Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Pc-54-2017.pdf
PDF · 104.49 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/54/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľky C. R., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom H., D. XX, zastúpenej v konaní PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., so sídlom Prešov, Masarykova 13 proti osobe povinnej z výživného R. R., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom H., J., prechodne bytom R. T.F., T. K. Q., T. B. X, zastúpeného v konaní JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom vo Vranove nad Topľou, advokátska kancelária Kalinčiakova 10, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 25 P 67/2009-28 zo dňa 11.6.2009 tak, že:
z v y š u j e výživné zo strany osoby povinnej z výživného pre navrhovateľku C. R., F.. XX.X.XXXX zo sumy 140 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 7.9.2017 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 7.9.2017 do 31.8.2018 pre navrhovateľku vo výške 2 478 Eur p o v o ľ u j e súd osobe povinnej z výživného splácať v 200 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 7.9.2017 žiadala zvýšiť výživné zo strany osoby povinnej z výživného (svojho otca) zo sumy 140 Eur mesačne na sumu 800 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, t.j. od 7.9.2017 do budúcna.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom bola žiačkou základnej školy v H., pričom v súčasnej dobe študuje na K. I. R. C., takže sa štúdiom na vysokej škole pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiaden príjem, ani iný majetok. Jej matka si voči nej plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, zabezpečením všetkých výdavkov vrátane stravy a vreckového. Keďže popri štúdiu nemá možnosť si brigádnicky privyrobiť, nakoľko má prednášky a cvičenia rozložené do celého týždňa a keďže od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena jej mesačných výdavkov, žiadala, aby súd jej výživné zo strany jej otca navýšil.
3. Osoba povinná z výživného nesúhlasila s navrhovanou výškou výživného, pričom uviedol, že je otvorený dohode ohľadom výšky výživného, navrhol zvýšiť výživné zo svojej strany na sumu 250 Eur mesačne.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkyne C. R., potvrdeniami o návšteve školy navrhovateľkou, dokladmi predloženými navrhovateľkou ohľadom jej výdavkov spojených so štúdiom na vysokej škole, cestovným a ubytovaním v zahraničí, výpisom z účtu matky navrhovateľky, výpisom z účtu navrhovateľky, prehľadom výdavkov osoby povinnej z výživného, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov osoby povinnej z výživného, písomnými vyjadreniami oboch účastníkov konania, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 25P 67/2009, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Navrhovateľka pochádza z manželstva jej rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 13C 81/2004-38 zo dňa 10.11.2004.
6. Naposledy bolo upravené výživné pre navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 25 P 67/2009-28 zo dňa 11.6.2009 tak, že bolo zvýšené výživné zo strany otca pre navrhovateľku zo sumy 1 200 Sk mesačne na sumu 140 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.2009.
7. V tom čase navrhovateľka navštevovala X. ročník základnej školy, jej výdavky spočívali v úhrade voľného lístka MHD, úhrady stravy v škole za 18 Eur mesačne, úhrada za plavecký klub v sume 20 Eur mesačne a hodiny angličtiny 14,50 Eur mesačne. V tom čase navrhovateľka mala diagnostikovanú L. a zúčastňovala sa pravidelných neurologických kontrol v ambulancii.
8. Matka navrhovateľky v tom čase bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec navrhovateľky v tom čase pracoval vo R. T., kde bol od roku 2006 a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol XXX A.. Bol vlastníkom motorového vozidla.
9. V súčasnej dobe navrhovateľka študuje v X. ročníku v C. v T. študijnom programe Marketing a manažmentová komunikácia na I. T. J. Z. T. I. J. J., I. K.. V minulom roku na začiatku štúdia bývala navrhovateľka s kamarátkou v prenajatom byte, za ktorý platili spolu 700 Eur mesačne, pričom navrhovateľka platila polovičnú sumu 350 Eur mesačne. Keďže išlo o nezariadený byt, musela si doňho zakúpiť zariadenie. Od januára 2018 začala bývať v študentskom byte, nakoľko v C. nie sú internáty, za ktorý by mala platiť 700 Eur mesačne + voda a kúrenie, elektrina, začo sú poplatky osobitne. Za tento byt musela zaplatiť vopred depozit 2 300 Eur. Zároveň si navrhovateľka platí cestovné do školy v sume 50 Eur mesačne a cestovné na Slovensko, pričom letenka ju stojí 200 až 300 Eur, keďže nie je priamy spoj do mesta, kde študuje. Na začiatku štúdia v prvom roku bola na Slovensku 2-krát, pričom vždy hľadá lacnejšiu možnosť letenky. Stravné navrhovateľku vyjde v zahraničí okolo 200 Eur mesačne, pričom na obedy chodí do školy, ďalšiu stravu si zabezpečuje sama.
10. Štúdium navrhovateľky spočíva v tímovom štúdiu, ide o takzvaný camp, ktorý počas konania o zvýšenie výživného absolvovala jedenkrát a bol zaplatený za 300 Eur. Okrem toho si na začiatku štúdia v prvom aj v druhom semestri zakúpila učebnice a literatúru za sumu po 200 Eur na semester. V súvislosti s nástupom na vysokú školu absolvovala navrhovateľka uvítací týždeň, v rámci ktorého sa zúčastnila výletu, ktorý stál 250 Eur a mala možnosť sa zúčastniť aj lyžiarskeho zájazdu v januári 2018, ktorého sa však nezúčastnila, nakoľko stál 500 Eur, čo bolo pre ňu finančne náročné. Okrem toho má výdavky na kopírovanie v rámci školy za sumu 10 Eur mesačne. Mesačné výdavky na osobný život, ako je návšteva spoločenských podujatí a akcií, ju stojí okolo 30 Eur mesačne, snaží sa to obmedzovať, nakoľko akcie v zahraničí sú drahšie. Oblečenie a obuv si zakupuje na Slovensku, nakoľko je to lacnejšie, mobil si navrhovateľka mesačne platí v sume 10 Eur. Pred nástupom do školy si zakúpila počítač za 1 000 Eur. Výdavky spojené s návštevou kaderníčky, kozmetičky si hradí na Slovensku, nakoľko je to lacnejšie. Okrem toho pravidelne navštevuje zubnú ambulanciu na Slovensku, keďže pred dvoma rokmi mala nasadený zubný implantát, za ktorý jej matka uhradila 1 000 Eur, pravidelne chodí raz do roka na RTG, za čo platí 10 až 15 Eur. Rok pred nástupom na vysokú školu začala navrhovateľka nosiť okuliare, zakúpenie ktorých ju vyšlo na 80 Eur a tiež si robila vodičský kurz, ktorý jej uhradila mama za 350 Eur.
11. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že jej otec ako osoba povinná platiť výživné jej prispieva na výživu sumou 140 Eur mesačne, ako to bolo určené v rozhodnutí súdu. Okrem tejto sumy jej na výživu ničím neprispieva. Výživné poukazuje na účet jej mamy a ona má kartu k tomuto účtu. Zároveň uviedla, že všetky výdavky spojené so štúdiom v C. jej hradí matka, pričom za týmto účelom využila aj svoje finančné prostriedky, ktoré si zarobila počas letných mesiacoch v I.. V C. nepoberá žiadne štipendium,
nakoľko podmienkou pre získanie štipendia je odpracovať 10 hodín týždenne alebo 43 hodín mesačne. Aj keď sa snaží nájsť si prácu, je to v C. obtiažne, je to jednak časovo náročné pracovať popri štúdiu na vysokej škole, aj z dôvodu, že je potrebné sa zdokonaľovať v cudzom jazyku.
12. Svedkyňa C. R. (matka navrhovateľky) potvrdila vo svojej výpovedi, že jej dcéra začala študovať v septembri XXXX v C. na vysokej škole. Rovnako potvrdila výdavky navrhovateľky na bývanie v sume okolo 350 Eur mesačne a cestovné v sume 50 Eur mesačne. Zároveň potvrdila, že najväčšie výdavky sú u jej dcéry na stravu, ktorá je 2 až 3-krát drahšia ako na Slovensku. Obedy v rámci školy ju vyjdú na sumu 4 Eurá denne, ešte si musí zakúpiť raňajky a večeru. Stravné ju vyjde okolo 250 až 300 Eur mesačne. Zároveň svedkyňa uviedla, že už na základnej škole bolo túžbou navrhovateľky študovať v zahraničí, aj z tohto dôvodu študovala na T. gymnáziu, ktoré ukončila s výbornými výsledkami, učila sa tam anglický a francúzsky jazyk. Podmienkou prijatia na štúdium do zahraničia bolo preukázať vysvedčenie za posledných 5 rokov a tiež maturitné vysvedčenie. V zahraničí študuje v angličtine, avšak učí sa aj C., ide o štúdium zdarma, kde musela zložiť zábezpeku 350 Eur, ktoré by jej mali byť vrátené. Svedkyňa uviedla, že svojej dcére prispieva na štúdium sumou 600 Eur mesačne, pričom mala našetrené finančné prostriedky, avšak tieto úspory sa už míňajú. Rovnako dcéra použije na štúdium všetky svoje úspory, ako aj poistku, ktorá jej bola jednorazovo vyplatená.
13. Svedkyňa (matka navrhovateľky) je živnostníčka - Ú., jej priemerný čistý mesačný príjem je okolo X XXX až X XXX Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhovateľke platí poistenie v zahraničí, a to cestovné a zdravotné, ktoré má byť zmenené na študentské. Rovnako jej platí mobilný telefón. Svedkyňa tiež potvrdila, že osoba povinná z výživného zasiela výživné pre dcéru na jej účet, avšak k tomuto účtu má kartu iba dcéra, ktorá z toho vyberá finančné prostriedky. Na tento účet je poukazované výživné od otca, rodinné prídavky a pokiaľ je tam nedostatok finančných prostriedkov, vkladá tam aj svoje finančné prostriedky. Potvrdila, že otec navrhovateľku od rozvodu nekontaktoval, nepodieľa sa na žiadnych jej iných výdavkoch, nekontaktuje ju ani jeho rodina, starí rodičia a nedostáva od nich, ani od otca žiadne darčeky na osobné sviatky alebo Vianoce.
14. Osoba povinná z výživného (otec navrhovateľky) dlhodobo žije a pracuje v zahraničí v I.. V zahraničí si platí nájomné vo výške XXX T. A. (G.) mesačne, poplatok za pevnú linku s internetom je v sume XX G. mesačne, mobilný telefón si platí v sume XX až XX G. mesačne, v niektorých mesiacoch je to viac, podľa spotreby. Okrem toho platí daň za užívanie nehnuteľnosti a miestne poplatky v sume X XXX G. ročne. Za vodu platí ročne XXX G., elektrinu XXX G. a plyn XXX G., televíziu platí v sume XXX G. ročne. Okrem toho platí poistku za auto v sume XXX G. ročne a daň XXX G. ročne. Za pohonné hmoty minie mesačne XX G. a stravné ho vyjde mesačne XXX G.. Okrem toho má ďalšie výdavky na hygienu, ošatenie, lieky a podobne.
15. Osoba povinná z výživného spláca pôžičku vo výške XXX G. mesačne, ktorú zobral po povodniach v mieste bydliska jeho rodičov, ktorým vytopilo dom. Keďže im nemal kto v tejto zlej finančnej situácii pomôcť, rozhodol sa im pomôcť takouto formou. Zároveň platí vyživovaciu povinnosť pre dcéru v sume 140 Eur mesačne.
16. Osoba povinná z výživného vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že čiastočne si môže výdavky v zahraničí pokryť dcéra zo štipendia, ktoré je možné v C. čerpať v sume 750 Eur mesačne. Zároveň namietal výšku cestovného navrhovateľky z C. na Slovensko a späť, pričom poukázal, že je možné si kúpiť lacnejšiu letenku z T., z ktorej do P. stojí lístok na vlak iba 9 Eur. Tiež poukázal na to, že rovnaké štúdium manažmentu a marketingu v angličtine mohla študovať aj na slovenských vysokých školách a nemusela ísť nevyhnutne študovať do C., kde sú životné náklady neporovnateľne vyššie než na Slovensku. Navrhol, že môže zvýšiť výživné zo svojej strany na sumu 250 Eur mesačne, nakoľko navrhovaná výška v sume 800 Eur mesačne sa rovná výške jeho mesačného platu.
17. Osoba povinná z výživného pracuje vo firme Q. a podľa predloženého daňového prehľadu za obdobie apríl 2016 až apríl 2017 bol jeho čistý príjem za toto obdobie XX XXX,XX G., mesačne to činí sumu X XXX G.. Keďže za zdaňovacie obdobie apríl 2017 až apríl 2018 neobdržal daňový výpis, predložil súdu výplatné pásky z dátumu 12.1.2018, kde bol čistý príjem X XXX,XX A., z 9.2.2018, kde bol čistý príjem X XXX,XX A., z 9.3.2018, kde bol čistý príjem X XXX,XX A., zo 6.4.2018, kde bol čistý príjem XXX,XX A.. K výške svojho príjmu uviedol, že práca nadčas je pre zamestnávateľa drahšia, preto pristúpil k variantu viacerých zamestnancov, z tohto dôvodu jeho finančné ohodnotenie sa bez nadčasov znížilo.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo upravené výživné zo strany osoby povinnej z výživného k navrhovateľke v roku 2009. V tom čase bola navrhovateľka žiačkou X. ročníka C. stupňa základnej školy. Od tejto doby uplynula doba viac ako 9 rokov, preto je nepochybné, že od tejto poslednej úpravy výživného sa podstatným spôsobom navrhovateľke výdavky navýšili, o to viac, že vysokú školu začala študovať v zahraničí, a to v C.. Zvýšenie výdavkov navrhovateľky spočíva najmä v úhrade ubytovania, cestovného a stravného v zahraničí, ktoré je podstatne finančne náročnejšie ako na Slovensku, pričom tieto výdavky sa zvyšujú ešte aj ohľadom úhrady cestovného zo zahraničia na Slovensko a späť. Doposiaľ všetky tieto výdavky navrhovateľky hradila jej matka, s ktorou žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti, pričom osoba povinná z výživného si plnila svoju vyživovaciu povinnosť iba v naposledy určenej výške súdom, a to v sume 140 Eur mesačne. Okrem uvedenej sumy navrhovateľke nad rámec bežného výživného ničím neprispieval, dokonca jej nezakúpil ani žiaden darček na Vianoce alebo jej osobné sviatky. Na úhrade jej výdavkov sa nepodieľali ani blízki príbuzní z rodiny jej otca.
28. Navrhovateľka v priebehu konania podrobným spôsobom preukázala a zdokladovala všetky svoje výdavky, ktoré má v zahraničí, ale aj výdavky, ktoré má na Slovensku, nakoľko niektoré rieši tak, že využíva služby na Slovensku, ktoré sú podstatne lacnejšie ako v zahraničí. Súd preukázané výdavky žiadnym spôsobom nespochybňuje, pričom zároveň aj akceptoval vyjadrenie navrhovateľky, že na začiatku štúdia bolo pre ňu obtiažne si nájsť prácu, a to jednak kvôli jazykovej bariére, ako aj kvôli prvotným povinnostiam v rámci štúdia na vysokej škole.
29. Súd považoval preukázané pomery navrhovateľky za zmenené a ktoré odôvodňujú navýšiť výživné zo strany osoby povinnej z výživného.
30. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd nielen z odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, ale aj z možností a schopností na strane povinnej osoby. U tejto osoby (otca navrhovateľky) tiež došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, napriek tomu, že aj vtedy žil a pracoval v zahraničí. Pri poslednej úprave výživného uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je v sume XXX A., pričom od apríla 2008 do apríla 2009 bol jeho príjem XX XXX,XX A., celoročná daň bola X XXX,XX A., ubytovanie si platil v sume X XXX A. ročne, to je XX A. mesačne, pohonné hmoty uhrádzal v sume okolo X XXX A. mesačne. Aj keď sa platby za bývanie osoby povinnej z výživného čiastočne navýšili, rovnako došlo k navýšeniu jeho čistého mesačného príjmu, pričom v zdaňovacom období od apríla 2016 do apríla 2017 bol jeho čistý príjem XX XXX,XX A., čo mesačne činí sumu X XXX A..
31. Osoba povinná z výživného sa bránila tým, že v roku 2017 jeho príjem poklesol z dôvodu, že už nepoberá nadčasy tak, ako to bolo v minulom období, čo je trendom v celom I., nakoľko je veľký záujem cudzincov o prácu, ktorej je dostatok. V priebehu konania súdu preukázal výplatné pásky za obdobie január až apríl 2018, podľa ktorých jeho priemerný čistý mesačný príjem v tomto období bol X XXX,XX A.. Zároveň sa otec bránil tým, že jeho výdavky sa navýšili aj z dôvodu, že platí pôžičku pre svojich rodičov v sume XXX,XX A. z dôvodu rekonštrukcie ich rodinného domu, ktorý vytopilo a ktorí nemali finančné prostriedky na opravu domu, preto sa rozhodol im pomôcť.
32. Na základe takto preukázaných dôkazov, ktoré súd zo strany osoby povinnej z výživného nepovažoval za úplné, nakoľko nepredložil súdu prehľad svojich príjmov aj za ďalšie obdobie od apríla 2018 a s prihliadnutím na časové obdobie, ktoré sa otec zdržiava v zahraničí, a to od roku 2006, považoval súd jeho príjmy za nedostatočne preukázané. Pracovné portály na internete ponúkajú nástupný plat v Q. v I. za vyššiu mzdu, než preukázal otec navrhovateľky, ktorý tam pracuje dlhodobo, od roku 2006, a preto by jeho osobné ohodnotenie malo byť vyššie ako nástupný plat. Okrem toho súd apeluje na možnosti a schopnosti na strane osoby povinnej z výživného, ktorý si okrem jednej práce môže nájsť v zahraničí aj ďalšiu prácu, o to viac, že to vyžaduje od svojej dcéry, ktorá v zahraničí študuje a zatiaľ sa iba pripravuje na svoje budúce povolanie, takže môže vykonávať v zahraničí iba menšie brigádnické práce popri štúdiu.
33. Aj keď osoba povinná z výživného namietala, že navrhovateľka mohla študovať rovnaký študijný odbor aj tu na Slovensku, súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožňuje, a to z dôvodu, že doposiaľ sa podstatnou časťou podieľala na úhrade platieb dcére v zahraničí jej matka, pričom otec navrhovateľky nie je sociálne odkázaný, žije a pracuje v zahraničí, kde sa aj dlhodobo zdržiava, je preto predpoklad, že má v zahraničí lepšie pracovné podmienky a zarobí viac, než by zarobil na Slovensku. Preto je súd toho názoru, že je potrebné navrhovateľku podporiť v štúdiu v zahraničí, keďže jej záujem o takéto štúdium sa prejavil už aj na strednej škole, keďže navštevovala T. gymnázium. Štúdiom v zahraničí môže v budúcnosti dosiahnuť širšie možnosti úspešne sa zaradiť do pracovného procesu aj v zahraničí, nielen na Slovensku.
34. Aj keď osoba povinná z výživného považuje formu štúdia svojej dcéry v zahraničí za nadštandardnú, súd zároveň poukazuje na to, že podstatnú časť týchto výdavkov doposiaľ otec svojej dcére nehradil. Vo väčšej miere ich hradila matka navrhovateľky, ktorej príjem je nižší, ako je príjem na strane otca. Okrem toho jej na výživu nad rámec bežného výživného otec ničím neprispieval a nezakúpil jej žiadne darčeky. Všetky doposiaľ jednorazové nepredvídateľné výdavky uhradila matka navrhovateľky, či už ide o zubný implantát, kúpu okuliarov alebo úhradu vodičského preukazu. Osoba povinná z výživného sa na týchto nepredvídateľných výdavkoch nepodieľala.
35. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že doposiaľ určené výživné zo strany osoby povinnej z výživného je nízke, nepostačuje pokryť ani najzákladnejšie potreby navrhovateľky, a to ani v prípade, ak by študovala na Slovensku, kde by sa jej výdavky na štúdium na vysokej škole tiež podstatným spôsobom navýšili. Pri zohľadnení preukázaných výdavkov na strane navrhovateľky, možnosti a schopnosti na strane osoby povinnej z výživného, pri zohľadnení jeho výdavkov, ktoré má, pričom výdavok - platbu pôžičky pre rodičov súd nepovažoval za relevantný dôvod pre zohľadnenie výšky výživného, považoval súd zvýšenie výživného zo strany osoby povinnej z výživného za odôvodnené. Každý rodič sa môže úverovo zaťažovať len v prípade, že mu to umožňuje
jeho finančná situácia a v prípade, že v prvom rade zabezpečí výdavky a potreby svojho dieťaťa, a to aj plnoletého, ak študuje. Je neakceptovateľné, že otec finančne prispieva svojim rodičom na nehnuteľnosť, ktorá nie je v jeho vlastníctve a neprispeje finančne svojej dcére, ku ktorej má zákonnú vyživovaciu povinnosť.
36. V priebehu konania otec súhlasil s navýšením výživného, ale namietal hlavne výšku navrhovanej výšky výživného, ktorú súd považoval tiež za neprimerane vysokú. Keďže matka navrhovateľky v priebehu konania uviedla, že doposiaľ uhrádza dcére výdavky v zahraničí v sume 600 Eur mesačne, považoval súd zvýšenie výživného zo strany otca zo sumy 140 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne za primeranú. Takáto suma zodpovedá väčšej polovici výdavkov, ktoré má navrhovateľka v zahraničí pri štúdiu a ktoré jej môže hradiť otec zo svojho príjmu, ktorý je čiastočne vyšší ako je príjem na strane jej matky, ktorá jej okrem toho zabezpečuje aj ďalšie výdavky a potreby spojené s pobytom na Slovensku, keďže s ňou býva v spoločnej domácnosti.
37. Súd zvýšil výživné zo strany osoby povinnej z výživného počnúc dňom podania návrhu na súd, nakoľko už v tom čase navrhovateľka študovala v zahraničí a preukázala, že už v tomto období jej výdavky boli navýšené. Takto vznikol osobe povinnej z výživného dlh na výživnom za obdobie od 7.9.2017 do 31.8.2018 vo výške 2 478 Eur (t.j. 7 Eur x 24 dní v mesiaci september 2017 + 210 Eur x 11 mesiacov), ktoré mu súd povolil splatiť v 200 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.
38. Keďže súd nemal preukázaný vyšší príjem na strane osoby povinnej z výživného, ktorý by odôvodňoval uhradiť dlh naraz, povolil mu splatiť tento dlh v splátkach, a to po 200 Eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, pričom výšku uvedených splátok považoval za primeranú.
39. Keďže navrhovateľka žiadala určiť výživné v sume 800 Eur mesačne a takúto sumu považoval súd za neprimerane vysokú (je to výška priemernej mzdy pracujúceho na Slovensku), v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol ako nedôvodný.
40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.