Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/115/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: S.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: M. R. L. XXX/XX, K., v konaní zastúpený JUDr. Jurajom Hladkým, advokátom so sídlom Zadunajská cesta 3, 851 01 Bratislava, o zaplatene 6.152,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. -474 dňa 26.októbra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) ako aj vo výrokoch o nároku na náhradu trov konania žalovaného (III.) a štátu (IV.) p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 666,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 04.07.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 78,40% a štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 89,20% a voči žalovanému v rozsahu 10,80%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , nariadenia vlády SR č. , , , , , , ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba je v časti uplatneného nároku čo do výšky 666,46 eura s príslušenstvom dôvodne podaná. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6152,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6152,31 eura od 04.07.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila právo na náhradu vynaložených liečebných nákladov, pretože k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného voči poistencovi žalobkyne.

2. Súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu považoval za preukázané, že dňa 28.08.2007 došlo zo strany žalovaného k ublíženiu na zdraví poškodenej H. Q. ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečbu trvajúcu maximálne 21 dní tzn. od 28.08.2007 do 17.09.2007 protiprávnym konaním žalovaného. Žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví poškodenej a to rozsudkom OS Levice zo dňa 28.09.2010. V dôsledku úrazu bola žalovanej poskytnutá zdravotná starostlivosť a to: SVLZ - spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 558,19 eura, LSPP - lekárska služba prvej pomoci 14,11 eura, Ústavná ( lôžková ) starostlivosť 4 866,59 eura, Lekárne, výdajne, optiky,

distribútori 552,14 eur,, ŠAS -Špecializovaná ambulantná starostlivosť 161,28 eura, spolu vo výške 6152,31 eura, ktorú uhradila žalobkyňa, čím jej vzniklo podľa v znení platnom a účinnom k 28.08.2007 právo uplatniť si voči žalovanému nárok za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 3. Súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckých posudkov vyhotovených v trestnom konaní a najmä na znalecký posudok vyhotovený v tomto konaní znaleckou organizáciou forensic.sk a prijal záver, že za nevyhnutné a účelne vynaložené výkony zdravotnej starostlivosti treba považovať výkony iba za obdobie od 28.08.2007 do 18.09. 2007 v celkovej výške 666,446 euro. Vychádzal pri tom zo znaleckého posudku č. 80/2013 vypracovaného forensic.sk, Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. , z ktorého vyplynul záver, že je nemožné, aby nervus fibularis bol poškodený tupým poranením pri samotnom úraze v takom rozsahu, že by došlo k jeho najťažšiemu poškodeniu ( následky poukazujú na to, že išlo o ťažké poškodenie nervu). V závere konštatoval, že tento spôsob poškodenia vylučuje aj tá skutočnosť, že poškodená nemala žiadne príznaky ťažkého poškodenia nervu pri prijatí. Z priebehu poranenia a následného ošetrenia vyplýva, že príznaky ťažkého poškodenia nervu nastali po operácii 28.08.2007 bezprostredne, nie postupne, čo sa prejavilo intenzívnymi pálivými bolesťami predkolenia, čo je charakteristický príznak ischémie nervu. Konštatoval, že dôvodom vykonania operácie dňa 16.11.2007 na Neurochirurgickej klinike FNsP BB bola tá skutočnosť, že klinickým a EMG vyšetrením bola dokázaná ťažká lézia nervus fibularis, pričom príčinou vzniku lézie bol operačný zákrok vykonaný ako ošetrenie poranenia v oblasti ľavého predkolenia. Percentuálny podiel tejto príčiny vykonať následnú operáciu určil v rozsahu 100%. Prijal záver, že ak by k takémuto poškodeniu nervu nedošlo, predpoklad zahojenia rany a následné možné plné zaťažovanie možno predpokladať do 21 dní od úrazu. Percentuálny podiel nesprávne vykonanej operácii na nutnosti vykonania plastickej operácie dňa 10.06.2008 na Klinike plastickej chirurgie v Banskej Bystrici znalecká organizácia určila na 100%, nakoľko táto nemusela byť vykonaná v prípade, že by nedošlo k poškodeniu nervu. 4. Poukázal tiež na dodatok k č. 1 znaleckému posudku č. 80/2013, znalecký úkon č. 352/2017 zo dňa 20.11.2017 a na výpis zdravotnej starostlivosti poistenca XXXXXXXXXX - H. Q., z ktorých vyplýva, že v období od 28.08.2007 do 17.09.2007 nebola poskytnutá poškodenej žiadna liečba a vyšetrenie, ktoré by bolo špecifické pre spôsobenú komplikáciu a nezapadalo by do liečby predmetného úrazu. Sporným je len poskytnutie 10 aplikácií magnetoterapie, ktorej aplikácia nie je jednoznačne zdôvodnená a v prípade bežného hojenia rozsiahlej rany nie je nevyhnutne indikovaná. 5. Zároveň poukázal na dodatok č. 2 znaleckého posudku č. 80/2013, znalecký úkon č. 136/2018 zo dňa 23.05.2018, podľa ktorého zo zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že k príznakom poškodenia nervov došlo bezprostredne po predmetnej operácii. K poškodeniu nervu môže dôjsť i veľkým opuchom okolitých tkanív, takýto stav však v objektívnom náleze nie je popísaný ani riešený. 6. Na základe týchto zistení prijal záver, že za nevyhnutné a účelne poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti treba považovať výkony v celkovej výške 666, 46 eura, ktorý nárok žalobkyni vznikol v súvislosti s úhradou služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poškodenej, pretože k úrazu poškodenej došlo to zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Čo sa týka spornosti poskytnutia 10 aplikácii magnetoterapie poukázal na stanovisko znalca, ktorý zo súdnoznaleckého hľadiska celú liečbu uvedenú v prehľade výkonov zdravotnej starostlivosti poskytnutých liekov a zdravotníckych pomôcok za obdobie od 28.08.2007 do 18.09.2007 za poistenca H. Q., nar. XX.XX.XXXX priradil k úrazu zo dňa 28.08.2007 a keďže ide o zdravotný výkon podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov č. 570 mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o účelnosti poskytnutia aj 10 aplikácii magnetoterapie.

7. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky, z dôvodu, že žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 04.07.2011 do zaplatenia. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa požiadala o plnenie žalovaného listom zo dňa 09.06.2011, v ktorom ho vyzvala na plnenie do 15 dní. Žalovaný prevzal výzvu dňa 17.6.2011 a 15 dňová lehota na dobrovoľné plnenie žalovanému uplynula dňa 02.06.2011. Žalovaný svoj dlh žalobkyni doposiaľ nezaplatil, preto sa od 04.06.2011 dostal do omeškania. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenou žalovaným uviedol, že túto považuje za nedôvodnú. Poukázal na to, že súdna prax vyšších súdnych autorít v obdobných veciach ustálila, že domáhať sa nároku za škodu spôsobenú trestným činom je možné až od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, nakoľko až od tohto momentu začína plynúť subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie nároku spôsobeného trestným činom, keďže až od tohto momentu je zrejmé kto škodu spáchal a kto je za ňu zodpovedný. Zdôraznil, že rozsudok OS Levice nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2010 a žalobca podal žalobu dňa 13.07.2011 teda podal ju v zákonnej premlčacej lehote podľa . O nároku

na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. a a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu t.j. 78,40% voči žalobkyni, ktorý vypočítal ako pomer úspechu žalovaného 89,20% mínus úspech žalobkyne 10,80%. Zároveň keďže v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom štát uhradil z rozpočtových prostriedkov odmenu znalcovi súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách štátu podľa takým spôsobom, že priznal náhradu trov štátu voči žalobkyni 89,20% a voči žalovanému v rozsahu 10,80% podľa ich miery úspešnosti v konaní.

8. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila ust. a . Uviedla že v zmysle ust. jej vznikol nárok proti žalovanému ako proti tretej osobe, aby jej žalovaný zaplatil 6152,31 eura z dôvodu, že za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poistencovi zaplatila túto sumu s tým, že k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne S.. H. Q. dňa 28.08.2007 došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Zdôraznila, že pre regresnú náhradu je rozhodujúce vynaloženie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a tiež to, či vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním. Regresný nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je teda hmotnoprávnym nárokom žalobcu na náhradu nákladov preukázateľne uhradených voči žalovanému. Za nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie považovala žalobkyňa práve aplikáciu . Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí uviedla, že z uvedeného nie je jasné komu súd prvej inštancie priradil spoluzodpovednosť za vznik úrazu. V súvislosti s uvedeným poukázala tiež na ust. . Podľa názoru žalobkyne aplikácia ust. je v prípade uplatňovania práva zdravotnej poisťovne absolútne nedôvodná, pretože nemá oporu v skutkovom ani právom stave veci. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by škoda bola spôsobená aj zavinením zdravotnej poisťovne ako subjektu v analogickom právnom postavení poškodeného, teda subjektu oprávneného uplatňovať si náhradu škody. Poukázala na to, že poškodenej bola v súvislosti s ublížením na zdraví poskytnutá zdravotná starostlivosť a to: ústavná starostlivosť 4866,59 eura, SVLZ 558,19 eura, LSPP 14,11 eura, lekárne, výdajne, optiky, distribútori 552,14 eura, ŠAS 161,28 eur, všetko spolu v sume 6152,31 eura. Uviedla, že nesprávne posúdenie vykonaných dôkazov vidí hlavne v tom, že súd prvej inštancie znalecké posudky vypracované pre účely trestného konania vyhodnotil len ako listinné dôkazy. Znalecké posudky v trestnom konaní boli vypracované znalcami, ktorí tiež posudzovali poskytovane zdravotnej starostlivosti na základe vedeckých poznatkov. Žalobkyňa v závere uviedla, že súd prvej inštancie nie je v tomto konaní vecne príslušný skúmať správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti a teda žalobkyňa v tomto konaní vo veci správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti nie je pasívne legitimovaná.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v konaní vôbec nezakladal svoju obranu na tvrdení, že škodu spôsobil nedbanlivostne. Uvedená námietka žalobkyne je preto, podľa názoru žalovaného irelevantná. Poukázal na to, že obrana žalovaného bola od začiatku postavená na tom, že nezodpovedá za všetky náklady, ktorých náhradu si žalobkyňa od žalovaného uplatnila, nakoľko drvivá väčšina nákladov nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ale vznikla výhradne ako dôsledok nesprávneho postupu lekára. V uvedenom rozsahu je zdravotná poisťovňa povinná vymáhať si svoj regresný nárok výlučne voči tomu, kto ho spôsobil. Vo vzťahu k názoru žalobkyne, že súd nemal posudzovať správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, nakoľko takéto posúdenie spadá do kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že tento je v celom rozsahu nesprávny. Súd v konaní o návrhu uplatnenom žalobkyňou musí skúmať rozsah zodpovednosti žalovaného za náklady, ktoré si od žalovaného uplatňuje, nakoľko žalovaný spochybnil zodpovednosť za časť uplatnených nákladov a navrhol dokazovanie znaleckým posudkom. Zdôraznil, že znalecký posudok jasne a bez pochybnosti potvrdil, že rozsah zodpovednosti žalovaného za všetky náklady, ktoré presahujú dobu 21 odo dňa úrazu je 0%, nakoľko v rozsahu 100% uvedené náklady spôsobil poskytovateľ zdravotnej starostlivosti svojim nesprávnym postupom. Žalovaný považoval za správny postup súdu prvej inštancie, keď znalecké posudky iných znalcov posúdil iba ako listinné dôkazy najmä s ohľadom na skutočnosť, že uvedené posudky boli vyhotovené pre účely trestného konania, nie pre účely tohto súdneho konania. Žiadal zohľadniť, že tvrdenie žalobkyne, že žiadny posudok nespochybnil správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenej je nepravdivé, pretože znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk to vyslovil úplne jednoznačne. V závere vyjadrenia navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch II., III. a IV. vecne správne a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania je regresný nárok žalobkyne , ktorá sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 6152,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6152,31 eura od 04.07.2011 do zaplatenia voči žalovanému, ktorého protiprávnym konaním došlo k poškodeniu zdravia poškodenej. V konaní bolo nesporné, že sumu 6152,31 eur žalobkyňa uhradila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v súvislosti s liečbou žalobkyne. Žalobkyňa v tomto konaní uplatnila právo na náhradu vynaložených nákladov podľa voči žalovanému ako tretej osobe s tým, že k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného voči poistencovi žalobcu. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu v dôsledku úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti vznikla žalobkyni - zdravotnej poisťovni majetková ujma. Z hľadiska právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že regresný nárok nie je nárokom na náhradu škody v pravom slova zmysle, jedná sa o samostatný nárok (sui generis) na náhradu škody, ktorý vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne z ust. v znení účinnom do 31.12.2016. Vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi vzniká zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako tretej osobe s tým, že k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného voči poistencovi žalobcu.

13. V prejednávanej veci žalobkyňa požadovala od žalovaného náhradu sumy uhradenej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v súvislosti s liečbou poškodenej H. pričom žalobkyňa uhradila celkovú výšku nákladov na zdravotnú starostlivosť v sume 6152,31 eura. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný len v časti 666,46 eura, ktorá suma predstavuje úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti iba za obdobie od 28.08.2007 do 17.09.2007 . Ďalšie náklady vzniknuté po 17.09.2007 súd prvej inštancie nepovažoval za náklady vzniknuté v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného voči poistencovi žalobcu. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku č. 80/2013 vypracovaného forensic.sk, Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. a jeho dodatkov, z ktorých nad všetky pochybnosti vyplynulo, že je nemožné, aby nervus fibularis bol poškodený tupým poranením pri samotnom úraze v takom rozsahu, že by došlo k jeho najťažšiemu poškodeniu ( následky poukazujú na to, že išlo o ťažké poškodenie nervu). Tento spôsob poškodenia vylučuje aj tá skutočnosť, že poškodená nemala žiadne príznaky ťažkého poškodenia nervu pri prijatí. Z priebehu poranenia a následného ošetrenia vyplýva, že príznaky ťažkého poškodenia nervu nastali po operácii 28.08.2007 bezprostredne, nie postupne, čo sa prejavilo intenzívnymi pálivými bolesťami predkolenia, čo je charakteristický príznak ischémie nervu. Znalecký ústav zároveň konštatoval, že dôvodom vykonania operácie dňa 16.11.2007 na Neurochirurgickej klinike FNsP BB bola tá skutočnosť, že klinickým a EMG vyšetrením bola dokázaná ťažká lézia nervus fibularis, pričom príčinou vzniku lézie bol operačný zákrok vykonaný ako ošetrenie poranenia v oblasti ľavého predkolenia. 14. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v tomto konaní preukázal, že nemôže niesť zodpovednosť za všetky náklady zdravotnej starostlivosti, ktoré žalobkyňa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uhradila. Presvedčivé závery znaleckého posudku č. 80/2013 vypracovaného forensic.sk, Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. a jeho dodatkov nemohol súd prvej inštancie ponechať bez povšimnutia. Je nesporné, že poškodenie zdravia H. zavinil žalovaný svojim protiprávnym konaním , preto podľa o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, účinného do 31.12.2016, má žalobkyňa právo uplatniť si nárok na náhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti voči tretej osobe t.j. žalovanému. Sporným zostal rozsah tohto nároku žalobkyne voči žalovanému. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že súd nemá právo posudzovať výšku vynaložených liečebných nákladov, pretože

rozhodujúca je suma, ktorú žalobkyňa uhradila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a preto mal súd žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podľa názoru odvolacieho súdu je súd povinný zaoberať sa tým, či regresný nárok t.j. sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a teda výšku nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenej zavinil v celom rozsahu žalovaný svojim protiprávnym konaním. Súd prvej inštancie sa obranou žalobcu zaoberal a dospel k správnemu záveru, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za poškodenia zdravia H.j, ku ktorému došlo pri operácii dňa 28.08.2007, pretože k tomu nedošlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Z uvedeného dôvodu nie je daná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia H. Q. a protiprávnym úkonom žalovaného. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval bezprostredný ( priamy) vzťah príčiny a následku. Ak tomu tak nie je, nevzniklo žalobkyni právo na regresný nárok voči žalovanému, pretože k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne nedošlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Podľa záverov znaleckého posudku k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne došlo pri operácii dňa 28.08.200, pričom všetky náklady na zdravotnú starostlivosť uhradené žalobkyňou po 17.09.2007 boli vynaložené v súvislosti s touto operáciou. 15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno a závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec v zásade aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyni v danom prípade vznikol regresný nárok voči žalovanému ako tretej osobe na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v prípade, ak by nedošlo k porušeniu nervu pacientky, pri operácii, predpoklad zahojenia rany a následné možné plné zaťažovanie by bolo možné predpokladať do 21 dní od úrazu. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď žalobkyni priznal nárok na náhradu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť za obdobie 21 dní a to vo výške 666,45 eura s príslušenstvom.

16. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že aplikácia ust. je v prípade uplatňovania regresného práva zdravotnej poisťovne absolútne nedôvodná, odvolací súd uvádza, že túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevychádzal z ust. . Odvolací súd však v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že v danom prípade nemožno žalovanému pripísať viac ako svojim protiprávnym konaním spôsobil. Rozsah zodpovednosti žalovaného je ohraničený časom 21 dní od dňa úrazového deja, pričom tak ako je vyššie uvedené za ďalšie náklady zdravotnej starostlivosti žalovaný nemôže niesť zodpovednosť, pretože nebola medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom žalovaného preukázaná existencia príčinnej súvislosti. Z uvedeného dôvodu regres uplatnený žalobkyňou v tomto konaní nad sumu 666,45 eura s príslušenstvom nie je dôvodný. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne v tom, že nesprávne posúdil vykonané dôkazy. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď znalecké posudky vypracované znalcami v trestnom konaní oboznámil ako listinné dôkazy. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol závery všetkých znaleckých posudkov z čoho vyplýva, že sa zaoberal aj závermi týchto znaleckých posudkov. Odvolací súd nevidel pochybenie súdu prvej inštancie ani v tom, že pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. vypracovaného za účelom tohto súdneho konania. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že znaleckej organizácii bola predložená zdravotná dokumentácia poškodenej a tiež poukázal na to, že tento znalecký posudok vypracovalo 5 znalcov z daného odboru. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania sa súd prvej inštancie priklonil k záverom znaleckého posudku jeho dodatkov, ktorý vypracovala znalecká organizácia, zohľadňujúc zrejme komplexnosť a presvedčivosť tohto dôkazu.

18. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému podľa a patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd preto podľa rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).