Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-128-2013.pdf
PDF · 124.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/128/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Szabóovej a prísediacich Ľudovíta Šindelára a Mgr. Marty Obšasníkovej v trestnej veci obžalovaného L. B. R. F.., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona s časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné, dňa 05.09.2018 na hlavnom pojednávaní v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1 L. B., O.. XX.XX.XXXX X. Y., Z. V. G., P. XXX/X, Z.. Č.. X. X.Ä. X. Ú. V.,
X. R. B., E.. P., O.. XX.XX.XXXX X. Z., Z. V. M. XXX, X. Z. Ž., O.. XX.XX.XXXX X. Y., Z. V. B., M. C.., Č.. P.. XXXX,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, že
Obžalovaný L. B. v bode 1/
ako konateľ spoločnosti H&H Partnership, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 3, IČO 43 930 298 (ďalej len „HHP“) pod zámienkou vylákania provízie od Českej poisťovne - Slovensko a.s., Plynárenská 7/C, Bratislava (nástupníckej spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO 35 709 332) uzavrel dňa 07.07.2008 zmluvu o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa poistenia poisťovacím agentom č. XXXX/XXXX, ktorou sa v zmysle článku I predmetnej zmluvy zaviazal vykonávať činnosti sprostredkovania poistenia poisťovacím agentom, najmä tým, že bude pre príkazcu vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv o poistení, bude vyhľadávať záujemcov o uzatvorenie poistenia podľa aktuálnej ponuky produktov, bude osobne, alebo prostredníctvom jemu podriadených sprostredkovateľov, najmä podľa článku III bod 1. písm. b) poskytovať záujemcom o poistenie a klientom poisťovne úplné, pravdivé, zrozumiteľné, presné a kvalifikované informácie o poistných produktoch, poistných podmienkach, spôsobe poistenia, likvidácii poistných udalostí a oznamovať im všetky okolnosti dôležité pre ich rozhodovanie o uzavretí poistnej zmluvy, podľa bodu 2. písm. d) pravdivo informovať záujemcu o poistenie a klienta o jeho nárokoch vyplývajúcich z poistnej zmluvy, podľa písm. e) upozorniť klienta na povinnosť platiť poistné na účet poisťovne a podľa písm. f) neustále dbať na to, aby nedošlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy s klientom, u ktorého je dôvodná pochybnosť o tom, či bude riadne a včas plniť svoje záväzky, následne uzavrel dňa 02.06.2008 s R. B., dňa 16.07.2008 s U. Č., dňa 29.07.2008 s Z. V. a dňa 03.11.2008 s Z. Ž. ako podriadenými sprostredkovateľmi príkazné zmluvy, kde menovaným sprostredkovateľom uviedol nepravdivé skutočnosti týkajúce sa sprostredkovania poistenia spoločnosťou HHP a viedol ich k tomu, aby uzatvorili čo najvyšší počet zmlúv nielen bez náležitého informovania záujemcov ale naopak, na základe skreslených informácií o tom, že nie je potrebné nič platiť, po roku bez akéhokoľvek platenia možno zmluvu zrušiť s výplatou časti nasporenej sumy a pod. a nabádal ich k uzatváraniu zmlúv i s osobami, u ktorých nebol žiaden rozumný predpoklad o ich spôsobilosti uhrádzať poistné,
pričom v úplnom rozpore s dohodnutými pravidlami za týchto poistníkov uhradil zvyčajne jednu - prvú splátku poistného, aby mu tým v zmysle prílohy č. 3 zmluvy vznikol nárok na vyplatenie provízie za sprostredkovateľskú činnosť, hoci vedel, že samotní poistenci nemajú žiaden záujem v poistných vzťahoch s poškodenou spoločnosťou pokračovať, pričom za týchto skutkových okolností v období od 09.09.2008 do 30.09.2009 cez uvedených sprostredkovateľov zabezpečil uzavretie celkom 4455 poistných zmlúv na variabilné životné poistenie DYNAMIK Plus, u ktorých pri ich uzatvorení uviedol poistníkom nepravdivé podmienky poistenia a napriek tejto skutočnosti tieto zmluvy predložil do poisťovne Generali Slovensko a.s., ktorá zo zmlúv uzavretých v období od 09.09.2008 do 31.08.2009 (3136 zmlúv) vyplatila províziu spoločnosti HHP vo výške 2.601 975,08 Eur a z ďalších zmlúv uzavretých v období od 01.09.2009 do 30.09.2009 (1319 zmlúv), na základe ktorých mala mať spoločnosť HHP nárok na províziu vo výške 1.173 465,10 Eur na základe podozrenia z neplatnosti zmlúv províziu zadržala a nevyplatila, čím obvinený svojim konaním spôsobil spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa a. s., škodu vo výške 2. 601 975, 08 Eur a v prípade dokonania uvedeného zločinu by jej spôsobil škodu vo výške 3 775 440,18 Eur,
Obžalovaná R. B. v bode 2/
po tom čo dňa 02.06.2008 uzavrela príkaznú zmluvu s príkazcom spoločnosťou H&H Partnership, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 3, IČO 43 930 298 (ďalej len „HHP“), ktorou sa zaviazala, že bude pre príkazcu vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv o poistení, bude vyhľadávať záujemcov o uzatvorenie poistných zmlúv rôznych typov a druhov podľa pokynu príkazcu a s poisťovňami, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike, bude starostlivo a správne vyplňovať a preverovať správnosť vyplňovaných údajov a vykonávať činnosti, ktoré sú uvedené v článku I. predmetnej príkaznej zmluvy osobne, kde za každú uzavretú zmluvu jej mala byť vyplatená spoločnosťou HHP provízia vo výške 2000,- Sk (66,39 Eur), v období od 20.11.2008 do 30.09.2009 v úmysle získať pre seba neoprávnený finančný prospech, predložila príkazcovi HHP celkom 154 poistných zmlúv na Variabilné životné poistenie DYNAMIK Plus, ktoré mala ako sprostredkovateľka uzavrieť s poistencami, pričom údaje v poistných zmluvách, ktoré uzavrela nezodpovedali skutočnosti, najmä tým, že v poistných zmluvách boli uvedené osoby - poistníci, ktorí sa v evidencii Registra obyvateľstva SR vôbec nenachádzajú, alebo osobné údaje najmä rodné číslo, meno a priezvisko sa nezhoduje s údajmi v evidencii Registra obyvateľstva SR, následne tieto zmluvy predložila ako správne spoločnosti HHP, ktorá ich ako sprostredkovateľ poistenia na základe Zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa poistenia poisťovacím agentom č. 2558/2008 uzatvorenej dňa 07.07.2008 medzi HHP ako poisťovacím agentom na strane jednej a Českou poisťovňou - Slovensko, a.s. Bratislava, Plynárenská 7/C, IČO:35 709 332, na strane druhej, distribuovala do nástupnickej spoločnosti GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s., pričom poisťovňa zo zmlúv uzavretých od 02.06.2008 do 31.08.2009 v počte 3 ks vyplatila províziu vo výške 2 023,97 Eur a z ďalších zmlúv uzavretých v období od 01.09.2009 do 30.09.2009 v počte 151 ks na základe, ktorých mala mať spoločnosť HHP nárok na províziu vo výške 122 320,09 Eur províziu pre podozrenie z neplatnosti zmlúv zadržala a nevyplatila, čím obvinená svojim konaním spôsobila spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa a. s., škodu vo výške 2 023, 97 Eur a v prípade dokonania uvedeného zločinu by jej spôsobila škodu vo výške 124 344,06 Eur,
Obžalovaný Z. Ž. v bode 3/
po tom čo dňa 03.11.2008 uzavrel príkaznú zmluvy s príkazcom spoločnosťou H&H Partnership, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 3, IČO 43 930 298 (ďalej len „HHP“) na strane jednej a príkazníkom spoločnosťou JobFind s. r. o. Krivec I., č. 1882, IČO 36 644 609, zastúpenej konateľom Z. Ž. na strane druhej, ktorou zaviazal, že bude pre príkazcu vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv o poistení, bude vyhľadávať záujemcov o uzatvorenie poistných zmlúv rôznych typov a druhov podľa pokynu príkazcu a s poisťovňami, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike, bude starostlivo a správne vyplňovať a preverovať správnosť vyplňovaných údajov a vykonávať činnosti, ktoré sú uvedené v článku I. predmetnej príkaznej zmluvy osobne, pričom za každú uzavretú zmluvu mu mala byť vyplatená provízia vo výške 3000,- Sk (99,58,- Eur), tak následne v období od 06.03.2009 do 19.09.2009 v úmysle získať pre seba neoprávnený finančný prospech, predložil príkazcovi HHP 144 poistných zmlúv na Variabilné životné poistenie DYNAMIK Plus, ktoré ako sprostredkovateľ mal uzavrieť s poistencami, pričom údaje v poistných zmluvách, ktoré uzavrel nezodpovedali skutočnosti, najmä tým, že v poistných zmluvách boli uvedené osoby - poistníci, ktoré sa v evidencii Registra obyvateľstva SR vôbec nenachádzajú alebo osobné údaje najmä rodné číslo, meno a priezvisko sa nezhodujú s údajmi
v evidencii Registra obyvateľstva SR, následne tieto zmluvy predložil ako pravé spoločnosti HHP, ktorá ich ako sprostredkovateľ poistenia na základe Zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa poistenia poisťovacím agentom č. 2558/2008 uzatvorenej dňa 07.07.2008 medzi HHP ako poisťovacím agentom na strane jednej a Českou poisťovňou - Slovensko, a.s. Bratislava, Plynárenská 7/C, IČO:35 709 332, na strane druhej, distribuovala do nástupnickej spoločnosti GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s., pričom poisťovňa po zaplatení jednej povinnej splátky vyplývajúcej z jednotlivých poistných zmlúv, vyplatila za zmluvy uzavreté od 06.03.2009 do 17.08.2009 v počte 20 poistných zmlúv províziu vo výške 16 193,52 Eur, a v období od 27.08.2009 do 30.09.2009 v počte 124 poistných zmlúv na základe, ktorých mala mať spoločnosť HHP nárok na províziu vo výške 98 792,48 Eur pre podozrenie z neplatnosti zmlúv províziu zadržala a nevyplatila, čím obvinený svojim konaním spôsobil spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa a. s., škodu vo výške 16 193,52,- Eur a v prípade dokonania uvedeného zločinu by spôsobil škodu vo výške 114 986,80,- Eur,
t e d a
Obžalovaný L. B.
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu sčasti konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
Obžalovaná R. B.
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu sčasti konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
Obžalovaný Z. Ž.
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu sčasti konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l i
Obžalovaný L. B.
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
Obžalovaná R. B.
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
Obžalovaný Z. Ž.
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
Za to sa
o d s u d z u j ú:
1. Obžalovaný L. B.
Podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/10/2018 zo dňa 21.03.2018, právoplatný toho istého dňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 1 ( jeden ) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničného podniku alebo prokuristu na dobu 5 ( päť ) rokov
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať činnosť spočívajúcu vo finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na dobu 5 ( päť ) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Generali poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
2. Obžalovaná R. B.
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 30 ( tridsať ) mesiacov
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať činnosť spočívajúcu vo finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na dobu 30 ( tridsať ) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Generali poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
3. Obžalovaný Z. Ž.
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať činnosť spočívajúcu vo finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na dobu 30 ( tridsať ) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Generali poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal dňa 27.09.2013 na tunajšom súde na obžalovaných L. B., R. B. a Z. Ž. obžalobu sp. zn. 1Kv 16/10-47 zo dňa 25.09.2013, a to v bode 1/ obžaloby vo vzťahu k obžalovanému L. B. pre obzvlášť závažný zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2/ obžaloby vo vzťahu k obžalovanej R. B. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a bode 4/ obžaloby ( bod 3/ rozsudku ) vo vzťahu k obžalovanému Z. Ž. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.
Obžalovaný B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2018 po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku súd vyhlásenie obžalovaného pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie spáchania skutku, o čom bol obžalovaný poučený. Následne preto predsedníčka senátu postupovala podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, odpoveď obžalovaného : áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, resp. nepoprel spáchanie skutku, ktorý sa kvalifikuje ako obzvlášť závažný zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
odpoveď obžalovaného : áno.
Obžalovaná B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2018 po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku súd vyhlásenie obžalovanej pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie spáchania skutku, o čom bola obžalovaná poučená. Následne preto predsedníčka senátu postupovala podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanej kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná odpovedala:
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, odpoveď obžalovanej : áno
d) či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovanej: áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, odpoveď obžalovanej: áno
g) či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jej kladený za vinu, odpoveď obžalovanej: áno
h) či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, resp. nepoprela spáchanie skutku, ktorý sa kvalifikuje ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, odpoveď obžalovanej: áno.
Obžalovaný Ž. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.08.2016 po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto predsedníčka senátu postupovala podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, odpoveď obžalovaného : áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko všetci traja obžalovaní odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti ich priznania, po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaných podľa §
257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
V súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný B. sa dopustil činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba v bode 1/ rozsudku. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku. V zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku súd vyhlásenie obžalovaného pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie spáchania skutku, o čom bol obžalovaný poučený. Na základe uvedeného pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní, svedeckých výpovedí a vykonaných listinných dôkazov, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní.
Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaná B. sa dopustila činu, ktorý jej kladie za vinu obžaloba v bode 2/ rozsudku. Obžalovaná pred súdom urobila vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku. V zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku súd vyhlásenie obžalovanej pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie spáchania skutku, o čom bola obžalovaná poučený. Na základe uvedeného pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovanou na hlavnom pojednávaní, svedeckých výpovedí a vykonaných listinných dôkazov, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní.
Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný Ž. sa dopustil činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba v bode 3/ rozsudku ( v bode 4/ obžaloby ). Obžalovaný pred súdom urobili vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku jemu kladenému za vinu. Pri uznaní viny obžalovaného súd vychádzal okrem priznania k skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní, vykonaných listinných dôkazov, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného B., z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že bol 12 krát priestupkovo prejednávaný, a to pre dopravné priestupky. Z odpisu trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a ) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 10/18 zo dňa 21.03.2018, právoplatným dňa 21.03.2018.
Pokiaľ ide o osobu obžalovanej B., z výpisu z registra priestupkov obžalovanej vyplýva, že doposiaľ nebola priestupkovo prejednávaná. Z odpisu trestov obžalovanej vyplýva, že doposiaľ nebola súdne trestaná.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného Ž., z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že bol 8 krát priestupkovo prejednávaný, a to pre dopravné priestupky. Obžalovaný má doposiaľ v odpise registra trestov 4 záznamy, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
U obžalovaného B. nebola súdom zistená žiadna v jeho prospech svedčiaca poľahčujúca okolnosť, a to ani poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností
prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa ( procesne ako obžalovaného ) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova). Vyjadrenie obžalovaného pri jeho záverečnej reči a poslednom slove súd nepovažoval za úprimné oľutovanie skutku tak, ako to vyžaduje § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný vyjadril ľútosť iba ohľadne spoluobvinenej B. ( jeho matky ), ktorej svojim konaním spôsobil to, že bola v uvedenej trestnej veci trestne stíhaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, resp. nepoprel spáchanie skutku až po viac ako dvoch rokoch od prvého hlavného pojednávania, po rozsiahlom dokazovaní, čím dal podľa názoru súdu iba najavo, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno, čo v zmysle § 36 písm. l) nie je možné hodnotiť ako úprimné oľutovanie. Obžalovaný spáchal prejednávaný skutok skôr, ako bol vyhlásený rozsudok, a to rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 10/18 zo dňa 21.03.2018, preto mu súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa najprísnejšieho zo zbiehajúcich trestných činov, ktorým je v danej veci obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona ( 10 roky až 15 rokov ). Nakoľko obžalovaný spáchal dva skutky, ktoré sú úmyselnými trestnými činmi ( zločinmi ) a aspoň jeden z nich je zločinom ( obzvlášť závažným zločinom ), preto súhrnný trest bol uložený podľa asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona ( horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšieho posudzovaného trestné činu sa zvyšuje o jednu tretinu - až na 20 rokov ). V súvislosti so skúmaním existencie priťažujúcich okolností nebolo možné akceptovať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože okolnosť spáchania viacerých trestných činov je vyjadrená a premietnutá do uplatnenia asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorej predpokladom je okrem iného aj viacnásobná trestná činnosť. V prípade, ak by súd obžalovanému určil uvedenú priťažujúcu okolnosť, tá istá okolnosť by bola použitá dvakrát, a to v neprospech obžalovaného. Je zrejmé, že okolnosť spáchania viacerých trestných činov je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona a preto s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona nemožno na túto okolnosť prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Pri rozhodovaní o výmere trestu senát tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Vyhlásenie o vine obžalovaného a takto prijaté vyhlásenie súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2018 je možné analogicky zohľadniť pri rozhodovaní o treste, ako je to pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste. Vychádza sa z toho, že obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby mu bolo známe ( akýmkoľvek spôsobom predznamenané ) budúce rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu ( Zhodne Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, uverejnené pod č. 44/2017). Senát tunajšieho súdu v danom prípade mimoriadne znížil trest odňatia slobody obžalovanému B. podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam z dôvodov ako je vyššie uvedené. Súd uložil obžalovanému B. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) rokov, pričom ho v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko mal súd za to, že i napriek tomu, že ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu, bude náprava obžalovaného lepšie zaručená v inom ústave ako v ústave s maximálnym stupňom stráženia. So zreteľom na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 10/18 zo dňa 21.03.2018, právoplatným toho istého dňa, ako aj všetky ďalšie výroky na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd zároveň obžalovanému B. uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničného podniku alebo prokuristu na dobu 5 rokov a zároveň trest zákazu činnosti vykonávať činnosť spočívajúcu vo finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na dobu 5 rokov, nakoľko sa trestného činu dopustili v súvislosti s touto činnosťou. Zároveň bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na jeden rok, keďže bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a v takom prípade je podľa Trestného zákona uloženie tohto ochranného opatrenia obligatórne.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanej B. a obžalovanému Ž. ukladal trest podľa zákonnej sadzby pre uvedený trestný čin, ktorá je pri uvedenom pri oboch v sadzbe od 3 do 10 rokov. U oboch obžalovaných súd zistil iba poľahčujúce okolnosti, a to u obžalovaného Ž. podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a u obžalovanej B.
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t. j. že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Rovnako ako pri obžalovanom B., ani obžalovanej B. súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko aj v jej prípade vyhlásenie o vine, resp. nepopretie spáchania skutku až po viac ako dvoch rokoch od prvého hlavného pojednávanie, po rozsiahlom dokazovaní, považoval súd iba za presvedčenie obžalovanej, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno, čo v zmysle § 36 písm. l) nie je možné hodnotiť ako úprimné oľutovanie. Vzhľadom na to, že u oboch obžalovaných prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol tak ukladať obžalovaným trest odňatia slobody v sadzbe od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov. Podľa názoru súdu dostatočným a vystihujúcim všetky zásady ukladania trestov je trest uložený v prípade obžalovanej B. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý vzhľadom na vek obžalovanej a jej zdravotný stav, na ktorý poukázala vo svojej záverečnej reči, súd podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. V prípade obžalovaného Ž. súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Vzhľadom na zásadu individualizácie trestu, osobu obžalovanej B. a obžalovaného Ž. a ich pomery, súd postupoval v súlade so zákonom podľa § 39 Trestného zákona, umožňujúci mimoriadne znížiť trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, v danom prípade za splnenia podmienok § 39 ods. 1 Trestného zákona a limitovaný ustanovením § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov. V danom prípade, keď v zmysle zákona dolná hranica trestnej sadzby za uvedený zločin bola 3 roky a obžalovaným bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, bol im teda uložený trest odňatia slobody v rozpätí, ktoré zákon pre predmetnom zločine pripúšťa. Súd zároveň obom obžalovaným uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať činnosť spočívajúcu vo finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na dobu 30 ( tridsať ) mesiacov, nakoľko sa trestného činu dopustili v súvislosti s touto činnosťou.
Takto uložený trest podľa názoru súdu spravodlivo zohľadňuje konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osoby, pomery a možnosti ich nápravy, vychádzajúc zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchaniu zločinu ( proporcionálnosti trestu ). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa ( retribúcia ).
Čo sa týka nároku poškodenej Generali poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, teda dokazovanie v otázke uplatneného nároku na náhradu škody by presiahlo rámec dokazovania v trestnom konaní, kde je prioritou rozhodovanie o vine a treste.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.