by súd nemal žalovanému proti žalobcovi priznať náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. 14. Tak ako je vyššie uvedené, keďže žalobca zobral žalobu späť, a teda procesne zavinil zastavenie konania, bol by povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania (§ 256 C.s.p.). Nakoľko však, ako vyplýva z obsahu spisu, žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli (a ani ich náhradu vo svojom písomnom podaní - odpore nežiadal), súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia a súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).