Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-2-2018.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci maloletého dieťaťa G. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka Š. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, X. a otec N. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Y. XX, X., zast. Advokátska kancelária PIHORŇA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa, navrhovateľa/povinného a oprávneného Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, X., v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Z n i ž u j e výživné zo strany otca na mal. G. Č., nar. XX.X.XXXX zo sumy 250 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Z n i ž u j e výživné zo strany povinného na oprávneného Y. Č., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250 Eur mesačne na 130 Eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného.
III. V prevyšujúcej časti konanie o zníženie výživného na oprávneného Y. Č., Q.. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.
IV. Týmto rozsudok m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/6/2015 zo dňa 8.4.2015.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec/povinný návrhom doručeným súdu dňa 9.1.2018 žiadal znížiť výživné na mal. G. Č., nar. XX.X.XXXX zo sumy 250 Eur mesačne na 80 Eur mesačne a na plnoletého oprávneného Y. Č. zo sumy 250 Eur mesačne na 120 Eur mesačne počnúc dňom 1.2.2018 z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane.
2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 2.3.2018. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.
3. Oprávnený Y. Č. sa k návrhu nevedel vyjadriť.
4. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 3.4.2018 navrhol posúdiť na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení opodstatnenosť podania návrhu na zníženie výživného zo strany povinného rodiča vzhľadom k preukázaným potrebám maloletého dieťaťa a vzhľadom k majetkovým finančným možnostiam schopnostiam na strane otca.
5. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/6/2015, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené.
6. Na čas po rozvode boli deti v tom čase mal. Y. Č., Q.. XX.XX.XXXX a mal. G. Č., Q.. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 250 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa.
7. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2015.
8. V čase poslednej úpravy bola matka zamestnaná evidovaná na úrade práce s príjmom vo výške 300 Eur mesačne. Výdavky mala na bývanie, inkaso 150 Eur mesačne.
9. Mal. Y. má 15 rokov, bol žiakom 9. triedy základnej školy. Školské potreby a pomôcky 20 Eur mesačne, školská jedáleň 20 Eur mesačne, krúžky 15 Eur mesačne, oblečenie 200 Eur mesačne.
10. Mal. G. mal 8 rokov, bol žiakom 3. triedy základnej školy. Výdavky sa týkali zabezpečenia školských pomôcok 20 Eur mesačne, školská jedáleň 20 Eur mesačne, družina 10 Eur mesačne, krúžok 20 Eur ročne, ošatenie 100 Eur mesačne.
11. Otec na výživu maloletých detí prispieval spolu sumou 500 Eur na obe maloleté deti.
12. Otec v čase poslednej úpravy v roku 2009 sa odsťahoval do Nórska kde žil a bol zamestnaný.
13. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane otca/povinného.
14. Z výpovede otca/povinného súdu zistil, že sa po ôsmych rokoch pobytu a práce v Nórsku rozhodol vrátiť a žiť na Slovensku. Na Slovensku je od 15.12.2017. Pracovný pomer v spoločnosti NORTURA s.a. ukončil k 30.11.2017. V dôsledku uvedených životných zmien bol bez zamestnania a nemohol si dovoliť uhrádzať výživné v takej výške ako bol zaviazaný rozsudkom. Od návratu na územie SR si aktívne hľadal zamestnanie. Žiadny príjem dávky alebo príspevky nepoberal, žil z úspor. Keďže bol zamestnaný v zahraničí s príjmom vo výške 2.600 Eur mesačne mal nejaké úspory. Po návrate sa snažil byť častejšie v kontakte s deťmi. Keďže vzhľadom k tomu, že nemal zabezpečené bývanie bol nútený si zabezpečiť nehnuteľnosť prostredníctvom úveru, pričom banka vychádzala z jeho príjmu v Nórsku. Úver bol schválený v celkovej výške 118.000 Eur. Splácať začal od júla 2018 po 407 Eur mesačne. Splátka hradil zo svojich úspor. Otec uviedol úspory vo výške 15.000 Eur. V ďalšom uviedol, že v roku 2017 došlo k predaju nehnuteľností, v ktorej bývala matka s maloletými deťmi. Po predaji nehnuteľností matke z vlastnej vôle dal sumu z predaja cca 23.000 Eur a zbytok finančných prostriedkov si ponechal ako zálohu na novú nehnuteľnosť, kúpil si auto, zabezpečil životné potreby a náklady, zariadenie do nehnuteľností. Otec žil u svojich rodičov, ktorým na bývanie neprispieval, nakoľko nemal finančné prostriedky. Od júla 2018 splácal úver, telefón a náklady na život.
15. Z výpovede matky súd zistil, že je zamestnaná s príjmom vo výške asi 500 Eur mesačne. Bývajú v X. Q. U.Q. XX. Upresnila, že otec jej z predaja nehnuteľností poskytol sumu 22.500 Eur. Uvedenú sumu použila na kúpu bytu, pričom na sumu 53.800 Eur si zobral hypotekárny úver, ktorý spláca mesačne po 172,99 Eur, inkaso 180 Eur mesačne.
16. Mal. G. má 12 rokov, výdavky sa týkajú zabezpečenia školských potrieb a pomôcok, triedny fond, ZRPŠ. Začiatkom školského roka zaplatila 15 Eur, 5 Eur, školská jedáleň 20 Eur mesačne, drogéria, strava a iné výdavky do 100 Eur mesačne.
17. Matka potvrdila, že otec prispieval na výživu detí sumou 500 Eur mesačne.
18. Rodičia potvrdili, že s plnoletým Y. mali výchovné problémy. Obaja rodičia prejavili záujem, aby nedošlo k vylúčeniu Samuela zo školy. Rodičia potvrdili dňa 5.9.2018, že plnoletý Y. - oprávnený úspešne urobil rozdielové skúšky a pokračuje v štúdiu na Strednej odbornej škole v Košiciach.
19. Z výpovede oprávneného Y. Č. súd zistil, že navštevuje 3. ročník Strednej odbornej školy v Košiciach. Ohľadne výdavkov uvádzal 20 Eur, ZRPŠ, hygienu, triedny fond. Všetky výdavky so starostlivosťou a výživou platí matka s tým, že otec posielal výživné spolu 500 alebo 550 Eur. S otcom sa stretáva nepravidelne. V prípade stretnutia mu otec poskytne vreckové.
20. Otec uviedol, že by sa mal zamestnať v septembri 2018 v spoločnosti YOPI, pričom by vykonával prácu podobnú ako v zahraničí, nakoľko je vylúčený mäsiar.
21. Rodičia navrhli, aby súd znížil výživné na plnoletého Y./oprávneného na sumu 130 Eur mesačne a na mal. G. na sumu 100 Eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna.
22. Oprávnený súhlasil.
23. Kolízny opatrovník súhlasil.
24. V prevyšujúcej časti ohľadne zníženia výživného na plnoletého Y. oprávnený zobral návrh späť a v tejto časti konanie žiadal zastaviť.
25. Oprávnený so späťvzatím návrhu v prevyšujúcej časti súhlasil.
26. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
28. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
31. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
32. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa ustanovenia § 231 zákona č. 160/2015Z. z. Civilného sporového poriadku, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
34. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nie len rozhodnutím súdu. V prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.
35. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine, vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie, jednak zmena, v ktorom možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita ( ide výlučne o návrhové konania ) zo strany dotknutých osôb.
36. Civilný sporový poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia v spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá ma nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, od kedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.
37. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
38. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
39. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
40. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov dospel k záveru, že výživné vo výške 100 Eur mesačne na mal. G. a vo výške 130 Eur mesačne na oprávneného Y. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb tak maloletého dieťaťa ako i oprávneného, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca/povinného, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, záujem otca/povinného o deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa ako i oprávnený sú školopovinní. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že matka je zamestnaná s príjmom vo výške 500 Eur mesačne, otec v čase podania návrhu bol nezamestnaný, zamestnať by sa mal v mesiaci september 2008, pričom predpokladá, že bude mať dostatočný príjem na zabezpečenie výživného pre deti. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
41. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne na mal. G. a 130 Eur mesačne na oprávneného Y. od 1.9.2018 je primerané.
42. V súlade s ust. 29 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v prevyšujúcej časti konanie o zníženie výživného na oprávneného za jeho súhlasu zastavil.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.