Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/189/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: I., G..M..B.., G. G. C. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Peter Neštepný, advokát, so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: V.. Z.. D. I., U. H. S.Á. X. XX, XXX XX H., T.. XX.XX.XXXX, právne zastúpená: Ivan Mjartan, bytom Drotárska cesta 56, 811 02 Bratislava, v konaní o vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 454,00 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 19. septembra 2017, č.k. 20C/39/2016-40, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 454 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.10.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia predmetnej sumy domáhal na tom skutkovom základe, že si žalovaná u neho objednala servisné úkony (odstránenie vád/oprava spotrebiča po uplynutí záručnej doby) na spotrebiči: Y. X. W. (ďalej len "kávovar") v rozsahu bližšie špecifikovanom vo Q. Č..: XXXXXXX zo dňa 24.10.2014 na 454 eur splatnej dňa 07.11.2014. Žalobca uviedol, že servisné úkony vykonal a splnil tak všetky svoje povinnosti podľa ústne uzavretej zmluvy o dielo. Žalovaná ako objednávateľ svoju povinnosť zaplatiť za cenu diela nesplnila. Kávovar, na ktorom boli dňa 24.10.2014 vykonané servisné úkony boli žalovanej odovzdané vo funkčnom stave. Následne boli na žiadosť žalovanej na spotrebiči vykonané žalobcom ďalšie servisné úkony dňa 13.11.2014, 107.01.2015 a 11.03.2015, ktoré boli vyhodnotené ako opravy v záručnej dobe poskytnutej v zmysle § 654 Občianskeho zákonníka na pôvodnú opravu. Nakoľko žalovaná za servisné úkony zo dňa 24.10.2015 nezaplatila, bola jej 10.08.2015 odoslaná predžalobná upomienka. Žalovaná na predžalobnú upomienku reagovala formou mailu zo dňa 13.08.2015 s tým, že úhradu ako takú neodmieta, len žiada posunúť splatnosť faktúry na september 2015. Žalobca žalovanej vyhovel a splatnosť faktúry predĺžil do 30.09.2015. Žalovaná však do dnešného dňa dlh nezaplatila a keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok zaplatiť faktúru v dohodnutej dobe splatnosti, dostala sa tak do omeškania so splnením peňažného záväzku. Žalobca si preto voči žalovanej uplatnil nárok na príslušný úrok z omeškania vo výške určenej v súlade s právnymi predpismi platnými v čase vzniku omeškania.

3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 20C/39/2016-19 zo dňa 26.05.2016 proti ktorému podala žalovaná odpor, ktorým bol platobný rozkaz rozhodnutím č.k. 20C/39/2016-29 zo dňa 29.07.2016 zrušený. Žalovaná v podanom odpore poukázala na to, že v návrhu žalobcu sa zámerne už v bode II. obchádza zásadný fakt, že oprava bola objednaná začiatkom júla 2014. Kávovar bol vrátený po vyše tri a pol mesiacoch. Uviedla, že faktúra z 24.10.2014 by mohla byť akceptovaná, ak by sa opravovaná závada na prístroji neobjavila znova, po dva a pol týždni. Ďalšie servisné úkony, vždy po niekoľkých týždňoch čakania na technika mali stále po niekoľkých dňoch rovnaký výsledok - kávovar prestal byť funkčný. Servisné výkazy - reklamačné, nezobrazujú v plnom rozsahu skutočné fakty. Technici spoločnosti I. mali byť u žalovanej okrem preukázaných zápisov viac ako dvadsaťkrát. Uviedla, že vždy odblokovali sparovaciu jednotku prístroja a vždy po dvoch týždňoch sa proces opakoval. Vzhľadom na mnohonásobné reklamačné opravy považovala faktúru za neopodstatnenú, rovnako ak aj celý návrh. Nakoľko sa po dvoch rokoch technický stav kávovaru od júla 2014 vôbec nezmenil - opravu teda žalovaná nepovažuje za vykonanú. Poukázala na skutočnosť, že za spomínané dva roky bol kávovar schopný prevádzky len minimálne. Fakturáciu, jej výšku, ani zmysel nebol žalovanou nikdy uznaný. Informácia v prílohe o jej odložení na september 2015 spočívala len v očakávaní znovu sa opakujúcej, tej istej závady. Navrhla, aby súd platobný rozkaz zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Dňa 19.9.2017 prebehlo na súde prvej inštancie pojednávanie, na ktorom žalobca špecifikoval, že sa domáha zaplatenia ceny diela, opravy kávovaru, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Uviedol, že oprava kávovaru bola vykonaná dňa 24.10.2014. Žalovaná podpísala servisný výkaz, potvrdzujúc, že úhradu vykoná bankovým prevodom so splatnosťou 07.11.2014. Žalovaná v lehote splatnosti sumu nezaplatila a po uplynutí tejto lehoty si uplatnila voči žalobcovi nároky z vád opravy, ktoré boli riešené v zmysle servisných výkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Posledný úkon bol vykonaný dňa 11.03.2015, kde sa v servisnom výkaze konštatuje, že doba záruky už uplynula, pričom posledný úkon - servisný výkaz potvrdzuje, že kávovar bol plne funkčný, preto nemožno súhlasiť s obranou žalovanej prezentovanou v odpore. Žalobca uviedol, že žalovaná v mailovej komunikácii zo dňa 13.08.2015 požiadala o posúdenie oprávnenosti výšky faktúry a posunutie splatnosti faktúry na september 2015 a to podľa rozhodnutia žalobcu. Žalobca žalovanej vyhovel a splatnosť faktúry si uplatňuje až od 01.10.2015. Poukázal na § 560 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalovaná ani nemala právo domáhať sa odstránenia vád opravy, keďže cenu za opravu neuhradila v stanovenej lehote, t. j. do 07.11.2014, pričom sama uvádza v odpore, že vada sa objavila až po dva a pol týždni po uplynutí lehoty splatnosti faktúry. Napriek tomu žalobca prístroj opravoval a aj nakoniec opravil. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobe vyhovieť. Na otázku súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetný prístroj nebol nový, nejednalo sa o opravu v záručnej lehote nakoľko išlo o kávovar z 2006 a jednotlivé opravy boli posúdené platený servis. Servisné výkazy tak ako bol prístroj opravovaný sú založené v spise z čoho má kópie rovnako žalovaná. Úhrada bola účtovaná v zmysle servisného výkazu zo dňa 24.10.2014 a ďalšie opravy, ktoré potom nasledovali už žalobcom účtované neboli. Od marca 2015 závady nahlásené neboli. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že posúdením výsledkov vykonaného dokazovania a to listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by vzniknuté vyfakturované položky neboli oprávnené, resp. že oprava vykonaná nebola, práve naopak, je nesporné, že oprava kávovaru vykonaná bola a následne vystavená faktúra za opravu vo výške 454 eur. Rovnako bolo nesporné, aj to, že následne boli vykonané ďalšie opravy o čom boli v súdnom spise založené listinné dôkazy. Žalovaná svoju obranu zamerala len na tvrdenia, že sa prístroj opakovane kazil, táto skutočnosť však podľa názoru súdu prvej inštancie nemala vplyv na uplatenú istinu aj s prihliadnutím, že žalobca následné opravy vykonával bezplatne, až do marca 2015, od kedy už ďalšiu závadu žalovaná nenahlásila. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vl. nariadenia č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Uviedla, že kávovar nebol opravený 24.10.2014, ale odvezený do servisu v júli 2014, teda bol v servise tri a pol mesiaca. Všetky následne vykonané opravy v záručnej dobe nepriniesli žiadaný výsledok. Napriek uvedeným dátumom servisných úkonov, bolo ich omnoho viac, faktúra z 24. 10. 2014 bola neoprávnená, pretože tá istá závada sa opakovala cyklicky a kávovar sa nedal používať.

Podľa zmluvy o dielo bolo nemožné akceptovať tento stav. Išlo o tie isté znova sa opakujúce závady a požadovanie úroku z omeškania, tak ako zaplatenie samotnej faktúry za nevykonanú prácu, považuje žalovaná za neprípustné. V ďalšom uviedla, že podpísanie servisných výkazov bolo jej povinnosťou, avšak nie je pravda, bez ohľadu na servisný výkon, že bol kávovar funkčný. Tá istá závada sa opakovala a kávovar sa nedal používať. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že prístroj opravil, nakoľko sa pôvodná závada následne opakovala znova a znova, čiže oprava nebola vykonaná. Prístroj nebol za celé 2 roky opravený a fungoval v minimálnom časovom rozmedzí. Išlo o tú istú závadu a ten istý problém, ktorý žalobca nebol schopný opraviť. Zmluva o dielo tak nebola naplnená. Po dvoch rokoch bol kávovar v tom istom stave, ako pred objednaním prvej opravy. Sparovacia jednotka prístroja bola technikmi žalobcu iba silovo vytiahnutá a opakovane sa zasekávala.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že z formálneho hľadiska mala žalovaná možnosť predniesť skutočnosti na svoju obranu na pojednávaní konanom dňa 19.9.2017, na ktoré, hoci riadne predvolaná, sa nedostavila bez včasného ospravedlnenia. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie musel vychádzať výlučne z tvrdení žalovanej, ktoré boli súčasťou súdneho spisu. S poukazom na § 296 a § 366 písm. d) C.s.p., iné - nové - tvrdenia, ktoré uvádza žalovaná v odvolaní sú irelevantné a súd naň v odvolacom konaní nemôže prihliadnuť. Z materiálneho hľadiska sa súd prvej inštancie dostatočne vyrovnal s tvrdeniami žalovanej, a po zvážení dôkazov dospel k vecne správnemu rozhodnutiu. Právny rámec zmluvného vzťahu žalobcu a žalovanej a z toho vyplývajúci právny dôvod uplatneného nároku je zrejmý - mimo záručná, t. j. odplatná oprava, ktoré vady boli na základe reklamácií odstraňované. Po marci 2015 žiadna vada reklamovaná u žalobcu už nebola a preto žalovaná nemôže po uplynutí záručnej doby tvrdiť, že vada sa opakovala respektíve stále pretrvávala. Jej práva z vád, ak by aj takéto vady boli, neuplatnením v záručnej dobe zanikli. Skutkový aj právny stav v konaní pred súdom prvej inštancie bol bezpochybne preukázaný.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. V danej veci bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o oprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa cit. ustanovenia, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia (§ 652 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade zmluvy o oprave veci, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil (§ 653 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov (§ 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy (§ 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania (§ 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

10. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia ceny diela - opravy kávovaru, vo vlastníctve žalovanej. Oprava kávovaru bola vykonaná dňa 24.10.2014 a žalovaná podpísala servisný výkaz, v ktorom potvrdila, že úhradu tejto opravy vykoná bankovým prevodom so splatnosťou 07.11.2014 (išlo o pozáručný servis kávovaru, ktorý bol zakúpený ešte v roku 2006, a teda išlo o opravu odplatnú v zmysle zmluvy o oprave veci uzavretej podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka ). Z dôvodu opätovného vyskytnutia vád na kávovare, boli na žiadosť žalovanej na tomto spotrebiči vykonané žalobcom ďalšie servisné úkony, a to dňa 13.11.2014, 10.01.2015 a 11.03.2015, ktoré boli vyhodnotené ako opravy v záručnej dobe poskytnutej v zmysle § 654 Občianskeho zákonníka na pôvodnú opravu (t.j. jednalo

sa o odstraňovanie vád prvotne vykonanej opravy podľa § 653 ods. 1 v spojení s § 654 ods. 1 a § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu boli tieto následné servisné úkony bezodplatné (žalovanej totiž vznikol nárok na bezplatné odstránenie vady vykonanej opravy kávovaru - § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Posledná oprava - servisný úkon žalobcu na predmetnom kávovari bol vykonaný dňa 11.3.2015. V servisnom výkaze o tomto úkone bolo potvrdené, že kávovar bol po vykonanom servisnom úkone plne funkčný. Od tohto dátumu (marec 2015) ďalšie závady na kávovare resp. nárok zo zodpovednosti za vady vykonanej servisnej opravy žalobkyňou (vo vzťahu k žalobcovi) uplatnený nebol. Je teda zrejmé, že záručná doba na uplatnenie nárokov z vád z poslednej vykonanej opravy začala žalovanej plynúť v marci 2015 (11.3.2015) a táto uplynula dňom 11.6.2015 (podľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola záručná doba 3 mesačná). Ak si potom žalovaná v tejto lehote (od 11.3.2015 do 11.6.2015 - záručnej dobe plynúcej od poslednej opravy) vo vzťahu k žalobcovi neuplatnila niektorý z nárokov podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka (teda nárok na bezplatné odstránenie vady vykonanej opravy, alebo nárok na primerané zníženie ceny opravy, resp. právo na zrušenie zmluvy z dôvodu opakovaného sa vyskytnutia tej istej vady), jej právo zo zodpovednosti za vady vykonanej opravy márnym uplynutím tejto 3 mesačnej lehoty zaniklo. Z týchto dôvodov neobstojí odvolacia argumentácia žalovanej, že kávovar je i doposiaľ nefunkčný, resp. že sa tá istá vada na ňom i naďalej vyskytuje, keďže si žalovaná v záručnej 3 mesačnej dobe plynúcej od poslednej opravy (teda v lehote od 11.3.2015 do 11.6.2015) žiadny nárok zo zodpovednosti za vady vykonanej opravy voči žalobcovi už neuplatnila. Žalovaná teda napriek svojmu tvrdeniu, že sa vada i po poslednej oprave (z marca 2015) na kávovari opätovne vyskytuje, toto žalobcovi nijako neoznámila, resp. z tejto skutočnosti si už neuplatňovala žiadne ďalšie nároky zo zodpovednosti za vady vykonanej opravy podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka (napr. nárok na primerané zníženie ceny opravy príp. zrušenie zmluvy). Nepostačovalo teda, že žalovaná tvrdí, že dovtedy opravované vady sa i po poslednej oprave z 11.3.2015 opätovne na kávovare vyskytli a preto nepovažuje opravu za doposiaľ vykonanú, ale žalovaná bola opätovne povinná si v tomto smere voči žalobcovi uplatniť niektoré z do úvahy pripadajúcich nárokov zo zodpovednosti za vady (buď opätovnú bezplatnú opravu, resp. z dôvodu opätovného sa vyskytovania tej istej vady mohla žiadať skôr primerané zníženie ceny opravy alebo zmluvu o oprave veci zrušiť), a to v lehote do 11.6.2015. Uvedené platí najmä za stavu, kedy zo servisného výkazu z poslednej opravy sama svojim podpisom potvrdila, že kávovar bol po tomto vykonanom servisnom úkone plne funkčný. Neobstojí preto námietka žalovanej, že kávovar je doposiaľ nefunkčný resp. že sa vada na ňom i naďalej vyskytuje, keďže si v súvislosti s týmto, žiaden nárok zo zodpovednosti za vady vykonanej opravy v záručnej dobe (ktorá je dobou prekluzívnou, z dôvodu ktorého jej márnym uplynutím práva zo zodpovednosti za vady zanikajú) u žalobcu neuplatnila, najmä za stavu, kedy po posledne vykonanej oprave potvrdila, že prevzala od žalobcu plne funkčný kávovar. Nakoľko zmluva o oprave veci je odplatným právnym úkonom, t.j. zhotoviteľ má právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu veci (§ 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka), žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny opravy veci v žalovanej výške. Nakoľko žalovaná túto cenu vykonanej opravy doposiaľ neuhradila, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak ju na jej zaplatenie napadnutým rozsudkom zaviazal. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o príslušenstve žalovanej pohľadávky, keď sa žalovaná dostala do omeškania s platením ceny opravy, a to dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry (splatnosť faktúry žalobca po dohode so žalovanou určil (predĺžil) na deň 30.9.2015), t.j. dňom 1.10.2015. Od tohto dňa tak bola žalovaná povinná uhradiť žalobcovi i príslušný úrok z omeškania.

11. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).