Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoP-41-2018.pdf
PDF · 84.27 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/41/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. C., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen so sídlom 960 09 Zvolen, J. Jiskru 6, dieťa rodičov O. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., T. XXX/ XX, t. č. G. nemocnica prof. Matulaya so sídlom Kremnica, Československej armády 234/139, a C. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., T. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, Advokátka kancelária 960 01 Zvolen, Bystrický rad 453/87, o návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17P/24/2017-137 zo dňa 15. 05. 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd návrh navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa - na zníženie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním zistil, že od ostatnej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov na strane otca maloletej, pretože rovnako ako teraz ani pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom nebol zamestnaný a nemal pravidelný príjem, súd však poukázal na jeho ľahkovážny prístup k plneniu si svojich vyživovacích povinností, keď ani len nepožiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vyplácanie dávky v hmotnej núdzi ani inej dávky a nepožiadal sociálnu poisťovňu o nemocenskú dávku, dávku v nezamestnanosti, či o invalidný dôchodok. Vzhľadom na súčasné postavenie otca maloletého dieťaťa, ktorý je liečený, bolo minimálne jeho povinnosťou o takéto dávky požiadať. Na druhej strane okresný súd tiež poukázal na to, že hoci je otec maloletého dieťaťa stíhaný vo viacerých trestných veciach a psychiatricky liečený, vlastní viaceré strelné zbrane, pričom má možnosť tieto predať a zo získaných finančných prostriedkov výživné platiť. Súd tiež dospel k záveru, že hoci je preukázané, že na strane otca maloletej došlo k zmene pomerov v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd túto skutočnosť samú o sebe nepovažoval za dôvod na zníženie výživného, pretože životná úroveň maloletej Andrei sa nemôže znížiť len z toho dôvodu, že otcovi maloletého dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 62 ods. 1 až 3, 75 ods. 1, 78 ods. 1 Zákona o rodine.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote otec maloletej. Namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, s ktorou má maloletého syna, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť a že má diagnostikovanú psychickú chorobu, z ktorého dôvodu podstupuje liečbu v Psychiatrickej liečebni v Kremnici. Tvrdil tiež, že záver súdu o tom, že nepožiadal príslušné orgány štátnej správy o podporné dávky sa nezakladá na pravde. Zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny však bola jeho žiadosť o vyplácanie dávok zamietnutá z dôvodu, že je vlastníkom osobného motorového vozidla spolu s prívesným vozíkom. Pokiaľ ide o toto predmetné motorové vozidlo uviedol, že je v dôsledku vzniknutej totálnej škody nepojazdné a nemá väčšiu majetkovú hodnotu. Pokiaľ súd dospel k záveru, že aj predajom strelných zbraní môže
získať peňažné prostriedky a tieto použiť na úhradu výživného, namietal, že súd nezisťoval hodnotu predmetných strelných zbraní. Tieto však nemajú väčšiu hodnotu a získaný výťažok z predaja by podstatným spôsobom nevyriešil jeho nepriaznivú majetkovú situáciu. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrhu na zníženie výživného vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Tvrdila, že otec v prípade, že so svojou partnerkou plánoval ďalšieho potomka, bolo na jeho uvážení, či si zvládne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k už skôr narodenej dcére. Pokiaľ ide o psychické ochorenie otca, tvrdila, že jeho psychiatrická diagnóza je úspešne liečiteľná a otec maloletej sa pomocou medikamentóznej liečby môže vo veľmi krátkom čase zaradiť do bežného života. Podľa vedomosti matky je otec v liečebni aktuálne už len na základe vlastnej žiadosti je len nutné nastaviť jeho správnu liečbu. Otec v konaní poukázal na to, že nie je pravdou, že by nepožiadal o podporné dávky, avšak súd prvej inštancie v tomto smere vykonal podrobné dokazovanie dopytom na príslušnej inštitúcie, nielen s tým, či otec dávky poberá, ale hlavne, či o ne požiadal, pričom odpovede boli negatívne. Za situácie, že by otec nemal z čoho žiť, ako to prezentuje, a zároveň s diagnózou, ktorou údajne trpí, by mohol mať minimálne nárok na invalidný dôchodok, avšak ani v tomto smere nebol aktívny. Aj tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že musí mať iný príjem alebo dostatočné úspory. Motorové vozidlo, ktorého je vlastníkom, otec podľa informácií matky nechal opraviť, a teda je pojazdné. Na druhej strane matka poukázala na to, že u maloletej S. došlo k zmene pomerov v tom smere, že oproti ostatnému rozhodovaniu súdu o výživnom už navštevuje predškolské zariadenie a teda výdavky na jej výživu a výchovu vzrástli. Aj z toho dôvodu považuje návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný. Rozsudok okresného súdu žiadala ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP. 5. Okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol z toho dôvodu, že mal za to, že na strane otca maloletého dieťaťa nedošlo k zmene majetkových pomerov (od ostatného rozhodnutia o výživnom), pretože rovnako ako teraz, ani pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom nebol zamestnaný a nemal pravidelný príjem, či už zo zamestnania alebo iného obdobného pomeru, alebo z dávok vyplácaných štátom. Súd poukázal ďalej na ľahkovážny prístup otca, ktorý ani len nepožiadal príslušné orgány o vyplácanie dávky v hmotnej núdzi alebo inej dávky, ani o nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, či o invalidný dôchodok s tým, že pokiaľ je otec liečený, bolo minimálne jeho povinnosťou o takéto dávky požiadať. V rozpore s týmto tvrdením, že nedošlo na strane otca k zmene pomerov, okresný súd však konštatoval, že je preukázateľné, že na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu.
6. V čase predošlého rozhodovania o výživnom (rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/243/2015-81 zo dňa 09. 05. 2016), kedy bol otec maloletého dieťaťa zaviazaný platiť na maloletú dcéru S. mesačne výživné v sume 200 €, otec maloletej s návrhom na určenie výživného súhlasil a uviedol, že má finančné prostriedky z príležitostných brigád. Uviedol tiež, že je nezamestnaný a nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Podľa názoru odvolacieho súdu v čase rozhodovania okresného súdu o zvýšení výživného už ale došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca maloletej, ktorá spočíva v tom, že tento je od 04. 11. 2017 ústavne liečený v Psychiatrickej nemocnici Prof. Matulaya v Kremnici. Podľa oznámenia tejto nemocnice je čakateľom na nariadenie ochrannej liečby ústavnou formou, je toho času na PN a predpokladaná doba jeho liečenia je cca 5 mesiacov (viď oznámenie okresnému súdu zo dňa 29. 12. 2017, č. l. 52 spisu). Otec maloletého bol liečený v uvedenej nemocnici aj v čase rozhodovania okresného súdu a podľa jeho vlastného oznámenia aj v čase spísania odvolania proti rozsudku okresného súdu, teda dňa 11. 06. 2018. Podľa názoru odvolacieho súdu už len tá skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je ústavne liečený minimálne po dobu 7 mesiacov, je podstatnou zmenou pomerov odôvodňujúcou zníženie výživného na maloletú V. C. po zohľadnení už existujúceho znaleckého posudku o duševnom stave otca maloletej č. ZP 11/2017, 6/2017 podaného znalkyňou C.. J. N., znalkyňou pre odbor zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria a znalkyňou C.. T. E. znalkyňou zo znaleckého odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, ktorý bol podaný pred OR PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície k č. k. ČVS:ORP-579/1-Vys-ZV- 2017 zo dňa 06. 11. 2017 zo záveru, ktorého posudku vyplýva, že otec maloletej ako obvinený trpel v čase spáchania „uvedených trestných činov“ (poznámka odvolacieho súdu - pre ktoré bol a aj je trestne stíhaný) a aj v súčasnosti (teda
v čase vyhotovenia znaleckého posudku) závažnou duševnou poruchou - paranoidnou schizofréniou. Pobyt otca v psychiatrickom zariadení mu neumožňuje privyrábať si brigádami tak, aby mohol platiť výživné na maloletú Andreu v súdom určenej výške. Keďže podľa oznámenia Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya v Kremnici liečba otca má trvať približne 5 mesiacov a oznámenie bolo doručené súdu ešte v novembri 2017, úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní zistiť, či liečba otca maloletej v uvedenom psychiatrickom zariadení naďalej trvá, prípadne či už bola ukončená a naďalej, či trvá jeho práceneschopnosť. Zároveň otca maloletej vyzve na preukázanie tej skutočnosti, že požiadal príslušné orgány štátnej správy o podporné dávky a na preukázanie tej skutočnosti, že motorové vozidlo, ktorého je vlastníkom, je v dôsledku vzniknutej totálnej škody nepojazdné, prípadne že otec podnikol kroky na vyradenie uvedeného motorového vozidla z evidencie z dôvodu jeho nepojazdnosti. Zároveň otec maloletej nech predloží dôkazy preukazujúce hodnotu ním vlastnených strelných zbraní.
7. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tým právnym záverom okresného súdu, že samotná tá skutočnosť, že otcovi maloletej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie je dôvodom na zníženie výživného, pretože životná úroveň maloletej sa nemôže znížiť len z toho dôvodu, že otcovi maloletého dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Z ust. § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ otcovi maloletej S. pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu, ide o podstatnú zmenu pomerov na strane otca, na ktorú je povinný okresný súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadnuť, rovnako, ako aj na tú skutočnosť, že došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorej od ostatného rozhodnutia o výživnom taktiež pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Pri rozhodovaní o výživnom teda nie sú podstatné len odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletej, ale podstatné sú aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samozrejme, že je potrebné prihliadnuť na tieto aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, prípadne ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká. Pokiaľ tomu tak ale je, je potrebné rozsudok okresného súdu v tomto smere, aj riadne odôvodniť. Až po doplnení dokazovania v tom smere ako naznačil odvolací súd vyššie, bude môcť okresný súdu znovu rozhodnúť o návrhu otca.
8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).