Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/25/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpenej T. E. Q. so sídlom I. X, A., D.: XX XXX XXX proti žalovanej: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, právne zastúpenej T. A. P.. F. B., T., so sídlom L. XXX/X-X, X. B., D.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. novembra 2021, č.k. -32, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. odseku prvom, o povinnosti žalovanej umožniť žalobkyni prechod pešo, ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok a vo výroku II. o povinnosti žalobkyne podať v lehote 30-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia žalobu voči žalovanej vo veci samej p o t v r d z u j e . II. Vo výroku I. odseku druhom, o povinnosti žalovanej zdržať sa akýchkoľvek stavebných a iných úprav, ktorých cieľom by bolo odstránenie spevnenej dlažby alebo jej akýchkoľvek zmien znemožňujúcich, či sťažujúcich žalobkyni prejazd alebo prechod pešo cez predmetnú spevnenú plochu m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a . III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. odseku prvom uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobkyni prechod pešo, ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok - parcela registra „C“, evidovaný na katastrálnej mape, parcela č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 401 m2 - evidovaný na LV č. XXXX, pre okres X., obec L. B., katastrálne územie L. B.. V druhom odseku uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných a iných úprav, ktorých cieľom by bolo odstránenie spevnenej dlažby alebo jej akýchkoľvek zmien znemožňujúcich, či sťažujúcich žalobkyni prejazd a prechod pešo cez túto spevnenú plochu, nachádzajúcu sa na pozemku - parcela registra „C", evidovanej na katastrálnej mape, parcela č. X/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 401 m2 - evidovanej na LV č. XXXX, pre okres X., obec L. B., katastrálne územie L. B.. Výrokom II. súd uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, podala voči žalovanej žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude zriadenie vecného bremena v prospech žalobkyne spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazde motorovými a nemotorovými vozidlami k pozemku

- parcele registra evidovaného na katastrálnej mape, parcela č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 401 m2 - evidovaných na LV č. XXXX, pre okres X., obec L. B., katastrálne územie L. B.. Výrokom III. súd žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V návrhu žalobkyňa uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.12.2020, č.k. -66 v znení opravného uznesenia zo dňa 01.02.2021 bolo určené, že žalobkyňa a J. H. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby - rodinného domu súp. č. XX, postavenom na parcele C KN č. X/X a stavby - hospodárskej budovy súp. č. XXX, postavenej na parcele C KN č. X/X o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. L. B.. Po právoplatne ukončenom spore bola následne žalobkyňa zapísaná na LV ako bezpodielová

spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností. Žalovaná je pritom výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, o.i. aj pozemkov, na ktorých sú predmetný rodinný dom a hospodárska budova, ktorej bezpodielovými vlastníkmi sú žalobkyňa a jej bývalý manžel (syn žalovanej), postavené. Jediná prístupová cesta, ktorá vedie od verejnej komunikácie, (ktorej vlastníkom je Obec L. B.), k rodinnému domu žalobkyne, je cez pozemok parc. č. KNC X/X, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Na Okresnom súde Považská Bystrica je pritom vedené konanie žalobkyne proti jej bývalému manželovi ako žalovanému o vyporiadanie BSM po rozvode. Ďalej v návrhu uviedla, že žalovaný ako bývalý manžel dlhodobo výlučne sám užíva predmetný rodinný dom a hospodársku budovu, ktorých je aj ona rovnako vlastníčkou, pričom podľa ním prezentovaného súhlasného prejavu vôle s osobným vstupom žalobkyne do nehnuteľností nemá žiaden problém, avšak sám tvrdí, že žalobkyni ako nevlastník priľahlých pozemkov nedokáže garantovať vstup do nehnuteľností cez právo prechodu či prejazdu zo strany žalovanej. Žalovaná napriek jej viacerým snahám o prístup do nehnuteľnosti odmieta v akomkoľvek rozsahu sprístupniť svoje priľahlé parcely, čo i len za účelom odnosu si vecí patriacich či prináležiacich po rozvode žalobkyni z nehnuteľností, alebo za účelom riadneho možného napĺňania si svojho vlastníckeho práva. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , , , od. 1, , , , , , až 3 , , , a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Uviedol, že mal z obsahu predložených listinných dôkazov za osvedčené skutočnosti ohľadne vlastníctva predmetného rodinného domu a hospodárskej budovy žalobkyňou a jej bývalým manželom a pozemkov, nachádzajúcich sa v okolí rodinného domu a hospodárskej budovy, ako aj pod nimi, vo vlastníctve žalovanej. Ďalej mal súd za osvedčené, že jediný možný prístup do domu žalobkyne je možný cez pozemok žalovanej, teda cez parcelu reg. „C“ č. X/X o výmere 401 m2, ktorý pozemok zároveň spája dom žalobkyne s hospodárskou budovou. Rovnako mal osvedčené, že na súde prebieha konanie medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom (synom žalovanej) o vyporiadanie BSM. Súd pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vzal do úvahy najmä charakter využitia pozemku žalovanej, a to parcely registra „C“ parcela č. X/X, ktorá je v súčasnej dobe využívaná ako dvor pre okolité stavby, a to dom a hospodársku budovu žalobkyne a dom žalovanej. Z fotodokumentácie mal súd za osvedčené, že predmetný pozemok je v súčasnosti využívaný na totožný účel, akého sa neodkladného opatrením domáha žalobkyňa, teda vydaním tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do sféry práv žalovanej. Súd zároveň zohľadnil aj prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom, ktorého predmetom budú bez pochyby aj veci a vybavenie tvoriace domácnosť žalobkyne, resp. jej bývalého manžela, tvoriace súčasť domu a hospodárskej budovy. Rovnako mal súd za osvedčené, že jediný možný prístup do domu žalobkyne a do hospodárskej budovy je cez pozemok žalovanej, čo odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami formou nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaná pritom na výzvy žalobkyne na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovanej nijako nereagovala, čím vnáša do právneho postavenia žalobkyne značnú neistotu a žalobkyni ako vlastníčke predmetných nehnuteľností de facto znemožňuje ich náležité využitie v intenciách oprávnení plynúcich z obsahu vlastníckeho práva. Súd pri posudzovaní návrhu rovnako vzal do úvahy aj znenie ust. , ktoré umožňuje zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu k susediacej stavbe v prípade, ak nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe inak. Z tvrdení a listinných dôkazov mal súd za spoľahlivo osvedčené, že prístup žalobkyne k jej nehnuteľnostiam sa nedá realizovať inak ako prechodom cez parcelu žalovanej. Súd zohľadnil charakter konania o neodkladnom opatrení, na nariadenie ktorého stačí mať tvrdené skutočnosti iba osvedčené, bez vykonania náležitého dokazovania vo veci samej. Vzhľadom na uvedené nariadil neodkladné opatrenie iba dočasného charakteru, kedy žalobkyni zároveň uložil povinnosť v lehote 30-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej, a to o zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazde motorovými a nemotorovými vozidlami k dotknutému pozemku žalovanej, v rámci ktorého konania bude vykonané náležité dokazovanie skutkového stavu za účelom eliminovania prípadných neprimeraných zásahov do práv žalovanej.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaná, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnila odvolacie dôvody podľa , , a . Podľa jej názoru žalobkyňa nijako nepreukázala splnenie zákonných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia. Nie je pravdou, že by sa žalobkyňa viac krát snažila s ňou dohodnúť

na prístupe k nehnuteľnosti. Práve naopak. Vždy sa správala voči nej a bývalému manželovi agresívne, hulvátsky a formou nátlaku. Uviedla, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatovala, že predmetom jej ochrany má byť aj vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré sa majú údajne nachádzať v rodinnom dome. V tomto sa však žiadne hnuteľné veci patriace do výlučného vlastníctva žalobkyne, resp. ktoré by mali tvoriť predmet BSM nenachádzajú a tiež sa žiadne takéto veci nenachádzajú na jej pozemkoch. Z domu sa žalobkyňa sama ešte pred rozvodom odsťahovala a vzala si zo sebou všetky veci. Ohľadne vecí uvedených žalobkyňou vôbec nie je preukazné, že by tieto vôbec existovali, nie ešte to, že sú v jej výlučnom vlastníctve. Napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné a nesúladné so zásadou práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rovnako ho považuje aj za zmätočné, a to najmä v tom vzťahu, akoby prvostupňový súd nerozlišoval vlastníka stavby rodinného domu a vlastníka pozemku. Považuje uznesenie za predčasne vzdané a bez riadneho zistenia skutkového stavu. Je prekvapivé a v rozpore s tvrdeniam žalobkyne v návrhu to, že žalobkyňa sa na pojednávaní vo veci vyporiadania BSM dňa 27.10.2021 vyjadrila na otázku právneho zástupcu protistrany tak, že nechce kľúče od nehnuteľnosti a nemá dôvod tam vstupovať. Z nahrávky z tohto súdneho pojednávania je jednoznačné, že aj právny zástupca žalobkyne uvádza, že nevie vôbec, či nejaké veci v dome sú. Aj sama žalobkyňa vo vzťahu k záujmu vstupu do domu a na pozemok vyslovene uviedla „a načo tam pôjdem, ja odtiaľ nechcem nič.“ Súd túto skutočnosť pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne vôbec nevzal v úvahu.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že nie je pravdou a považuje to za nepreukázané, že by sa správala voči žalovanej, či voči akýmkoľvek iným tretím osobám agresívne, hulvátsky, či formou nátlaku. Vo vzťahu k doposiaľ nestotožnenému presnému i v celom rozsahu hodnoverne preukázanému rozsahu masy BSM a vo vzťahu k nemožnosti zistenia, čo presne sa nachádza (nenachádza) v rodinnom dome odporuje samotnej výrokovej logike žalovanej, akú právnu možnosť mala žalobkyňa vedieť, čo sa ešte nachádza (nenachádza) v rodinnom dome, ak žalobkyňa nemala právnu možnosť vstupu v rozsahu prechodu či prejazdu do svojej nehnuteľnosti cez pozemok žalovanej. Taktiež nie je zrejmé, o čo žalovaná opiera svoje tvrdenia, že si ona mala pri odchode z rodinného domu zobrať všetky svoje veci, keďže túto skutočnosť rovnako žiadnym spôsobom nepreukázala. Nie je pritom zrejmé, akým spôsobom má žalovaná verifikovateľne osvedčené ňou tvrdené závery o vlastníctve, či potencionálnom nevlastníctve konkrétnych hnuteľných vecí v rodinnom dome, ktoré sú alebo by mohli byť predmetom vyporiadania masy BSM v rámci iného konania, ak žalovaná nie je stranou predmetného súdneho konania. Nie je zrejmé, ako sama žalovaná, ktorá nie je stranou sporu mohla, či dokonca akú mala čo i len právnu možnosť v rámci vedeného súdneho konania popierať rozsah a hodnotu majetku patriaceho do BSM. Skutočnosti ohľadne nahrávky z pojednávania alebo vyjadrenia na pojednávaní vo veci vyporiadania BSM dňa 27.10.2021, nesúvisiace s vecou samou, sa jej javia nanajvýš zarážajúce a porušujúce jej základné práva na spravodlivý súdny proces, keď nie je zrejmé, akým spôsobom, na základe akého právneho dôvodu a prostredníctvom akých osôb si žalovaná zaobstarala nahrávku z predmetného pojednávania, keď nie je stranou sporu. Pritom nie je zrejmé, či touto nahrávkou nedošlo k porušeniu práva na mlčanlivosť, na dôvernosť, na ochranu osobných údajov a prípadne, či nedošlo k dopusteniu sa disciplinárneho previnenia osôb, ktoré majú právnu možnosť s nahrávkou disponovať. Samotná nahrávka jej súdom, ani žalovanou doposiaľ doručená nebola. Dodala, že podľa jej názoru sú tvrdenia žalovanej k nahrávke s najväčšou mierou pravdepodobnosti použité tendenčne, vytrhnuté z kontextu a súčasne nie sú spôsobilé pravdivo a hodnoverne popísať skutkové i právne okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žiadala preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K vyjadreniu žalobkyne žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že agresivita a hulvátskosť správania žalobkyne spočíva najmä v tom, že 13.01.2021 spolu so svojim priateľom vošli na pozemok a vnikli do domu násilím (po odvŕtaní zámkovej vložky), kde bezdôvodne zotrvali a slovne urážali bývalého manžela žalobkyne, čo vyústilo až k privolaniu policajnej hliadky. Je pochopiteľné, že žalobkyňu vyrušuje z jej myšlienkových úvah zvuková nahrávka z pojednávania vo veci vyporiadania BSM a snaží sa poukázať na jej údajnú nezákonnosť. V čase súdneho pojednávania bol núdzový stav a teda bola ex offo vylúčená verejnosť, preto platia ust. , , o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, z ktorých o.i. vyplýva, že takýto zvukový záznam môže byť komukoľvek a bezodkladne sprístupnený po skončení pojednávania. Právny zástupca žalobkyne sa snaží navodiť dojem, že nevie o obsahu predmetnej nahrávky, pričom je zrejmé, že bol na pojednávaní osobne zúčastnený. Hoci ide

o dve na prvý pohľad odlišné konania, skutkovo a personálne sa prelínajú a dôkazne sa navzájom dopĺňajú.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. odseku prvom a vo výroku II. podľa potvrdiť a vo výroku I. druhom odseku je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmeniť.

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcie bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a sledovanie účelu nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

9. Účelom neodkladného opatrenia tak je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia a súčasne, keď sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku súdu, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.

10. V predmetnej veci žalobkyňa podaným návrhom žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd 1/ uloží žalovanej povinnosť strpieť prechod pešo žalobkyňou, ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami žalobkyňou ( a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobkyne) cez pozemok - parcelu reg. C, evidovanú na katastrálnej mape, parc. č. X/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 401 m2, evidovaný na LV č. XXXX, pre okres X., obec L. B., k.ú. L. B. a 2/ uloží žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných a iných úprav, ktorých cieľom by bolo odstránenie spevnenej dlažby alebo jej akýchkoľvek zmien znemožňujúcich, či sťažujúcich žalobkyni ( a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobkyne) prejazd a prechod pešo cez túto spevnenú plochu, nachádzajúcu sa na vyššie uvedenom pozemku.

11. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel (s výnimkou, že neodkladné opatrenie je iba vo vzťahu k žalobkyni a nie k osobám odvodzujúcim od žalobkyne svoje práva).

12. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.12.2020, č.k. - 66 (v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.02.2021) súd určil, že žalobkyňa a jej bývalý manžel (syn žalovanej) J. H. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parcele C KN č. X/X a hospodárskej budovy súp. č. XXX, postavenej na parc. č. X/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. L. B.. V predmetnej nehnuteľnosti býva bývalý manžel žalobkyne J. H.. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súd Považská Bystrica je v zmysle žaloby žalobkyne pod sp. zn. vedené konanie o vyporiadanie BSM (proti synovi žalovanej). Z LV č. XXXX pre k.ú. L. B. vyplýva, že výlučnou vlastníčkou parciel reg. C, č. X/X, X/X, X/X, X, teda aj parciel, na ktorých sú postavené nehnuteľnosti, patriace do BSM žalobkyne a jej bývalého manžela, je žalovaná (matka bývalého manžela žalobkyne).

13. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že žalobkyňa preukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Je nepochybné, že rodinný dom (vrátane hospodárskej budovy), postavený na pozemku, ktorého vlastníčkou je v súčasnosti žalovaná, patrí do BSM žalobkyne a syna žalovanej (bývalý manžel žalobkyne), pričom v dome býva bývalý manžel žalobkyne a na súde prvej inštancie prebieha konanie o vyporiadanie BSM žalobkyne a syna žalovanej, keď predmetom vyporiadania sú okrem hnuteľností aj predmetné nehnuteľnosti.

14. V prípade vecí patriacich do BSM sú obaja (bývalí) manželia úplnými vlastníkmi veci (v danom prípade nehnuteľností), pričom vlastnícke právo jedného je obmedzené vlastníctvom druhého. Obaja manželia právo užívať predmetné nehnuteľnosti spoločne, rovnako ako spoločne uhrádzať náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním. Nie je teda v súlade so zákonom, keď jeden z manželov obmedzuje, resp. vylučuje druhého z manželov z možnosti užívať spoločný predmet bezpodielového spoluvlastníctva.

15. Pokiaľ bývalý manžel žalobkyne nebráni žalobkyni vo vstupe do nehnuteľností, patriacich do ich nevyporiadaného BSM, avšak sám uvádza, že jeho matka - žalovaná - nesúhlasí, aby vstupovala na jej nehnuteľnosti (predovšetkým parcelu vstupnú k rodinnému domu, tvoriacu okrem iného dvor - parc. č. X/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 401 m2), pričom táto nereagovala ani na výzvu žalobkyne ohľadne umožnenia vstupovať cez jej nehnuteľnosti do nehnuteľností žalobkyne a syna žalovanej, bolo namieste, ak súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanej umožniť žalobkyni prechod pešo, ako aj prejazd vozidlami cez tento pozemok žalovanej vyhovel. Preto v tejto časti výroku I., ako aj vo výroku II., ktorým bolo žalobkyni uložené v zmysle ust. podať žalobu vo veci samej, keď je nepochybné, že konanie o vyporiadanie žalobkyne a jej bývalého manžela (syna žalovanej) o vyporiadanie BSM potrvá ešte určitú dobu, ako vecne správne podľa potvrdil.

16. Odvolací súd sa však nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia aj v ďalšej časti uznesenia, a to v odseku druhom výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek stavebných a iných úprav, ktorých cieľom by bolo odstránenie spevnenej dlažby alebo jej akýchkoľvek zmien znemožňujúcich, či sťažujúcich žalobkyni prejazd a prechod pešo cez túto spevnenú plochu nachádzajúcu sa na pozemku - parcela reg. C, parc. č. X/X...“. Z obsahu spisu a ani z tvrdení žalobkyne nevyplýva, že by žalovaná vykonávala alebo jej (konkrétne) kroky by smerovali k určitým stavebným alebo iným úpravám na predmetnej parcele, čím by bol znemožnený vstup žalovanej do jej nehnuteľností. Teda v tejto časti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa neosvedčila, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Zároveň je potrebné konštatovať, že odôvodnenie uznesenia v tejto časti rozhodnutia o neodkladnom opatrení je nedostatočné. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti (výrok I., druhý odsek) podľa zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ust. a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď obe strany mali vo veci čiastočný úspech.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).