Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/84/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 2 604,68 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 604,68 eura a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 416,09 eura od 29. 09. 2017 do zaplatenia, v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Písomným návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou) zo dňa 15. 06. 2017, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 16. 06. 2017, uplatnila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 (ďalej „pôvodný žalobca“) voči žalovanému pohľadávku 2 604,68 eura s úrokmi z omeškania 5,15 % ročne od 20. 08. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili spolu dňa 05. 11. 2013 Zmluvu o pôžičke, evidenčné číslo 6161982, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku 2 500,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v 60 mesačných splátkach v sume 66,54 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky 3 992,40 eura. Do vypracovania žaloby žalovaný uhradil sumu 272,81 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve listom zo dňa 25. 06. 2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, pôvodný žalobca dňa 19. 08. 2014 úver zosplatnil. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť 2 877,49 eura a po odpočítaní úhrady 272,81 eura predstavuje dlh 2 604,68 eura.

2. Písomným podaním zo dňa 11. 08. 2017, doručeným súdu dňa 14. 08. 2017, pôvodný žalobca doplnil dôvody žaloby a uviedol, že zo splatenej sumy 272,81 eura bolo započítané na istinu 83,91 eura, takže sa istine zostalo k úhrade 2 416,09 eura. Na úroky z úveru zostalo k úhrade 188,59 eura, nakoľko z celkovej výšky vyčísleného úroku ku dňu vypovedania zmluvy 377,49 eura bola z úhrady žalovaného započítaná suma 188,90 eura.

3. Žaloba, ako aj doplnenie dôvodov žaloby spolu s prílohami, poučenie spotrebiteľa podľa

§ 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uznesenie súdu zo dňa 23. 08. 2017, č. k. 6Csp/84/2017-20, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 10 dní, boli žalovanému doručené dňa 21. 09. 2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Pôvodný žalobca bol dňom 01. 01. 2018 vymazaný z obchodného registra s tým, že do jeho práv a záväzkov vstúpila G. Ú. E., a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 31 320 155.

5. Dňa 29. 05. 2018 bolo Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) doručené elektronické podanie so zaručeným elektronickým podpisom, ktorým G., a.s., zastúpená advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, podala návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. O tomto návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 13. 06. 2018, č. k. 6Csp/84/2017 tak, že pripustil, aby do konania na miesto žalobcu G., a.s. vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (nový žalobca). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 07. 2018.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 04. 09. 2018, na ktoré sa žalobca neustanovil, ale prostredníctvom advokáta JUDr. Jána Šoltésa, ospravedlnil svoju neprítomnosť, pričom súhlasil s rozhodnutím veci bez jeho účasti. V súlade s ustanovením § 180 súd rozhodol, že sa pojednávanie bude konať aj v neprítomnosti žalobcu.

7. Žalovaný sa na pojednávaní k tvrdeniam žalobcu nevyjadril. Poukázal len na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Uviedol, že dlhú dobu nemá žiaden príjem. Je síce ženatý, ale s manželkou nežije. Vyživovaciu povinnosť má k dvom deťom, na ktoré má platiť výživné po 80,- eur mesačne na každé dieťa. Starší syn, ktorý žije v Martine, však prerušil štúdium, takže tam mu dlh na výživnom už nenarastá. Nakoľko mu hrozilo trestné stíhanie pre neplatenie výživného, požičal si od kamaráta 750,- eur za účelom uhradenia dlhu na výživnom pre mladšieho syna. V súčasnosti nie je ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pretože bol vyradený z dôvodu, že sa včas nehlásil. Po uplynutí polroka sa mieni opätovne prihlásiť ako uchádzač o zamestnanie. Žije s matkou, ktorá platí poplatky spojené s užívaním domu a v podstate žalovaného aj živí. Nepracuje aj z toho dôvodu, že má určité zdravotné problémy. Uviedol, že má požičané finančné prostriedky aj u iných veriteľov, napr. v I. E., v Providente, vo G., nevedel sa však vôbec vyjadriť k celkovej výške a dlhu a ani nevedel navrhnúť v akej lehote by bol schopný splatiť pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu.

8. Uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, takže súd postupoval aj v súlade s procesnými predpismi podľa § 290 a nasl. CSP. Pretože žalovaný, ako spotrebiteľ, nebol v konaní zastúpený advokátom, súd aj bez jeho výslovných tvrdení skúmal, či uplatnený nárok je v súlade s hmotným právom.

9. Listinnými dôkazmi, obsah ktorých žalovaný nespochybnil, bolo preukázané, že pôvodný žalobca, ako veriteľ, uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom, dňa 05. 11. 2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, číslo zmluvy 4610500583. Jedná sa teda o iné číslo ako to, ktoré uviedol žalobca v žalobe a v ostatných listinných dôkazoch. Nakoľko však žalovaný tvrdenie žalobcu nespochybnil, súd vychádzal z predpokladu, že po uzavretí zmluvy pôvodný žalobca pôžičku zaevidoval pod č. 6161982 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“). Touto zmluvou bola dojednaná pôžička 2 500,- eur s tým, že splatnosť bola určená na 60 mesiacov po 66,54 eura. V zmluve bolo jednoznačne uvedené, že predmetom nie je poistenie schopnosti splácať splátky. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 1 492,40 eura a celková čiastka, ktorú spotrebiteľ mal zaplatiť, sumou 3 992,40 eura. V zmluve bola stanovená fixná ročná úroková sadzba 22,20 %, RPMN 22,20 % a priemerná hodnota RPMN 20,41 %. V texte zmluvy bolo ďalej uvedené, že splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola určená na nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. Termín konečnej splatnosti bol označený ako „11/2018“.

10. Z prehľadu splátok a úhrad, ktorý listinný dôkaz žalovaný nenamietal vyplýva, že zaplatil 2 splátky po 66,54 eura, a to 17. 12. 2013 a 13. 02. 2014 a po zaplatení tretej splátky 139,73 eura dňa 15. 04. 2014, nepoukazoval veriteľovi už žiadne splátky. Celkom teda žalovaný za účelom splatenia úveru uhradil veriteľovi 272,81 eura. Z uhradenej sumy veriteľ zaúčtoval na úhradu istiny čiastku 83,91 eura, v dôsledku čoho evidoval na istine nedoplatok 2 416,- eur a na úrokoch z úveru 188,59 eura. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25. 06. 2014, doručenou žalovanému dňa 02. 07. 2014, pôvodný žalobca upozornil

žalovaného na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 205,61 eura s tým, že ak do 05. 08. 2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci apríl 2014, pôvodný žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že pôvodný žalobca zosplatnil úver ku dňu 19. 08. 2014, kedy do kolónky „splátka“ zaúčtoval čiastku 2 345,17 eura. Prípisom zo dňa 21. 09. 2017, pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na subjekt Intrum Justice Slovakia, s.r.o. a zároveň ho vyzval, aby dlžnú sumu vo výške 3 134,03 eura uhradil v lehote do 28. 09. 2017. Toto oznámenie pôvodný žalobca zaslal žalovanému doporučenou poštovou zásielkou, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 21. 09. 2017. Potom v zmysle bodu 15.2 zmluvy o pôžičke sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom po odovzdaní na poštovú prepravu, t. j. dňom 26. 09. 2017.

11. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd na danú vec aplikoval príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva podľa Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 05. 11. 2013. Úverová zmluva je síce tzv. absolútnym obchodom, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú iba v prípade, ak je táto právna úprava výhodnejšia ako úprava spotrebiteľského práva.

12. Preskúmaním súd zistil, že Zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne a obsahuje náležitosti upravené v § 9 ods. 2 ZSÚ, takže počas trvania zmluvného vzťahu bol žalovaný povinný splácať úver tak, ako bolo zmluvne dojednané.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Právo zosplatniť úver bolo stranami sporu dojednané v bode 12.4 zmluvy o pôžičke. Preto bol veriteľ v súlade s citovanou právnou úpravou oprávnený požadovať zaplatenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky. Vzhľadom na prehľad splátok a úhrad, ktorý listinný dôkaz žalovaný nespochybnil, mal súd preukázané, že veriteľ postupoval v súlade s hmotným právom, keď žalovaného upozornil predžalobnou upomienkou zo dňa 25. 06. 2014 na možnosť zosplatnenia dlžnej sumy. V konaní bolo nesporné, že žalovaný dlžné splátky nevyrovnal, v dôsledku čoho veriteľ zosplatnil úver ku dňu 19. 08. 2014. Ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval dlh žalovaného 2 604,68 eura, ktorý pozostával z nesplatenej istiny 2 416,09 eura a z nesplatených úrokov z úveru 188,59 eura. Tým mal súd preukázanú dôvodnosť žalobného návrhu v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania sumy 2 604,68 eura a v tejto časti žalobe vyhovel.

16. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba H. F. E. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Veriteľ síce zosplatnil úver ku dňu 19. 08. 2014, avšak nepreukázal, že by túto skutočnosť bol žalovanému oznámil bezprostredne po zosplatnení. Pre vznik omeškania totiž nie je určujúci dátum zosplatnenia úveru, ale dátum, kedy veriteľ oznámil dlžníkovi konkrétnu dlžnú sumu (zosplatnenú istinu s príslušenstvom) a uplynie lehota na splnenie tejto povinnosti. Pri absencii iných tvrdení a listinných dôkazov mal súd preukázané, že veriteľ oznámil žalovanému výšku dlžnej sumy a termíny jej zaplatenia až oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 09. 2017, v ktorom poskytol žalovanému lehotu na plnenie do 28. 09. 2017. Nakoľko v určenej lehote žalovaný dlžnú sumu neuhradil, do omeškania sa dostal nasledujúcim dňom. Ku dňu 29. 09. 2017 bola H. F. E. určená základná úroková sadzba 0,00 %, a pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5 % ročne z istiny, t. j. 2 416,09 eura. V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať vyššie úroky z omeškania a za dlhšiu dobu, nárok nepreukázal, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

21. Vzhľadom na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč. zák. žalobcovi nepatria úroky z omeškania zo sumy 188,59 eura, ktorú žalobca špecifikoval ako zostatok úrokov z úveru. Úroky z úveru, aj úroky z omeškania, sú totiž príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (R 70/95). Podľa judikatúry Občiansky zákonník, ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky (zmluvných úrokov - Rc 5/2006). V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania 5,15 % ročne z úrokov z úveru 188,59 eura od 20. 08. 2014 do zaplatenia, preto súd žalobu zamietol.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Vypočutím žalovaného bolo preukázané, že tento je nemajetný a dlhodobo nemá žiaden príjem. Žalovaný ani neprejavil záujem o splácanie dlhu v splátkach, pretože ak má nejaký zdroj príjmu (napr. z „fušiek“), tieto mu postačujú maximálne na úhradu výživného pre deti. Súd preto poskytol žalovanému dlhšiu lehotu splatnosti - 6 mesiacov, ktorú považuje za primeranú na to, aby si žalovaný zabezpečil prostriedky potrebné na úhradu priznanej sumy s príslušenstvom.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Súd vyhovel žalobe v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania sumy 2 604,68 eura. Zamietnutý bol návrh iba v časti príslušenstva, ktoré však nie je určujúce pre rozhodovanie o výške nároku na náhradu trov konania. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.