Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/163/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151 proti žalovanej I. O., B.. XX. XX. XXXX, C. X, XXX XX X. X., o zaplatenie 443,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 443,66 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 29. 07. 2016 až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., u ktorého došlo v priebehu konania ku zmene obchodného mena na Stredoslovenská distribučná, a.s., sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 10. 08: 2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 443,66 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 29. 07. 2016 z titulu neoprávneného odberu v zmysle § 46 ods. 2 Zákona o energetike č. 251/2012 Z. z.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, písomným vyjadrením žalovanej, výpoveďou zástupcu žalobcu, svedeckou výpoveďou J. C. - kontrolóra neoprávnených odberov žalobcu, korešpondenciou strán, fotodokumentáciou elektromeru žalovanej, protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny, faktúrou za neoprávnený odber a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste X. X., C. X. Z týchto dôvodov jej vyfakturoval za neoprávnený odber elektriny faktúrou č. 9161005158 splatnou dňa 28. 07. 2016 žalovanú sumu 443,66 Eur. Túto neuhradila. Z týchto dôvodov žiadal žalobe vyhovieť. Spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom elektriny bol vykonaný v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2014 a nárok vyplýva z ustanovenia § 46 ods. 2 Zákona o energetike č. 251/2012 Z. z.

5. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor doručený tunajšiemu súdu dňa 27. 12. 2017.

6. V tomto uviedla, že nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom. Fotodokumentácia vyhotovená žalobcom je podľa jej názoru nehorázny podvrh. V protokole o neoprávnenom odbere je miesto na podpis svedka. Pri tomto úkone podľa jej vedomostí bol prítomný domovník spoločenstva vlastníkov bytov pán X., pričom jeho podpis na dokumente nefiguruje. Ďalej uviedla, že je prinútená sa dať zastupovať odborníkmi pracujúcimi v právnickej ako aj v ekonomickej a technickej sfére. K odporu pripojila prípis nazvaný Stanovisko k neodôvodnenému prerušeniu dodávky elektrickej energie, ktorého obsahom bol jej nesúhlas so zistením neoprávneného odberu na je odbernom mieste.

7. K vyjadreniu žalovanej žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 20. 02. 2018 uviedol, že zabezpečí účasť svedka, ktorý zistil a riešil neoprávnený odber, pričom trval na tom, že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému odberu, ktorým je v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľ elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 39 ods. 13 a § 36 od 2 písm. b) a c) citovaného zákona. Pripojil rozhodnutia Krajského súdu Žilina v obdobných veciach ako aj Okresného súdu Prievidza, z ktorých vyplýva, že u neoprávneného odberu sa jedná o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, z ktorej sa nemožno vyviniť. Ďalej podrobne popísal spôsob výpočtu fakturovanej sumy z titulu náhrady škody. K námietke nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na jeho strane uviedol, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 3 Zákona o energetike č. 251/2012 Z. z., keď je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Pokiaľ je zistený neoprávnený odber, jedná sa o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti žalobcu z prenosovej sústavy, ale nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Škoda potom vzniká na strane žalobcu, ktorý musí dodávateľovi elektriny uhradiť elektrinu, ktorá nebola zúčtovaná žiadnemu odberateľovi. Ako dôkaz pripojil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 27. 11. 2015, ktorým boli schválené tarify za prístup do distribučnej sústavy pre žalobcu ako regulovaný subjekt ako aj cenník nákladov spojený so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny pre rok 2016 (č. l. 61 spisu).

8. Žalovaná podaním zo dňa 07. 05. 2018 naďalej zotrvávala na svojom tvrdení, že fotodokumentácia zo strany žalobcu bola zmanipulovaná. Táto jej na jej žiadosť nebola zo strany žalobcu predložená. Navrhla vypočuť svedka, ktorý potvrdí túto skutočnosť a ktorého účasť zabezpečí. Dňa 08. 07. 2016 sa v čase odpojenia od elektrickej siete nenachádzala v byte a nevie, kto danú činnosť uskutočňoval a dokumentoval.

9. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 27. 06. 2018. Deň pred pojednávaním žalovaná doručila súdu podanie zo dňa 25. 06. 2018, v ktorom oznámila, že nie je právne zdatná a vzhľadom na svoju sociálnu situáciu požiadala o pomoc CPP, ktoré jej dosiaľ neustanovilo právneho zástupcu. Z týchto dôvodov žiadala pojednávanie odročiť.

10. Súd odročil pojednávanie na deň 05. 09. 2018 s tým, že žalovaná bola vyzvaná, aby zabezpečila účasť svedka domovníka X..

11. Dňa 04. 09. 2018 žiadala žalovaná opätovne o odročenie pojednávania a ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu, že požiadala CPP o poskytnutie právnej pomoci, ale o jej nároku nebolo rozhodnuté. K žiadosti pripojila žiadosť o poskytnutie právnej pomoci s razítkom prevzatia CPP až dňa 20. 08. 2018.

12. Predmetom sporu bolo zaplatenie náhrady škody z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie.

13. Nebolo sporné, že medzi stranami v spore nebol zmluvný vzťah a nárok žalobcu vyplýval zo špeciálnej právnej úpravy Zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. Nejednalo sa teda o spotrebiteľský vzťah, ktorý by spĺňal kritéria uvedené v § 52 a nasledujúcich O. z.

14. Uvedená skutočnosť má potom vplyv na postup súdu, kedy nebol povinný aplikovať ustanovenia druhej hlavy Civilného sporového poriadku prvého dielu týkajúceho sa spotrebiteľských sporov.

15. Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

(3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

16. Citovaná právna úprava odročenia pojednávania má za úloh zabrániť obštrukciám zo strany účastníkov, ktorí využívajú na opakované odročovanie pojednávania a eliminovaniu zneužívania voľby zástupcu ako dôvodu na odročenie pojednávania. Takýto dôvod prichádza najmä do úvahy z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na strane sporu, čo nebol dôvod tvrdený žalovanou. Táto poukazovala najmä na svoje osobné majetkové pomery. O tom, že sa mieni dať zastúpiť osobou práva znalou, oznámila súdu už v podaní písomného odporu, t. j. v decembri 2017. Od tej doby mala dostatok času požiadať Centrum právnej pomoci u ustanovenie zástupcu v konaní. Nejednalo sa o právne ani skutkovo náročný spor, pričom svoju procesnú obranu žalovaná opakovane uplatnila v písomných podaniach. Mala možnosť sa dostaviť na pojednávanie, vyjadriť sa vo veci, zabezpečiť a predložiť súdu dôkazy, čo neurobila. Hoci žiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 27. 06. 2018 z dôvodu, že požiadala centrum právnej pomoci o ustanovenie zástupcu, v skutočnosti tento úkon urobila až 20. 08. 2018.

17. Žaloba došla na súd 10. 08. 2017.

18. Súd potom tento dôvod nepovažoval za dôvodné odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP.

19. Zároveň žalobkyňa neuviedla telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú jej bolo možné oznámiť, ako súd o jej návrhu na odročenie pojednávania rozhodol vzhľadom ku krátkosti času do termínu pojednávania.

20. Z uvedených dôvodov súd konal v jej neprítomnosti a vychádzal z dôkazov, ktoré prezentovali obe strany v konaní do rozhodnutia vo veci samej.

21. Svedok J. C. uviedol, že pracuje ako kontrolór neoprávnených odberov u žalobcu 25 rokov. Vždy chodievajú dvaja. Protokol neoprávneného odberu pripojený k žalobe podpísal jeho kolega, ktorý u nich už nepracuje a s ktorým bol spolu na danom odbernom mieste. Zistil, že zo stupačkovej svorkovnice v rozvádzačovej skrini na chodbe bola vedený vodič mimo merania priamo do bytu žalovanej. Túto situáciu sfotodokumentovali. Elektrický kábel bol vedený zo skrine elektrického rozvádzača do susednej skrine, kde sa nachádzajú rozvádzače teplej vody a následne cez prederavenú stenu do bytu žalovanej. Ďalej svedok uviedol, že následne žalovaná uzatvorila zmluvu o dodávke elektrickej energie s iným dodávateľom elektrickej energie, ktorým je Slovenský plynárenský priemysel. Aj pre tento subjekt vykonávajú zisťovanie neoprávneného odberu. Minulý mesiac ich požiadal o odpojenie odberného miesta pre nezaplatenie elektriny žalovanou. Bol sám osobne na mieste samom. Žalovaná odmietla odpojenie odberného miesta.

22. Ďalej svedok uviedol, že v čase zistenia neoprávneného odberu, t. j. 08. 07. 2016, premeral napätie v kábli a zistil, že bol pod prúdom, t. j. aktívny. Daný stav má za následok, že ak si takýto odberateľ zhodí istič, tak stopercentný odber ide mimo elektromeru. Pokiaľ si istič ponechá, ide 50 % mimo elektromeru.

23. Podľa § 39 ods. 13 zákona 251/2012 Z. z. akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

24. Podľa § 36 ods. 2 písm. c) zákona 251/2012 Z. z. odberateľ elektriny v domácnosti je povinný spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy,

25. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

(2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie mimo určené meradlo do jej bytu, ktorá skutočnosť bola preukázaná fotodokumentáciou, protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie ako aj svedeckou výpoveďou zamestnanca žalobcu.

27. Tvrdenie žalovanej, že fotodokumentácia žalobcu je podvrh, nebolo preukázané.

28. Okresný súd obdobne ako napr. Krajský súd v Žiline v konaní 10Co/100/2015 konštatoval objektívny charakter zodpovednosti odberateľa za to, že na jeho odbernom mieste nedôjde k nedovolenej manipulácii s meracím zariadením, ako aj neexistenciu povinnosti dodávateľa prizývať ku kontrole meracieho zariadenia samotného odberateľa alebo iné nezainteresované osoby.

29. Vecná aktívna legitimácia žalobcu v konaní vyplýva z ustanovenia § 3 písm. b) bod 3 zákona 251/2012 Z. z., ktorú skutočnosť preukázal aj pripojeným listinným dôkazom - rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako aj výpisom z obchodného registra.

30. Výška škody nebola v konaní sporná. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

31. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z., keď do omeškania sa dostala žalovaná po doručení faktúry v súlade s ustanovením § 563 O. z.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 podľa zásady úspechu v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).