Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-22-2018.pdf
PDF · 117.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci Ž. H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XXXX/X, Z. H.Á., zastúpeného JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou, so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 351 189, proti žalovanému Eko Efekt plus, s.r.o., so sídlom Štefánikova 1521/21, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 513 586, zastúpeného FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o zaplatenie 3 475,85 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 20. 10. 2017, uplatnil žalobca voči žalovanému z titulu škody pohľadávku vo výške 3 475,85 eura s úrokmi z omeškania. Nárok odôvodnil tým, že na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo vykonával žalovaný pre žalobcu dielo, spočívajúce v dodávke a montáži podlahovej vykurovacej sústavy v jeho rodinnom dome súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku parcely registra C, evidovanom na katastrálnej mape parcelné číslo 213/117, o výmere 159 m2, zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, obec Beňadiková, katastrálne územie L., na liste vlastníctva č. XXX (ďalej len „rodinný dom č. 307“). K zmluve o dielo bola vystavená objednávka zo dňa 07. 12. 2015 a pracovníci žalovaného realizovali predmet plnenia dňa 16. 01. 2016. Dňa 16. 01. 2016, v dôsledku cudzieho zavinenia, vznikol v rodinnom dome č. 307 požiar, pričom prístup na stavbu v danom čase mali len osoby, poverené žalovaným na zhotovenie diela. Tieto preukázateľne manipulovali s vykurovacím telesom v dome, kde založili oheň a pravdepodobne v dôsledku nesprávnej a neopatrnej manipulácie s ohňom došlo následne k vznieteniu stavebného materiálu v dome, t. j. k požiaru. V dôsledku požiaru v stavbe došlo k celkovému zadymeniu a poškodeniu stien, okien, izolácie, vstupných dverí, strechy, elektroinštalácie, vykurovacieho telesa s tým, že celková škoda žalobcovi vznikla vo výške 21 338,47 eura. Žalobca si uplatnil v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej len „poisťovňa“) poistné plnenie vo výške 21 338,47 eura, pričom poisťovňa uhradila žalobcovi len sumu 17 862,62 eura. Neuhradenú časť 3 475,85 eura s príslušenstvom žalobca uplatnil voči žalovanému z titulu náhrady škody.
2. Na základe tohto návrhu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 21. 11. 2017, sp. zn. 11Up/405/2017, tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 3 475,85 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 23. 11. 2016 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 383,94 eura prostredníctvom jeho právneho zástupcu.
3. V zákonnej lehote podal na Okresnom súde Banská Bystrica žalovaný odpor, v dôvodoch ktorého nespochybnil tvrdenie žalobcu, že na základe písomnej objednávky žalobcu zo dňa 07. 12. 2015, vykonával dodávku a montáž podlahovej vykurovacej sústavy do rodinného domu č. XXX. Jednalo sa o suchý proces, bez použitia elektického náradia. Objednávka žalobcu bola v hodnote 4 498,- eur. Žalovaný realizoval tieto práce prostredníctvom zmluvných partnerov J. P. C. H. V. (ďalej len „zmluvní partneri“) a s prípravnými a montážnymi prácami sa začalo v pondelok dňa 11. 01. 2016 a v práci pokračovali až do 15. 01. 2016. Žalovaný tvrdil, že žalobca dal konateľovi žalovanému a jeho zmluvných partnerom pokyn, aby cez deň počas prác kúrili v piecke na pevné palivo, ktorá tam už bola nainštalovaná, a poskytol im na tento účel drevené brikety. Dôvodom bolo to, že žalobca mal už niekoľko týždňov vodovodný rozvod naplnený vodou, dom nebol v tom čase zaizolovaný, a preto bolo potrebné v dome udržiavať teplotu cez deň aj v noci tak, aby nedošlo k zamrznutiu vody, čím by došlo k roztrhnutiu vodovodných rozvodov. V dome boli tiež čerstvé omietky, ktoré zvyšovali vlhkosť a túto bolo potrebné znižovať kúrením. V piatok dňa 15. 01. 2016 zmluvní partneri žalovaného ukončili práce približne o 15,00 hod., dom poupratovali, zamkli a odišli približne o 15.45 hod. Asi 1,5 hodinu po ich odchode vošiel do domu žalobca, ktorý sa tam mal zdržať len pár minút, aby skontroloval vykonané práce. V tom čase už bola vonku tma. Podľa záznamu z bezpečnostnej kamery, na ktorý poukázal žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu, sa žalobca v dome zdržal približne 5 minút. Požiar v dome spozoroval dňa 16. 01. 2016 (sobota) okolo 11.00 hod. sused žalobcu s tým, že hasičská jednotka prišla na miesto v ten deň o 11.10 hod. a hasenie bolo ukončené o 12.31 hod. Bezprostredne po zásahu hasičov žalobca začal čistiť zhorenisko a odstraňovať poškodené časti domu, pričom hneď privolal políciu za účelom zistenia páchateľa. Žalovaný poukázal za veľký časový odstup medzi odchodom jeho zmluvných partnerov z rodinného domu č. XXX a ohlásením požiaru (približne 18 hodín), ako aj na to, že žalobca si zabezpečil záznamu z bezpečnostnej kamery nachádzajúcej sa na susednom dome, ktoré však zachytávali udalosti zo dňa 15. 01. 2016 len v trvaní 3 hodiny a dňa 16. 01. 2016 v trvaní 1,5 hodiny, takže v časovom úseku medzi uvedenými záznamami mohlo dôjsť k udalosti, ktorá by vysvetľovala príčinu vzniku požiaru. Za zásadný dôkaz žalovaný označil odborný posudok, spracovaný F.. A.. H. P.Á., obsiahnutý v dokumentácii o požiari č. ORHZ-LM2-049/2016 zo dňa 29. 01. 2016, kde ako možné príčiny požiaru boli označené: a) úmyselné konanie neznámej osoby, b) zlý technický stav komínového telesa, dymovodu alebo krbovej vložky, c) prestup sálavého tepla z krbovej vložky na drevené brikety, d) nedbanlivosť osôb pri obsluhe vykurovacieho telesa a e) nedbanlivosť osôb pri fajčení. V tomto odbornom posudku sa však uvádza, že nie je možné jednoznačne potvrdiť alebo vylúčiť ani jednu z príčin požiaru podľa písm. b) - e), takže príčina vzniku požiaru nebola v tomto prípade zistená.
4. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov - vec bola následne postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) dňa 09. 04. 2013.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zotrval na dôvodoch návrhu na vydanie platobného rozkazu (ďalej „žaloba“) a poukázal najmä na bod 3 odborného posudku kde bolo konštatované, že k požiaru drevených brikiet došlo v najväčšej spoločenskej miestnosti na stavbe, od ktorých sa požiar čiastočne rozšíril na polystyrénovú izoláciu a umelohmotnú dosku na podlahe. Zmluvní partneri žalovaného sa nachádzali v rodinnom dome č. XXX dňa 15. 01. 2016 asi od 08.00 hod., pričom v krbovej vložke od rána kúrili drevenými briketami. Drevené brikety nanosili ku krbovej vložke práve zmluvní partneri žalovaného, pretože žalobca ich mal umiestnené v miestnosti vedľa spoločenskej miestnosti. Na základe konštatácií v bode 5 odborného posudku žalobca mal za to, že škoda, ktorá mu vznikla na majetku, bola spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Zmluvní partneri žalovaného mali mať vedomosť o skutočnostiach či môžu zapnúť vyhrievacie teleso v priestore, kde sa nachádzali v blízkosti ďalšie horľavé materiály, ako brikety, polystyrén, či plasty, ktorými bola v tomto prípade aj plastová systémová doska. Bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti sa na stavbe fajčilo, čo potvrdil aj zmluvný partner žalovaného J. P..
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Zdôraznil, že sám žalobca požiadal konateľa žalovaného, resp. mu dal pokyn, aby sa v dome kúrilo z dôvodu, že v dome mal nainštalovaný vodovodný rozvod naplnený vodou a keďže dom nebol zaizolovaný, bolo potrebné v ňom udržiavať teplotu, aby vodovodné rozvody neroztrhlo v dôsledku mrazov. Ďalším dôvodom boli čerstvé omietky v dome. Poprel, že by žalobca bol upozornil žalovaného na povinnosť uhasiť oheň pred tým, ako budú odchádzať z domu. Tvrdenie žalobcu, že
požiar bol spôsobený prestupom sálavého tepla z krbovej vložky na drevené brikety, ktoré mali byť umiestnené v blízkosti vykurovacieho telesa, označil za ničím nepodložený, neodborný názor žalobcu, nakoľko odborný posudok konštatoval, že nie je možné jednoznačne určiť konkrétnu príčinu vzniku požiaru. Je preto neprípustné, aby žalobca na základe domnienok, bez ďalších dôkazov, precizoval príčinu vzniku požiaru. Zmluvní partneri žalovaného postupovali pri kúrení v krbovej vložke tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na životnom prostrední, a teda postupovali v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka. O tom svedčí aj fakt, že v dome kúrili od pondelka a všetko bolo v priadku, pričom požiar vznikol až po tom, ako z domu po niekoľko minútovej kontrole odišiel práve žalobca. Žalobca, podľa žalovaného, porušil § 415 Občianskeho zákonníka, keď si v dome svietil len mobilný telefónom a teda nemal dostatočné osvetlenie objektu. Navyše, sám žalobca mohol manipulovať s krbovou vložkou, drevenými briketami, príp. ďalšími predmetmi, nachádzajúcimi sa v dome. Poukázal na skutočnosť, že v noci z piatka 15. 01. 2016 na sobotu 16. 01. 2016 boli hlásené mrazy v regióne Liptov od mínus 10 až do mínus 13°C s ochladzovaním v nasledujúce dni, a preto vyslovil domnienku, že žalobca mohol chcieť udržať teplo v dome aj počas noci a z toho dôvodu mohol zakúriť v piecke. Poukázal aj na to, že z likvidácie poistnej udalosti zo dňa 17. 06. 2016 vyplýva, že poistné plnenie bolo znížené o 2 položky, a to demontáž okien vo výške 323,62 eura a za porušenie povinnosti podľa § 14 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi vo výške 3 152,23 eura. Z dokladu však nevyplývajú podrobnosti z akého dôvodu bolo krátené plnenie pre demontáž okien a najmä ktorá konkrétna fyzická osoba a akú povinnosť porušila podľa citovaného zákona.
7. Na pojednávaní dňa 04. 09. 2018 súd vykonal všetky dôkazy označené stranami sporu. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predtým, ako žalovaný začal vykonávať práce na jeho dome, on už 2 mesiace kúril v krbovej vložke, ktorá bola funkčná a stavba bola týmto spôsobom temperovaná. Zo zmluvnými partnermi žalovaného žalobca nikdy pred požiarom nehovoril, hovoril iba so štatutárnym zástupcom žalovaného, A.. H. E.. Nespomínal si, či s konateľom žalovaného hovorili o spôsobe vykurovania objektu. Brikety do stavby doniesol on, používal ich už aj predtým na vykurovanie, ale tieto boli umiestnené v iných miestnostiach, nie pri krbovej vložke. Pretože po požiari bolo konštatované, že brikety boli uložené pri krbovej vložke, museli ich tam nanosiť zmluvní partneri žalovaného. Tvrdil, že žalovaný mal v zmysle ich ústnej dohody položiť na podlahu domu polystyrén, nainštalovať rúrky pre podlahové kúrenie a napustiť vodu na skúšku, či je všetko v poriadku. Dom nebol napojený na elektrinu, aj keď elektrické rozvody už boli urobené. Stavba bola zabezpečená pred mrazom tak, že pokiaľ by sa čo len na 3 hodiny zakúrilo do krbovej vložky, tak teplota domu by neklesla pod bod mrazu aj týždeň. Mal vedomosť o tom, že v dome sa nachádzali ohorky cigariet, ale s istotou nevedel dokázať, kedy tieto tam boli zanechané, pretože po požiari mu prišli pomáhať susedia vyčistiť objekt. Potvrdil, že v piatok pred požiarom vošiel do domu spolu so svoju partnerkou, svietil si iba mobilným telefónom. Pri vstupe do objektu mal pocit, že v dome je teplo, ale videl cez sklo v krbovej vložke, že oheň už nehorel. Pred krbovou vložkou bol položený kartón o veľkosti 0,5 m x 1 m. Systémová doska v miestnosti, kde sa nachádzal krb, ešte položená nebola, bol tam položený iba polystyrén. Žalobca nevylučoval, že pri niektorej z konzultácií s konateľom žalovaného tomuto povedal, že sú v dome brikety a jeho zamestnanci si teda môžu kúriť. Krbovú vložku do domu namontoval on so stavbárom a takisto on doniesol krbové brikety na účely kúrenia. Krb nebol dokončený, pretože krbovú vložku bolo následne potrebné obložiť nehorľavým materiálom, pretože z krbovej vložky sála teplo. Krbovú vložku nainštaloval z dôvodu, aby bolo možné dom temperovať. Kľúče od domu mal v tom čase iba on a žalovaný. Nespomínal si či v čase, keď bol pozrieť v dome, nachádzali sa pri krbovej vložke brikety, pretože on sa zameral na kontrolu prác vykonávaných žalovaným. To, že tam boli položené brikety, ho utvrdil len záznam o požiari. Dom bol vo výstavbe, takže v krbovej vložke kúril ten, kto robil práce.
8. Štatutárny zástupca žalovaného A.. H. E. potvrdil, že sa so žalobcom ústne dohodli na tom, že jeho firma dodá do rodinného domu č. XXX montáž podlahového kúrenia s tým, že polystyrén a jeho položenie si mal zabezpečiť žalobca. Jeho zmluvní partneri teda nekládli podkladový izolačný polystyrén. Ich práca spočívala v dodaní systémovej dosky, ktorá sa kladie na izolačný polystyrén - lepí sa za studena, a potom sa do systémovej dosky dodajú vykurovacie trúbky. K dodávke vykurovacích trubiek sa však vôbec nedostali. Asi 1 - 2 týždne predtým, ako začali montovať systémové dosky, jeho firma dodala na stavbu žalobcu rozdeľovač pre vykurovanie a do kotolne sa priviedli prívodové potrubia k budúcemu kotlu, nakoľko tieto sú umiestnené pod polystyrénom. Kotol na kúrenie mal byť montovaný až neskôr, takže tesnosť kúrenia by bola kontrolovaná vzduchom a nie vodou. Zmluvní partneri žalovaného nepotrebovali pre výkon dojednanej práce mať v objekte teplo, ale v stavbe bol napustený vodovod (ktorý však nerobil
žalovaný) a v dome boli čerstvé omietky. Zmluvným partnerom, ktorí vykonávali práce povedal, že môžu kúriť v krbovej vložke. Nedal im zrejme priamy príkaz, že majú kúriť, ale pokiaľ sa rozvinula debata v pondelok s p. V. aj ohľadne vykurovania, tak zrejme povedal, že majiteľ mal požiadavku na temperovanie objektu. V tom čase brikety, dodané žalobcom, boli umiestnené asi v chodbe. Keď bol v dome žalobcu, nezaznamenal nejaký problém s osadením krbovej vložky - bol vybudovaný nový komín, krbová vložka bola upevnená oceľovou rúrou do komínového telesa. Podesta pod vložkou bola oproti základovej doske zdvihnutá asi o 80 cm - bola teda umiestnená na akomsi podstavci. Predtým, ako začali vykonávať v dome práce jeho zmluvní partneri, v krbovej vložke sa určite kúrilo, pretože sklo bolo začadené.
9. Svedkyňa E. J. (partnerka žalobcu) potvrdila, že spolu so žalobcom boli v januári 2016 na stavbe, a to v priebehu montáže podlahového kúrenia. Bolo to v piatok večer. Spolu so žalobcom vošli do domu, ona však zostala stáť na doskách v chodbe a žalobca išiel dovnútra prezrieť celý dom. S ničím nemanipuloval, svietil si mobilným telefónom, ničoho sa nechytal, nič neprenášal, neotváral krbovú vložku. Na stavbu išli len za účelom zistenia rozsahu vykonaných prác. Z chodbičky bolo vidno na krbovú vložku, pričom nezaznamenala, že by v krbe horelo, alebo niečo tlelo pri krbovej vložke.
10. Vypočutím svedka H. V. (zmluvného partnera žalovaného) súd zistil, že v rámci dojednaných prác medzi žalobcom a žalovaným rozkladal v rodinnom dome č. XXX systémové dosky a asi od stredy mu prišiel pomáhať na stavbu aj svedok P.. V rámci vykonávania prác kúrili v krbovej vložke tým spôsobom, že vždy ráno túto vyzametali, vysypali popol a kúrili briketami, ktoré sa nachádzali v stavbe. S kúrením prestali zvyčajne okolo 14,00 hod., potom pozametali, pričom mohlo sa stať, že hodili do krbu aj to, čo pozametali. Polystyrén na podlahe bol položený už v pondelok, keď prišiel do domu, možno niečo dokladal on v kúpeľni. Pre svoju prácu nepotrebovali mať vykurovaný priestor, pričom dôvodom, pre ktorý kúrili bolo, že v dome bola napustená voda v systéme. Pokiaľ ide o odpad, do krbovej vložky nehádzali polystyrén, pretože s týmto nerobili, robili len so systémovou doskou. V rámci vykonávania prác, pre účely zaťaženia systémových dosiek, používali balíky brikiet, a to zvyčajne v rohoch. Brikety boli zabalené v igelite, pričom pripustil, že do krbovej vložky mohli hodiť na spálenie aj obal z brikiet. O spôsobe kúrenia ho žalovaný osobitne nepoučil, nebolo to potrebné, pretože odmala vie, ako treba kúriť pevným palivom.
11. Svedok J. P. (druhý zo zmluvných partnerov žalovaného) uviedol, že na stavbu žalobcu prišiel vo štvrtok na výpomoc, za účelom pokládky systémovej vložky. Potvrdil, že on kúril v krbovej vložke, keď ráno vždy pec vyčistili a popol vyniesli. Svedok uviedol, že vie, ako treba manipulovať s krbovou vložkou, pretože vyrastal na dedine, kde sa kúri pevným palivom. S vykurovaním skončili podľa toho, ako plánovali odísť zo stavby. Pokiaľ vedeli, že odídu okolo 15.00 - 15.30 hod., tak brikety neprikladali do pece už od 13.00 hod. Takisto potvrdil, že sa mohlo stať, že po skončení prác hodili odrezky zo systémovej dosky do piecky. Keď odchádzali zo stavby, vždy zavreli prívod vzduchu aby sa nestalo, že z komína by zafúkalo, v dôsledku čoho by mohlo niečo vypadnúť z popolníka. Keď odchádzali, v krbovej vložke oheň už nehorel. Brikety boli uložené v balíkoch, ktoré aj používali pri práci ako závažie pri montáži systémovej dosiek. Preto tieto balíky rozložili v priestore a na konci zmeny, a hlavne v piatok, ich poukladali na jedno miesto. Brikety v balíkoch boli uložené do vzdialenosti asi 1 m od krbovej vložky. Okolo piecky sa pohybovali, takže vedeli, do akej vzdialenosti môžu brikety poukladať. 12. Listinnými dôkazmi, predloženými buď stranami sporu, alebo zabezpečenými súdom na návrh strán sporu, bolo preukázané, že žalobca si u žalovaného objednal dodávku a montáž podlahového vykurovania objednávkou zo dňa 07. 12. 2015. Z tejto objednávky vyplýva, že predmetom dodania materiálu a prác nebol podlahový izolačný PPS pod systémovú podlahovú dosku. Takisto montáž izolačného podkladového polystyrénu si mal zabezpečiť investor. Zo spisu Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši č. ORHZ-LM2-49/2016 vyplýva, že dňa 16. 01. 2016 v priebehu noci a doobedňajších hodín došlo k vzniku požiaru v rodinnom dome č. XXX s tým, že požiar bol oznámený dňa 16. 01. 2016 o 11.00 hod. Lokalizácia požiaru bola vykonaná dňa 16. 01. 2016 o 11.25 hod. a likvidácia požiaru dňa 16. 01. 2016 o 11.56 hod. V odbornom posudku, spracovanom F.. A.. H. P. dňa 27. 01. 2016 pre Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši pod č. p. ORHZ-LM2-49/2016 (ďalej len „odborný posudok“) bolo konštatované, že miesto vzniku požiaru sa nachádzalo v najväčšej (spoločenskej) miestnosti na stavbe, v blízkosti murovanej steny. Tu došlo k požiaru uskladnených drevených brikiet, od ktorých sa požiar čiastočne rozšíril na polystyrénovú izoláciu a umelohmotnú systémovú dosku na podlahe. Po vykonaní ohliadky požiaru bolo prešetrovaných 5 verzií príčin vzniku požiaru, a to a) úmyselné konanie neznámej osoby, b) zlý technický stav komínového telesa, dymovodu alebo krbovej vložky, c) prestup sálavého tepla z krbovej vložky
na drevené brikety, d) nedbanlivosť osôb pri obsluhe vykurovacieho telesa, e) nedbanlivosť osôb pri fajčení. Z uvedených možností bola vylúčená iba prvá príčina požiaru, a to úmyselné konanie neznámej osoby, pretože bolo konštatované, že požiar vznikol vo vnútri domu a nepotvrdilo sa násilné vniknutie do neho. Zvyšné 4 verzie príčin vzniku požiaru neboli potvrdené, ani vylúčené. V závere odborného posudku sa preto konštatuje, že nie je možné jednoznačne určiť konkrétnu príčinu vzniku požiaru, nie je možné ani stanoviť porušenie konkrétnych predpisov a ustanovení zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Objekt bol poistený v Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., ktorá vykonala dňa 20. 01. 2016 obhliadku objektu a dňa 07. 03. 2016 doobhliadku objektu. Následne poisťovňa likvidovala škodu tak, že z nákladov na opravu, vyčíslených na 21 338,47 eura, boli odpočítané náklady za demontáž okien 323,62 eura a za neopatrné zaobchádzanie s horľavým materiálom a nedodržaním požiarno-bezpečnostných predpisov vo výške 3 152,23 eura. Celkom poisťovňa poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 17 876,62 eura. Rodinný dom č. XXX je zapísaný na LV č. XXX na žalobcu v 1-ici a na E. J. v 1-ici. Z oznámenia poisťovne vyplýva, že náklady na demontáž okien boli krátené na základe všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve č. 7400432340, článok 2, bod 48, kde sú primerané náklady kvalifikované ako náklady na opravu poistených vecí, alebo ich častí rovnakých parametrov a kvality, akú mali pred poistnou udalosťou, v čase vzniku poistnej udalosti v danom mieste obvyklé.
13. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
14. Podľa § 420 Obč. zák.. (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
15. Podľa § 443 Obč. zák., pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na základe zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, zabezpečil žalovaný v rodinnom dome č. XXX práce v období od 11. 01. do 15. 01. 2016, spočívajúce v montáži podlahového kúrenia, a to konkrétne systémovej dosky. Izolačný polystyrén, na ktorý sa lepila systémová doska, si zabezpečil sám žalobca a žalobca si zabezpečil aj položenie polystyrénu v objekte. V tomto smere súd uveril tvrdeniu žalovaného a svedkov H. V. a J. P., nakoľko ich výpoveď korešponduje s objednávkou, ktorú ako listinný dôkaz predložil žalobca. Žalobca navyše nespochybnil výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného a vyššie označených svedkov o rozsahu dojednaných prác. Práce boli vykonávané v zimných mesiacoch počas mrazivého obdobia (nočné mrazy boli pod mínus 13°C). Žalobca nainštaloval v dome krbovú vložku, ktorú využíval na temperovanie objektu, ktoré bolo nevyhnutné najmä z toho dôvodu, že v dome bola do vodovodného systému napustená voda a vzhľadom na mrazivé obdobie hrozilo nebezpečenstvo zamrznutia a následne roztrhnutia potrubia. Sám žalobca, alebo ním poverené osoby, ktoré vykonávali stavebné práce, v krbe kúrili minimálne 2 týždne predtým, ako práce začali vykonávať zmluvní partneri žalovaného, pričom žalobca zabezpečil aj palivo - drevené brikety, ktoré boli umiestnené priamo v dome. Navyše v dome boli čerstvé vnútorné omietky a aj kvôli tomu bolo vhodnejšie, aby bola stavba temperovaná. Na vykurovaní objektu sa žalobca dohodol so štatutárnym zástupcom žalovaného, čo vyplýva z výpovede A.. H. E., ktorú žalobca v tejto časti nespochybnil. Navyše už samotná skutočnosť, že v dome bola nainštalovaná krbová vložka, ktorá bola funkčná (táto skutočnosť medzi stranami bola nesporná) a dodanie paliva svedčí o tom, že žalobca bol minimálne uzrozumený s tým, že pokiaľ na stavbe domu budú pracovať akíkoľvek remeselníci, títo si budú kúriť, nakoľko práce mali byť vykonávané v zimnom období. Žalobca teda nepreukázal, že zmluvní partneri žalovaného kúrili v krbovej vložke proti jeho vôli, resp., že výslovne zakázal v dome kúriť.
17. Nepochybne v noci z 15. 01. na 16. 01. 2016 začalo v dome horieť, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. Pre účely poistného plnenia bola škoda, vzniknutá požiarom, vyčíslená na 21 338,47 eura, pričom výška škody v konaní spochybnená nebola. Na základe poistnej zmluvy poisťovňa vyplatila žalovanému časť vzniknutej škody, a to sumu 17 862,62 eura. V dôsledku toho neuhradená zostala škoda vo výške 3 475,85 eura, ktorá je predmetom tohto konania.
18. Všeobecná zodpovednosť za škodu je upravená v § 420 Obč. zák. ako zodpovednosť za škodu, spôsobenú porušením právnej povinnosti. Predpokladom tejto zodpovednosti je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie, pričom predpoklady musia byť splnené zároveň.
19. Žalobca tvrdil, že škoda (požiar) v jeho rodinnom dome vznikla v dôsledku protiprávneho konania zmluvných partnerov žalovaného, ale neuviedol, akého protiprávneho konania sa tieto osoby mali dopustiť. Ako objektívny listinný dôkaz súd vyhodnotil odborný posudok, v ktorom autor iba uviedol 5 hypotetických príčin, ktoré mohli viesť k vzniku požiaru, ale zároveň sa v tomto posudku konštatuje, že okrem úmyselného konania neznámej osoby, žiadna z hypotetických príčin požiaru nebola preukázaná a ani vyvrátená. Žalobca videl zodpovednosť žalovaného v podstate len v tom, že jeho zmluvní partneri kúrili v krbovej vložke drevenými briketami, ktoré sám zabezpečil a predpokladal, že sa správali spôsobom popísaným v písm. c), d) alebo e), ktoré sú v odbornom posudku označené za možnú príčinu vzniku požiaru. 20. V konaní bolo nesporne preukázané, že zmluvní partneri žalovaného pri vykonávaní prác presúvali balíky drevených brikiet, ktoré používali ako záťaž pri lepení systémových dosiek, ale nebolo preukázané, že balíky brikiet boli v piatok na 15. 01. 2016 umiestnené tak blízko krbovej vložky, že vplyvom sálavého tepla došlo k nahriatiu brikiet a postupne k ich tleniu. Vzdialenosť, v akej boli drevené brikety umiestnené od krbovej vložky, sa totiž nepodarilo preukázať, pričom z výpovede svedka J. P. vyplýva, že tieto boli umiestnené asi 1 m od krbovej vložky tak, aby okolo nej bolo možné chodiť a žalobca nepreukázal, že sa jednalo o neprimeranú vzdialenosť a že práve v dôsledku toho došlo k nahriatiu brikiet a požiaru. Navyše sám žalobca bol v objekte asi 1,5 hodiny pod odchode zmluvných partnerov žalovaného, sám skontroloval objekt, konštatoval, že v krbe sa nekúri a ani nezaznamenal také umiestnenie brikiet, ktoré by mohlo byť nebezpečné. Pokiaľ ide o možnú príčinu požiaru, popísanú v bode d) odborného posudku žalobca nepreukázal, že zmluvní partneri žalovaného spôsobili vypadnutie žeravého uhlíka na zem počas prikladania brikiet do krbovej vložky. Odhliadnuc od toho, že sa jedná len o hypotetickú príčinu požiaru, samotná skutočnosť, že dňa 15. 01. 2016 v krbovej vložke kúrili zmluvní partneri žalovaného neznamená, že ich nepozornosťou došlo k vypadnutiu žeravého uhlíka na zem, jeho odkotúľaniu do kopy drevených brikiet a následne k vzniku požiaru. Takisto samotná skutočnosť, že J. P. je fajčiar neznamená, že zavinil vznik požiaru spôsobom, popísaným v bode e) odborného posudku. Vypočutím J. P. súd zistil, že tento nefajčil v objekte, ohorky teda neodhadzoval vo vnútri domu. Pokiaľ sa aj po požiari našli ohorky cigariet sám žalobca uviedol, že tieto mohli zanechať jeho susedia, ktorí mu po požiari pomáhali čistiť objekt.
21. Žalobca teda nepreukázal, že k požiaru došlo v dôsledku toho, že zmluvní partneri žalovaného presunuli drevené brikety z chodby (kde ich umiestnil žalobca). Žalobca takisto nepreukázal, že pri prikladaní brikiet do krbovej vložky zmluvnými partnermi žalovaného došlo k vypadnutiu žeravého uhlíka na zem, ani že J. P., ktorý je fajčiar, odhodil ohorok z cigarety ku dreveným briketám a že v dôsledku toho vznikol požiar. Žalobca nepochybne umožnil žalovanému (jeho zmluvným partnerom) kúriť v krbovej vložke, ktorú práve na ten účel nainštaloval v rodinnom dome a sám zabezpečil aj palivo - drevené brikety. Práce boli vykonávané v zimnom období v čase, keď vonku mrzlo, vo vodovodnom potrubí bola napustená voda a v dome boli čerstvé omietky, takže žalovaný nepochybne očakával, že dom bude temperovaný. Samotná skutočnosť, že sa v dome kúrilo a že J. P. (zmluvný partner žalovaného) je fajčiar, neznamená, že vznik požiaru zavinil žalovaný. Potom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného mu vznikla škoda, a preto súd žalobu zamietol.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd v zmysle citovanej právnej úpravy priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.