Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-77-2017.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Subarea
27Ek/77/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného "Vlastníci bytového domu ul. K nemocnici 40/2", IČO: 36116203, so sídlom K nemocnici 40/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti povinnému R. F., S..: XX.XX.XXXX, N. M. C. Q. Č. W. XX, XXX XX Z., o vymoženie 11.612,- eur s prísl., o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti vymáhaného nároku vo výške 200,- eur z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 16.08.2017 domáhal od povinného vymoženia 11.612,- eur s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 3T 54/2016-600 zo dňa 24.01.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3To/31/2017-633 zo dňa 07.06.2017. Poverením zo dňa 05.09.2017 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Klinieca, so sídlom Exekútorského úradu Hollého 1/417, 971 01 Prievidza, ktorý ju vedie pod spisovou značkou EX 212/2017.
2. Povinný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podal návrh na zastavenie exekúcie.
3. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami k návrhu na zastavenie exekúcie, so svojim vyjadrením a vyjadrením oprávneného dňa 01.12.2017 súdu na rozhodnutie.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
8. Podľa § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.
9. Podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.
10. Podľa §181 ods.1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak a) zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie, b) zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale 1.odvolanie v lehote podané nebolo, 2.oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo 3.podané odvolanie bolo zamietnuté.
11. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
12. Podľa §51 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods.1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
13. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
14. Podľa § 51 ods. 4, písm. c) Trestného zákona súd uloží povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
15. Povinný navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že okresný súd Bánovce nad Bebravou v rozsudku určil obdobie skúšobnej doby, počas ktorej má byť škoda oprávnenému uhradená. Povinný má zato, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie neexistoval žiadny vymáhateľný záväzok, na základe ktorého by mohla voči nemu začať exekúcia, nakoľko podľa tvrdení povinného skúšobná doba začala plynúť dňa 07.06.2017 a stále plynie z toho dôvodu je zrejmé, že neexistuje zákonný dôvod na vedenie exekúcie, nakoľko doba, ktorá bola určená povinnému na úhradu spôsobenej škody uplynie až ku dňu skončenia skúšobnej doby, a teda splatnosť samotného záväzku je až 07.06.2021 a až potom si ho bude môcť oprávnený vymáhať. Povinný ďalej uviedol, že oprávnenému bola do dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie, uhradená suma vo výške 300,-
eur a teda výška škody, ktorú má povinný uhradiť je len 11.412,- eur. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uviedol, že podľa údajov z upovedomenia o začatí exekúcie došlo k začatiu exekučného konania dňa 11.09.2017, Okresný súd Banská Bystrica však vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 05.09.2017 čo je 6 dní pred začatím samotného exekučného konania a teda by išlo o začatie konania pred doručením návrhu na vykonanie exekúcie, teda súdom bolo vydané nezákonné poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že uznesenie Krajského súdu v Trenčíne bolo právnemu zástupcovi doručené až dňa 09.10.2017 (viac ako 3 mesiace po jeho vyhlásení) a povinný sa o ňom dozvedel až pri stretnutí s probačným úradníkom, a teda je mu upierané právo na spravodlivý proces a vedenie konania bez zbytočných prieťahov.
16. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že skúšobná doba, ktorá bola povinnému určená rozsudkom v súvislosti s podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, sa nevzťahuje na povinnosť nahradiť oprávnenému škodu. Rozsudkom nebola určená lehota na plnenie, preto má povinný povinnosť plniť už odo dňa právoplatnosti rozsudku, kedy sa pohľadávka titulom náhrady škody stala zároveň aj vykonateľnou, a teda vymáhateľnou v rámci exekúcie. Tvrdenia povinného o tom, že ešte neuplynula lehota, počas ktorej mal povinný pohľadávku oprávneného vyplývajúcu z exekučného titulu uhradiť, a že rozhodnutie nie je doposiaľ vykonateľné, nie súd dôvodné. Pokiaľ ide o skúšobnú dobu štyroch rokov určenú podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v ktorej má povinný podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona nariadiť oprávnenému ako poškodenému v trestnom konaní spôsobenú škodu, v danom prípade nejde o posunutie vykonateľnosti výroku o náhrade škody, ale ide len o podmienku podmienečného odkladu výkonu trestu nahradiť v určenej skúšobnej dobre spôsobenú škodu, pretože splnenie tejto podmienky je dôvodom k vysloveniu, že sa odsúdený osvedčil § 52 ods.1 Trestného zákona, inak súd nariadi odsúdenému nepodmienečný trest odňatia slobody. Akýkoľvek iný právny názor by znamenal, že poškodený je v trestnom konaní pri zaväzujúcom výroku o náhrade škody odsúdeným znevýhodnený oprosti obdobnému rozhodnutiu civilného súdu. Oprávnený k úhrade škody uvádza, že povinný uhradil sumu 100,- eur dňa 14.07.2017, sumu 100,- eur dňa 14.08.2017 a sumu 100,- eur dňa 14.09.2017, t.j. pred začadím exekúcie uhradil sumu 200,- eur. Oprávnený ďalej uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie až po doručení návrhu na vykonanie exekúcie, skôr to ani nebolo možné s ohľadom na elektronickú formu podávania návrhov. Oprávnený k nedoručeniu uznesenia krajského súdu v Trenčíne uvádza, že vo vzťahu k exekučnému konaniu je táto námietka irelevantná, prípadné problémy s doručovaním môže povinný namietať jedine v trestnom konaní, nemajú však vplyv na povinnosť plniť exekučný titul. Oprávnený navrhuje, aby súd návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel a návrh na zastavenie exekúcie zamietol, avšak pripustil, že návrhu na zastavenie exekúcie je možné vyhovieť v časti 200,- eur (plnenej pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie) a v tejto sume exekúciu zastaviť a vo zvyšnej časti v exekúcii pokračovať.
17. Súd k tvrdeniam povinného, že skúšobná doba stále plynie a z toho dôvodu je zrejmé, že neexistuje zákonný dôvod na vedenie exekúcie nakoľko doba, ktorá bola určená povinnému na úhradu spôsobenej škody uplynie až ku dňu skončenia skúšobnej doby uvádza, že ak v trestnom konaní bolo odsudzujúcim rozsudkom rozhodnuté, že obžalovaný je povinný poškodenému nahradiť škodu vo výške stanovenej vo výroku rozhodnutia, takéto rozhodnutie súdu predstavuje pre exekučné konanie exekučný titul plne rovnocenný rozhodnutiam vydaným v občianskom súdnom konaní. Vykonateľnosť výroku, ktorým súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody, nastáva súčasne s právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku. Ide o výrok podľa § 287 Trestného poriadku, ktorého hlavným cieľom je odškodnenie poškodeného. Na rozdiel od tohto výroku o náhradu škody podľa v § 287 Trestného poriadku sleduje výrok podľa § 51 ods. 4, písm. c) Trestného zákona výrazný výchovný cieľ. Odsúdenému je ním v skúšobnej dobe pripomínané, že je podmienkou jeho osvedčenia, aby sa podľa svojich možností aktívne usiloval o nápravu škodlivého majetkového následku spáchaného trestného činu tým, že pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody podnecuje odsúdeného ku snahe nahradiť škodu (uznesenie krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/148/2016 zo dňa 20.04.2016)
18. Súd má z obsahu spisu za preukázané, že predmetná exekúcia začala na základe vykonateľných exekučných titulov, exekučné konanie a aj exekúcia sa teda začali dôvodne. Súd poukazuje na ust. § 183 ods. 1 v Trestného poriadku podľa ktorého sú výroky trestného rozsudku v trestnom konaní vrátane výroku o náhrade škody právoplatné a vykonateľné súčasne, z čoho vyplýva, že v danom prípade exekučný titul teda výrok o náhrade škody nadobudol právoplatnosť a aj vykonateľnosť dňom vydania rozhodnutia odvolacieho súdu, teda dňa 07.06.2017. Pokiaľ ide o skúšobnú dobu štyroch rokov určenú
podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v ktorej má povinný podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona nahradiť oprávnenému ako poškodenému v trestnom konaní spôsobenú škodu vo výške 11.612,- Eur, súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nejde o posunutie vykonateľnosti výroku o náhrade škody, ale ide len o podmienku podmienečného odkladu výkonu trestu nahradiť v určenej skúšobnej dobe spôsobenú škodu, pretože splnenie tejto podmienky je dôvodom k vysloveniu, že sa odsúdený osvedčil § 52 ods. 1 Trestného zákona, inak súd nariadi odsúdenému nepodmienečný trest odňatia slobody.
19. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených listín má za preukázané, že povinný zaslal oprávnenému dňa 14.07.2017 sumu 100,- eur, dňa 14.08.2017 sumu 100,- eur ako časť plnenia. Na základe vyššie uvedeného mal teda súd za preukázanú okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a spôsobila zánik časti vymáhaného nároku vo výške 200,- eur.
20. Čo sa týka ďalších úhrad povinného zo dňa 14.09.2017 v sume 100,- eur, 16.10.2017 v sume 100,- eur, 14.11.2017 v sume 100,- eur a 13.03.2018 v sume 100,- eur, ktoré boli súdu preukázané a ktorými povinný uhradil oprávnenému ďalšiu časť vo výške 400,- eur, súd uvádza, že tieto úhrady boli vykonané po začatí exekúcie t.j. doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (07.09.2017). V súvislosti s týmito úhradami ide teda o splnenie časti vymáhaného nároku už počas exekúcie, a preto v tejto časti nie je dôvod na zastavenie exekúcie súdom vzhľadom na to, že exekúcia v predmetnej časti vymáhaného nároku začala dôvodne.
21. Súd k tvrdeniam povinného, že súdom bolo vydané nezákonné poverenie na vykonanie exekúcie uvádza, že exekučné konanie bolo začaté dňom 16.08.2017, kedy bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia sa začala dňa 07.09.2017, kedy bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik časti vymáhaného nároku a preto exekúciu v časti vymáhaného nároku vo výške 200,- eur zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie súd zamietol, nakoľko povinný nepreukázal skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik zvyšnej časti vymáhaného nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.