Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-817-2010.pdf
PDF · 72.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/817/2010
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: S.. J. Y., V.. XX.XX.XXXX, P.: P. XXX/X, Q., v konaní zast. JUDr. Ján Čisár, advokát, so sídlom: Kukučínova 23, 040 01 Košice, proti povinnému: Y. P., V.. XX.XX.XXXX, P.: X. V. X., XXX XX X. V. X., na vymoženie pohľadávky vo výške 1.500,- Eur s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ján Ondáš, Exekútorský úrad so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, sp. zn. EX 1358/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,29 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 030539 * zo dňa 26.08.2010 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, so sídlom: Mlynárska 16, 040 01 Košice.
2. Dňa 14.06.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a rozhodnutie o trovách exekúcie.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243b ods. 2 a 3 neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd mal z predložených majetkových lustrácii povinného za preukázané, že povinný nevlastní nehnuteľnosti, nevlastní motorové vozidlá, nemá vedený účet v banke a v súčasnosti je bezdomovec. Z výpisu z Centrálneho registra exekúcii má súd za preukázané, že ku 05.06.2018 bolo voči povinnému vedených deväť ďalších exekučných konaní. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
7. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. je nemajetný, a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 54,82 Eur, z toho odmenu 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 12,50 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 9,13 Eur.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi odmenu podľa doterajších predpisov.
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
16. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
17. Súdny exekútor podaním zo dňa 11.06.2018, postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej sume 33,19 Eur a DPH vo výške 6,64 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň jeden úkon, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
18. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 11,25 Eur, za lustrácie ISEB vo výške 0,25 Eur, za lustrácie REGOB vo výške 0,30 Eur a súčinnosť s bankami vo výške 0,70 Eur. Súd má z priložených doručeniek za preukázané hotové výdavky za poštovné vo výške 10,80 Eur. Súd nemal za preukázané doručovanie vrátenia poverenia. Vznik a výšku zvyšných hotových výdavkov mal súd za preukázanú z jednotlivých lustrácii nachádzajúcich sa v súdnom spise.
19. Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 54,29 Eur, z toho odmena 33,19 Eur a náhrada hotových výdavkov vo výške 12,05 Eur a 20 % DPH z celých trov (základ dane 45,24 Eur), t.j. 9,05 Eur.
20. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platcom DPH a na základe tejto skutočnosti mu súd môže priznať uplatňovanú DPH.
21. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods.
1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
22. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.