Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-356-2017.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/356/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Sledodníka v spore žalobcu M. N., bytom D. Y., Z. Č.. X, zastúpeného JUDr. D. Y., advokátkou so sídlom D. Y., Š. Č.. XX, proti žalovanej M. N., H. D. Y., H. Č.. XX, o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 03.07.2017 č.k. 21Pc/45/2016 - 19 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 02.12.2016 odmietol.
2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca hore uvedeným podaním označeným ako návrh na začatie konanie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu Č.. XX D. Y. T. H. O. Č.. XX sa domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k uvedenému bytu, avšak podľa názoru súdu jeho podanie neobsahovalo ani také základné náležitosti ako je list vlastníctva, úverové zmluvy z Tatrabanky, na ktoré sa v návrhu odvolával a ani doklad o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu preto ho vyzval, aby v lehote 10 dní podanie doplnil. Zároveň aj poučil, že ak v uvedenej lehote podanie nedoplní, nebude možné v konaní pokračovať. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 02.06.2016, však tento nereagoval a podanie v zmysle výzvy súdu nedoplnil, a to aj napriek tomu, že bol v konaní zastúpený advokátom.
3. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade podanie žalobcu neobsahuje všetky podstatné náležitosti a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať najmä preto, lebo súd nemá všetky potrebné doklady pre rozhodnutie. Návrh bol od začiatku podľa názoru vadný a chaotický, žalobca si nesplnil svoju základnú povinnosť a neposkytol súdu dostatočnú súčinnosť a súd nemal inú možnosť ako jeho podanie podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku odmietnuť.
4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby v konaní pokračoval. Podľa jeho názoru súd rozhodol predčasne na základe nesprávneho posúdenia veci. Zo žaloby je zrejme kto sú účastníci, komu je žaloba určená, čoho sa domáha. Je zrejme aj to, čo sa ňou sleduje. Požiadavka súdu je teda duplicitná a umelo predlžuje spor. Žaloba bola podaná začiatkom decembra 2016 a prvá reakcia súdu je zo dňa 30.06.2017, teda po siedmych mesiacoch. Je preto nepochopiteľné, že súd zamietol žiadosť o predlženie lehoty z 10 dní na 30 dní. Zo žaloby je zrejme, že žije a pracuje dlhodobo v Anglicku a na Slovensko málokedy chodí. Ak by mal dodržať lehotu 10 dní, žiadalo by to zvýšené náklady, lebo by musel cestovať do Anglicka jeho advokát, pretože nemá možnosť donútiť zamestnávateľa v Anglicku, aby mu dal okamžite voľno. Predĺženie lehoty by spor nepredlžil tak veľmi, ako je spor predĺžený konaním na súde už v tomto počiatočnom štúdiu.
5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom ak jeho podanie odmietol.
7. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
8. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti v podaní uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
9. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
10. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
11. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
12. Z cit. ust. § 127 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené týmto ustanovením. V prípade, že podanie nemá zákonom stanovené náležitosti, jedná sa o vady. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. Ide o tzv. neúplné podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. V takom prípade má súd povinnosť vyzvať toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v 10 dňovej lehote. Ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať.
13. Ak nebolo podanie ani na výzvu súdu opravené alebo doplnené, ale ide o takú vadu konania, ktorá nebráni riadnemu pokračovaniu konaniu vo veci, je súd povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Ak obsahuje žaloba tvrdenie skutočností, z ktorých možno vyvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinností tvrdenia, prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobe, nie je odmietnutie návrhu, ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej. Preto súd môže podanie účastníka odmietnuť iba za predpokladu, že toto nebolo ani na výzvu súdu opravené alebo doplnené a pritom ide o takú vadu konania, ktorá bráni riadnemu pokračovaniu konaniu vo veci. V odôvodnení uznesenia o odmietnutí konania však súd sa musí vyporiadať s tým, prečo je podanie neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, a prečo pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať v konaní, ale aj s otázkou, prečo nedostatky podania neboli odstránené.
14. V prejednávanej veci z podania žalobcu je zrejmé, že tento sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu Č.. XX T. X. C. T. G. T. O.. H. D. Y., Y. N. F. T. W. Č.. XXX Y.. Ú.. T. Ť. a zároveň navrhol byt prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej za náhradu.
15. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.04.2017 č.k. 21Pc/45/2016 - 11 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odstránil vady podania s odôvodnením, že podanie žalobcu neobsahovalo ani základné náležitosti ako je list vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, úverovú zmluvu z Tatrabanky a ani doklad o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Následne napadnutým uznesením podanie žalobcu odmietol, odôvodňujúc uznesenie tým, že podanie žalobcu neobsahuje
všetky podstatné náležitosti a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, nakoľko súd nemá všetky potrebné podklady pre rozhodnutie.
16. V dôvodoch uznesenia však súd neuvádza, ktoré podstatné náležitosti (§ 127 ods. 1, resp. § 132 ods. 1 C.s.p.) podanie žalobcu neobsahuje, a teda prečo je neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, a teda prečo nemožno ďalej v konaní pokračovať.
17. Je treba povedať, že podanie na výzvu súdu zo strany žalobcu síce opravené ani doplnené nebolo, ale súd sa nezaoberal tým, či sa jedná o také vady, ktoré bránili riadnemu pokračovaniu konaniu vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu za vadu podania, pre ktorú nemožno pokračovať v konaní, nemožno považovať súdom tvrdenú skutočnosť, že žalobca nepripojil k žalobe list vlastníctva spornej nehnuteľnosti, úverové zmluvy a doklad o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Ako bolo vyššie uvedené, procesnou sankciou za nesplnenie povinností tvrdenia, prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti v žalobe, nie je odmietnutie návrhu, ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej.
18. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom odňal žalobcovi právo konať pred súdom, ak jeho podanie odmietol bez riadneho zdôvodnenia, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu a za tým účelom opätovne zhodnotí, či sa jedná o také vady podania, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať a pokiaľ dospeje k záveru, že sa o takéto vady jedná, v odôvodnení uvedie, prečo podanie je neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné a prečo pre tieto nedostatky nemôže pokračovať v konaní.
20. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).