Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkyne: T. C., narodená XX.X.XXXX, bytom B. XX/XX, U., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária CORPIS, s. r. o., IČO: 47 237 783, so sídlom Gorkého 10, Bratislava, proti žalovanému: Y. C., narodený X.X.XXXX, bytom P. XXX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., IČO: 47 252 987, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 20C/391/2012-278 zo dňa 11.12.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a v závislých výrokoch V., VI., VII. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. určil, že predmet BSM tvoria veci: Aktíva: 1. nehnuteľnosti: parcely registra „C“ parcelné číslo: 278/2 o výmere 230 m2 - záhrady, parcelné číslo 279 o výmere 885 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané v LV č. XXX pre katastrálne územie P., obec P., okres R. v podiele 2/16-iny vzhľadom k celku, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne území P., obec P., okres R., a to byt č. X vo vchode na L. poschodí, vchod O v rodinnom dome so súpisným číslom XXX postavenom na parcele registra „C“ č. 279 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 885 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. P., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6157/10000, v hodnote 74 700 euro, 2. osobné motorové vozidlo Škoda Fábia Sedan, rok výroby 2001, ŠPZ GA 900 AR, farba: strieborná, v hodnote 1500 euro, výrokom II. prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného položku 1 každému v podiele 1/2 - ice, t. j. každému v hodnote 37 350 euro, výrokom III. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného položku 2 v hodnote 1500 euro, výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na celkové finančné vyrovnanie z BSM sumu 3000 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom V. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 571,50 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom VI. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 1143 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a napokon výrokom VII. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Uvedený rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vecne

potrebou vyporiadania zvoleným spôsobom, keď do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili všetky rozsudkom vyporiadané veci uvedené vo výroku I. rozsudku. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že aktíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného predstavuje hodnota nehnuteľného majetku zapísaného v LV č. XXX pre katastrálne územie P. v podiele 2/16-ina vzhľadom k celku, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to byt č. X vo vchode na L. poschodí, v rodinnom dome so súpisným číslom XXX postavenom na parcele registra „C“ č. 279 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 885 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. P., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6157/10000, ktorého všeobecná hodnota, na ktorej sa strany sporu zhodli, je ustálená Znaleckým posudkom č. 183/2011 vypracovaným znalcom Ing. Ivanom Ondrejkom v sume 74.700 eur. Ďalej hodnota hnuteľnej veci, a to osobného motorového vozidla zn. Škoda Fábia Sedan, rok výroby 2001, ŠPZ GA 900 AR, v sume 1.500 eur, na ktorej sa strany zhodli. Hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného teda predstavuje sumu 76.200 € (74.700 € + 1.500 €). Podiel každej strany predstavuje sumu 38.100 € (76.200 : 2).

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného určil nehnuteľnosti pod položkou 1, každému v hodnote 37.350 eur, pretože nie je vylúčený takýto spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o vozidlo zn. Ford Puma, ktoré žiadal zahrnúť do masy BSM žalovaný, súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že toto vozidlo do BSM nepatrí, keďže žalobkyňa ho nadobudla za trvania manželstva darom od svojej dcéry Z. C.. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia Sedan, súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že toto do BSM patrí, keďže bolo nadobudnuté za trvania manželstva a jeho kúpna cena bola cca 9.958,18 eur (300.000 Sk), pričom sčasti bolo toto financované v sume 6.638,78 eur (200.000 Sk) z priznaného príspevku ZŤP od Okresného úradu Galanta, pričom medzi stranami došlo k zhode ohľadne jeho zostatkovej ceny, ktorú tieto určili na sumu 1.500 eur. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovanému bol na kúpu dotknutého motorového vozidla poskytnutý príspevok v sume 6.638,78 eur (200.000 Sk), ktorý príspevok predstavoval 85% z kúpnej ceny dotknutého vozidla v sume 11.652,73 eur (351.050 Sk), keď z odôvodnenia rozhodnutia o poskytnutí príspevku vyplýva, že tento príspevok bol poskytnutý žalovanému na kúpu dotknutého vozidla pre zabezpečenie individuálnej dopravy jeho ťažko zdravotne postihnutej dcéry v oblasti mobility a teda nie na zabezpečenie jeho individuálnej prepravy. Vychádzajúc z pravidla, že ak je na kúpu veci použitá len časť prostriedkov z BSM, táto vec patrí do BSM, a preto súd prvej inštancie uzavrel, že dotknuté vozidlo patrí do BSM a je nutné ho vyporiadať. Súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia Sedan, EČ: GA900AR, striebornej farby, rok výroky 2001, ktorého cena určená stranami je 1.500 eur, pretože žalovaný sa od jeho kúpy v roku 2001 stará a užíva ho. Na ťarchu žalovaného započítal súd prvej inštancie polovicu zo sumy 4.500 eur, ktorú žalovaný previedol z jeho účtu dňa 12.10.2010 vedeného v U., a.s., číslo XXXXXXXX/XXXX, na iný jeho osobný účet číslo XXXXXXXXX/ XXXX, ktorú následne v časti 4.033,33 eur dňa 11.1.2011 previedol na účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný na svoju obranu tvrdil, že tieto peňažné prostriedky v časti použil na spoločné potreby, keď vyrovnal pôžičku od jeho bratranca L. B., ktorý mu ju poskytol na rekonštrukciu domu v P., ako i opravu osobného automobilu Škoda Fábia Sedan, keď mu dňa 11.1.2011 previedol na jeho účet sumu 4.033,33 eur, zároveň predložil od L. B. čestné prehlásenie zo dňa 30.10.2013, v ktorom tento čestne vyhlásil, že od roku 2005 do roku 2008 poskytol žalovanému na rekonštrukciu rodinného domu finančnú hotovosť a tento mu dňa 12.1.2011 vrátil zapožičanú hotovosť v sume 3.300 eur formou vkladnej knižky. Tieto dôkazy predložené žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôveryhodné a vzájomne si odporujúce, keď na jednej strane tvrdil žalovaný, že splatil bratrancovi L. B. sumu 4.033,33 eur prevodom na jeho účet, pričom zasa z čestného prehlásenia podpísaného L. B. vyplýva, že žalovaný mal mu dňa 12.1.2011 vrátiť požičanú sumu 3.300 eur formou vkladnej knižky, teda je zrejmé, že tieto dôkazy sa nezhodujú ani pokiaľ ide o vrátenú sumu a ani pokiaľ ide o spôsob vrátenia finančných prostriedkov. Rovnako žalovaný nepreukázal, či účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený v U., a.s., na ktorý dňa XX.X.XXXX previedol sumu 4.033,33 eur je účtom L. B.. Pokiaľ ide o pasíva vo výške 663,88 eur (20.000 Sk), ktorú sumu si požičala žalobkyňa dňa 17.11.1999 od svojej dcéry H. P. na vyplatenie spoločného úveru so žalovaným v U., a.s., súd prvej inštancie túto do pasív BSM nezahrnul, keď predmetom vyporiadania BSM môže byť len to, čo existovala ku dňu jeho zániku, pričom v konaní nebolo preukázané, či tento záväzok ku dňu zániku BSM vôbec existoval, keď žalovaná síce uviedla, že túto sumu vrátila svojej dcére, avšak vôbec nepreukázala kedy sa tak malo stať a z akých prostriedkov. Súd prvej inštancie rovnako neprihliadol na požiadavku žalobkyne uložiť žalovanému povinnosť vyplatiť jej sumu 1.185 eur, t. j. polovicu zo sumy 2.370 eur (71.128,40 Sk) titulom úhrady spoločného úveru dňa 17.11.1999.

V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by sa žalobkyňa mohla domáhať zaplatenia sumy 1.185 eur, musela by preukázať, že spoločný záväzok strán sporu v U. a.s. bol vyplatený z jej výlučných finančných prostriedkov, čo však nepreukázala. K požiadavke žalovaného, aby bola titulom vyrovnania podielov z BSM uložená žalobkyni povinnosť vyplatiť mu sumu 2.000 eur, ktorú jej tento vyplatil dňa 23.12.2013 titulom vyporiadania nehnuteľnosti - starej časti domu a ku ktorému vyporiadaniu neprišlo, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania je vyporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva manželov a teda pokiaľ má žalovaný za to, že žalobkyňa od neho prijala túto sumu bezdôvodne, ide o otázku, ktorú súd nie je oprávnený v tomto konaní riešiť. Žalovaný vyporiadaním získal nehnuteľnosti v sume 37.350 eur, hnuteľnú vec - motorové vozidlo Škoda Fabia Sedan v hodnote 1.500 eur a pre vlastnú potrebu si ponechal sumu 4.500 eur, čím získal zo spoločného majetku veci a finančné prostriedky v hodnote 43.350 eur. Žalobkyňa získala do svojho výlučného vlastníctva polovicu nehnuteľnosti v sume 37.350 eur. Rozdiel hodnoty získanej žalovaným 43.350 eur a hodnoty získanej žalobkyňou 37.350 eur je 6.000 eur. Zaplatením rozdielu v sume 3.000 eur žalovaným sa podiely žalobkyne a žalovaného vyrovnajú.

4. Súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 571,50 eur a žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.143 eur, keď výška súdneho poplatku predstavujúceho 3 % z hodnoty vyporiadavaného BSM je 2.286 eur (z toho polovica predstavuje 1.143 eur), pričom žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 50 % uznesením súdu prvej inštancie č. k. 20C/391/2012-29 o dňa 7.1.2013. Ďalej súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, keďže každá strana mala v konaní úspech len čiastočný.

5. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že suma 4.500 eur bola dňa 12.10.2010 prevedená z jedného osobného účtu žalovaného v U. U., a.s. XXXXXXXX/XXXX na jeho iný účet, a to XXXXXXXXX/XXX v rovnakej banke a následne v časti 4.033,33 eur na účet bratranca žalovaného - L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom X.T. XXXX/XX U., ako vrátenú pôžička na rekonštrukciu domu č. XXX v P. ako i opravu osobného automobilu Škoda Fabia. Suma bola na tento účel použitá s vedomím žalobkyne, žalobkyňa toto tvrdenie na pojednávaniach v roku 2017 nepoprela a súdu prvej inštancie boli predložené spolu s vyššie uvedeným písomným vyjadrením zo dňa 16.10.2017 aj písomné dôkazy potvrdzujúce žalovaného tvrdenia, ktoré súd neodôvodnene neakceptoval a zo sumy 4.500 eur zarátal do sumy finančného vyrovnania v prospech žalobkyne sumu 2.250 eur. Súd prvej inštancie do finančného vyrovnania v prospech žalobkyne zarátal sumu 750 eur za motorové vozidlo Škoda Fábia Sedan, ktoré od dňa nadobudnutia užíva žalovaný, i keď tento osobný automobil bol nadobudnutý Y. C. z finančných prostriedkov poskytnutých U. L. (v skutočnosti Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v R., resp. Okresným úradom v R.) na zakúpenie automobilu potrebného na zabezpečenie individuálnej dopravy Y. C. ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a teda tento automobil nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasne, ak aj súd prvej inštancie zaradil túto vec do masy BSM, vzhľadom na finančný príspevok poskytnutý Okresným úradom v Galante vo výške 85% po odpočítaní tejto sumy zo sumy zostatkovej hodnoty 1.500 eur, mohol žalobkyni priznať len sumu 7,5% zo zostávajúcich 15%, keďže suma 85% bola účelovo poskytnutá výlučne žalovanému. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil uplatnenie sumy vo výške 2.000 eur, pokiaľ so zahrnutím tejto sumy v rámci vzájomného finančného vyrovnania na túto neprihliadal, keďže jej prijatie žalobkyňa nepoprela a táto bola preukázaná písomným potvrdením o jej prevzatí z titulu vyporiadania za predmet BSM v tomto konaní. Ďalej uviedol, že predkladá spolu s odvolaním podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku písomnosti, ktoré žalovaný nemal možnosť predložiť ešte pred prijatím uznesenia o skončení dokazovania z dôvodu, že hoci nimi disponoval počas konania v predchádzajúcich kalendárnych rokov, v lete 2017 mu ich omylom spolu s inými písomnosťami, ktoré mal v jednom zakladači zobral pri vyzdvihnutí si iných dokladov jeho blízky priateľ, ktorý na to prišiel začiatkom decembra 2017 a tieto mu vrátil, pričom ich súčasťou bolo aj Podanie žalobkyne zo dňa 14.9.2010 v konaní 26C 282/2010, v ktorom uvádzala, že žalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného vo výške 100 eur voči nej z dôvodov, že sa nestará o ňu, rovnako ako o domácnosť a rodinu, pričom v konaní v ktorom žiadala vydať predbežné opatrenie (a súd jej vyhovel) uvádzala nepravdivé skutočnosti, o ktorých nepravdivosti sa presvedčil aj Krajský súd v Trnave, ktorý v konaní sp. zn. 11Co/120/2010 uznesením zo dňa 29.9.2010 predbežné opatrenie zrušil. Preukázaná bola tak skutočnosť, že žalobkyňa je za cenu úspechu v konaní uvádzať popierať a prekrúcať pravdu so zámerom sledovania len svojho prospechu za cenu, že na to môže doplatiť druhá strana, s ktorou sa sporí. Ďalej predložil aj Rozsudok zo dňa 13.5.2013 v konaní sp. zn. 26C/2/2012, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa opätovne za cenu úspechu v konaní, v ktorom si

uplatňovala pohľadávku vo výške 846,26 eur, hoci bola úspešná len vo výške 282,20 eur, vedome uvádzala nepravdy, aby bola úspešná v konaní v uplatnenej výške, ktorá 3-násobne prekračovala jej skutočný nárok. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na celkové finančné vyrovnanie z BSM sumu 2.000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že sumu 4.500 eur žalovaný jednostranne bez súhlasu žalobkyne v hotovosti vybral z účtu vedenom v spoločnosti U. U. a.s., pričom jej nie je známy účel, na ktorý žalovaný prostriedky použil. Hoci žalovaný deklaruje, že použil peniaze na opravu domu, toto nikdy pred súdom nepreukázal. Suma, ktorú použil na opravu motorového vozidla Škoda Fábia, nie je vôbec vyčíslená. Podľa názoru žalobkyne sa konajúci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými tvrdeniami strán, ako aj s predloženými dôkazmi o nich. Rozhodnutie súdu prvej inštancie pokladá žalobkyňa za vecne a právne správne a tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje žalobkyňa za účelové a tendenčné.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 ods. Civilného sporového poriadku, súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o výplatovej povinnosti žalovaného a v závislých výrokoch V., VI., VII. o povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok a o nároku strán na náhradu trov konania (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov

- strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil.

10. V prejednávanej veci boli, pokiaľ išlo o napadnutú časť rozsudku vo veci samej, spornými a odvolaním žalovaného nastolenými otázka nahradenia sumy 4.500 eur zo spoločného majetku vynaloženej na ostatný majetok žalovaného, otázka zaradenia motorového vozidla zn. Škoda Fábia Sedan do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho prikázania do výlučného vlastníctva žalovaného, nezahrnutie sumy 2.000 eur do vzájomného finančného vyporiadania strán a v nadväznosti na už uvedené otázky aj otázka výšky vyrovnacieho podielu.

11. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do zadefinovania tzv. masy BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí - existujúcich ako v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak aj v čase jeho vyporiadavania - medzi obe strany aj čo do tzv. širšieho vyporiadania - tohto prihliadajúceho najmä na existenciu, resp. i neexistenciu niektorých ďalších majetkových práv a hodnôt) v napadnutom rozsudku (v jeho odôvodnení) totiž treba považovať za súladné so zákonom i skutkovými zisteniami plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. K prvej z odvolacích námietok žalovaného o nahradení sumy 4.500 eur zo spoločného majetku vynaloženej na ostatný majetok žalovaného, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena žalovaným založené najmä na rozdielnosti jeho tvrdení s listinnými dôkazmi majúcich sa naopak potvrdzovať, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať, a to bez ohľadu na podkladanie tohto tvrdenia žalovaného jeho nepopretím žalobkyňou. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané použitie spoločných peňažných prostriedkov v sume 4.500 eur na vrátenie pôžičky použitej na rekonštrukciu rodinného domu v P. č. XXX a opravu motorového vozidla zn. Škoda Fábia Sedan je nutné konštatovať, že ich vynaloženie na spoločný majetok nebolo preukázané a v tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie na strane 7, 8, v odseku 19., v ktorom sú podrobne rozpísané rozpory v tvrdení žalovaného o použití sumy 4.500 eur a ním predložených listinných dôkazov - Potvrdenia o prevode sumy 4.500 eur dňa 12.10.2010 z účtu č. XXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, Potvrdenia o prevode sumy 4.033,33 eur dňa 11.1.2011 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, Čestného prehlásenia L. B. zo dňa 30.10.2013 o vrátení zapožičanej finančnej hotovosti vo výške 3.300 eur formou vkladnej knižky, a to v nadväznosti na konštatovanie o ich nedôveryhodnosti v spojení so zistením, že sumu 4.500 eur žalovaný previedol na iný účet deň po doručení návrhu na rozvod manželstva a v nadväznosti na konštatovanie o nepreukázaní ich použitia na spoločný majetok strán. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobkyňa toto jeho tvrdenie v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprela a suma 4.500 eur bola použitá s vedomím žalobkyne, odvolací súd poukazuje na Vyjadrenie žalobkyne v prejednávanej veci zo dňa 2.11.2017, v ktorom vyjadrení žalobkyňa výslovne uviedla, že žalovaný sumu 4.500 eur jednostranne bez jej súhlasu vybral z účtu a nie je jej známy účel, na ktorý ich použil.

13. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ak zákon používa slová, že je povinný nahradiť, čo bolo vynaložené, potom už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulom čase a ich výška ku dňu zániku manželstva, ani ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nie je nijako modifikovaná. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že sa tak vyporiada to, čo bolo vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov vynaložené, tak vylučuje, aby také vyporiadanie bolo nemorálne. Ustanovenie § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka tak vytvára predpoklad k tomu, aby nedochádzalo k obohateniu jedného z rozvedených manželov na úkor majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda na úkor druhého manžela. Ak teda žalovaný tvrdil (v rozpore s tvrdením žalobkyne), že peňažné prostriedky v sume 4.500 eur vynaložil na vrátenie pôžičky použitej na rekonštrukciu spoločného rodinného domu a opravu motorového vozidla, bolo jednoznačne jeho povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, rovnako ako súdu prvej inštancie, než konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tomto svojom tvrdení o použití spoločných peňažných prostriedkov na spoločný majetok strán so súhlasom žalobkyne.

14. Podstata ďalšej odvolacej argumentácie žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnul motorové vozidlo zn. Škoda Fábia Sedan, nakoľko uvedené motorové vozidlo bolo zakúpené z prostriedkov poskytnutých mu Okresným úradom v Galante na zabezpečenie individuálnej dopravy žalovaného ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Aj vo vzťahu k tejto otázke nastolenej žalovaným v odvolaní, odvolací súd poukazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie na strane 7 v odseku 19. Z Rozhodnutia Okresného úradu Galanta zo dňa 24.7.2001 o poskytnutí peňažného príspevku vo výške 200.000 Sk žalovanému totiž jednoznačne vyplýva, že tento peňažný príspevok bol poskytnutý na zabezpečenie individuálnej prepravy ťažko zdravotnej postihnutej dcéry v oblasti mobility, čo vyvracia tvrdenie žalovaného o poskytnutí peňažného príspevku jemu na zabezpečenie jeho individuálnej prepravy. Peňažný príspevok bol poskytnutý v zmysle zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, pričom z ustanovenia § 61 ods. 5 uvedeného zákona vyplýva, že peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ak bude osobné motorové vozidlo využívať najmenej dvakrát do týždňa na pracovné, vzdelávacie, rodinné

a občianske aktivity. Pokiaľ teda žalovaný dôvodí tým, že v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe jedného z manželov, je jeho odvolacia námietka nenáležitá, keďže peňažný príspevok nebol poskytnutý na zabezpečenie jeho individuálnej prepravy ale individuálnej prepravy dcéry a navyše samotný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci podmieňuje v citovanom ustanovení jeho poskytnutie využívaním (mimo iného) na rodinné aktivity, čo vylučuje používanie motorového vozidla výlučne na osobné potreby žalovaného a výlučne len jeho osobou.

15. K vyššie uvedenej odvolacej námietke žalovaného sa žiada ešte dodať, že spoločný majetok manželov je tvorený z jeho zdrojov. Vlastnými zdrojmi spoločného majetku manželov sú v podstate príjmy, ktoré tento majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým na základe činnosti alebo nárokov jednotlivých manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tak predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, príjmy so sociálneho poistenia a zabezpečenia (pokiaľ ich oprávnený manžel prevzal, lebo samotný nárok na ich vyplatenie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí), výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek a pod. Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka jednoznačne preferuje spoločný majetok manželov pred ich oddelenými majetkami a v prípade vyššie uvedeného peňažného príspevku sú dané zákonné predpoklady pre jeho zaradenie do spoločného majetku, keďže z dikcie toho ustanovenia nemožno dovodiť, že by tento príjem, i keď vyplatený len jednému z manželov (žalovanému), nepatril medzi zdroje tvoriace spoločný majetok, resp. nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedenú úvahu podporuje i fakt, že v prípade rozhodovania o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 61 ods. 7 v spojení s § 58 ods. 1, § 7 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia sa príjem občana na účely sociálnej pomoci vypočítava zo súčtu príjmu občana a príjmov, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú (a) posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, b) rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti, c) rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba, d) nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba, e) zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem) tak, že sa tento súčet vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí totiž všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí a) získaných dedičstvom, b) získaných darom, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Vedený týmito úvahami odvolací súd uzaviera, že nielenže predmetné vozidlo bolo nadobudnuté zo spoločných prostriedkov manželov (peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla + úspory), ale nebolo ani preukázané, že slúžilo výlučne osobnej potrebe žalovaného. Odvolací súd sa potom stotožňuje so súdom prvej inštancie o zahrnutí motorového vozidla zn. Škoda Fábia Sedan do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu.

16. Napokon žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa riadil nesprávnym názorom, keď nezahrnul sumu 2.000 eur do finančného vyrovnania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú sumu žalobkyňa prevzala titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo skutkových zistení vyplynulo, že žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 2.000 eur dňa 23.12.2013 na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej medzi stranami dňa 14.4.2014, pričom konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru č. V-1438/2014 zo dňa 31.7.2014 zastavené. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetom vyporiadania nemôže byť táto suma 2.000 eur, ktorú žalovaný zaplatil žalobkyni dňa 23.12.2013 (po rozvode manželstva) titulom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré vyporiadanie sa nerealizovalo (keďže nenastali vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov), nakoľko nejde o pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva (vznikla a bola zaplatená až po jeho zániku). Naviac vychádzajúc z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spoločný majetok manželov a majetkové vzťahy, ktoré vznikli v priebehu manželstva medzi spoločným majetkom manželov a výlučným majetkom každého z manželov. Už zo samotného pojmu vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že sa netýka vzájomných majetkových vzťahov ako výlučných vlastníkov a ani ich vzájomných záväzkových vzťahov. Ak sa niektorý z manželov na úkor druhého bezdôvodne obohatil, potom jeho nároky nemôžu byť vyporiadané v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie nepochybil, keď sumu 2.000 eur nezahrnul do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo ide o iný právny nárok voči žalobkyni (vydanie bezdôvodného obohatenia). Odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení tejto sumy ako záväzku vyporiadavaného v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je opodstatnená.

17. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nepovažoval za preukázané použitie sumy 4.500 eur so súhlasom žalobkyne na vrátenie pôžičky použitej na rekonštrukciu rodinného domu v P. a opravu motorového vozidla zn. Škoda Fábia Sedan.

18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, podľa ktorých súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

19. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa (ne)zahrnutia sumy 4.500 eur do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Súd prvej inštancie ohľadne žalovaným tvrdeného použitia sumy 4.500 eur so súhlasom žalobkyne na vrátenie pôžičky použitej na rekonštrukciu rodinného domu v P. a na opravu motorového vozidla zn. Škoda Fábia Sedan výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď na základe výsledkov dokazovania považoval za preukázané, že žalovaný použil spoločné peňažné prostriedky v sume 4.500 eur na jeho ostatný majetok.

20. Podstata ďalšej odvolacej argumentácie žalovaného spočívala v tom, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvej inštancie zaradil motorové vozidlo zn. Škoda Fábia Sedan do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a naopak nezahrnul sumu 2.000 eur do vzájomného finančného vyporiadania strán. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (pri zohľadnení toho, že každý z manželov je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok), keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že motorové vozidlo zn. Škoda Fábia Sedan patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a naopak, že sumu 2.000 eur nemožno zahrnúť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

22. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnacieho podielu žalobkyne, obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožniť.

23. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

24. Žalovaný spolu s odvolaním predložil ako nové dôkazy, ktoré podľa jeho tvrdenia nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a to podanie žalobkyne zo dňa 14.9.2010 v konaní sp. zn. 26C/282/2010 a rozsudok zo dňa 13.5.2013 v konaní sp. zn. 26C/2/2012 dôvodiac, že v lete 2017 mu ich omylom blízky priateľ zobral a vrátil mu ich v decembri 2017.

25. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Zákon pripúšťa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Strana zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Takéto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany nemôže odvolací súd vziať do úvahy. Naopak, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré môžu byť použité v odvolaní, aj keď neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, sú charakteristické tým, že sa viažu na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä na to, že ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nemožnosťou ich označenia alebo predloženia treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t. j. situáciu, kedy strana nemohla prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany označiť, alebo predložiť, pretože o nich nevedela, resp. ich nemala k dispozícii a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia.

27. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že vo vzťahu k dôkazom predloženým žalovaným ako príloha k odvolaniu (podanie žalobkyne zo dňa 14.9.2010 v konaní sp. zn. 26C/282/2010 a rozsudok zo dňa 13.5.2013 v konaní sp. zn. 26C/2/2012) nie je možné dospieť k záveru, že by ich žalovaný bez svojej viny nemohol predložiť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaný bol totiž stranou v konaniach vedených na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26C/282/2010 a sp. zn. 26C/2/2012 a ak skutočne, ako vyplýva z odvolania, nemal tieto listiny k dispozícii počas konania pred súdom prvej inštancie, stačilo ako dôkaz navrhnúť oboznámenie sa súdom prvej inštancie s jeho spismi sp. zn. 26C/282/2010 a sp. zn. 26C/2/2012. Nemožno totiž tvrdiť, že by sa jednalo o listiny, o ktorých existencii nemal žalovaný až do decembra 2017 vedomosť, keďže bol stranou v súdnych konaniach, z ktorých ním predložené podanie žalobkyne a rozsudok pochádzajú, teda bol s ich obsahom uzrozumený, mal vedomosť o ich existencii a o tom, kde sa nachádzajú. Nešlo teda o dôkazy, o ktorých žalovaný počas konania na súde prvej inštancie nevedel. Odvolacia argumentácia žalovaného v podobe nových skutočností a dôkazov (tzv. novôt) je neprípustná.

28. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. vo veci samej o výplatovej povinnosti žalovaného, vrátane závislých výrokov V., VI., VII. o povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok a o nároku strán na náhradu trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutých a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti), s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .