Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-77-2018.pdf
PDF · 119.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6T/77/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Šimeka a prísediacich Mgr. Františka Zvaríka a Valérie Kudláčovej na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 5. septembra 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný G. J., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., Q. XX, t.č. v ÚVV Leopoldov
sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
najmenej v období od mesiaca október 2017 až do dňa 02.02.2018 na adrese Q. Č.. XX v Y. a na iných miestach v Slovenskej republike opakovane fyzicky a psychicky týral Y. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Y., Q. XXXX/XX, bezdôvodným kričaním, hádkami, nadávaním, napádaním a vyvolávaním strachu a stresu, vyhrážaním sa smrťou, bezdôvodným odopieraním oddychu a bývania a iným správaním, a to tak, že napríklad:
- v presne nezistenom čase v mesiaci december 2017 pod vplyvom alkoholu, počas toho ako Y. spal, polial ho benzínom, ktorý, keď sa na to prebudil, videl, ako stojí nad ním a v ruke drží fľašu s benzínom a zapaľovač a následne mu povedal, že zamkne byt a zapáli ho, čím uhoria a zhorí aj celá bytovka,
- v presne nezistenom čase v období od mesiaca október 2017 do 02.02.2018 asi 20-krát bezdôvodne vyhodil z ich spoločného obydlia Y. W. J.Í., následkom čoho nemohol spávať riadne vo svojom obydlí,
- dňa 31.01.2018 v čase asi o 15,00 hod. pod vplyvom alkoholu, s tĺčikom na mäso, fyzicky napadol Y. W. J., s ktorým sa ho snažil trafiť do hlavy, čomu sa Y. snažil vyhnúť, avšak ho trafil po uchu, na základe čoho mu začala tiecť krv, pričom sa mu počas tohto útoku vyhrážal, že ho zabije, avšak lekárske ošetrenie nevyhľadal,
- dňa 02.02.2018 v čase asi o 14,00 hod. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol Y. W. J., a to tak, že ho silno chytil za ramená a začal s ním triasť a vyhrážal sa mu pri tom, že ho dopichá nožom, a že ho zabije, následkom čoho Samuel z bytu ušiel a schoval sa v byte o poschodie nižšie u svojho brata D. N., následne prišiel pred dvere tohto bytu, kde sa s baseballovou policou opäť pred zavretými dverami s krikom vyhrážal, že ich zabije a až po oznámení, že bude privolaná polícia, odišiel do svojho bytu, a zo znaleckého posudku č. 15/2018 zo dňa 30.05.2018, vypracovaný PhDr. Dušanom Selkom, PhD. vyplýva, že poškodený Y. W. J. vnímal správane otca ako nátlak, násilie, príkorie a ťažké príkorie a to napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5T/21/2016 zo dňa 25.04.2017, právoplatným dňa 11.05.2017 odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
t e d a
blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie, bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a bezdôvodným odopieraním oddychu, spánku a bývania, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l
zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 13.06.2018 Okresnému súdu Skalica obžalobu na obž. G. J. pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že najmenej v období od mesiaca október 2017 až do dňa 02.02.2018 na adrese Q. Č.. XX v Y. a na iných miestach v Slovenskej republike opakovane fyzicky a psychicky týral Y. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Y., Q. XXXX/XX, bezdôvodným kričaním, hádkami, nadávaním, napádaním a vyvolávaním strachu a stresu, vyhrážaním sa smrťou, bezdôvodným odopieraním oddychu a bývania a iným správaním, a to tak, že napríklad:
- v presne nezistenom čase v mesiaci december 2017 pod vplyvom alkoholu, počas toho ako Y. spal, polial ho benzínom, ktorý, keď sa na to prebudil, videl, ako stojí nad ním a v ruke drží fľašu s benzínom a zapaľovač a následne mu povedal, že zamkne byt a zapáli ho, čím uhoria a zhorí aj celá bytovka,
- v presne nezistenom čase v období od mesiaca október 2017 do 02.02.2018 asi 20-krát bezdôvodne vyhodil z ich spoločného obydlia Y. W. J.Í., následkom čoho nemohol spávať riadne vo svojom obydlí,
- dňa 31.01.2018 v čase asi o 15,00 hod. pod vplyvom alkoholu, s tĺčikom na mäso, fyzicky napadol Y. W. J., s ktorým sa ho snažil trafiť do hlavy, čomu sa Y. snažil vyhnúť, avšak ho trafil po uchu, na základe čoho mu začala tiecť krv, pričom sa mu počas tohto útoku vyhrážal, že ho zabije, avšak lekárske ošetrenie nevyhľadal,
- dňa 02.02.2018 v čase asi o 14,00 hod. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol Y. W. J., a to tak, že ho silno chytil za ramená a začal s ním triasť a vyhrážal sa mu pri tom, že ho dopichá nožom, a že ho zabije, následkom čoho Y. z bytu ušiel a schoval sa v byte o poschodie nižšie u svojho brata D. N., následne prišiel pred dvere tohto bytu, kde sa s baseballovou policou opäť pred zavretými dverami s krikom vyhrážal, že ich zabije a až po oznámení, že bude privolaná polícia, odišiel do svojho bytu, a zo znaleckého posudku č. 15/2018 zo dňa 30.05.2018, vypracovaný PhDr. Dušanom Selkom, PhD. vyplýva, že poškodený Y. W. J. vnímal správane otca ako nátlak, násilie, príkorie a ťažké príkorie a to napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5T/21/2016 zo dňa 25.04.2017, právoplatným dňa 11.05.2017 odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov Y. W. J., D. J., Š.W. D., S.I. J., prečítaním výpovede svedka D. N.Q.G., znaleckými posudkami zabezpečenými do konania, listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný G. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný uviedol, že dňa 02.02.2018 bol u brata v E., okolo 11,00 vlakom prišiel domov, dostal od brata fľašu rumu, z toho asi necelú polku vypil. Než sa tak stalo, tak sa syna pýtal, prečo zase spí. Bol v kuchyni neporiadok, tak sa pýtal na to, kde bol, čo robil. Odpovedal, že bol na úrade vybavovať nejaké veci, na to sa ho opýtal, čo vybavoval. Nekričal, len sa ho opýtal. Povedal, že musel vybaviť poistenie, nejaké veci, aby štát za neho platil poistenie. Odvetil mu, že ako je možné, že akú dobu nerobí, je vyhodený z roboty a až teraz to vybavuje. To už zvýšil hlas, na to mu syn odvrkol, nech sa nestará, že to je jeho vec. A v tom to začalo, to hádanie medzi nimi. Ale nijak sa ho nedotkol, len kričal, nadával mu a vyhodil ho von z bytu. Bol o poschodie nižšie pred dverami svojej matky. Keď išiel dolu po schodoch, tak tam stál so svojím
bratom D. N. a exmanželkou, boli na chodbe, na schodoch pred ich bytom, kde povedal exmanželke, že je na nich moc dobrá, že im to dovoľuje, ona začala kričať, prečo ho nenechá na pokoji, povedal, že ho nenechá na pokoji, pokým bude toto robiť - teda fetovať, že ho na pokoji nenechá. Žiadnu palicu v tom momente u seba nemal, je pravda, že sa rozháňal rukami, hrozil rukami, ale to bolo všetko. A bolo tam vymieňanie názorov s exmanželkou. S tou palicou ich naháňal, teda sa im vyhrážal s tou palicou, ale bolo to dávno predtým. Bolo to asi niekedy v novembri - decembri 2017. Čo sa týka toho, že sa mu vyhrážal, že ho dopichá alebo zabije, to nie je pravda, keby chcel, tak ho rukami zošľahá a stačí. Bolo, že mu dal facku, ale to bolo len raz za to, že fetoval a bol drzý a preto, že ho raz porezal nožom. Cíti sa byť nevinný, ako otec dbal na to, aby bol syn v poriadku, riadne sa začlenil do života, nebral drogy a bol zodpovedný. Nijak mu nechcel ublížiť, možno vyznie jeho prísne vystupovanie voči nemu ako neprimerané, ale snažil sa, aby sa vyhol problémom s políciou, s drogami, nijako mu nechcel ublížiť. Vie, aké to je, v minulosti bol trestaný a nechcel, aby sa dopúšťal takýchto vecí, aby sa vydal takouto cestou. Je to chlapec 19-ročný, ktorý je svojím konaním už zodpovedný, nevie, ako mu ublížil, ale verí, že všetko sa dá so synom do poriadku. Vzťah so synom bol dobrý, vždy bol dobrý, než začal robiť problémy. Keď sa choval nezodpovedne, chodil za ním do roboty, pracoval v nemocnici, aj mu tam vybavoval robotu v kuchyni, ale musel šéfovi povedať, že nesúhlasí, aby ho prijal do roboty, lebo droguje, a nebude brať zodpovednosť za to na seba. Stalo sa, že ho vyhodil, nie 20x ale 4x, vždy ho potom našiel, porozprávali sa, zľutoval sa a zobral ho domov. Mal kde byť, mohol mať prácu aj s ubytovaním, čo mu brat zohnal, to sa mu nepáčilo. Prednejšie mu boli drogy, kamaráti a rôzne aktivity, čo je nepochopiteľné, aby to prijal a nie ešte v jeho byte. Synovi pohrozil ústne, nadával mu, keď sa správal nezodpovedne, určite ho nechcel zapáliť. Žiadny tĺčik na neho nezobral, nevie, či si to chlapec nesplietol - fľašu, v ktorej mal byť benzín, v tej fľaši bol alkohol. Do Holandska utiekli preto, že sú tam drogy a má voľnosť, nemá zodpovednosť za nič, za byt. Vždy bude k nemu pristupovať prísne, keď bude brať drogy a iné halucinogénne látky. V živote by mu neublížil, práve naopak, chcel od neho len, aby bol zodpovedný, aby chodil do práce.
Po výsluchu poškodeného syna obžalovaný uviedol, že musel byť na neho trošku prísny, aby nechodil po basách, aby sa vyvaroval drogám a takýmto veciam, lebo to nikam nespeje. Aby mal rešpekt. Chce pomáhať synovi, bude vždy jeho synom až pokiaľ nezomrie, chce mu pomáhať. Chce, aby na tieto sváry zabudli, aby to všetko už skončilo a začali nový život. Chce, aby sa syn postavil na vlastné nohy. Všetko ho to mrzí, pil, v živote mu nechcel ublížiť, nevedel si s ním pomôcť, nevedel si s ním rady, snažil sa, aby to bolo dobré. Nikdy by synovi neublížil, radšej by ublížil sebe.
Svedok poškodený Y. W. J.Í. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z RC sa vrátil pri dovŕšení 18-roku, to bolo 02.10.2017. Išiel naspäť k otcovi. Mal ísť do práce, nechodil, lumpáčil, bol zamestnaný v INA Skalica, chodil von, fajčil, fetoval. Otec píjaval často, mal na neho nervy, kradol otcovi peniaze, každý deň bol z neho v nervoch. Určitý podiel viny na tom všetkom nesie aj on. Otec to riešil tak, že ho vyhadzoval z domu. Nevedel sa zapojiť do normálneho života, fetoval. Potom odišiel do Holandska, proste musel zmiznúť, odreagovať sa a byť sám. Inak to nešlo. Otec si vypil a vždy mu to vyčítal, že fetoval, že nemali doma čo jesť, že všetko rozkradol, hral automaty. Voči tomu, čo robil, to otec asi riešil primerane. Vnútorne to tak pociťuje. Vtedy sa bál, bral drogy, každý deň mu nadával, vyhrážal sa mu. Teraz už je čistý, drogy už neberie, teraz na to už inak nazerá. Pred otcom musí mať rešpekt, odmalička ho vychovával, matka na neho kašlala. Nikto iný z rodiny sa nestaral. Otcova výchova bola prísnejšia, chcel, aby z neho niečo bolo. Otec je povahovo trošku inde, má určité pravidlá, mal ich prísnejšie, chcel, aby bol poriadok, aby boli peniaze, aby to šlapalo. A keď to nešlapalo, bolo zle. Zarábal, otec vedel, že chodí do práce, dal mu facku, aj sa ho bál. Otec mal problém s alkoholom, brával silné lieky - Tramal - na bolesť. V piatok, cez víkend sa dosť napil, neprimerane. Vypil pol litra tvrdého alkoholu a to mu stačilo. Jeho správanie pod vplyvom alkoholu je iné. Keď bol triezvy, všetko bolo v poriadku, dalo sa s ním vychádzať, ale keď bol napitý, už bol nervózny, mal neprimerané reakcie. Nonstop mu vulgárne nadával, vyhrážal sa mu, že ho zabije. Násilia veľa nebolo, bolo to tak 2-3krát. Keď bol pod vplyvom alkoholu, bol taký agresívnejší, bola to taká iná osoba, vtedy sa ho bál. Udrel ho aj tĺčikom na mäso. Vyhrážal sa, že ho vyhodí, že mu nedá pokoj, že sa o nič nestará, že ho zabije, bolo to vždy bol vplyvom alkoholu. Keď nemal vypité, bol starostlivý, navaril, postaral sa. Vyhrážania boli neprimerané. Naháňal ma s tĺčikom na mäso, aj s nejakou obyčajnou palicou, aj baseballovou palicou. Kričal pri tom, že ma zbije, že si to zapamätám. S nožom behal, keď sa stal incident s D. aj so mnou. To bolo v deň zadržania. V ten deň sa to odohralo tak, že prišiel domov, otec prišiel tiež domov z E., so strýcom tam pili, a vtedy to začalo, že zase robil zle. Húlil trávu aj s kamarátkou, boli doma, otec to videl a začal robiť bordel. Všetkých vyhodil, povedal, že toto sa u neho nerobí, že si to dal pred ním a vtedy začala tá hádka. Rozbehol sa po ňom, pohádali sa, chcel ho zbiť, vyhrážal sa, že ho zabije a vtedy utiekol k bratovi, on
vtedy zaklopal, že nech ide tá čierna kurva von, držal baseballovú palicu. S D. ho chytili a hodili o zem. Potom sa zavolala polícia. Bol výbušný typ. Čo som prežíval v tej chvíli, teraz už to neprežívam. Platí byt doma v Skalici, aj v Holandsku platil byt. Teraz sa cíti lepšie, že je sám na sebe závislý a musí sa sám o seba postarať. Nikdy nebol napútaný na otca alebo na mamu, vždy bol len sám aj v RC. Proste mu vyhovuje, keď je sám, je zodpovednejší. Chodí do práce, teraz sa o neho stará mamka, lebo nemá veľa peňazí. Keby sa otec vrátil z väzenia, tak pôjde asi do Kopčian. On s ním už nemôžem byť, už s ním skončil. Je mu vďačný za život, ale už nemôžu byť spolu, už toho bolo dosť. Chce začať žiť normálne. Otca má rád, ale už to nie je ako v minulosti. Tlačil ho, že má mať prácu, hypotéku, kúpiť si byt, proste žiť podľa neho a to sa mu v tom čase nepáčilo. Vie, že tak väčšina žije, no jemu sa to nepáči.
Svedok D. N.Q. v prípravnom konaní uviedol, že poškodený mu uviedol, ako sa obžalovaný k nemu správal, že ho sácal, vyhrážal sa mu, že ho dopichá nožom, že ho zabije. Tiež mu oznámil, že ho napadol tĺčikom na mäso, pričom ho udrel do ucha, videl, ako Y. tečie krv. Ďalej mu poškodený povedal, že ho obžalovaný budil v noci s tým, že na neho niečo leje, benzín z fľaše, pričom mal v jednej ruke fľašu a v druhej zapaľovač a povedal mu, že ho zapáli. Obžalovaný, keď je triezvi, je v pohode, keď má vypité je agresor.
Svedkyňa D. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že má dobrý vzťah aj s obžalovaným aj s poškodeným Y. W., s obidvoma približne rovnaký vzťah, býva v rovnakom činžovom dome. Obžalovaný sa dobre staral o syna, aby mal jedlo, mal syna rád, snažil sa ho vychovávať. Každý otec má nárok vychovávať svoje dieťa tak, aby aj dieťa mohol kárať. Y. W. nie je žiadny svätec. Karhal ho, aby sa netúlal, aby nefetoval. Nevie, že by u poškodeného sa vyskytovali nejaké problémy, lietal hocikde, málokedy bol doma. Nebola svedkom žiadneho ich konfliktu.
Svedok Š. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že Y. vytáčal svojho otca. Obžalovaný nie je výbušnej povahy, vysvetľoval synovi, čo má robiť, zakričal naňho, ale že by ho bil, to nevidel. Aj na bytovke sa ľudí pýtal, čo má so synom robiť, stále neposlúchal. Vždy po práci, keď prišiel, mu vysvetľoval, že má ísť tiež do práce. Aj mu zohnal prácu, bol tam dva dni. Obžalovaný dával synovi aj peniaze, aby zaplatil nájom, elektriku a pod. Poškodený nič nezaplatil, peniaze boli fuč, aj ich potom odpojili. Keď mal vypité, tak bol troška výbušnejší. Väčšinou sa hádal so susedmi, v kľude vtedy nejednal. Je pravda, že kričal po synovi, ale nebil ho.
Svedok S. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný chcel poškodenému dobre, aby chodil do práce, aby nefetoval. Ale syn si robil aj tak, čo chcel. Chvíľu robil v INE, potom išiel maródovať, potom fetoval. Obžalovaný si vedel vypiť, keď chodili do práce, tak nepil. Keď mali voľno, tak každý druhý piatok si vypil, pil tvrdý alkohol. Keď mal vypité, bol hlučnejší. Obžalovaný sa sťažoval, že so synom je to stále horšie a horšie. Nikdy nevidel, že by dal synovi facku. Oni zavreli dvere a on na nich hučal, aby otvorili. Stál tam, až do príchodu polície.
Podľa znaleckého posudku znalca z odboru psychológia PhDr. Dušan Selko, PhD. je zrejmé, že Y. je k osobe otca patologicky naviazaný a vníma jeho správanie nekriticky. Situačne mohol vykazovať rôzne druhy obranných aktivít, od aktívnej obrany - kde mal fyzickú prevahu starší a zdatnejší otec, pokusy o konfrontáciu - kde pravdepodobne neuspel, únikové reakcie a vyhľadávanie pomoci u najbližšej rodiny, kamarátov, po pasívne vzdanie sa a bezmocnosť. Samuel správanie otca vnímal ako nátlak, násilie, príkorie, ťažké príkorie. Pri akceptovaní skutočnosti, že sa udiali skutky tak, ako ich popísal, predstavovali pre Y. závažné ohrozenie fyzické aj psychické, príkorie, traumu, poníženie, zásah do integrity. Pokiaľ by správanie otca voči synovi malo takú razanciu a závažnosť, rozhodne by predstavovalo nadmernú psychickú aj fyzickú záťaž a zanechalo na psychike poškodeného závažné stopy, aj s trvalými následkami s dlhodobým dopadom na kvalitu jeho života.
Podľa znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Ivana Andrého, PhD., MHA, č. 28/2018 obžalovaný trpí poruchou osobnosti s emočne nestabilnými a impulzívnymi znakmi. Táto porucha je trvalého charakteru a má negatívny vplyv na jeho chovanie a celkový život, ako v minulosti (v čase spáchania skutku), tak aj v súčasnosti. Uvedená porucha komplikuje správanie obžalovaného voči svojmu okoliu i najbližším, v súhre s alkoholovými opojenosťami, kombinovanými s užitím aj iných návykových látok môže byť pobyt obvineného na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu, často sa dostáva do stavov ťažšej alkoholovej opojenosti, kedy vystupuje agresívne voči svojmu okoliu. V čase spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby
bol obžalovaný schopný ovládať svoje konanie a mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Odporúča nariadiť u obžalovaného ochranné protialkoholické liečenie, ústavným spôsobom. Protialkoholické liečenie by mohlo zahrnúť aj oblasť zneužívania iných návykových látok. Takéto opatrenie môže mať význam z hľadiska redukcie spoločenskej nebezpečnosti obvineného, i keď sú prognostické vyhliadky vzhľadom na jeho štruktúru osobnosti dosť limitované. Výpoveď obžalovaného možno z psychologického hľadiska považovať za vierohodnú, niektoré súvislosti ale dokáže, najmä z pohľadu jeho správania, bagatelizovať a skresľovať.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Skalica č.k. 5T/21/2016-185 vyplýva, že obžalovaný už bol za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou 4 roky. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 11.05.2017.
Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Spôsobovaním fyzického a psychického utrpenia v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň bezohľadnosti a necitlivosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe vznikla ujma, resp. následky na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Podstatou konania páchateľa, bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedených foriem sa ho dopustí, je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu je naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako ťažké príkorie, teda ako isté zlo, krivdu, či bezprávie, teda konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopúšťal proti osobe poškodeného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože vedome a úmyselne spôsoboval svojím správaním fyzické a psychické utrpenie svojmu synovi, ktorého sa dopúšťal bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jeho fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jeho bezpečnosť a tiež bezdôvodným odopieraním oddychu, spánku a bývania a to všetko napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Poškodený konanie obžalovaného voči nemu, jeho zlé zaobchádzanie vnímal ako nátlak, násilie, príkorie, ťažké príkorie. Uvedeným konaním tak porušil záujem chránený spoločnosťou, a to ochrana pred domácim násilím a blízkych osôb.
Obžalovaný spáchanie skutku síce čiastočne popieral, avšak súd mal vinu obžalovaného jednoznačne preukázanú výpoveďou i samotného obžalovaného, tiež výpoveďou svedka poškodeného, svedka D. N.Q.G., ktorý nepriamo potvrdzuje skutočnosti uvádzané poškodeným. Obžalovaný síce svoje konanie zľahčuje a čiastočne popiera, avšak i pri tejto tendencii bagatelizovať svoje správanie priznáva určité
menej závažné časti skutkového deja a priznáva, že na svojho syna bol agresívny, ale i to, že na neho chcel použiť palicu, vyhodil ho z domu, nadával mu a iné. Skutkovému deju svedčia i závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých obžalovaný vzhľadom na jeho abnormálnu osobnostnú stavbu a podpriemerný intelekt, nie je schopný zvládať výchovu svojho syna a spolu s tým záťažové situácie, ktoré môže v tomto smere život priniesť a vzhľadom na charakteristiku jeho syna i často prináša, a v tom prípade sa uchyľuje k agresívnemu jednaniu podporenému i konzumáciou alkoholu na ktorom je závislý, pričom vtedy sa dostáva do popredia jeho agresivita, ktorá často prekračuje zákonné medze.
Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovaného, následok aj príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a je dané aj zavinenie ako subjektívna stránka medzi konaním a následkom, ktoré zavinenie malo v tomto prípade formu priameho úmyslu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obžalovaného uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zákona.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že bol doposiaľ 5 krát priestupkovo riešený. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný, naposledy Trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5T 21/2016, zo dňa 25.04.2017, právoplatným dňa 11.05.2017 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorého výkon mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil možnosť použitia ani jednej z poľahčujúcich okolností, naproti tomu obžalovanému priťažovalo, že bol už za trestný čin odsúdený, teda bola zistená jedna priťažujúca okolnosť § 37 písm. m) Tr. zák. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3, pričom základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pre zločin podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., zákon ustanovuje trestnú sadzbu v rozmedzí 7 až 15 rokov, pričom s prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností sa sadzba upravila na 9 rokov, 8 mesiacov dolná hranica až 15 rokov horná hranica.
Súd však pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanému uloží trest, vychádzal jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa a jednak z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Súd preto s prihliadnutím na zásadu primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa kritérií obsiahnutých v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. (mimoriadne zníženie trestu), nakoľko uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby (9 rokov, 8 mesiacov) by bolo pre obžalovaného vzhľadom na pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 3 stanovuje obmedzenia pre mimoriadne zníženie trestu, ktorými je súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. nesmie súd v danom prípade uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky. Súd použil pri ukladaní testu mimoriadne zmierňovacie ustanovenie s ohľadom na celkovú rodinnú situáciu, kedy je zjavné, že značný podiel na vyhrotenej situácii v rodine má i správanie sa poškodeného, ktorý ako sám uviedol, svojho otca neposlúchal, boli s ním výchovné problémy, nechcelo sa mu pracovať, drogoval,
kradol mu peniaze a podobne. Na jednej strane nemožno samozrejme akceptovať použité neprimerané „výchovné metódy“ zvolené obžalovaným, na druhej strane treba zohľadniť aj vyššie popísané správanie sa poškodeného. Tiež je žiadúce poukázať aj na pozitívne vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným, ktorú tu boli (najmä keď obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu) a na ktoré poukázali pred súdom obžalovaný i poškodený. Súd preto vyjadruje presvedčenie, že uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby 9 rokov a 8 mesiacov v prípade obžalovaného je skutočne neprimerane prísnym trestom, pričom na jeho nápravu a ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd preto obžalovanému mimoriadne znížil trest podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a uložil trest pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne. Z uvedených dôvodov má súd za to, že trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne je trestom zákonným, spravodlivým, zohľadňujúcim všetky vyššie popísané okolnosti prípadu a dostatočne a spravodlivo zohľadňujúci účel trestu.
Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný už bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.