Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-364-2017.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/364/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriana Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu S. P., bytom v Z. Č.. X, zastúpeného JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľová č. 22 proti žalovanému Urbariátu Závadka, pozemkové spoločenstvo so sídlom v Závadke č. 192, zastúpenému JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie č. 5, o vydanie listín o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.6.2017 č.k. 16C 151/2016-108 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi kópie prezentačných hárkov členov pozemkového spoločenstva, kópie plnomocenstiev členov zúčastnených na zhromaždení žalovaného dňa 9.4.2016, zamietol žalobu v časti o vydanie návrhu na rozdelenie zisku, resp. straty za rok 2015 a o vydanie návrhu prechodu zostatku zákonnej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa za rok 2014 a zastavil konanie o vydanie správy návrhovej komisie, prijatých uznesení zhromaždenia, správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2015, návrhu schválenej ročnej účtovnej závierky za rok 2015, návrhu na odvolanie predsedu a členov výboru, dozornej rady žalovaného, návrhu nových členov na funkciu predsedu, písomného vzdania sa funkcie predsedu a členov výboru a členov dozornej rady, návrhu nového znenia zmluvy o spoločenstve, stanov a hlasovacieho poriadku, návrh na prevzatie spoločného majetku nadobudnutého za obdobie 1995-2014, návrhu rozpisu spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti a schválenie uznesenia zhromaždenia. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,28 %.
2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je členom žalovaného a žalovaný sa nezúčastnil zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 9.4.2016. Ďalej vychádzal z obsahu notárskej zápisnice zo zhromaždenia žalovaného konaného dňa 9.4.2016 z ktorej vyplynulo, že zhromaždenie sa uskutočnilo s programom a to prezentácia účastníkov, voľba predsedajúceho zasadnutia, voľba pracovných komisií, overovateľov a zapisovateľov, schválenie programu zasadnutia, návrh nového znenia zmluvy o spoločenstve, stanov a hlasovacieho poriadku, správy mandátovej komisie, návrhu na odvolanie predsedu, členov výboru a dozornej rady a voľba nových členov, správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2015, návrhu na schválenie ročnej účtovnej závierky za rok 2015, návrhu na rozdelenie zisku, resp. úhrady straty za rok 2015, návrhu na prevzatie spoločného majetku, schválenie prechodu zostatku zákonnej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa na rok 2014, návrhu rozpisu spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti vedenej, diskusia, správa volebnej komisie, schválenie uznesenia a záver. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný ohľadom časti ním uplatneného nároku a to o povinnosti žalovaného vydať mu kópie prezentačných hárkov o členov pozemkového spoločenstva a kópie plnomocenstiev členov zúčastnených na zhromaždení vychádzajúc z článku 11 ods. 10 stanov žalovaného podľa ktorého súčasťou zápisnice je prezentačná listina prítomných členov spoločenstva alebo ich zástupcov, plnomocenstvo udelené členmi spoločenstva ich zástupcov vo veci zastúpenia členov na zhromaždení a všetky dokumenty, ktoré boli predmetom rokovania. Súd bol toho názoru, že povinnosť žalovaného vydať žalobcovi uvedené listiny vyplýva z článku 11 ods. 1 stanov žalovaného podľa ktorého člen má právo na svoje náklady vyžiadať si kópie zápisnice z rokovania zhromaždenia a orgánov spoločenstva.
3. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok v časti, v ktorej sa domáhal vydania kópie návrhu prechodu zostatku zákonnej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa za rok 2014, súd žalobu zamietol, nakoľko bol toho názoru, že tieto doklady boli žalobcovi v priebehu konania predložené a tak žalovaná na ich vydanie stratila opodstatnenie. Z vykonaných dôkazov a to predovšetkým z výpovede svedka N.. T. W. - predsedu zhromaždenia má za preukázané, že tým listinným dokladom mal byť v skutočnosti písomný prípis označený ako „rozpis preberaných pohľadávok a záväzkov k 10.2.2014 bývalého PS BPS, v ktorom sa nachádza aj kolónka „nevyčerpaná zákonná rezerva v sume 35.760,93 eura“, ktorú tento svedok v rámci videoprojekcie prezentoval na uvedenom zhromaždení. Žalobca podľa názoru súdu v konaní inými dôkazmi nevyvrátil, aby sa v prípade ním požadovaného návrhu prechodu zostatku zákonnej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa za rok 2014 nemalo jednať práve o tú listinu, preto dospel k názoru, že týmto žalobcom požadovaným listinným dokumentom vedeným pod týmto označením je v skutočnosti žalovaným predložený „rozpis preberaných pohľadávok a záväzkov k 10.2.2014“ bývalého PS BPS, resp. je do tohto dokumentu inkorporovaný v časti označenej ako „nevyčerpaná zákonná rezerva - stav k 10.2.2014“, ktorý v priebehu tohto sporového konania bol žalobcovi už odovzdaný cestou jeho právneho zástupcu dňa 11.4.2017. Z tohto dôvodu preto súd žalobu v tejto časti zamietol. V prípade návrhu rozdelenia zisku, resp. straty za rok 2015 podľa názoru súdu nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, aby takýto listinný dokument existoval vo vlastnej písomnej podobe.
4. Pokiaľ išlo o žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vydania kópii prezentačných hárkov členov pozemkového spoločenstva a kópie plnomocenstiev, v tejto časti súd žalobe vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že na vydanie týchto písomných dokladov má žalobca nárok, a tieto doklady neboli žalobcovi doposiaľ vydané. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že mu vydanie takýchto súčasti zápisníc neumožňuje zákon na ochranu osobných údajov, nakoľko informácie, ktoré sú uvedené na týchto listinných dokladov nepodliehajú tejto ochrane vo vzťahu k žalobcovi, ako členovi spoločenstva.
5. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu.
7. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca a proti vyhovujúcemu výroku aj žalovaný.
8. Žalobca v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku a uložil žalovanému povinnosť vydať mu návrh na rozdelenie zisku za rok 2015 a návrh prechodu zostatku zákonnej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa za rok 2014 a priznal mu náhradu trov konania.
9. V dôvodoch svojho odvolania namietal pravdivosť a právne opodstatnenie záveru súdu, že vydanie návrhu na rozdelenie zisku za rok 2015 a návrhu prechodu zostatku zákonnej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa za rok 2015 stratilo opodstatnenie. Podľa jeho názoru žalovaným predložený doklad o nákladoch a výnosoch za rok 2015 nemá takéto náležitosti, lebo obsahuje v bode 3/ len výsledok hospodárenia pre zdanením v sume 43.226,-eur. Konkrétny návrh na samotné použitie uvedeného zisku žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Je preto nepreskúmateľné zistiť, akým spôsobom Valné zhromaždenie schválilo uznesením č. 7 hospodársky výsledok, keď malo uložiť zúčtovať na ťarchu účtu - neuhradené straty z minulých rokov, pričom pozemkové spoločenstvo vyplácalo zisk bez existencie straty v predchádzajúcom období. Ďalej namietal zamietnutie vydania relevantného dokladu obsahujúceho návrh na schválenie prechodu zostatku zákonnej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa, hoci zhromaždenie konaní už dňa 6.9.2014 prejednávalo a schvaľovalo v bode 12 programu spôsob a formu prechodu zostatku zákonnej rezervy. Žalovaný predložil rozpis preberaných pohľadávok a záväzkov k 10.2.2014, avšak z tohto dokladu nie je možné zistiť, aké použitie zostatku tejto rezervy bolo schválené zhromaždením bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia opakovaným schvaľovacím procesom po uplynutí 2 rokov. Nie je preto možné odstrániť existujúcu pochybnosť postupu orgánu pozemkového spoločenstva žalovaného, ak nie je možné konfrontovať predložený návrh na schválenie prechodu zostatku zákonnej rezervy za rok 2014 s výsledkom hlasovania zhromaždenia. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou výboru pripojiť k notárskej zápisnici všetky potrebné doklady na rozhodovanie a schvaľovanie prejednávaných bodov programu, na každom zhromaždení pozemkového spoločenstva tak, ako to vyplýva zo stanov, rokovacieho, hlasovacieho a volebného poriadku žalovaného. Z uvedených dôvodov preto nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o priznaní trov len vo výške 14,28%, lebo v tejto časti je podľa názoru rozsudok nepreskúmateľný. Súd nesprávne vyhodnotil mieru jeho úspešnosti v tomto konaní.
10. Žalovaný vo svojom písomnom odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že návrh žalobcu v tejto časti zamietne a prizná mu náhradu trov konania. V uvedenej časti považuje rozsudok za nesprávny a nezákonný. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie v časti uloženie mu povinnosti vydať žalobcovi kópie prezentačných hárkov a kópie plnomocenstiev členov zúčastnených na zhromaždení dňa 9.4.2016. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 4, 5 a 10 zákona č. 122/2013 o ochrane osobných údajov, na ktoré mal súd prvej inštancie prihliadať, čo by vskutku znamenalo potrebu zamietnuť žalobu v tejto časti. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou ochrany osobných údajov a prípadným dopadom vydania požadovaných dokladov žalobcovi práve s akcentom na uvedený zákon. Ďalej poukázal na to, že nemá súhlas od dotknutých osôb, aby spracúval osobné údaje, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou požadovaných dokladov, t.j. aby ich sprístupňoval komukoľvek bez ohľadu na to, že v osobe žalobcu ide o člena pozemkového spoločenstva a preto mu nie je možné podľa jeho názoru uložiť rozsudkom konať v rozpore so zákonom. V konaní nebol navrhnutý a ani vykonaný dôkaz týkajúci sa obsahu konkrétnych plnomocenstiev za účelom zistenia, či ich súčasťou je aj súhlas splnomocniteľa, aby tretia osoba, t.j. v tomto prípade žalovaný ako prevádzkovateľ ďalej spracovával jeho osobné údaje v zmysle ich sprístupnenia ďalším osobám. Bez ohľadu na znenie stanov jeho stanov, súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil ust. § 2 a 4 ods. 1 zákona č. 122/2001 Z.z..
11. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.
12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi kópie prezentačných hárkov členov pozemkového spoločenstva a kópie plnomocenstiev členov zúčastnených na zhromaždení žalovaného a v prevyšujúcej časti zamietol žalobu o vydanie hore uvedených listín. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
13. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že dôvodne sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať mu návrh na rozdelenie zisku za rok 2015 a návrh prechodu zostatku zákonnej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa za rok 2014.
14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcom požadovaná listina (návrh prechodu zostatku zákonnej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa za rok 2014) je v skutočnosti žalovaným predložený „rozpis preberaných pohľadávok a záväzkov k 10.2.2014 bývalého PS BPS“, resp. do tohto dokumentu inkorporovaný v časti označenej ako „nevyčerpaná zákonná rezerva
- stav k 10.2.2014“. Je nesporné, že uvedená listina bola v priebehu konania žalobcovi doručená dňa 11.4.2017, preto v tejto časti nebolo možné považovať návrh žalobcu za dôvodný.
15. Za dôvodnú nemožno považovať ani odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v uložení povinnosti žalovanému vydať mu listinu - návrh rozdelenia zisku, resp. straty za rok 2015. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, v konaní nebolo preukázané, aby takýto listinný dokument existoval v písomnej podobe. Z výpovede svedka N..T. W. bolo zrejmé, že ku dňu konania zhromaždenia žalovaného nebola k dispozícii kompletná účtovná závierka, alebo boli k dispozícii len zostatky účtov k 31.12.2015 a dosiahnuté výsledky hospodárenia. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, aby návrh na naloženie so ziskom bol prezentovaný písomne, ale iba ústne a to prostredníctvom svedka.
16. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že ani toto nemožno považovať za dôvodné, pretože súd prvej inštancie o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi prezentačné hárky a plnomocenstvá rozhodol v súlade so stanovami žalovaného.
17. Podľa článku 11 ods. 1 stanov pozemkového spoločenstva, člen má právo na svoje náklady vyžiadať si kópiu zápisnice z rokovaní zhromaždenia a orgánov spoločenstva.
18. Podľa článku 11 ods. 10 stanov spoločenstva súčasťou zápisnice je prezenčná listina prítomných členov spoločenstva alebo ich zástupcov, plnomocenstva udelené členmi spoločenstva a ich zástupcom vo veci zastúpenia členov na zhromaždení a všetky dokumenty, ktoré boli predmetom rokovania
19. Podľa článku 12 ods. 8 stanov pozemkového spoločenstva člen spoločenstva má okrem iného právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si na svoje náklady ich kópie, žiadať vyhotoviť kópie zápisníc zasadnutí orgánov spoločenstva.
20. Z citovaného článku 12 ods.8 stanov žalovaného je zrejmé, že člen spoločenstva má právo na vyhotovenie kópie zápisnice z rokovania zhromaždenia, ktorej je súčasťou ako vyplýva z článku 11 ods. 10 stanov je prezenčná listina prítomných členov a plnomocenstvo udelené členmi spoločenstva zástupcom vo veci zastúpenia členov na zhromaždení preto dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobca ako člen spoločenstva má právo nielen na vydanie kópie zápisníc, ale má právo aj na vydanie prezenčných listín a plnomocenstiev, nakoľko tieto tvoria súčasť zápisnice.
21. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného v tom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal žalobcom uplatneným nárokom z hľadiska ochrany osobných údajov, nakoľko ako súd správne konštatoval, informácie uvedené v prezenčnej listine a v plnomocenstvách nepodliehajú ochrane osobných údajov vo vzťahu k žalobcovi ako členovi spoločenstva. Toto je zrejmé z ust. § 16 ods. 3 zák.č. 97/2013 Z.z. podľa ktorého člen spoločenstva má právo na informácie zo zoznamu členov spoločenstva a má právo vyžadovať aj výpisy. Z tohto dôvodu preto odvolanie žalovaného považovať za dôvodné.
22. Za správny treba považovať aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ak súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil čiastočný úspech žalobcu v konaní.
23. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané učastníkmi uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.
24. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých, ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže v odvolacom konaní každá zo strán mala úspech len čiastočný, súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).