Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Pc-3-2018.pdf
PDF · 75.51 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: H. L. , rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, proti odporcom: 1/ A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX, J. L., 2/ maloletá K. L., nar. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že odporca 1/ A. L., nar. XX.X.XXXX, n i e j e biologickým otcom mal. dieťaťa K. L., nar. X.X.XXXX z matky H. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe narodení Matričného úradu Považská Bystrica vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 26.1.2018 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že odporca 1/ nie je otcom maloletej K. s odôvodnením, že sa narodila počas ich krátkeho spoločného vzťahu, avšak v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa intímne stýkala so svojim priateľom H. H.. Postupne zistila, že maloletá sa podobá na H. a predložila súkromný test DNA na určenie otcovstva, ktorým vylučuje, že otcom dieťaťa je A. L..
2. V priebehu konania odporca 1/ rade k podanému návrhu pripojil, s návrhom na zapretie otcovstva súhlasil.
3. Z rodného listu matričného úradu mesta Považská Bystrica zo dňa 20.6.2016 súd zistil, že vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX je zapísané dňa 3.6.2016 narodenie dieťaťa K. L.. Ako matka je zapísaná H. L., nar. XX.XX.XXXX a ako otec je zapísaný A. L., nar. XX.X.XXXX.
4. Zo správy o vyšetrení príbuzenstva/otcovstva zo dňa 12.12.2017 GHC GENETICS SK, s.r.o. Bratislava pri použití testu DNA (dieťa a označený muž) súd vzal za nesporné, že otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu vylučuje 13 vyšetrených systémov DNA, pravdepodobnosť otcovstva je 0,0 % a treba pokladať otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu za vylúčené. 5. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení na pojednávaní s návrhom súhlasil. 6. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
7. Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné. Prvá domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky, ktorá sa uplatní bez ďalšieho, to znamená, že pôsobí priamo zo zákona. Zmyslom týchto domnienok je stanoviť, kto bude podľa práva považovaný za otca dieťaťa, nie kto je otcom dieťaťa.
8. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
9. V prejednávanej veci pokiaľ došlo k určeniu otcovstva týmto spôsobom, zapísal matričný úrad do knihy narodení ako otca muža, ktorý s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa. Je potrebné poznamenať, že použitie tejto druhej domnienky (domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa) je možnosť, nie povinnosť v zmysle Zákona o rodine a uplatnila sa v danom prípade, že sa nezosobášení rodičia dieťaťa o určení otcovstva dohodli. V prípade, keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené na základe druhej domnienky zákon o rodine obsahuje špeciálnu úpravu zapieracieho práva. Domnienku otcovstva podľa citovaného ustanovenia možno vyvrátiť len súdnym rozhodnutím a podľa Zákona o rodine len vtedy, ak je vylúčené, že by muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, mohol byť otcom dieťaťa. 10. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
11. Podľa § 93 ods.2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
12. Z vykonaného dokazovanie súd zistil, že maloletá K. sa narodila X.X.XXXX a otcovstvo odporcu 1/ bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a odporca 1/ sa považuje za otca maloletej. Návrh navrhovateľky ako matky dieťaťa bol podaný pred uplynutím troch rokov od narodenia maloletého dieťaťa a teda nie sú tu pochybnosti o tom, že návrh bol podaný v lehote stanovenej v ustanovení § 93 ods. 2 Zákona o rodine.
13. Ďalej mal súd za nesporne preukázané zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, že otcovstvo odporcu 1/ je vylúčené a súd nemal pochybnosti o výsledkoch vyšetrení a zisteniach pri overení biologického otcovstva zo dňa 12.12.2017, kedy otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu vylučuje 13 vyšetrených systémov DNA, pravdepodobnosť otcovstva je 0,0 % a treba pokladať otcovstvo označeného muža za vylúčené.
14. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine súd rozhodol, že odporca 1/ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľka nepodala návrh na náhradu trov a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).