Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného O. V., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 5. septembra 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

O. V., narodený XX.XX.XXXX v A., trvalé bydlisko S., N. X. XXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

1/ v období od júla 2011 do 16.12.2011 vo S. a na iných miestach ako zodpovedný za platenie daní a poistného v spoločnosti Primatex, s.r.o., so sídlom S., N. Č. XXX/XX, IČO: XXXXXXXX, neodviedol do Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, ul. V. Clementisa 24/A, IČO: 30807484, poistné na nemocenské, starobné, invalidné a poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazil za vyššie uvedené obdobie jeho zamestnancom podľa § 141 odsek 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení i napriek tomu, že spoločnosť mala v sledovanom období dostatok voľných finančných prostriedkov na úhradu, mesačne zasielal len výkazy poistného za mesiace júl 2011 až november 2011, financie neodviedol určenému príjemcovi, čím Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, spôsobil škodu v celkovej výške 3.701,70 eur,

2/ v období od septembra 2011 do 16.12.2011 vo S. a na iných miestach ako zodpovedný za platenie daní a poistného v spoločnosti Primatex, s.r.o., so sídlom S., N. Č. XXX/XX, IČO: XXXXXXXX, nezaplatil do Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, ul. V. Clementisa 24/A, IČO: 30807484, poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond za zamestnávateľa podľa § 142 odsek 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení i napriek tomu, že spoločnosť mala v sledovanom období dostatok voľných finančných prostriedkov na úhradu, mesačne zasielal len výkazy poistného za mesiace september 2011 až november 2011, financie nezaplatil určenému príjemcovi, čím Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, spôsobil škodu v celkovej výške 5.389,52 eur,

t e d a

v bode 1/

- zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona a čin spáchal vo väčšom rozsahu,

v bode 2/

- vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, č í m s p á ch a l v jednočinnom súbehu v bode 1/

- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, v bode 2/

- prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e podľa § 277 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 6 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť vo výmere 6 (šesť) rokov.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 20. apríla 2016 obžalobu sp. zn. Pv 45/15/2204 (ďalej len obžaloba) na O. V. (ďalej len obžalovaný) pre skutky uvedené v obžalobe, právne kvalifikované v bode 1/ ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a v bode 2/ ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona. K dokazovaniu Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného, pracovníčky poškodenej organizácie, svedkov a znalkyne a taktiež oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že konateľom spoločnosti A. Z..F..P.. (ďalej tiež spoločnosť) bol do 16.12.2011, potom už bol len radovým zamestnancom spoločnosti a k 28.02.2012 dostal výpoveď z organizačných dôvodov. Odvtedy bol viac ako 3 roky nezamestnaný. V súčasnosti sa snaží podnikať, založili si s manželkou rodinnú firmu. Je ženatý, má dve deti, jedna plnoletá a jedna školopovinná, čo sa týka majetku, vlastní byt v bytovom dome, jeden nebytový priestor v centre S.É.. Auto má manželka na živnosť, cennejšie hnuteľné veci nevlastní. V minulosti nebol trestne stíhaný, priestupky mal na úseku cestnej premávky, posledný mal v roku 2010. Následne vo výpovedi popísal genézu fungovania spoločnosti, ktorá sa zaoberala textilnou výrobou, šili spodné prádlo, vrchné ošatenie, športové oblečenie. 90% produkcie firmy robili ako práca vo mzde, čo znamená, že zákazník si dá ušiť a platí len za prácu. Výrobnú činnosť začali v roku 1999, v tom čase bol obžalovaný vedúci prevádzky. Vtedy všetko fungovalo dobre, bolo veľa práce. Od roku 1999 do polovice 2011 všetky odvodové a daňové povinnosti mali splnené. Len do Sociálnej poisťovne za tých približne 11 rokov zaplatili okolo 300 000 eur. Z toho jasne vidieť, že si odvodové povinnosti riadne plnili. Situáciu opísanú v obžalobe spôsobila podľa neho hospodárska kríza, ktorú začala pociťovať ich spoločnosť v roku 2009 poklesom výroby. Riešili to s odberateľmi, naliehali na nich, aby sa vyjadrili v dlhodobom horizonte k zákazkám, aby spoločnosť vedela, či je potrebné pristúpiť k zníženiu pracovných síl. Odberatelia ich utvrdzovali, že zákazky budú, preto stav pracovných síl nezmenili, mali 25 - 30 zamestnancov. Podľa vyjadrenia obžalovaného mzdové náklady pri 25 zamestnancoch predstavovali okolo 5 000 - 6 000 eur a náklady na odvody boli od 2 000 - 3 000 eur každý mesiac. Ako sa hospodárska kríza prehlbovala, tak do konca roka 2011 vykrývali straty z vlastných zdrojov alebo z rezerv, ktoré sa časom minuli. Kríza neustupovala. Spoločnosť sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti z dôvodu insolventnosti odberateľov. Sociálna poisťovňa v tom čase sprísnila vymáhanie meškajúcich odvodov, riešila to cez súdnych exekútorov. Exekúcie prebiehali tak, že mali koľkokrát zablokovaný účet, ani nevedeli od koho, až neskôr o deň, dva prišlo upovedomenie o začatí exekúcie. Exekúcie spoločnosť paralyzovali. Aj tak v exekúciách uhradili veľké množstvo dlžného poistného. Náklady na poistné už ale boli vyššie o exekučné výdavky. Spoločnosť napriek tomu mala snahu platiť odvody, aj keď po lehote. Napr. len zdravotnej poisťovni zaplatili oveľa vyššiu sumu na trovách exekúcií ako je dlžná suma do Sociálnej poisťovne. Až nakoniec došlo k takému stavu, že ich najväčší odberateľ Favab s.r.o., Bratislava, sa potajme dohodol so zamestnancami spoločnosti, že ich všetkých zamestná, ak dajú naraz výpovede, čo sa aj spravili v období pred Vianocami 2011, pričom tri mesiace pred Vianocami bývali v každom roku pre spoločnosť najlukratívnejšie, vysoko ziskové.

Obžalovaný ďalej uviedol, že by dlh Sociálnej poisťovne zaplatili, ak by neboli paralyzovaní exekúciami. Uviedol, že on sám osobne niekoľkokrát rokoval so zástupcami Sociálnej poisťovne, väčšinou hovoril o situácii v spoločnosti s vedúcim odboru výberu poistného pánom O.. Asi dva krát si dali žiadosť o splátkový kalendár. Jeden splátkový kalendár dostali, ale nedokázali v jeho priebehu plniť podmienky, potom sa mu zdá, že žiadali o druhý, ten im bol zamietnutý, ale to bolo ešte skôr ako je žalované obdobie. Potom sa s ním poisťovňa bavila už len písomne a boli dosť striktní. Ak nejaké prostriedky mali, snažili sa v prvom rade uspokojiť veriteľov - štát, daňový úrad, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, pretože v obchodnom styku nejaké veľké výdavky nemali. Obžalovaný uviedol, že z dlžnej sumy uvedenej v bode 1/ a 2/ obžaloby pravdepodobne nebolo uhradené nič. Podľa pracovnej zmluvy mali byť mzdy vyplácané zamestnancom k 10. dňu v mesiaci, ku koncu sa to už nestíhalo, ale snažili sa, aby mzdy boli vyplácané najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, aby dodržali . Mzdy boli uhradené zo zaplatených faktúr od odberateľov. Niekedy vyplácali mzdy z pokladne, kde držali peniaze, aby ich exekútori nezobrali z účtu. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, akým spôsobom boli uhradené mzdy za november 2011, ale zaplatené podľa neho určite boli. Obžalovaný ďalej uviedol, že od júna 2011 do konca roka 2011 rozhodoval on, aké záväzky budú uhrádzané, dohadoval sa aj s otcom L.. A. V., ale priority určoval obžalovaný. K prioritám patrili mzdy zamestnancov, energie a potom tie dane a odvody. Obžalovaný uviedol, že pokiaľ bol konateľom, tak platby uhrádzal výlučne sám cez internetbanking. Uviedol, že exekučné konania z jeho strany zmarené neboli, pretože aj v sledovanom období neblokovali exekútori všetky prostriedky na účtoch spoločnosti. Peniaze chodili na účet a platby odchádzali aj z účtu. Pokiaľ ide čiastku 17.000 eur, ktorú spoločnosť získala za predaj nehnuteľnosti 8.2.2012 ako aj ďalšie peniaze získané za predaj hnuteľného majetku, k tomu obžalovaný uviedol, že na tieto peniaze už ako zamestnanec nemal žiaden dosah, riešil to už jeho otec ako konateľ. Peniaze za predaj nehnuteľnosti boli spoločnosti vyplatené v hotovosti a následne boli vložené do pokladne. Obžalovaný o tej transakcii vedel. Požiadal otca ako konateľa, aby mu z týchto peňazí časť vyplatil, lebo obžalovaný v snahe zachrániť spoločnosť v októbri 2011 požičal spoločnosti sumu 20 000 eur. Táto pôžička už bola splatná, preto chcel vrátiť peniaze, no otec mu z tej sumy vrátil len 14 000 eur. Žiadny majetkový prospech v súvislosti s nevyplatenými odvodmi do Sociálnej poisťovne nezískal, naopak z jeho pôžičky tam skončilo ešte 6 000 eur. Všetky prostriedky, ktoré firma mala boli požité na uspokojenie veriteľov. Svedkyňa O.. R. C., ktorú súd vypočul na hlavnom pojednávaní 15.01.2018, uviedla, že od 1.4.1998 pracuje v Sociálnej poisťovni, ktorú zastupuje pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a doložila poverenie na zastupovanie aj v tejto trestnej veci. Ďalej uviedla, že spoločnosť A. Z..F..P.. u nich bola registrovaná od 1.2.1999 do 7.10.2012, že bola povinná odvádzať poistné v zmysle zákona o sociálnom poistení, že neodvádzané poistné bolo priebežne predpisované rozhodnutiami, ktoré boli doručené spoločnosti a po právoplatnosti a vykonateľnosti boli tieto rozhodnutia vymáhané prostredníctvom súdneho exekútora M.. R. R. C.. Čo sa týka jednotlivých rozhodnutí a súm, k nim sa presne vyjadrila vo výpovedi v prípravnom konaní, ktorej sa v celom rozsahu pridržiava. Ďalej uviedla, že na obdobie júl 2011 - február 2012 bolo v novembri 2014 vo veci nezaplatenia poistného podané trestné oznámenie. Bolo podané s časovým odstupom preto, lebo Sociálna poisťovňa eviduje množstvo dlžníkov a veci rieši v poradí. Podozrenie zo spáchania trestného činu mali na základe predložených mesačných výkazov, predpísaných nedoplatkov poistného a toho, že zo strany spoločnosti nebola požiadavka o splátkový kalendár, nebola ani žiadna komunikácia resp. snaha riešiť dlh alebo ho vyrovnať. Ďalej uviedla, že v súvislosti s týmto trestným konaním neboli v rámci exekučných konaní vymožené nijaké čiastky okrem sumy 325,61 eur, ktorá bola zaplatená 1.4.2016 z účtu spoločnosti. Za žalované obdobie preto evidujú dlh na neodvedenom poistnom za zamestnancov výške 3.701,70 eur a dlh na nezaplatenom poistnom za zamestnávateľa vo výške 5.389,52 eur. Svedkyňa nevedela uviesť, či obžalovaný komunikoval s niekým zo Sociálnej poisťovne v rozhodnom období resp. či žiadala spoločnosť o splátkový kalendár, ale dodala, že keď už prebiehalo exekučné konanie, aj tak nebolo možné z ich strany povoliť splátkový kalendár, už ho mohol povoliť len súdny exekútor. Svedkyňa potvrdila, že Sociálna poisťovňa odpovedá na každú žiadosť o splátkový kalendár, no splátkový kalendár sa spraví len tomu, kto spĺňa podmienky a odôvodní platobnú neschopnosť. Okrem iného je podmienkou aj to, že platí bežné poistné načas. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že v poisťovni komunikoval ohľadom splátkového kalendára v roku 2011 s pánom O., tak podľa svedkyne pán O. v Sociálnej poisťovni pracoval na pozícii vedúceho odboru výberu poistného iba do konca decembra 2010 a nemal v kompetencii uzatvárať splátkové kalendáre, lebo od roku 2007 splátkové kalendáre patria výhradne pod odbor vymáhania pohľadávok, kde práve pracuje svedkyňa. Svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, aká bola platobná morálka spoločnosti od 1.2.1999 do júla 2011, nakoľko sa

ako podklady pripravila len žalované obdobie. K počtu zamestnancov spoločnosti za žalované obdobie sa svedkyňa nevedela vyjadriť, také podklady pri sebe nemala. Svedok L.. A. V. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní 11.04.2018 uviedol, že nakoľko je obžalovaný jeho syn, využíva svoje právo a odmieta vo veci vypovedať. Keďže L.. A. V. v tejto trestnej veci v prípravnom konaní nebol vypočutý ako svedok (bol v procesnom postavení obvineného), nebolo možné čítať jeho výpoveď z prípravného konania. Svedkyňa I. W., ktorú súd vypočul na hlavnom pojednávaní 15.01.2018, uviedla, že spracovávala účtovníctvo pre spoločnosť A. Z..F..P.. od vzniku spoločnosti až do roku 2011. Predmetom činnosti spoločnosti bolo šitie bielizne, vrchného ošatenia, výrobu mali na ul. R. vo S., budova kedysi patrila H., spoločnosť ju kúpila v konkurze. Svedkyňa uviedla, že nebola zamestnancom spoločnosti, účtovníctvo robila na dohodu. Do náplne jej práce patrila aj komunikácia so Sociálnou poisťovňou, komunikovala s ňou elektronicky. Čo sa týka odvodov, podklady spracovala na počítači v programe na to určenom, ale čo sa týka úhrad, tam nemala žiadnu právomoc, všetko riešil konateľ sám, využíval internetbanking, do ktorého ona nemala prístup. Svedkyňa uviedla, že je ťažké vyjadriť sa k tomu, či v priebehu mesiaca bolo možné nejaké faktúry uhradiť, lebo ona dostávala bankové výpisy až na konci mesiaca. Uviedla, že odvody boli zo začiatku uhrádzané včas, aspoň teda do konca mesiaca. Spoločnosť sa dostala do zlej finančnej situácie asi 2 roky predtým ako skončila, asi preto, že nebolo dosť zákaziek, účtovne vykazovala stratu. Spoločnosť mala exekúcie zo zdravotnej a zo Sociálnej poisťovne, presne si to nepamätá. Vždy sa našli nejaké peniaze na mzdy, našiel ich konateľ. Pravidelne sa mzdy uhrádzali cez účet. Možno raz-dva razy sa stalo, že sa mzdy uhradili cez pokladňu. Je to zachytené v účtovníctve, presne si to už nepamätá. Svedkyňa ďalej uviedla, že naposledy komunikovala so Sociálnou poisťovňou v rámci spoločnosti v roku 2011, riešila odhlášky zamestnancov a evidenčné listy. Či sa spoločnosť snažila o splátkový kalendár so Sociálnou poisťovňou, to si nepamätá, také veci riešil obžalovaný ako konateľ. Informácie o tom, či spoločnosť mala zákazky, svedkyňa nemala, neinformovali ju. Tiež uviedla, že nakoniec zamestnanci (asi 20 - 25 ľudí) spoločnosti odišli pracovať do firmy Favab, s.r.o., ktorá bola najväčším odberateľom spoločnosti. O pôžičke obžalovaného spoločnosti nevie, ak bola poskytnutá, malo by to byť v účtovníctve. Iné k veci uviesť nevedela. Obžalovaný k výsluchu svedkyne uviedol, že podrobnosti nevie, lebo u nich vo firme nesedela, účtovníctvo im spracovávala doma, on jej nosil podklady alebo sa zastavila ona. Znalkyňa L.. L. Z., A.., ktorú súd vypočul na hlavnom pojednávaní 11.04.2018, uviedla, že v prípravnom konaní vypracovala v tejto trestnej veci dva znalecké posudky č. 07/2015 a 08/2015 a pridržiava sa ich záverov. Jeden posudok robila v trestnej veci zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a druhý v trestnej veci prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona. Na posudkoch pracovala súčasne, závery oboch posudkov spolu súvisia, sú prepojené, nakoľko ide o rovnakú podstatu znaleckého dokazovania a druhá zhoda je v sledovanom období, veľká časť sledovaného obdobia je zhodná, teda od 09/2011 do 02/2012. Je zrejmé, že v oboch prípadoch mala skúmať finančnú situáciu k termínu splatnosti odvodov, tiež účel a rozsah využitia použitých prostriedkov. V jednom z nich bolo potrebné uviesť, či bola vyplácaná mzda, kedy a v akom rozsahu a napokon iné zistenia znalca. Pre možnosť úhrady spoločnosti si plniť svoje odvodové povinnosti alebo možnosť úhrady týchto odvodov analyzovala spis, podklady, bankové účty, účtovnú závierku, hlavnú knihu, zmluvy, tak ako je to uvedené v podkladoch, ktoré sú súčasťou príloh znaleckých posudkov. Ako disponibilný zdroj boli vzaté v úvahu hotovostné prostriedky, nakoľko na bankových účtoch boli exekúcie, ktoré boli detailne spracované v tabuľkách. Taktiež detailne spracovala a odkontrolovala všetky daňové doklady, príjmové a výdavkové, nakoľko bolo potrebné zistiť stav finančných prostriedkov v tomto prípade k poslednému dňu mesiaca. Preto k poslednému, lebo nebolo zrejmé vždy, kedy bola v skutočnosti vyplácaná mzda a tiež nebola súčasťou podkladov pokladničná kniha, tak túto musela spracovať, aby dospela ku zostatkom hotovostných finančných prostriedkov, ktoré uviedla v posudkoch. Rozhodujúcim oporným bodom bola súvaha k 31.12.2011, ktorá je aj súčasťou príloh, kde je zrejmý zostatok 9.353 eur po zaokrúhlení. Všetky tieto hotovostné doklady kontrolovala na hlavnú knihu, ktorá je súčasťou účtovníctva a z hlavnej knihy zostatky prechádzajú do účtovnej závierky. Táto hlavná kniha potvrdila vždy ten príjem a výdaj z účtovných daňových dokladov, ktoré boli ako základ a tieto sa v tabuľke na strane 19 oboch posudkov aj nachádzajú, t. z. príjem aj výdaj je súhrnom všetkých dokladov, ktoré mala k dispozícií odkontrolovaných na hlavnú knihu, tam konštatuje zhodu, že to bolo v poriadku, že doklady boli súčasťou účtovnej závierky. Tým, že mala zostatok k 31.12.2011 a takto overené príjmy a výdaje, tak vytvárala zostatky za celé sledované obdobie spätne, t. j. od 31.7.2011 do 29.02.2012, t. z. že v prvom riadku, kde je v posudku napísané 31.7.2011, to je celý príjem za 7/2011, všetky výdavky za 7/2011 a zostatok. Zo všetkých predložených dokladov ako aj z bankových účtov skúmala aj účel využitia

prostriedkov finančných, tie napočítala, vyjadrila graficky, aj percentuálne. Je to súčasťou posudku č. 7/2015 na strane 29 - 31 a na strane 27 - 28 posudku č. 8/2015. Znalkyňa uviedla, že pri jej detailnom skúmaní všetkých dokladov nezistila žiadne výdaje, ktoré by nesúviseli s podnikateľskou činnosťou. Faktom je, že za rok 2011, sledované obdobie 07 - 12/2011, ale aj 01 - 02/2012, bola podstata finančných prostriedkov daná na exekúcie, je to tam aj číselne a percentuálne graficky vyjadrené v tabuľke. V roku 2011 to bolo 33 % a v roku 2012 až 54%. Veľmi podstatnú časť použitia finančných prostriedkov bolo aj v roku 2011 vyplácanie miezd, zhruba 32%. Detailne mzdy položkovite a vyjadrenie sa k tomu, či boli alebo neboli uhradené, sa venovala v posudku 07/2015, kde to mala za úlohu, preto menovite riešila každého pracovníka. Zistila, že mzdy boli vyplácané na účet alebo v hotovosti. Ak to išlo v hotovosti, tak tam bol taký súhrnný pokladničný doklad za celý mesiac a ako príjemca boli uvedení zamestnanci spoločnosti (č. l. 23 - 25 posudku 07/2015). Znalkyňa uviedla, že nie je možné presne zistiť výplatné termíny miezd zamestnancov. Čo sa týka celkovej konštatácie ku mzdám, je možné predpokladať na základe všetkých predložených podkladov, že tieto mzdy mohli byť vyplatené. Nemôže to uviesť presne s určitosťou, lebo neboli všetky podpísané, ale je o nich účtované a teda ovplyvňujú tie zostatky a teda hlavný zostatok v súvahe, nakoniec to, že boli zaplatené nikto nerozporuje. Tým, že zostal kladný zostatok v pokladni, tak nemala ani pochybnosť, že by to nebolo zaplatené, to vyplýva z logiky veci. V posudku č. 8/2015 už otázku miezd neriešila, nakoľko to nebolo jej úlohou. Zo záverov jej posudku č. 7/2015 vyplýva, že v podstate mohol byť zaplatený tento odvod vždy v tom aktuálnom mesiaci. Vždy ide o ten aktuálny odvod bez väzby na predchádzajúce nezaplatené odvody. Zostatok 2 v posudku sa pozerá na vec inak, tam ide o to, že mala riešiť aj otázku, či po termíne splatnosti bolo možné zaplatiť odvody aj s poukazom na možnosť čiastočne zaplatiť splatné odvody. Na vysvetlenie zostatok 2 vznikne tak, že koľko prostriedkov zostane v pokladni, keď sa zaplatia aktuálne odvody toho mesiaca aj s odvodmi predchádzajúcimi nezaplatenými. Pokladňa bola vytvorená znalcom, čiže nie je jednoznačne možné povedať, že je to tak, hoci doklady nasledujú za sebou v poradí. Ten koniec roka 2011 je zo súvahy, ale pri ostatných vychádzala zo zostatkov, ktoré korešpondujú so súvahou. Čo však možno konštatovať jednoznačne je, že dňa 8.2.2012 spoločnosť mala finančné prostriedky na úhradu, nakoľko 8.2.2012 bol príjem na pokladňu 17.000 Eur, čo predstavovalo úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosť, podľa kúpnej zmluvy z 1.2.2012 od spol. F. Z..F..P.. N.. V tento istý deň bola zároveň vo výške 14.000 eur splatená v hotovosti časť pôžičky, ktorú na základe zmluvy o pôžičke poskytol spoločnosti obžalovaný. Tieto doklady sú súčasťou príloh. Pôžička bola bezúročná a mala byť splatená najneskôr do 31.12.2011. Čo sa týka využitia finančných prostriedkov, tak boli využité na exekúcie, čo vlastne znemožňuje „normálne podnikateľské aktivity“. Príjmy na bankovom účte tvorili najmä vklady a nejaké príjmy z faktúr. Tá pôžička bola v podnikateľskom subjekte využitá na podnikateľské účely, aj keď reálne z nej boli hradené prevažne exekúcie. Ďalej znalkyňa uviedla, že zaujímavé sú tabuľky na strane 30 posudku č. 8/2015 a str. 34 posudku č. 7/2015, kde znalkyňa hodnotila schopnosť platiť v súvislostiach, kde zohľadňovala jeden zostatok pokladne, ale viaceré povinnosti úhrad, teda povinnosti úhrad na oba riešené trestné činy. Na strane 30 posudku č. 8/2015, kde znalkyňa rieši § 277 Trestného zákona, tak za mesiace júl a august 2011 obžalovaný mal na to zaplatiť oba mesiace. Od 9/2011 do 2/2012 už znalkyňa spája obe povinnosti v zmysle § 277 aj § 278 TZ, ktoré tabuľky znamenajú to, že má tu zostatok po úhrade odvodov za zamestnancov, ten je stále kladný, teda až na február 2012. Vo februári by nemal na to, aby zaplatil všetky aktuálne odvody v mesiaci, ale aj predchádzajúce za zamestnancov. Keď zohľadní aj povinnosť odvodov § 278 TZ, tak ešte aktuálny niektorý mesiac by mohol zaplatiť, ale v súhrne, o ktorom hovorí zostatok 2 by v jednotlivých mesiacoch mal na to, aby niečo vyplatil. Ako keby celkový odvod a spätne už iba čiastočne. K 31.11.2011 by mu chýbalo viac ako 1000 eur, aby zaplatil všetky odvody za zamestnancov. Ale 31.12.2011 to zaplatiť mohol a ešte by mu zostalo viac ako 1 000 Eur. Veľké mínus je na konci február 2012, tam už on ale obžalovaný nebol konateľ, tam už aktivity neboli. Nehnuteľnosť bola predaná 8.2.2012, tak keď už nič tak 08.02.2012 mohla spoločnosť uhradiť dlžné čiastky. K 31.12.2011 sa mohlo a k 29.02.2012 tiež, a to z predaja nehnuteľnosti. Znalkyňa uviedla, že nemôže vylúčiť to, že sa niekde nachádzali iné doklady, ale doklady jej predložené boli očíslované v poradí, čiže vyzerá to tak, že nič nechýba. Keď vychádzala zo súvahy, tak to vyzerá v poriadku. Aj na hlavnej knihe je to v poriadku. Usudzuje na to na základe čísiel dokladov a na základe toho, že mala známy potvrdený zostatok ku koncu roka a hlavnú knihu a že bola postupnosť dokladov. Ak by tá postupnosť nebola, už by tú úvahu mala narušenú. Preto to riešila ku koncu mesiaca. Príjmy a výdaje keď napočítala, tak jej sedeli na hlavnú knihu. Nie je bežné, že si subjekt nevedie pokladničnú knihu ako v tomto prípade, ale stáva sa to. Znalkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, aká schopnosť platiť bola konkrétne do 16.12.2011. Vie si predstaviť, keď končíme tabuľku 30.11.2011, že by zobrala tie

konkrétne fyzické doklady, ak by jej boli poskytnuté a išla by doklad po doklade až by sa prišlo od 30.11.2011 do 16.12.2011. Ale nevie, ako sa vysporiadať s odvodmi a resp. aká je alikvotná časť, keď odvody sú za celý mesiac a nemáme ani ustálenú splatnosť mzdy za december. V decembri sa znižoval aj počet zamestnancov. V súvislosti s odvodmi si nepomôžeme, nedá sa to, lebo nevieme určiť splatnosť, ani alikvotnú časť odvodov. Nebolo by to korektné. K 30.11.2011 zo zostatku č. 2 je zrejmé, že už nemohol uhradiť úplne všetko, chýbalo by mu na celkovú úhradu všetkých odvodov za zamestnanca a zamestnávateľa 1.777,83 eur, mohla byť čiastočná úhrada, nie celá. Obžalovaný tam mohol zaplatiť za zamestnanca aj aktuálne, aj predchádzajúce, potom by mohol zaplatiť aktuálnych 1.315,22 eur za zamestnanca, to by mu ešte 2296 eur zostalo a mohol by zaplatiť ešte niečo z tých dvoch mesiacov 9 a 10/2011, ale nie za celý 9 a 10 mesiac, lebo by mu chýbalo 1.773,83 eur. V mesiaci 7/2011 mal prostriedky na zaplatenie poistného za zamestnanca. V mesiaci 8/2011 mal prostriedky na zaplatenie poistného za zamestnanca. V mesiaci 9/2011 mal prostriedky na zaplatenie poistného za zamestnanca, lebo by mu ostalo 115,21 eur. Mal za zamestnancov aj za zamestnávateľa. V mesiacoch 10/2011 a 11/2011 už nemal toľko finančných prostriedkov, aby uhradil všetko aj za zamestnanca aj za zamestnávateľa. V 10 mesiaci by mu chýbalo 1.144,80 eur a v 11 by mu chýbalo 1.777,83 eur. K 31.10.2011 mohol zaplatiť povinnosti za zamestnancov v celom rozsahu a plus aktuálne za zamestnávateľa, teda iba októbrové, septembrové už mohol iba čiastočne za zamestnávateľa. Za november by mohol zaplatiť odvody za zamestnancov, plus aktuálny za zamestnávateľa s tým, že ostatné by mohol uhradiť čiastočne, lebo by mu zase chýbalo. Ak mu v októbri 2011 zostalo 1.055,36 eur, tak mohol len tie zaplatiť, lebo viac mu nezostalo. On na odvody zamestnancov mal počas celého obdobia, bez ohľadu na zamestnávateľa. Potom od 9/2011 znalkyňa dopočítavala tie odvody za zamestnávateľa. Ak by nebrala do úvahy odvody za zamestnancov, tak by mal na zaplatenie odvodov za zamestnávateľa. Preto to znalkyňa spojila, lebo by urobila krivdu spoločnosti, lebo ak by to bolo oddelene posúdené, vyzeralo by to, že na to mal. Ale zostatok v pokladni je stále ten istý, je to len určitá suma, preto to treba vyhodnotiť spoločne. Konkrétna suma, ktorá bola použitá na exekúcie je uvedená v posudku č. 7/2015 na strane 29, teda za 7/2011 - 12/2011 vyplýva uhradenie exekúcií 42.879,48 eur za rok 2011, čo činí 33,21% použitých finančných prostriedkov za uvedené obdobie. Uviedla, že z ekonomického hľadiska bolo možné zabezpečiť chod spoločnosti len peniazmi na pokladni, lebo účty boli blokované. Či sa to dalo riešiť predajom majetku, to nevie. Odkiaľ presne prichádzali príjmy do pokladne, si nepamätá, je to v spise. V posudku ďalej uviedla, že príjmové a výdavkové pokladničné doklady súviseli s predmetom podnikania spoločnosti a boli riadne očíslované. Na strane 19 posudku č. 7/2015 je uvedené v kategórií pokladňa, že v sledovanom období dochádzalo často k úrade faktúr v hotovosti. Príjem na pokladňu, to boli uhradené faktúry a výplata miezd v hotovosti z pokladne prostredníctvom hromadného nepodpísaného VPD, výber hotovosti z pokladne, ak nejaký bol, tak súvisí s vkladom na bankový účet, teda ak vybral nejaké peniaze z pokladne, tak ich dal obžalovaný na svoj účet a tieto potom ďalej išli veriteľom alebo na exekúcie. Exekúcie obžalovaný platil, je zrejmé, že ich bolo veľa uhradených. Znalkyňa uviedla, že v rámci znaleckého skúmania nezistila neoprávnené použitie finančných prostriedkov, všetko súviselo s predmetom podnikania. V kolónke iné boli minimálne sumy - kolky, úrady, drobný nákup. Znalkyňa nevedela uviesť, či vyplýva z nejakého konkrétneho právneho predpisu prednosť jednotlivých platieb. Čo sa týka pokladničnej knihy, znalkyňa uviedla, že nevie, či zákon ukladá povinnosť viesť pokladničnú knihu, ale všetky pohyby majú byť včas zaznamenané, preto sa tá pokladničná kniha robí. V roku 2011 bola potrebná inventarizácia majetku 4 krát do roka a k tomu bola potrebná pokladničná kniha. K svojej odbornosti znalkyňa uviedla, že znalkyňou je od roku 2001, vyučuje znalcov v rámci špecializovaného vzdelávania znaleckého odboru ekonómia manažment od roku 2004, zúčastňuje sa na tvorbe právnych predpisov pre znalcov a od roku 2004 je opakovane menovaná ministrom spravodlivosti ako predsedníčka alebo členka komisie na preskúšanie znalcov v tomto odbore. Posudky robí podľa závažnosti, niektoré robí mesiace, pre NAKA napr. aj tri roky. V 2015 robila 15 posudkov, 2016 „len“ 8. Konkrétne v oblasti neodvedenia dane ich robila viacero. Momentálne vyučuje na fakulte ako vysokoškolský pedagóg na Žilinskej univerzite súdne inžinierstvo. Na jej posudky zatiaľ neboli robené žiadne kontra posudky, nevie ani o nejakom pochybení, ani nikdy nebola konfrontovaná iným znalcom na pojednávaní. Skôr bola predvolaná ako znalec k nepravdivým znaleckým posudkom, ktoré mali vypracovať iní znalci. Zatiaľ stále používa tú istú metodiku znaleckej činnosti, aj sa zúčastňuje na fórach znalcov a konferenciách a postupy znalcov v rámci Slovenska sú rôzne, aj sa tomu venovali v článkoch a diskusiách, lebo sú rôzne zadefinovania otázok a z toho vyplývajú odlišnosti. Čo sa týka posudkov na spoločnosti s r.o., tak postup, ktorý tu aplikovala, používa dlhodobo a konštantne, odporúča ho aj v rámci edukácie ostatným znalcom. Znalkyňa nevedela uviesť, či je reparovanie absencie pokladničnej knihy bežné, lebo každý prípad je špecifický. Znalec mnohokrát v trestných veciach nemá postačujúce doklady

a vždy uprednostňuje účtovné a daňové doklady ako tie fyzické doklady. Keby aj ona mala pokladňu, tak ju celú skontroluje a ak tam nájde iný dátum, tak uprednostní dátum z reálneho dokladu. Zvlášť v týchto prípadoch, kedy ide o disponibilitu prostriedkami v určitý deň. Väčšinou čo robila posudky, tak tú pokladničnú knihu obchodné spoločnosti mali a vtedy robí aj tak tú fyzickú kontrolu. Znalkyňa nevedela uviesť, aký bol pohyb na pokladni, nakoľko si to nepamätá a k počtu dokladov sa pre odstup času nevie vyjadriť. Podľa znalkyne má ekonomickú logiku, to čo hovoril obžalovaný a z hľadiska cenotvorby tiež má logiku, že ak má rozkalkulovaný výrobok alebo produkt s nejakou cenou, tak tá cena obsahuje náklady na materiál, mzdy, poistné, tak je jasné, že aj pri realizácií predaja a množstve produktov by mali byť tie náklady udržané takto, takže keď zaplatí všetko na odvody, tak nemá na materiál a naopak. Sú aj podnikatelia, ktorí nezaplatia poistné za celý rok, to len k tomu, čo uvádza obžalovaný. Znalkyňa uviedla, že si nevie predstaviť to, že ak by obžalovaný uhradil poistné za zamestnancov a zamestnávateľa mal by peniaze na úhradu faktúr potrebných na chod spoločnosti, ale tomu sa detailne nevenovala. Ak by platil len odvody, tak by na iné nemal, ale toto nemohla brať do úvahy. Vychádzala zo zadania OČTK, nie z hľadiska ekonomickej logiky. Mali veľa krát na túto tému diskusiu, lebo existujú ekonomicky nevyhnuté výdavky. Ona vypracovala posudok bez ekonomickej úvahy, neskúmala čo sa stane, keď sa niečo zaplatí a iné nezaplatí. Zohľadnila a uviedla tam, koľko percent išlo na exekúcie. Bod zlomu prečo začal úpadok neriešila, nebolo to jej úlohou. Tiež sú tam spomínané pohľadávky, ktoré spôsobili druhotnú platobnú neschopnosť, ale ona ich neriešila, lebo k tomu neboli ďalšie podklady, boli neuhradené, preto netvorili disponibilné zdroje. V akom období už bola spoločnosť v druhotnej platobnej neschopnosti, tak takúto analýzu nerobila, to je iný typ posudku a iné zadanie. Uviedla, že na čo išli výdavky, to je v tabuľke uvedené, ale či sú nevyhnutné, to už záleží od uhla pohľadu. Nevyhnutné z pohľadu, aby firma fungovala. Je potrebné určiť či sa bavíme o firme, ktorá funguje alebo o firme, ktorá nefunguje. Obžalovaný k výpovedi znalkyne uviedol, že majú záujem dať si vypracovať vlastný znalecký posudok, pretože znalkyňa pristúpila k znaleckému posudku zo svojho pohľadu účtovníčky, nie z hľadiska nejakých ekonomických vplyvov. Znalkyňa pracuje na základe objednávky žalobcu, on má právo nechať si vypracovať vlastný znalecký posudok, aby sa na to pozrel znalec ekonóm z ich strany. Svojho znalca zatiaľ nevybrali, nevie kedy bude posudok hotový. Podľa neho si znalkyňa čiastočne odporuje, lebo na jednej strane tvrdí, že spoločnosť bola paralyzovaná, na druhej strane tvrdí, že mala dostatok finančných prostriedkov. Toto považuje za rozporné. Tie prostriedky z predaja nehnuteľnosti získané vo februári 2012, z ktorých mohlo byť poistné podľa znalkyne zaplatené, on nemohol použiť, lebo už dva mesiace nebol konateľom spoločnosti, jediný spoločník - jeho otec ho odvolal z funkcie konateľa. Nakoniec dostal od neho aj výpoveď, lebo zamestnanci tam už neboli. Otec pokračoval ako konateľ spoločnosti a je ním doteraz. Obžalovaný k výsluchu znalkyne ďalej uviedol, že mzdy, ktoré boli vyplácané spoločným pokladničným dokladom z pokladne, boli aj skutočne vyplatené, potvrdenie o tom je na jeho súkromnom účte, kam on peniaze vložil a odtiaľ poslal ďalej zamestnancom. Ďalej uviedol, že posudok je spravovaný veľmi kvalitne, lebo je tam všetko, čo tam má byť. Chcel upozorniť, že spoločnosť mala záujem záväzky plniť. Z posudku je zrejmé, na čo boli finančné prostriedky spoločnosti použité. Chce upozorniť na to, že za obdobie od 7/2011 do 2/2012 bola odvedená suma 14.961,48 eur za zamestnancov a zamestnávateľa. V skutočnosti bolo prostredníctvom exekúcií uhradených oveľa viac. Aj do VZP, a. s. odkiaľ mali exekúcie. Stále to vychádza, že za sledované obdobie uhradili okolo 30.000 eur, teda dlh znižovali. Poistné bolo zaplatené spolu za sledované obdobie 10.829,99 eur, čo predstavuje 40% všetkých príjmov spoločnosti. Prostriedky, ktoré v každom mesiaci v posudku sú uvedené, že boli na konci mesiaca v pokladni, museli ich tam držať a blokovať z dôvodu udržania chodu spoločnosti, pretože keby nezaplatili energie, nešli by stroje, museli rozmýšľať dopredu. Obžalovaný uviedol, že nevedel, či mu odberatelia zaplatia faktúry načas, nevedel či mu zase neobstavia exekučne účet, pretom museli prostriedky držať na pokladni, aby neboli paralyzovaní exekúciami. V Sociálnej poisťovni existuje systém, že tam každú platbu v tom období, v ktorom uviedli variabilný symbol, tak platba bola priradená k najstaršej splatnej pohľadávke. Mali len jeden variabilný symbol. Teda za sledované obdobie, nakoľko boli vo veľkom sklze, nemohli uhradiť prostriedky, lebo ak ich tam aj poslali, tak oni by boli priradené k platbám 4 - 5 mesiacov dozadu. V tom sledovanom období Sociálna poisťovňa nijako nerozlišovala, či ide o poistné za zamestnanca alebo za zamestnávateľa. Oni by to zase priradili ako jednu platbu k pohľadávke, nie ku konkrétnemu poistnému na daný mesiac. Toto vzniklo v rámci druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú popisoval pri svojej výpovedi ako obžalovaný. Prostriedky, ktoré boli v tom čase dostupné, z nich boli schopní zaplatiť odvody, ale nedá sa zo všetkých prostriedkov platiť iba odvody, lebo ak by zaplatili zo všetkých prostriedkov len odvody, tak čo potom. Ako tu vzniklo malé nedorozumenie ohľadom toho aký bol každý

mesiac zostatok na pokladni, ale to sú stále tie isté peniaze a suma stále tá istá, lebo tam občas niečo pribudne a odbudne, to boli jediné disponibilné prostriedky ktorými vedeli udržať chod firmy. Obžalovaný uviedol, že konzultoval s ich účtovníčkou viac krát tú pokladničnú knihu, ona mu povedala, že pri tých malých pohyboch čo mali a ona ich zaúčtovala, tak to je podľa daňových zákonov postačujúce, že pokladničnú knihu netreba. Pokladňa alebo peniaze na pokladni boli tvorené v podstate dvomi spôsobmi. Jeden spôsob, že sem tam firma Favab, s.r.o. zaplatila nejakú faktúru v hotovosti a v 12/2011 už keď prestala výrobná činnosť sa predal nejaký majetok, ale to bolo za pár tisíc eur. On ho nepredával, už nebol konateľ. Najväčšia položka tam bolo predané 8 ročné auto, ale to sa predalo až na konci roka. Ešte by chcel v závere skonštatovať, že naozaj nemali žiadny záujem neplatiť odvody. Vyplýva to aj y posudku, že na čo boli použité firemné finančné prostriedky. Čo sa týka tých miezd, to tiež konzultoval s účtovníčkou, nechceli v hotovosti vyplácať peniaze, tak z pokladne vybral peniaze, vložil ich na svoj účet a z neho to poslal na účty zamestnancom. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil mesačné výkazy poistného za mesiace júl 2011 až december 2011, ktoré spoločnosť odovzdávala Sociálnej poisťovni. Z výkazov okrem iného zistil, že ich vypĺňala svedkyňa I. W.. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil relevantné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, ktorými na podklade odovzdaných výkazov boli predpísané dlžné sumy poistného. Dlžné sumy poistného za zamestnancov boli spoločnosti predpísané rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0411929211-GC04/11 z 8.9.2011 za júl 2011 vo výške 790,61 €, č. 700-0412422111-GC04/11 z 12.10.2011 za august 2011 vo výške 902,27 €, č.700-0412782611-GC04/11 z 10.11.2011 za september 2011 vo výške 820,11 €, č.700-0413116411-GC04/11 zo 07.12.2011 za október 2011 vo výške 698,97 € a č.700-0410027212-GC04/12 z 9.1.2012 za november 2011 vo výške 489,74 €, čo spolu činí 3.701,70 €. Dlžné sumy poistného za zamestnávateľa boli spoločnosti predpísané rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0412782611-GC04/11 z 10.11.2011 za september 2011 vo výške 2.200,16 € č. 700-0413116411-GC04/11 zo 7.12.2011 za október 2011, vo výške 1.874,14 € č. 700-0410027212-GC04/12 z 9.1.2012 za november 2011, vo výške 1.315,22 €, čo spolu činí 5.389,52 Eur, Vyššie uvedené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, boli po právoplatnosti odstúpené na vymáhanie exekučnému úradu O.. Ľ. R. z C., čo vyplýva z oboznámených návrhov na vykonanie exekúcie. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti A., Z..F..P.. súd zistil, že obžalovaný od 15.12.2010 do 16.12.2011 bol jediným konateľom tejto spoločnosti. Vo funkcii ho vystriedal od 17.12.2011 jeho otec L.. A. V., ktorý je ako konateľ evidovaný doposiaľ. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil čítaním výpisy z účtov spoločnosti, daňové priznania, súvahy, ako aj ostatné listinné dôkazy založené vo vyšetrovacom spise. Taktiež oboznámil čítaním správy a relácie na osobu obžalovaného. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nemá žiaden záznam. Ani v registri priestupkov nemá obžalovaný evidovaný žiaden záznam. Z lustrácie v systémoch AVÍZO, STA a súdy vyplynulo, že sa proti obžalovanému žiadne iné trestné stíhanie nevedie. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný je zamestnancom spoločnosti ViHi s.r.o. od 01.11.2016 doposiaľ. Zo správy Mestského úradu S. vyplynulo, že obžalovaný je ženatý, žije s manželkou vo vlastnom rodinnom dome na adrese N. XXX/X, S.. Jeho správanie nikdy nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku a iné údaje k jeho osobe im nie sú známe. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov). Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že skutky uvedené v skutkovej vete výroku o vine sa stali a spáchal ich obžalovaný. Zo spáchania skutku ho jednoznačne usvedčujú okrem vlastnej výpovede aj výpovede vypočutých svedkov, vypracovaný znalecký posudok, ale aj listinné dôkazy založené v spise. Nebolo sporné medzi stranami a vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchmi obžalovaného, svedkov a listinnými dôkazmi, bolo preukázané, že spoločnosť mala v žalovanom období zamestnancov,

ktorým bola povinná zraziť zo mzdy okrem iného poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti a odviesť ho Sociálnej poisťovni. Spoločnosť deklarovala splnenie tejto povinnosti Sociálnej poisťovni tým, že jej pravidelne predkladala mesačné výkazy s vypočítanou výškou poistného, ktoré listiny boli na pojednávaní riadne oboznámené. Ohľadom správnosti týchto výkazov v priebehu konania nevznikli žiadne pochybnosti. Taktiež bolo preukázané, čo obžalovaný ani nespochybňoval, že Sociálnej poisťovni spoločnosť neodviedla splatné poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti za zamestnancov za obdobie júl 2011 až 16.12.2011, čím jej vznikol dlh v celkovej výške 3.701,70 eur. Rovnako bolo preukázané a obžalovaný ani nespochybňoval, že Sociálnej poisťovni spoločnosť nezaplatila poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond za zamestnávateľa za obdobie september 2011 až do 16.12.2011, čím jej vznikol dlh v celkovej výške 5.389,52 eur. O existencii tohto dlhu svedčia aj samotné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne oboznámené. Obžalovaný nespochybňoval a preukázateľne to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra, že v žalovanom období bol jediným konateľom spoločnosti. Nielen z jeho pozície ako jediného konateľa, ale aj z výpovede obžalovaného a svedkyne I. W. jednoznačne vyplynulo, že to bol práve a výlučne obžalovaný, ktorý rozhodoval o tom, ako bude nakladané s finančnými prostriedkami spoločnosti. V posudzovanom prípade to bol obžalovaný, kto ako jediný konateľ - štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzením - bol osobou, ktorá bola oprávnená v mene spoločnosti konať navonok vo všetkých veciach, ktoré sa jej týkajú, teda aj riadiť každodenný a bežný chod spoločnosti. Nepochybne jednou z elementárnych povinností obžalovaného bolo platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, o ktorej povinnosti ako konateľ mal subjektívnu vedomosť, keďže jediný mal prístup k finančným prostriedkom spoločnosti. Samotná spoločnosť pritom deklarovala plnenie odvodovej povinnosti tým, že pravidelne v mesačných intervaloch predkladala Sociálnej poisťovni mesačné výkazy s vypočítanou výškou poistného, ktoré listiny boli na pojednávaní riadne oboznámené. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že spoločnosť v žalovanom období nemohla platiť Sociálnej poisťovni z dôvodu zlej finančnej situácie, tak znaleckým dokazovaním mal súd preukázaný opak, teda že spoločnosť mala v kritickom období na pokladni finančné prostriedky na úhradu svojich záväzkov voči Sociálnej poisťovni v lehote splatnosti. O správnosti záverov znalkyne L.. Z., A.. nemal súd žiadne pochybnosti. Erudíciu tejto znalkyne nakoniec nespochybňoval ani sám obžalovaný. Prezentovanú obhajobu obžalovaného preto súd považoval za účelovú, produkovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. K námietke obžalovaného, že znalkyňa nezohľadnila v posudku nevyhnutné ekonomické výdavky spoločnosti, je treba uviesť, že jej úlohou bolo posúdiť disponibilné zdroje spoločnosti, nie posudzovať opodstatnenosť jednotlivých výdavkov. Keďže súd posudzoval konanie obžalovaného v žalovanom období, je bezpredmetné z jeho strany poukazovať na to, koľko spoločnosť zaplatila na odvodoch do Sociálnej poisťovni od svojho vzniku, teda mimo žalovaného obdobia. Právnická osoba je umelá právna konštrukcia (výtvor právneho poriadku), preto musí mať zákonom stanovený mechanizmus svojho konania, lebo bez fyzických osôb by ako fiktívna osoba nedokázala konať. Konanie zákonom ustanovených fyzických osôb, ktoré konajú v mene právnickej osoby, sa právne považuje za konanie samotnej právnickej osoby. Ide teda fakticky o konanie fyzickej osoby, ktoré však táto fyzická osoba vykonáva v mene právnickej osoby. Vyvodiť trestnú zodpovednosť voči obžalovanému ako fyzickej osoby umožňuje ust. § 128 odsek 8 Trestného zákona, podľa ktorého ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Účastníkom na trestnom čine môže byť aj osoba, ktorá nemá požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná. Obžalovanému treba tiež pripomenúť, že ak sa spoločnosť dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov je povinná všetkých svojich veriteľov (zamestnanci, daňový úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, obchodní partneri a iní) uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak podnikateľ nie je schopný uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb ako aj mzdy svojich zamestnancov, musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti, prípadne svoje podnikanie ukončiť. K právnej kvalifikácii oboch skutkov

Neodvedenie dane a poistného Podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona (Neodvedenie dane a poistného), kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Podľa § 277 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu. Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Objektom tejto skutkovej podstaty trestného činu je záujem štátu na zákonnom a riadnom odvádzaní daní a poistného. Ide v podstate o určitý druh sprenevery, keď prostriedky, ktoré má určitá osoba vo svojej dispozícii, nepoužije tak, ako to predpokladá zákon (neodvedie ich do zákonom definovaného rozpočtu resp. fondu), ale s nimi naďalej disponuje. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Podľa § 277 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu (presahujúcom sumu 2.660 eur). Konštrukcia tejto skutkovej podstaty okrem iných obligatórnych znakov v sebe zahŕňa aj motív (v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech) ako súčasť subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa - § 15 Trestného zákona. Podľa konštantnej judikatúry sa tohto trestného činu môže páchateľ dopustiť iba v prípade, že zrazil príslušné čiastky z hrubej mzdy zamestnanca a tieto neodviedol príslušnému príjemcovi napriek tomu, že mal dostatok prostriedkov na ich úhradu. V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v bode 1/ skutkovej vety výroku o vine rozsudku napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, lebo obžalovaný v žalovanom období po dobu niekoľkých mesiacov vo väčšom rozsahu (3.701,70 eur) zadržal a neodviedol Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil zamestnancom podľa zákona, hoci spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na ich úhrady. Nezaplatenie dane a poistného Podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Objektom tejto skutkovej podstaty trestného činu je záujem štátu na včasnom zaplatení dane, poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Ide o trestnoprávny postih za nesplnenie záväzku, ktorý vyplýva z príslušných daňových zákonov a zákonov o sociálnom poistení, zdravotnom poistení a dôchodkovom sporení. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ nezaplatí daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie v lehote splatnosti, ktorá je určená zákonom. V danom prípade páchateľ nekoná to, čo mu zákon prikazuje, teda neplní svoju zákonnú povinnosť zaplatiť splatnú daň alebo poistné. Rozhodujúcim pre posúdenie trestnej zodpovednosti bude určenie splatnosti dane resp. poistného. Čo sa týka poistného, ide o poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné "v deň určený na výplatu príjmu" zamestnanca - porovnaj § 143 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 17 ods. 1 zákona NR SR č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom

sporení v znení neskorších predpisov, kde platí analogická situácia ("v deň splatnosti poistného podľa osobitného predpisu"). Páchateľom tohto trestného činu bude špeciálny subjekt - platiteľ dane, platiteľ poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie - spravidla zamestnávateľ resp. jeho štatutárny orgán, ktorý v uvedenom zmysle rozhodol. Ide o úmyselný trestný čin, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj na okolnosť, že ide o nezaplatenie dane, poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú splatné. Predpokladom trestnej zodpovednosti je solventnosť platiteľa dane. V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v bode 2/ skutkovej vety výroku o vine rozsudku napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný ako konateľ spoločnosti v žalovanom období vo väčšom rozsahu (5.389,52 Eur) nezaplatil za zamestnávateľa splatné poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, hoci spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na ich úhrady. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania tohto skutku, jeho následkov, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd jeho konanie v oboch skutkoch ako konanie v nepriamom úmysle, lebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že nebol preukázaný motív, ktorý je zákonným znakom trestného činu neodvedenia dane a poistného, lebo on nikdy nemal úmysel zadovážiť sebe alebo inému konaním opísaným v bode 1/ výroku o vine rozsudku neoprávnený prospech, opak je pravdou. Prospech z konania obžalovaného mala samotná spoločnosť, ktorá ušetrené peniaze z neodvedeného poistného použila na iný účel, v tom čase na škodu svojho veriteľa - Sociálnej poisťovne.

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V tomto prípade zo zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s trestnou sadzbou 3 až 8 rokov. Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že pred spáchaním činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona). Naopak mu priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona), keďže súd jeho konanie posúdil ako konanie v jednočinnom súbehu. Pri viacčinnom súbehu by túto priťažujúcu okolnosť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné priznať. V konečnom súčte tak tak bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti vyrovnaný (1:1), preto sa súd pohyboval pri výmere trestu odňatia slobody v celom rozpätí od 3 rokov do 8 rokov. Pri určení druhu trestu bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. A keďže horná hranica v tomto prípade predstavuje 8 rokov, bolo nutné ukladať trest odňatia slobody. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody potom súd v rámci zákonnej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici vo výmere 3 rokov. S poukazom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy, ktorú súd hodnotí v kontexte svojich zistení pozitívne, dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na primerane dlhú skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Za stavu veci a zákonu zodpovedajúcu v tomto prípade považoval skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, teda blízko dolnej hranice zákonného rozpätia, počas ktorej bude mať obžalovaný dostatok času na to, aby potvrdil, že u neho skutočne išlo o exces. Zároveň mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, keďže uloženie aspoň jednej povinnosti alebo jedného obmedzenia je povinnosťou súdu, pokiaľ výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Pri výmere trestu resp. skúšobnej doby na samých dolných hraniciach súd zohľadnil okrem vyššie uvedených skutočností aj čas, ktorý uplynul od spáchania oboch skutkov a skutočnosť, že konanie na prvostupňovom súde sa vedie už dva a pol roka bez toho, aby mal na tom obžalovaný vinu. Táto okolnosť však nebola natoľko významná, aby ju súd zohľadnil aplikáciou ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa § 61 odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 odsek 6 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo ods. 3 a trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a ods. 2 alebo ods. 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2. Súd zároveň obžalovanému obligatórne (povinne) uložil trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť vo výmere 6 rokov, lebo uloženie tejto sankcie (vrátene jej min. výmery) vyplýva priamo z vyššie cit. ust. § 61 odsek 6 Trestného zákona. Takto uložené tresty, v ich vzájomnom súhrne, považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutkov za dostatočné a spravodlivé, zodpovedajúce potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktoré zároveň budú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K absencii výroku o náhrade škody V posudzovanom prípade súd poškodenú Sociálnu poisťovňu podľa § 256 odsek 3 Trestného poriadku nepripustil na hlavné pojednávanie (len) s uplatneným nárokom na náhradu škody, nakoľko si podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku uplatnila taký majetkový nárok, ktorý nie je nárokom na náhradu škody uplatniteľným v tzv. adhéznom konaní (súd o ich priznaní nerozhoduje ani v konaní podľa Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov). Nárok štátu na zaplatenie poistného per se nie je nárokom na náhradu škody trestným činom, ale nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona, a to konkrétne § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Povinnosť uhradiť dlh na poistnom teda nie je možné v žiadnom prípade zosobniť voči štatutárnemu orgánu právnickej osoby - obchodnej spoločnosti. Povinnosť odviesť alebo zaplatiť daň a poistné nie je možné zamieňať s trestnou zodpovednosťou za neodvedenie alebo nezaplatenie dane a poistného. Rešpektujúc judikatúru Najvyššieho súdu SR je potrebné konštatovať, že aj keď s poukazom na ustanovenie § 128 odsek 8 Trestného zákona bolo možné voči obžalovanému vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie vyššie uvedených trestných činov, neznamená to, že aj zákonná povinnosť spoločnosti A., Z..F..P.. - právnickej osoby zaplatiť poistné sa tak automaticky stáva povinnosťou obžalovaného (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2012, sp. zn. 6 Tdo 62/2011). S poukazom na vyššie uvedené nebolo možné obžalovanému ako fyzickej osobe uložiť povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu (§ 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona). Rovnako mu nebolo možné uložiť ani povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh (§ 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona), lebo nejde o dlh obžalovaného ako fyzickej osoby, ale o dlh spoločnosti ako právnickej osoby, ktorý si navyše Sociálna poisťovňa od tejto spoločnosti už aj exekučne vymáhala.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.