Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-41-2016.pdf
PDF · 131.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4C/41/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v spore žalobkyne Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. XXX, zastúpenej JUDr. Anettou Árvayovou, advokátkou v Nitre, Sládkovičova 7 proti žalovanej U. U., nar. X.X.XXXX, bytom T., W., T. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou v Partizánskom, Hrnčírikova 1/B za účasti Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Martin, Pavla Mudroňa 26 ako intervenienta na strane žalovanej, o zaplatenie sumy 3 923,59 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu zamieta.
II.Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej a intervenientovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III.O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanej domáha zaplatenia sumy 3 923,59 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 6.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 9.3.2016 jej na jej motorovom vozidle zn. VW Polo Slovakia Comfortline <https:// www.autovia.sk/osobne-auto/volkswagen-polo-1-2-12v-slovakia-comfortline/13466518/> , ev. č. M. - XXX H. spôsobil vodič poisteného vozidla C. U. s motorovým vozidlom FIAT STILO, ev. č. T. - XXX F. poškodenie zadného nárazníka, predného nárazníka, výstuhy, masky, predného čela, reflektora , prednej kapoty , zámku , predného blatníka , predných dverí, bezpečnostných pásov, zadnej kapoty a ďalšie poškodenia uvedené v zápisoch o poškodení motorového vozidla vyhotovených žalovaným s výškou škody 3923,59 €. V čase vzniku poistnej udalosti bola poistenou vozidla , ktoré škodu spôsobilo žalovaná. K poškodeniu jej vozidla dňa 09.03.2016 prišlo tak, že vodič poisteného motorového vozidla Fiat Stilo , ev. č. T. - XXX F. p. C. U. zozadu pri jazde poškodil jej motorové vozidlo, ktoré vplyvom nárazu sa posunulo do pred ňou stojaceho vozidla. Ihneď po dopravnej nehode bola privolaná polícia a záchranná služba. S poistenou majiteľkou motorového vozidla Fiat Stilo spísala správu o nehode. Po nehode bolo jej motorové vozidlo opravované v zmluvnom servise žalovaného, v spoločnosti A R A V E R a. s. Trenčín, prevádzka Nitra. Na základe súhlasu žalovaného mala zapožičané náhradné motorové vozidlo A3 W. - XXX Q. 41 dní vzhľadom na jej zdravotný stav. Hodnota jej vozidla pred dopravnou nehodou bola vo výške 12 600 €. Pri takejto dopravnej nehode žalovaný bol povinný jej uhradiť na strate hodnoty vozidla 30 % hodnoty vozidla pred nehodou. Podotýka, že vozidlo bolo pred nehodou v dobrom technickom stave s rokom výroby 2014, zakúpené za cenu 15 200 €. Žalovaný vyčíslil náklady na opravu vozidla vo výške 8954,34 € , pričom túto sumu uhradil servisu ARAVER a jej uhradil za poškodenie jej motorového vozidla sumu 139,79 € ako znehodnotenie jej vozidla. Podľa žalovaného
bola škoda na jej motorovom vozidle vo výške 9 094,13 €. Za prenájom osobného motorového vozidla vyčíslil žalovaný náhradu škody servisu ARAVER sumou 2173 ,16 €, pričom túto sumu znížil o 143,59 €, ktorú bola povinná uhradiť servisu ARAVER. Žalovaný uviedol , že zníženie o sumu 143,59 € podľa neho predstavuje výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla. S týmto stanoviskom žalovaného nesúhlasí , nakoľko toto stanovisko nemá oporu v zákone. Má za to, že žalovaný jej mal zaplatiť 143,59 € za prenájom vozidla a 30 % zo sumy 12 600 € sumu 3780 €, spolu sumu 3923,59 €. Dňa 23.03.2016 nahlásila sťažnosť Generali poisťovňa, a.s. telefonicky pričom táto bola zaevidovaná dňa 24.03.2016 pod č. 26S203DO a dňa 02.05.2016 nahlásila sťažnosť Generali poisťovňa a.s. telefonicky, ktorá bola zaevidovaná 03.05.2016 pod č. 26S247H3, pričom odpovede na sťažnosti jej doteraz neboli zaslané. Žalovaný jej listom zo 4.5.2016 oznámil, že jej uhradí poistné plnenie v sume 139,79 € za poškodenie jej motorového vozidla a listom z 05.05.2016 jej oznámil , že náhradu škody za prenájom náhradného vozidla uhradí vo výške 2029,57 €, pričom táto suma už bola krátená o sumu 143,59 €. Poukázala na zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení v znení neskorších predpisov, konkrétne na § 4 ods. 1 , kde sa uvádza, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého , kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poukázala tiež na to, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a/škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a/ , b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku, tiež na to, že poistený má právo aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2 ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá , došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak zákon neustanovuje inak. Za škodu na jej motorovom vozidle zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie za škodu spôsobné prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z. v platnom znení u žalovaného. Jej nároky na náhradu škody za poškodenie jej motorového vozidla sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že sa s predmetom žaloby nestotožňuje a uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Dňa 09.03.2016 došlo k vzniku poistnej udalosti na základe dopravnej nehody, ktorou bola žalobkyni na jej motorovom vozidle zn. VW Polo Comfortline spôsobená škoda. O uvedenej udalosti bola na mieste jej vzniku spísaná správa o nehode, boli privolaní príslušníci PZ a záchrannej služby. Poukázala na § 3 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej uviedla, že má so spoločnosťou Generali poisťovňa, a .s. uzavretú poistnú zmluvu zo dňa 16.12.2015 č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu. Po dohode so žalobkyňou bolo dňa 10.3.2016 jej poškodené motorové vozidlo odovzdané spoločnosti A R A V E R a. s., ktorá zabezpečila jeho opravu. Žalobkyni bolo po dobu opravy zapožičané náhradné motorové vozidlo. Náklady spojené s opravou motorového vozidla žalobkyne predstavovali spolu sumu 8 954,34 € a náklady spojené s prenájmom náhradného motorového vozidla sumu 2 173,16 €. Poukázala na faktúru vystavenú spoločnosťou ARAVER a.s. preukazujúcu reálne vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, čiže žalobkyňa mylne uvádza, že náklady boli vyčíslené ňou. Upozornila na to, že vyfakturovaná suma bola uhradená jej poisťovateľom a nie priamo ňou a tiež na to, že žalobkyňa opäť nesprávne uvádza, že subjektom , ktorý jej argumentoval dôvody výšky poskytnutých poistných náhrad bola ona. Aj tieto úkony boli žalobkyni adresované od jej poisťovateľa. Suma uhradená spoločnosti ARAVER, a.s. vo výške 8 954,34 € predstavuje náklady na opravu motorového vozidla a suma vo výške 139,79 € predstavuje vyčíslené znehodnotenie poškodeného motorového vozidla. Tým, že poškodené motorové vozidlo prešlo značnou opravou, jeho používanie a opotrebené súčiastky boli nahradené novými, nemožné hovoriť o jeho strate na hodnote, ktorú si žalobkyňa bez náležitých podkladov stanovila na sumu 30 % z hodnoty vozidla pred škodovou udalosťou. Tak ako je uvedené v § 4 ods. 2 písm. b/ PZP, poškodenému je možno uhradiť iba uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením. Má za to, že žalobkyňa žalobou uplatnený nárok nepreukázala a ňou uvádzané tvrdenia nie sú podložené relevantnými dôkazmi, ktoré by poslúžili k náležitému objasneniu uvádzaných skutočností. V sporovom konaní nepostačuje len niečo tvrdiť, ale uplatňovaný nárok a uvádzané skutočnosti je potrebné aj dokázať, aby tým strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno. Navrhla, aby žaloba žalobkyne voči nej bola v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.
3. V replike žalobkyňa zotrvala na skutočnostiach uvedených v žalobe. Ďalej uviedla, že so stanoviskom Generali poisťovňa, a.s. , že suma 143,59 € predstavuje výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla nesúhlasí , pretože nemá oporu v zákone, má za to, že Generali poisťovňa, a.s. jej mala za prenájom vozidla zaplatiť 143,59 € a 30 % zo sumy 12 600 €, teda sumu 3780 €, spolu sumu 3923,59 €. Uviedla, že pri písaní žalobného návrhu došlo k písacej chybe s tým, že plnenie bolo vyčíslené Generali poisťovňou, a .s. a taktiež plnenie bolo uhradené touto poisťovňou a nie žalovanou. Ohliadky jej motorového vozidla boli vykonané bez jej účasti, napriek tomu, že na jej účasti trvala. Nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, že žalovaný nárok nepreukázala, podľa stanoviska zamestnancov ARAVER, a.s. vozidlo malo byť zlikvidované ako totálna škoda a preto plnenie, ktoré obdržala od Generali poisťovňa a.s. nepovažuje za dostatočné. Opätovne poukázala na tie isté ustanovenia zák.č. 381/2001 Z.z. Navrhla vypočuť svedkov K.. Y.. Y. Y. a K. V. a vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru dopravy, ktorý by vyčíslil rozsah poškodenia a výšku poistného plnenia, ktoré jej bol povinný uhradiť intervenient.
4. V duplike žalovaná zotrvala na svojom vyjadrení uvedenom vo vyjadrení k žalobe.
5. Dňa 16.1.2017 vstúpil do konania intervenient. Oznámil, že nevykonával likvidáciu poistných udalostí na základe znaleckých posudkov, ale na základe výpočtov v kalkulačnom softvére Audatex, ktorý rieši výpočty nákladov na opravy havarovaných vozidiel a aplikácie VDC. Poškodená dňa 23.3.2016 žiadala, aby bola škoda riešená ako totálna škoda. Likvidátor však vykonal výpočet aplikáciou VDC (Vehicie damage calculation), podľa ktorej je všeobecná hodnota vozidla v sume 12 748,28 €, ktorá je vyššia ako kalkulácia opravy, preto nebolo pristúpené k likvidácii škody ako totálnej škody a odsúhlasili opravu vozidla. Na základe vystavenej faktúry za opravu vozidla č. 601 161579 zo dňa 29.4.2016 vykonali kontrolu opravy v kalkulačnom softvére Audatex, ktorý rieši výpočty nákladov na opravy havarovaných vozidiel a aplikáciou VDC. Po vykonaní tejto kontroly na účet A R A V E R a. s. uhradili fakturovanú sumu 8 954,34 € a priamo na účet žalobkyni sumu 139,79 € ako znehodnotenie vozidla. Žalobkyňa si v žalobe nárok na náhradu škody na mot.vozidle v sume 3780 € vyčíslila tak, že podľa nej bola hodnota vozidla pred dopravnou nehodou vo výške 12600 €, poskytnuté poistné plnenie je vo výške 9094,13 € a má za to, že jej majú doplatiť 30 % zo sumy 12600 € t.j. 3780 €. K žalobe však nepriložila žiadny listinný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, ako dospela k hodnote vozidla v sume 12 600 € pred dopravnou nehodou a na základe akých právnych predpisov platných v SR požaduje doplatenie tejto sumy. Ako náhradné motorové vozidlo jej bolo poskytnuté vozidlo vyššej kategórie oproti kategórii vozidla, ktoré vlastní, a to z dôvodu, že potrebovala špeciálne vybavené vozidlo vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý preukázala lekárskymi správami. Priznal aj dĺžku opravy, ktorá bola adekvátna vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla a výšku nájomného za prenájom náhradného vozidla v danom regióne. Žalovaná suma 143,59 € za náhradné vozidlo predstavuje náklady, ktoré by vznikli poškodenej používaním jej vlastného vozidla. Tieto náklady sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
6. Na pojednávaní konanom 19.1.2018 žalobkyňa uviedla, že hodnota poškodeného motorového vozidla pred nehodou bola 12 600 €. Potvrdil jej to sám likvidátor, keďže sa jedná o špeciálne motorové vozidlo, ktorého hodnota by sa ťažko vyčíslovala z dôvodu, že v podobnej výbave sa na Slovensku nenachádza.
7. Na pojednávaní konanom 19.01.2017 právny zástupca žalovanej uviedol, že pokiaľ ide o § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení tak ten sa týka nárokov poistenca voči poisťovni a nie poškodeného voči poisťovni. Interpretácia, ktorú zvolila žalobkyňa je podľa jeho názoru nesprávna a pokiaľ je to jediný titul, z ktorého ich označila ako žalovaného, tak v tom prípade v žalobe označený nemal byť ako žalovaný. Nesporný je priebeh nehody, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo žalobkyne. Čo sa týka škody spôsobenej žalobkyni , táto bola v celom rozsahu nahradená zo strany poisťovne, preto uplatnený nárok považujú za nedôvodný.
8. Na pojednávaní konanom 19.1.2018 právna zástupkyňa intervenienta vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne. V technickom preukaze je ako vlastník vozidla uvedená spoločnosť VOLKSWAGEN FINANCIAL SERVICES.
9. Dňa 10.02.2017 bolo súdu doručené stanovisko žalobkyne k žalobe , k vyjadreniu žalovaného a intervenienta, v ktorom žalobkyňa znovu poukázala na ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zák.č. 381/2001
Z.z. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie na jej strane a tiež nesúhlasí so stanoviskom právneho zástupcu žalovaného ohľadom písacích chýb v žalobe, nakoľko tieto boli odstránené v jej vyjadrení z 22.08.2016. Nesúhlasí s námietkou pasívnej legitimácie na strane žalovaného , poukazuje na ust. § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. , podľa ktorého škodu uhrádza poisťovateľ poškodenému . Poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na pojednávaní 19.01.2017 zástupca žalovaného predložil súdu technický preukaz žalovaného od vozidla Fiat Stilo, pričom uviedol, že žalovaný je držiteľom osvedčenia pričom poukazujú na záznam o podaní vysvetlenia podľa zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 13.03.2016, kde žalovaný uvádza, že je majiteľom vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody viedol C. U. s jeho súhlasom. Žalovaný je nielen držiteľom osobného mot. vozidla ev. č. T.- XXX F. ale je zároveň vlastníkom tohto vozidla, je poisteným v zmysle § 2 zák.č. 381/2001 Z.z., uzatvoril poistnú zmluvu u intervenienta podľa § 3 tohto zákona a vzťahujú sa na neho povinnosti poisteného podľa § 10 zák.č. 381/2001 Z.z. Poukázala na povinnosti žalovaného podľa § 10 ods. 3 zák.č. 381/2001 Z.z. Poukázala aj na oznámenie o spore zo dňa 14.07.20116, ktoré zaslala právna zástupkyňa žalovaného svojej poisťovni , kde jej oznámila, že prevzala právne zastupovanie žalovaného a žiadala v zmysle ust. § 86 CSP, aby ako intervenient na strane žalovaného vstúpil do konania. Pokiaľ ide o intervenienta na strane žalovaného, listom z 13.01.2017 súdu oznámil, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného pričom o tejto skutočnosti informoval aj žalovaného prostredníctvom emailu dňa 26.07.2016. Poukázala na § 11 ods. 5 zák.č. 381/2001 Z.z. a na Občiansky zákonník a jeho komentár z vydavateľstva EPOS, rok vydania 2007, výklad JUDr. Imricha Feketeho CSc. , výkonného riaditeľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov /str. 849/, v ktorom sa uvádza, že v povinnom zmluvnom poistení platí zásada , že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu alebo od poistiteľa /priamy nárok/. Poškodený má síce právo na plnenia tak proti škodcovi , ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať iba raz. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu vzniknutej škody proti škodcovi podľa § 420 OZ a nasl. a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu podľa § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Plnenie poisťovne v takomto prípade nie je plnením z titulu zodpovednosti poisťovne za škodu, pretože osobou zodpovednou za škodu je vždy výlučne škodca. Ide o originálne právo poškodeného založené špeciálnym právnym predpisom, ktoré /hoci je odvodené od právneho vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným škodcom / nemá povahu nároku na náhradu škody. Obsahom tohto vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom je predovšetkým povinnosť plniť za poisteného , ak poškodený voči nemu uplatnil nárok na plnenie a tento preukázal. Poukázala na komentár uverejnený v Poradcovi podnikateľa č. 8-9/2007 k zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorom sa uvádza, že náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu uhrádza poisťovateľ priamo do rúk poškodeného. Priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať , či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi, poistenému alebo voči poisťovateľovi alebo voči obom naraz. V prípade, že si poškodený nárok na náhradu škody uplatní na súde len voči poistenému, poistený je povinný bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať poisťovateľa podľa § 10 ods. 3 zák.č. 381/2001 Z.z. Poisťovateľ môže do súdneho konania vstúpiť na strane poisteného škodcu, prípadne môže ustanoviť poistenému na základe jeho žiadosti právneho zástupcu podľa § 11 ods. 4 zákona. Vzhľadom na existenciu priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi možno predpokladať, že poisťovateľ môže od poškodeného požadovať informácie a doklady potrebné na určenie výšky poistného plnenia. Náhradu škody uplatňuje podľa § 442 a 443 OZ. Nesúhlasí so stanoviskom intervenienta a jeho vyčíslením poistného plnenia, nakoľko jej vozidlo bolo iba dvojročné, dopravnú nehodu nezavinila. Trvá na tom, že žalovaný je povinný uhradiť jej spolu sumu 3923,59 € v zmysle žaloby. Pokiaľ ide o nárok na požičovné, nesúhlasí so stanoviskom poisťovne - intervenienta na strane žalovaného, ktorý jej neuhradil sumu 143,59 € pričom uvádza, že ide o odpočítanie nákladov, ktoré by jej boli vznikli za čas opravy poškodeného vozidla v prípade, ak by toto vozidlo bola používala. Poukázala na rozsudok NS ČR z 30.11.1990 sp. zn. 1Cz/86/90, R 7/1992.
10. Na pojednávaní konanom dňa 4.9.2018 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa uplatňuje v konaní náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka nežiada vyplatenie poistného plnenia. Zavinenie žalovanej vidí v tom, že žalovaná dala vozidlo do vlastníctva manželovi a ten zavinil dopravnú nehodu.
11. Na pojednávaní konanom 4.9.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá zavinenie. Keďže šoféroval pán U. a nie žalovaná, o zavinení žalovanej nemožno hovoriť. Rovnako zotrval na tom, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná, pretože aj keď sa žalobkyňa stala vlastníčkou poškodeného motorového vozidla dňa 21.09.2017, v čase škodovej udalosti ňou nebola. Rovnaké tvrdenia ako žalovaná na pojednávaní predniesol aj intervenient.
12. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby, správy o nehode, oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2016, oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.5.2016, oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 4.5.2016, faktúry č. XXXXXXXXX, protokolu o vrátení náhradného motorového vozidla, vyjadrenia k žalobe, repliky, dupliky, vstupu intervenienta do konania s prílohami, technického preukazu k poškodenému motorovému vozidlu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 20.7.2015, návrhu poistnej zmluvy zo dňa 20.7.2015, potvrdenia o poistnej zodpovednosti, osobitných poistných podmienok, formuláru o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, informačného letáku finančného agenta, splátkového kalendára, spisu OR PZ Topoľčany ČVS: ORP- TO-ODI1-36/2016-P, záznamu o podaní vysvetlenia H. U., výpovede žalovanej, zápisnice o podaní oznámenia, záznamu o podaní vysvetlenia U. F., záznamu o podaní vysvetlenia Y. U., záznamu o podaní vysvetlenia Veronikou Vavrovou, záznamu o dopravnej nehode, zápisnice o dopravnej nehode, fotodokumentácie k dopravnej nehode, odborného vyjadrenia č. 38/2016, dokladu o dychovej skúške účastníkov dopravnej nehody, lekárskej správy, evidenčnej karty vodiča C. U. k 9.3.2016, rozkazu o uložení sankcie, devinkulácie poisteného plnenia, evidencie poistnej udalosti, stanoviska žalobkyne zo dňa 3.2.2017, evidenčnej karty vozidla zn. FIAT STILO, EČ T. k 23.2.2017, evidenčnej karty poškodeného motorového vozidla k 27.2.2017, oznámenia likvidátora, evidenčnej karty poškodeného motorového vozidla k 28.6.2018, podania žalobkyne zo dňa 23.8.2018, technického preukazu k poškodenému motorovému vozidlu, osvedčenia o evidencii vozidla, prehlásenia o ukončení zmluvy, vyjadrenia žalovanej zo dňa 31.8.2018 a zistil, že dňa 9.3.2016 bola na motorovom vozidle zn. VW Polo Slovakia Comfortline <https://www.autovia.sk/osobne-auto/volkswagen-polo-1-2-12v-slovakia- comfortline/13466518/>, EČ M.-XXXDH (ďalej len „poškodené motorové vozidlo“) pri dopravnej nehode spôsobená škoda motorovým vozidlom zn. FIAT STILO, EČ T.-XXXBY, ktorého vlastníkom je žalovaná. Vodičom vozidla zn. Fiat Stilo ev. č. T.-XXX F. bol v čase nehody manžel žalovanej C. U.. Vlastníkom poškodeného motorového vozidla v čase vzniku dopravnej nehody až do 21.9.2017 bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. Žalobkyňa bola len jeho držiteľkou. Vlastníčkou sa žalobkyňa stala až 21.9.2017, kedy bola ukončená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver za účelom financovania kúpy poškodeného motorového vozidla. Zmluva bola ukončená z dôvodu splatenia úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo dohodnuté, že vlastnícke právo k predmetu financovania prejde na kupujúceho /žalobkyňu/ až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých jej splátok s príslušenstvom, a k tomu došlo dňa 21.9.2017. Žalovaná mala v čase dopravnej nehody uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla s intervenientom. Po dohode so žalobkyňou jej bolo na obdobie do vykonania opravy poškodeného motorového vozidla zapožičané náhradné motorové vozidlo. Spoločnosť A R A V E R a. s., ktorá zabezpečovala opravu poškodeného motorového vozidla, vystavila dňa 29.4.2016 faktúru č. XXXXXXXXX o oprave vozidla na sumu 8 954,34 €. Tuto sumu intervenient uhradil priamo spoločnosti A R A V E R a. s. Žalobkyni za znehodnotenie jej vozidla uhradil sumu 139,79 €. Priamo spoločnosti A R A V E R a. s. intervenient zároveň uhradil sumu 2 029,57 €, ktorá predstavovala náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla žalobkyni. Pôvodne bola táto suma vo výške 2 173,16 €, ale bola znížená o sumu 143,59 €, ktorá predstavuje výdavky na prevádzku poškodeného motorového vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla, ku ktorým by prišlo jeho používaním žalobkyňou po dobu prenájmu náhradného vozidla.
13. Podľa § 420 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
14. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15. Podľa § 442 ods. 1 , ods. 2 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
16. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
17. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a)škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b)škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c)účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d)ušlého zisku.
18. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
19. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť. V danej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby. Aktívna legitimácia je stav, kedy strana sporu, žalobca, je tým subjektom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať. Žalovaná, ako aj intervenient, tvrdili, že žalobkyňa nemala a nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o náhradu škody, pretože v čase škodovej udalosti nebola vlastníčkou poškodeného motorového vozidla. Vlastníkom bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a žalobkyňa bola jeho držiteľkou. Žalobkyňa financovala kúpu poškodeného motorového vozidla sčasti z vlastných fin. prostriedkov a sčasti prostredníctvom spotrebiteľského úveru s tým, že podľa zmluvy o úvere malo vlastnícke právo k predmetu financovania prejsť na kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, respektíve všetkých jej splátok. V priebehu konania, dňa 21.9.2017 sa žalobkyňa stala vlastníčkou osobného motorového vozidla, pretože splatila úver s príslušenstvom, a tým došlo aj k zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že žalobkyňa bola v konaní aktívne vecne legitimovaná aj v čase, keď bola len držiteľkou osobného motorového vozidla, pretože vozidlo kúpila. Na zaplatenie kúpnej ceny za toto vozidlo použila sčasti svoje prostriedky a sčasti prostriedky z úveru. Jej konanie spočívajúce v splácaní splátok na základe zmluvy uzavretej s dočasným vlastníkom vozidla vždy jednoznačne smerovalo k jeho nadobudnutiu do osobného vlastníctva. Vozidlo nemala ani v nájme, ani ho neužívala bez právneho dôvodu. Jej konanie po celú dobu splácania úveru smerovalo jednoznačne k tomu, že chcela byť jeho vlastníčkou. Vozidlo si kúpila, len na zaplatenie kúpnej ceny si zabezpečila fin. prostriedky prostredníctvom úveru. Súd preto vychádzal zo záveru, že žalobkyňa bola vecne legitimovaná na podanie žaloby aj keď dočasne / po dobu splácania úveru/ nebola vlastníčkou motorového vozidla. Jednoznačnou skutočnosťou však je, že od 21.09.2017 žalobkyňa už je vlastníčkou poškodeného motorového vozidla a preto je / v čase rozhodnutia sporu / aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá na tomto vozidle vznikla.
20. Súd pri rozhodnutí v tejto veci musel vychádzať z toho, že žalobkyňa od začiatku konania, hoci žaloba po formálnej i obsahovej stránke obsahuje všetky náležitosti podania podľa § 127 CSP a žaloby podľa § 132 a nasl. CSP, nie je jednoznačná a určitá v tom aký nárok žalobkyňa vlastne podanou žalobou po právnej stránke uplatňuje. Žalobkyňa vo svojom podaní z 03.02.2017 doručenom súdu dňa 10.02.2017 sama poukazuje na to, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu škody proti škodcovi v zmysle ust. § 420 a nasl. OZ a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu v zmysle § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto jej podania tiež vyplýva, že poškodený si môže vybrať , či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi, poistenému alebo voči poisťovateľovi alebo voči obom naraz. Z právneho zdôvodnenia nároku žalobkyne v podanej žalobe ani z jej nasledujúcich vyjadrení nie je zrejmé a jednoznačné, ktorý z týchto
nárokov /proti škodcovi, poistenému, prípadne poisťovateľovi/ žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje. Jednoznačné a určité uplatnenie nároku je pritom nevyhnutné, pretože jednotlivé nároky možno uplatniť voči jednotlivým a rôznym žalovaným , ktorí zodpovedajú každý podľa iných ustanovení OZ prípadne podľa iných právnych predpisov. To, aký nárok žalobkyňa v konaní vlastne uplatňuje má význam pre stanovenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a samozrejme pre rozhodnutie súdu o tom, či ten ktorý žalovaný je vzhľadom na druh a obsah nároku v konaní pasívne vecne legitimovaný alebo nie. Žalobkyňa v podanej žalobe aj vo vyjadrení k stanovisku žalovaného zdôvodňovala /po právnej stránke/ svoj nárok ustanovením § 4 zák.č. 381/2001 Z.z., ktorý sa týka nároku na náhradu škody poškodeného voči poisťovateľovi poisteného. V takom prípade by bol vo veci pasívne vecne legitimovaný poisťovateľ žalovanej, za predpokladu, že by žalobkyňa uplatňovala právo na poistné plnenie ako to v podanej žalobe /na prvej strane/ uviedla. Vo vyjadrení zo dňa 03.02.2017 doručenom súdu 10.02.2017 poukazovala znovu na ustanovenie zák.č. 381/2001 Z.z. ale aj na ust. § 442 a 443 OZ, ktoré inak stanovujú rozsah škody ako zákon č. 381/2001 Z.z. Z uvedených skutočností teda nebolo možné jednoznačne stanoviť, či žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody proti poistenému alebo nárok na zaplatenie poistného plnenia, ktorého sa ako poškodená môže priamo domáhať voči poisťovateľovi žalovanej.
21. V súvislosti s odstránením týchto pochybností sa právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 04.09.2018 vyjadrila tak, že žalobkyňa si žalovanú sumu uplatňuje proti žalovanej ako náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pričom za zavinenie žalovanej považuje to, že žalovaná dala vozidlo do vlastníctva svojmu manželovi a ten zavinil dopravnú nehodu . Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných podmienok: protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa podľa § 420 Občianskeho zákonníka prezumuje. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak je ju možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť, musí preukázať, že na škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu.
22. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vo vzťahu k žalovanej neboli a nie sú splnené všetky uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu a nie je preto ani daná zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 420 OZ, ktorú si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní. To, že žalovaná nenesie vinu za porušenie právnej povinnosti, v dôsledku ktorej bola škoda spôsobená, nemusela žalovaná preukazovať, pretože v konaní medzi stranami neboli sporné okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škodovej udalosti. Nebola teda
spornou ani skutočnosť, že žalovaná škodu na poškodenom motorovom vozidle žalobkyni nespôsobila. Spôsobil ju manžel žalovanej, ktorý vozidlo v čase škodovej udalosti viedol. Je síce pravdou, že žalovaná dala vozidlo, ktoré je jej vlastníctvom svojmu manželovi a on ním spôsobil dopravnú nehodu. Žalovaná však tým, že dala vozidlo k dispozícii manželovi, neporušila žiadnu právnu povinnosť a to, že dala vozidlo k dispozícii ani nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s tým, že žalobkyni vznikla škoda. Právnu povinnosť porušil jednoznačne vodič vozidla a toto porušenie právnej povinnosti je v príčin ej súvislosti so vznikom škody žalobkyne. Manžel žalovanej však nebol žalovaným v tomto spore. Žalovanou v tomto spore je poistená a prevádzkovateľka vozidla, ktorá však nezodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 OZ ale podľa iného zákonného ustanovenia. Na strane žalovanej v danom prípade potom chýba /absentuje/ nielen zavinenie, porušenie právnej povinnosti ale aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalovaná tak následok v podobe vzniku škody priamo nespôsobila, spôsobil ho vodič motorového vozidla, manžel žalovanej.
23. Vzhľadom na to, že predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka v podobe zavinenia, porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti na strane žalovanej neboli preukázané , súd sa už nezaoberal výškou škody, nakoľko by to bolo nadbytočné. Rovnako nadbytočné by bolo v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie, preto návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru dopravy na pojednávaní zamietol.
24. Na základe všetkých uvedených skutočností a toho, že žalovaná nezodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni podľa § 420 OZ a nie je preto v spore pasívne vecne legitimovaná, súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalovanej a intervenientovi, ktorý vystupoval na jej strane, voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalovaná bola v konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.