Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-41-2017.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-21Csp/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpeného: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti č. 43, 821 09 Bratislava proti žalovanému: U. T., U.. XX.XX.XXXX, R. O. H., O. D., o zaplatenie 344,00 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 206,00 Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 138,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,00 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 30.08.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 344,00 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Žaloba bola odôvodnená tým, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731) a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 400,-€ v hotovosti, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnou splátkou 8,97 eur v celkovom počte splátok 60 so splatnosťou poslednej splátky dňa 28.08.2014. Zároveň žalobca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazal a poskytnúť žalovanému špecifikovanú službu za odmenu vo výške 206 eur v 60 mesačných splátkach vo výške 3,43 eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal uhradiť 606 eur, žalovaný doposiaľ uhradil sumu 70,40 eur.. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 16.12.2016., hodnota postúpenej pohľadávky bola vo výške 487 € a 187 €.
2. Žalovaný sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril.
3. Žalobca vzal podaním zo dňa 26.04.2018 žalobu v časti v časti o zaplatenie 206,00 Eur späť.
4. Podľa ust. § 144 zákona C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaná so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Žaloba bola vzatá späť sčasti pred otvorením pojednávania alebo predbežným prejednaním sporu, preto súd konanie aj bez súhlasu žalovaného, keďže nebol v danom prípade potrebný v časti o zaplatenie 206,00 Eur zastavil až v rozhodnutí vo veci samej. (výrok II vyhláseného rozsudku.)
8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpené pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok, predžalobnou výzvou, výpisom z obchodného registra na žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
10. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že tento je zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným pod identifikačným číslom: XX XXX XXX.
11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 a zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že žalovaná pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola postúpená na žalobcu zo spoločnosti: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731.
12. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX medzi spoločnosťou: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 (právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 400,-€ v hotovosti, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v celkovom počte splátok 60. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prevzatie čiastky úveru v hotovosti. Počas platnosti zmluvy sa právny predchodca žalobcu súčasne zaviazal zmluvou o zabezpečení splátok úveru poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru.
13. Z výpisu splátok a úhrad k úveru č. XXXXXXXXX súd zistil, že žalovaný doposiaľ uhradil na úver celkovú sumu 70,40 €.
14. Obsahom predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 21.07.2017 bola výzva pre žalovaného na úhradu dlžnej sumy z úveru č. XXXXXXXXX vo výške 684,32 eura.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola po jej čiastočnom späťvzatí podaná dôvodne. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 04.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 ZoSÚ považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ (§ 2 písm. b/ ZoSÚ) poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ ZoSÚ) peňažné prostriedky (spotrebiteľský úver - § 1 ods. 2 ZoSÚ ) vo výške 400 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 splátkach. Z výpisu splátok a úhrad k tomuto úveru č. XXXXXXXXX mal súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný doposiaľ uhradil na úver len sumu 70,40 €. Konečná splatnosť úveru pritom bola dňa 28.08.2014. Nakoľko žalobca sa domáhal žalobou (po jej čiastočnom späťvzatí) len rozdielu medzi výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru a doposiaľ uhradenou sumou zo strany žalovaného, súd vyhodnotil takúto žalobu ako dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 138 eura (žalobca by mal podľa vykonaného dokazovania nárok na rozdiel sumy 400,-€ - 70,40 €, súd mu však nemohol priznať viac ako sa domáhal svojou žalobou v zmysle čiastočného späťvzatia, nakoľko súd bol jeho žalobným návrhom viazaný) tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
25. Nakoľko sa žalovaný po termíne konečnej splatnosti úveru (28.08.2014) dostal do omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Žalobcom požadovaná výška (sadzba) úroku z omeškania 5,00 % ročne je v súlade ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako i § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako i ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zo sumy 138 €, a to od 17.12.2016 tak ako to požadoval žalobca, nakoľko v tento deň (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky na žalobcu) bol žalovaný preukázateľne v omeškaní, keďže konečná splatnosť úveru bola k 28.08.2014.
26. Vo výroku III. súd žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 206 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, nakoľko zo žalobcom podaného späťvzatia nebolo možné dôjsť k záveru, že toto dopadá aj na uplatnené príslušenstvo a preto bolo potrebné meritórne prejednať.
27. Zákon č. 129/2010 Z. z. síce absenciu náležitosti, ktorú súd označil v predchádzajúcom bode, nesankcionuje neplatnosťou, ale postihuje ju fikciou, v zmysle ktorej treba v takom prípade poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona]. Vzhľadom na
to aj v posudzovanom prípade bolo nutné záväzky žalovaného vyhodnotiť z tohto pohľadu a konštatovať, že úver, ktorý mu Provident poskytol, je bezúročný a bez poplatkov.
28. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzatvorená v rovnaký deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Predmetom tejto zmluvy je, stručne povedané, dohoda strán o tom, že D. bude žalovaného pravidelne navštevovať, aby od neho prevzal splátku úveru (zmluva vyslovene odkazuje na konkréte číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v hotovosti, za čo sa mu žalovaný zaviazal platiť odmenu, a to spolu so splátkami úveru (čl. I ods. 1.1). Vychádzajúc z takto vymedzeného predmetu je zrejmé, že táto zmluva obsahuje dojednania, ktoré sú z hľadiska ich obsahu vedľajšími dojednaniami k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je navyše viazaná na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože stanovuje, že zaniká o. i. aj zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To z nej robí zmluvu závislú od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba nároky vyplývajúce z tejto zmluvy posudzovať v kontexte zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
29. Zo zjavnej previazanosti oboch zmlúv potom ale bezpochyby vyplýva, že zmluvou o zabezpečení splátok úveru sa obchádza požiadavka zákona, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere informovala spotrebiteľa o jeho celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom [§ 2 písm. g)] prostredníctvom ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru nebola zahrnutá do RPMN tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V dôsledku toho ani nemohla byť RPMN správne vypočítaná. Pokiaľ by bola odmena do výpočtu zahrnutá tak, ako mala byť, bola by RPMN vyššia, čo v konečnom dôsledku znamená, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. Aj táto okolnosť má za následok to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov [11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.], teda aj bez poplatku v podobe odmeny za zabezpečenie výberu splátok. Už aj tento záver v spojitosti s tým, čo bolo uvedené v bode 17 vyššie bráni tomu, aby sa žalobcovi priznala odmena za zabezpečenie splátok úveru.
30. Nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na odmenu za zabezpečenie splátok úveru, nemohol sa logicky žalovaný dostať nikdy zo splatením sumy 206 eur do omeškania a teda mu ani nikdy nevznikla povinnosť platiť žalobcovi z uvedenej sumy úroky z omeškania a preto bola žalobca žalobcu v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 206 eur do 17.12.2016 do zaplatenia súdom vo výroku III. tohto rozsudku zamietnutá.
31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP (čo do zastavenia konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom) a s prihliadnutím na Čl. 17 CSP, s tým, že žalovaný je síce tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, keď k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 344,00 € s príslušenstvom, v časti 206 € zobral svoju žalobu späť (čo možno považovať za neúspech žalobcu, keďže v zmysle § 256 ods. 1 CSP pre procesné zavinenie tohto zastavenia žalobcom patrí náhrada trov konania žalovanému) a súdom mu bola priznaná suma 133 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 38,33 % (133,00 € zo sumy 344,00 €), úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 61,34 % a čistý úspech žalovaného predstavuje 22,68 % (61,34 % - 38,33 %). Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli, bol v konaní pasívny, súd prvej inštancie rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na
náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,- €, čo možno považovať za nehospodárne a zbytočné (Čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).