Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-80-2018.pdf
PDF · 101.38 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený : Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XX, adresa na doručovanie písomností : Z. XXX, XXX XX E. a 2/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. J., adresa na doručovanie písomností: XXX XX X. Y. XXX, o zaplatenie sumy 1 652,77 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 7C/72/2014-227 zo dňa 4. apríla 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým boli žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazaní povinne spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 955,79 Eur spolu s nárokom na náhradu trov konania p o t v r d z u j e tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ sa povoľuje istinu splácať v mesačných splátkach po 50 Eur od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia, splatných vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 955,79 Eur, a to v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a následne počnúc dňom 01.11.2017 po 50 Eur až do úplného zaplatenia, splatných vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca spolu so žalovanými uzavreli dňa 18.04.2005 Dodatok k zmluve o poskytnutí balíka Extra zo dňa 08.04.2005, predmetom ktorého bolo podľa časti IV. uzavretie zmluvy o kontokorentnom úvere. Na základe toho bol žalovaným poskytnutý kontokorentný úver s výškou úverového rámca 730,26 Eur s premenlivou úrokovou sadzbou 10,15 % ročne, splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, konečnou splatnosťou úveru 17.04.2006, poplatkom za správu úveru 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne. Doba trvania zmluvy sa predlžovala vždy o dobu jedného roka. Z dôvodu porušovania zmluvných povinností ukončil žalobca ku dňu 29.05.2013 zmluvný vzťah založený touto zmluvou. O časti predmetu konania bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 7C/72/2014-138 zo dňa 20.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, č.k. 7Co/528/2015-169 zo dňa 11.11.2015 a v tomto rozsudku sa rozhodovalo už iba o predmete sporu 955,79 Eur, ktorá
istina pozostávala zo zostatku čistej istiny 147,98 Eur, riadnych úrokov 481,48 Eur, poplatkov 99,95 Eur a úrokov z nepovoleného prečerpania 226,38 Eur. Pokiaľ ide o riadne úroky, tieto boli účtované od 14.01.2010 do 29.05.2013, poplatky boli účtované za rovnaké obdobie, ktorú skutočnosť mal preukázanú zo sumáru pripísaných úrokov, ako aj sumáru pripísaných poplatkov a z výpisu z účtu. Žalobca teda riadne špecifikoval predmetnú sumu a dôvodnosť jej uplatnenia preukazoval predloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaní žiadnym spôsobom nerozporovali. Preto v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Žalovaným umožnil splácať predmetný dlh v splátkach špecifikovaných vo výroku rozhodnutia vzhľadom na ich nepriaznivú finančnú situáciu, a to na strane žalovaného v rade 1/ a s poukazom aj na to, že žalobca s úhradou dlhov v uvedených splátkach súhlasil. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v rade 1/. Má za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že to, že žalobca predložil sumár uplatnených poplatkov účtovaných od 14.01.2010 do 29.05.2013, ako aj riadnych úrokov, neznamená ich zákonnosť a právny nárok žalobcu na ich zaplatenie. V odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený údaj o percentuálnej zákonnej výške úrokov, nie je uvedené, za aké obdobie a z akej istiny je vypočítaný úrok, zdôvodnený začiatok omeškania, ako aj spôsob výpočtu riadnych úrokov. Zároveň nie je špecifikovaný druh poplatkov a nie je vôbec zdôvodnený právny základ zákonného nároku žalobcu na úhradu uplatňovaných poplatkov. Rovnako, pokiaľ ide o úroky z nepovoleného prečerpania, súd vôbec nezdôvodnil zákonnosť tohto nároku a tiež neobsahuje údaj, za aké obdobie nepovoleného prečerpania sa úroky počítajú, z akej listiny a nie je uvedená zákonná percentuálna výška. To, že nerozporoval predložené listinné dôkazy, ešte neznamená, že súdu odpadá povinnosť riadne a presvedčivo zdôvodniť svoje rozhodnutie. Ďalej poukázal na to, že súd sa vôbec nezaoberal ani možnou existenciou neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy účastníkov. K určujúcim znakom práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky prípadu, ale i na rozhodujúce argumenty jednotlivých strán. S poukazom na § 257 CSP žiada súd, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom, a to s poukazom na jeho zlú sociálnu a rodinnú situáciu. Má ročného syna, jeho priateľka je na rodičovskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Jeho mesačný príjem je 870 Eur, pričom má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči štyrom deťom. V zmysle záverov rozhodnutí Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS563/2011 a Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2M Cdo/17/2009, rozhodnutie o trovách konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý udáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Preukázal výšku a dôvodnosť svojho nároku, najmä svojou písomnou špecifikáciou zo dňa 27.05.2016, v ktorej špecifikoval jednotlivé zložky uplatneného nároku. Na pojednávaní konanom dňa 04.04.2017 uviedol, že zmluvné úroky sú uplatnené od 14.01.2010 vo výške 10,15 % ročne. Zo sumáru je zrejmé, za aké jednotlivé obdobia a v akej výške si uplatnil špecifikované úroky a poplatky. Na pojednávaní preukázal aj odôvodnenosť špecifikovaných poplatkov, keď uviedol, že tieto si uplatňuje v súlade so sadzobníkom poplatkov a náhrad, pričom tvrdil, že ide o poplatky za správu úveru a za vykonané transakcie na účte. Úrok z nepovoleného prečerpania bol vypočítaný do dňa ukončenia možnosti čerpania úverového rámca vo výške 8 %. Poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP a má za to, že žalovaný v rade 1/ žiadnym spôsobom nerozporoval uplatnený nárok a žalobca si uplatnený nárok špecifikoval v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní pred súdom. Má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky v zmysle § 257 CSP, a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tvrdenie žalovaného v rade 1/, že výška trov konania je pre žalobcu zanedbateľnou čiastkou v jeho rozpočte, považuje za špekulatívne a nepravdivé. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil s tým, že upravil iba povolené mesačné splátky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
7. Odvolateľ všeobecne namietal, že sú prvej inštancie sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného v rade 1/ za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). V odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, pre ktoré by mal súd ten-ktorý bod zmluvy vysloviť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Fakticky sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie o tom, že sa súd nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to bez relevantnej reakcie na konkrétne body zmluvy, ktoré sú podľa názoru odvolateľa neprijateľnými podmienkami. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu sporovej strany a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných než sporovou stranou v odvolaní vznesených námietok.
8. Žalobca v podaní zo dňa 27.5.2016 riadne špecifikoval uplatnený nárok, podložil to i listinnými dôkazmi (zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sumárom pripísaných zmluvných úrokov vo výške 10,15 % ročne v zmysle zmluvy od 14.01.2010 do 29.05.2013, sumárom pripísaných poplatkov od 14.01.2010 do 29.05.2013, prehľad transakcii na účte žalovaných). Žaloba ako aj špecifikácia uplatneného nároku bola žalovaným riadnym spôsobom doručená a títo nemali k nej žiadne pripomienky, dokonca žalovaný v rade 1/ osobne na pojednávaní pred súdom súhlasil so žalovanou sumou a žiadal iba povoliť splátky vzhľadom na svoju sociálnu situáciu. Neprodukoval žiadne námietky voči špecifikácii uplatneného nároku. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 04.04.2017 n v zmysle § 181 ods. 2 CSP vyslovil, že medzi stranami nie sú sporné žiadne skutkové tvrdenia. Prítomný žalovaný v rade 1/ uvedené konštatovanie nenamietal a výslovnú výzvu súdu, aby sa vyjadril k uplatňovanému nároku sa nevyjadroval a žiadal iba povoliť splátky. Rovnako nenamietal, že nebolo pri úrokoch špecifikované z akej istiny, za aké obdobie a aká zákonná percentuálna výška bola priznaná, ako aj pri poplatkoch. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ namietal, že nebola posúdená zákonnosť výšky uplatneného zmluvného úroku, či tento nie je v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutý zmluvný úrok sa prieči dobrým mravom ak je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.
9. Sporové strany v zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 18.04.2005 dojednali zmluvný úrok vo výške 10,15 % ročne, ktorý si žalobca aj uplatnil. V zmysle priemerných úrokových sadieb z úverov obchodných bánk pre mesiac apríl 2005 zverejnené na internetovej stránke NBS vyplýva, že táto zo stavu úverov spolu podľa sektorov, z toho obyvateľstvo bola 7,93 % a z čerpaných úverov spolu podľa sektorov, z toho obyvateľstvo bola 11,22 %. Preto dojednaný zmluvný úrok vo výške 10,15 % ročne nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a ani nezákonný.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správy potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a iba upravil výrok o povolení splátok priznanej istiny, nakoľko výrok stanovený súdom prvej inštancie bol nevykonateľný v zmysle tam uvedenej splatnosti jednotlivých povolených splátok, keď rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
11. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu, preto mu priznal náhradu trov konania.
12. Aplikácia § 257 CSP má svoj význam vo výnimočných prípadoch a osobitostiach konkrétneho súdneho sporu, pričom charakter konania (v danom prípade spotrebiteľský spor) nemožno bez ďalšieho považovať za naplnenie kritéria takejto výnimočnosti. Len doplňujúc je potrebné uviesť, že ustanovenia § 290 - § 300 CSP, ktoré sa týkajú osobitostí spotrebiteľských sporov, rozhodovanie o trovách konania však špecificky neupravuje a súdy tak aplikujú všeobecné ustanovenia o trovách konania (§ 251 - § 264 CSP). Odvolací súd neposúdil ako dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP ani žalovaným v rade 1/ produkované tvrdenia o tom, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnému žalobcovi nezasiahne do jeho majetkovej sféry len z dôvodu, že sa jedná o obchodnú spoločnosť a s poukazom na hodnotu jeho základného imania. Tak ako charakter vedeného súdneho sporu, ani charakter subjektu sporovej strany nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalovaný v rade 1/ síce v podanom odvolaní poukázal na situáciu, keď je fyzickou osobou, ktorá má vyživovaciu povinnosť voči štyrom deťom, vedú sa voči nemu viaceré exekúcie, avšak má pravidelný mesačný príjem. V ustanovení § 257 CSP je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnej strane sporu, u ktorej sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Avšak musí ísť o výnimočný prípad v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane obidvoch strán. Predmetné ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi sporovými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)