Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/298/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: P. o zaplatenie 919,48 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 745,44 eur, v časti o zaplatenie úrokov vo výške 360,37 eur, úrokov zo sumy 919,48 eur vo výške 25,5 % ročne od 8. 6. 2017 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne nad sumu 174,04 eur od 20. 11. 2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

IV. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 31,80 eur, a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13. 11. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 919,48 eur, úroky vo výške 360,37 eur, úroky vo výške 25,5 % ročne zo sumy 919,48 eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 919,48 eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že jeho právny predchodca - Poštová banka, a.s. so žalovaným uzatvoril dňa 24. 6. 2013 zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur. V žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, pričom svoj záväzok splatil len čiastočne tak ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, preto pôvodný veriteľ po upozornení žalovaného na takúto možnosť využil právo požadovať predčasné splatenie úveru, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, no žalovaný ani po zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatil. Poukazujúc na Obchodné podmienky žalobca v žalobe tvrdil, že aj po predčasnej splatnosti úveru bol veriteľ ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, pričom uplatňuje si aj zákonné úroky z omeškania. Podľa tvrdenia žalobcu pohľadávku voči žalovanému nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017. V žalobe uviedol, že žalovaný svoj dlh nevyrovnal, preto žiada, aby ho k tomu zaviazal súd.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, listinu „Aktuálny stav úveru“, predpis splátok k zmluve o úvere, Upozornenie s podacím hárkom, Výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, špecifikáciu úrokov, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 6. 2017 s príslušnou časťou prílohy a Sadzobník poplatkov.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 10. 1. 2018 tak, že úver, ktorý mu poskytla Poštová banka dňa 24. 6. 2013 v sume 1.000,- eur číslo zmluvy XXXXXXXXXX riadne aj s úrokmi platil na dôkaz čoho predložil poštové peňažné poukazy a potvrdenia. Poukazoval na to, že je invalidný dôchodca, manželku má nezamestnanú, má 6 maloletých detí, nevlastní žiaden majetok a bývajú len v chatrči, pričom musí platiť za lieky a preto žiada prehodnotenie žaloby nakoľko nie je schopný taký dlh naraz zaplatiť.

5. Uznesením zo dňa 19. 3. 2018 súd žalobcu v zmysle ust. § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyzval písomne sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného, uviesť ďalšie skutočnosti a uviesť - presnou sumou vyčísliť akú sumu peňažných prostriedkov žalovaný celkovo počas trvania úverového vzťahu až doposiaľ uhradil, nakoľko v žalobe a listine „aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ je zaznamenaná posledná úhrada žalovaného dňa 2. 6. 2017 a z dokladov o úhrade predložených žalovaným vyplýva, že mali byť realizované úhrady aj po dni 2. 6. 2017 a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Na uvedené žalobca nijako nereagoval, hoci uznesenie mu cestou právnej zástupkyne riadne doručené bolo dňa 21. 3. 2018.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa právna zástupkyňa žalobcu ani žalovaný napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadala, súhlasila, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal. V súlade s ust. § 180 preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. 7. Pred pojednávaním zároveň písomným podaním zo dňa 19. 7. 2018 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu oznámil, že nakoľko na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur a žalovaný doposiaľ zaplatil naň sumu 825,96 eur ako to vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru, žiada žalovaného zaviazať už len k úhrade sumy 174,04 eur, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 174,04 eur od 20. 11. 2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania s tým, že v prevyšujpcej časti berie svoju žalobu späť.

8. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.

9. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.

12. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 174,04 eur a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 174,04 eur od 20. 11. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

13. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, s obsahom písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 17. 7. 2018 ako aj s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 10. 1. 2018, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením sa s obsahom potvrdení o úhradách predložených žalovaným a zistil tento skutkový stav:

14. Zo žalobcom predloženého tlačiva označeného ako zmluva o úvere dostupná pôžička súd zistil, že v jeho časti 1. sú do predtlačených kolóniek rukou vpísané osobné údaje o žalovanom, kde je uvedené že je invalidným dôchodcom a tiež tam uvedený je jeho príjem, potom v časti 2. je uvedené „Žiadosť o poskytnutie úveru /vyplní klient/“. Tam je rovnako rukou do predtlačených kolóniek vpísané, že žiadaná maximálna výška úveru je 1.000,- eur, žiadaná doba splácania úveru že je 6 rokov, žiadané že je splácanie úveru prevodom z účtu a tiež že sa žiada základný súbor poistenia. Na ďalšej časti predloženého tlačiva je časť 3. označená ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia /vyplní Poštovka/“ a tam sú uvedené údaje o úvere, a to číslo zmluvy, výška úveru 1.000,- eur, výška mesačnej splátky 27,- eur, celková výška nákladov 943,35 eur, číslo úverového účtu, dátum konečnej splatnosti 10. 6. 2019, dátum prvej platby do 10. 7. 2013, ročná úroková sadzba 25,5 %, dátum ďalšej platby k 10. dňu v mesiaci, poistenie - bez poistenia, počet mesačných splátok 72, priemerná hodnota RPMN 26,38 % a RPMN banky 28,70 %. V mieste určenom na podpis je uvedené, že žalovaný tlačivo podpísal v Kežmarku dňa 14. 6. 2013 a právny predchodca žalobcu že tlačivo podpísal dňa 24. 6. 2013. Žalobca predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a tiež Všeobecné obchodné podmienky.

15. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný dňa 25. 6. 2013 vyčerpal sumu 1.000,- eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že podľa evidencie v uvedenom výpise žalovaný uhradil odo dňa 10. 7. 2013 do poslednej úhrady dňa 2. 6. 2017 v splátkach rôznej výšky sumu spolu 825,96 eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 80,52 eur, zvyšok bol započítaný na úhradu úrokov a poplatkov. Listom označeným ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 4. 11. 2014 pôvodný žalobca žalovaného upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20. 11. 2014 mu oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 20. 11. 2014 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1.082,26 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Obidve písomnosti boli vychádzajúc z predložených poštových dokladov žalovanému doručované.

16. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný žalobca bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaný v žiadosti o úver bol označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, invalidný dôchodca), a aj v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ je ako druh úveru uvedené „spotrebný“, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase keď malo dôjsť k uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Poštová banka, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 24. 6. 2013, čo je deň v tlačive zmluvy o úvere uvedený ako deň jej akceptácie veriteľom spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

19. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 24. 6. 2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610#paragraf-9.odsek-1>,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610#paragraf-9.odsek-2.pismeno-a>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610#paragraf-9.odsek-2.pismeno-r> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610#paragraf-9.odsek-2.pismeno-y>,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610#paragraf-10.odsek-1> alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20170201#poznamky.poznamka-87ac> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/

SK/ZZ/2001/483/20170201#poznamky.poznamka-87ad> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13. 6. 2017 (deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky z ktorej súčasný žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601#poznamky.poznamka-18b> na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601#paragraf-20.odsek-1.pismeno-a>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601#poznamky.poznamka-21aa> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

28. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvíja od formuláru - zmluva o úvere dostupná pôžička, ktorej účelom, ako vyplýva zo zmluvy, z označenia žalovaného v nej, ako aj z jej koncepcie i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery je zrejmé, že sa jednalo o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nič iné strany ani netvrdili. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanému bez určenia účelu ich použitia. Právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa tento zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach.

29. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín mal súd za nesporné a preukázané, že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému vo forme úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 30. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ súd má za to, že k platnému dojednaniu žalobcom tvrdeného úveru, ktorý by zakladal právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalovanému v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to čo od neho dostal, a nakoľko poskytnutá mu bola suma 1.000,- eur, vrátiť mal túto sumu. Žalobca v súvislosti so svojim čiastočným späťvzatím žaloby tvrdil, že uplatňuje si ďalej práve už len rozdiel poskytnutých a uhradených peňažných prostriedkov, teda sumu 174,04 eur (1.000,- eur - 825,96 eur). Súd však konštatuje, že ani v tejto časti žaloby žalobcu nebolo jej možné vyhovieť. Žalovaný totiž predloženými potvrdeniami o uskutočnených úhradách (ku ktorým sa žalobca napriek opakovanej výzve súdu nijako nevyjadril a ničím ich nespochybnil) preukázal, že uhradil na daný úver podstatne viac ako tvrdil žalobca a ako je evidované v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ a že v úhradách pokračoval aj po dni 2. 6. 2017, ktorý je v nej zaznamenaný ako deň poslednej jeho úhrady, čím jemu poskytnutú úverovú istinu už dávno preplatil, preto z daného úveru už nič nedlží.

31. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia zmluvy o úvere dostupná pôžička je zrejmé a je to vyjadrené už aj v samotnom označení jej jednotlivých častí (časť 1. Zmluvné strany, časť 2. - žiadosť o poskytnutie úveru, časť 3. - zmluva o úvere a záverečné ustanovenia), že v danom prípade k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaný dňa 14. 6. 2013 požiadal o úver vyplnením predmetného tlačiva prostredníctvom kolóniek v jeho časti 1 a 2 pri ktorých je aj výslovne uvedené že tieto vypĺňal klient, a následne dňa 24. 6. 2013 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou s vyplnením údajov o schválenom úvere v bode 3 tlačiva pri ktorom je uvedené, že vypĺňala ho banka. Najskôr teda bola vypísaná žalovaným žiadosť o poskytnutie úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch len žalovaným žiadanú výšku úveru, ktorý z ponúkanej maximálnej výšky úveru od 400,- do 7.000,- eur vybral si sumu 1.000,- eur a potom tam je uvedená už len žiadaná doba splácania úveru 6 rokov, spôsob čerpania, spôsob splácania úveru a žiadosť žalovaného o poistenie schopnosti splácať úver.

32. Podľa článku 2 bod 2.2 Obchodných podmienok pre úver predložených žalobcom klient podá návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že na predtlačenom formulári banky vyplní príslušnú časť formulára, uvedie svoje osobné údaje, ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru a formulár vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta banky...Banka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak banka po vyhodnotení bonity klienta upraví požadovanú výšku úveru, výšku úrokovej sadzby alebo dĺžku doby splácania úveru tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo úprave výšky úveru, výšky úrokovej sadzby, predĺžení doby splácania úveru, alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi...Oznámenie banka vykoná najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu, ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené v zmysle čl. 8 OP. Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do 5 pracovných dní) upravenú výšku úveru, upravenú výšku úrokovej sadzby ani upravenú dobu jeho splácania alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania uvedenú v návrhu, odošle jeden originál zmluvy klientovi...Úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením OP sa nepovažujú za zmenu návrhu.

33. Podľa článku 2 bod 2.5 Obchodných podmienok pre úver zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť doručením jej akceptácie zo strany banky klientovi a účinnosť čerpaním úveru podľa čl. 3 OP.

34. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, žeby medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere s náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakladajúca nárok veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovanému ale bola poskytnutá suma 1.000,- eur, čo ten ani nepoprel, túto preto bol povinný vrátiť, avšak bez úrokov a poplatkov. Zo žalovaným predložených potvrdení o úhradách pritom vyplýva, že tento túto svoju povinnosť už splnil a poskytnutú sumu 1.000,- eur už dávno vrátil, preto žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti.

35. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 musí byť uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, pričom už samotná absencia písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V danom prípade posudzovaná zmluva nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, lebo prejavy vôle strán síce sú zachytené na listine, ale nie sú obsahovo zhodné, nie sú písomným návrhom a bezpodmienečnou, obsahovo zhodnou písomnou akceptáciou návrhu, teda nemožno vôbec hovoriť o platnom písomnom uzavretí zmluvy, čo je podľa § 11 ods. 1 písm. a) prvý dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

36. Žalovaný žiadal dňa 14. 6. 2013 o úver vo výške 1.000,- eur s dobou splácania 6 rokov a žiadal o poistenie schopnosti splácať úver prostredníctvom základného súboru poistenia, následne po posúdení bonity žalovaného banka dňa 24. 6. 2013 podpísala doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých mal byť úver žalovanému poskytnutý (výška úveru, výška mesačnej splátky, výška úroku, RPMN a pod.) Návrh zmluvy o úvere podpísaný žalovaným však takéto konkrétne údaje neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje - výšku istiny a dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou splátok a pod.). Bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno preto považovať za akceptovanie návrhu žalovaného podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahovalo aj iné ako žalovaným žiadané podmienky. Navyše žalovaný v návrhu výslovne žiadal o poistenie úveru a bankou vypísaný text zmluvy uvádza, že ide o úver bez poistenia, teda je zrejmé, že žiadosti žalovaného o poistenie vyhovené nebolo. Bankou podpísaný návrh zmluvy tak možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalovaný (teda s úverom za takto presne stanovených podmienok) už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavil. Nič také žalobca nepreukázal. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere preto aj z tohto dôvodu trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej alebo dvoch obsahovo zhodných listinách. Veriteľom modifikované zmluvné podmienky (s ďalšími náležitosťami úveru a bez poistenia) neboli žalovaným písomne prijaté, pričom telefonické neodmietnutie či súhlas, alebo konkludentné čerpanie úveru žalovaným nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe strán, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1 predpisuje písomnú formu zmluvy pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/) nemožno samotné neodmietnutie bankou zmenených podmienok úveru žalovaným na ktoré poukazuje článok 2 bod 2.2 Obchodných podmienok banky považovať za písomné prijatie zmeneného návrhu a v žiadnom prípade nemožno akceptovať predformulované prehlásenie v obchodných podmienkach, že úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením obchodných podmienok sa nepovažujú za zmenu návrhu, lebo išlo by o obchádzanie zákonného občianskoprávneho pravidla v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ani prehlásenie v uvedenom článku obchodných podmienok, že súčasťou návrhu klienta sú všetky podmienky a oboznámenia o RPMN nemôže nič zmeniť na nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

37. Keďže žiadosť žalovaného o úver obsahovala len výšku žiadaného úveru 1.000,-eur a dobu splácania úveru 6 rokov, pričom žiadal o poistenie tak je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu v časti 3 predmetného tlačiva zmluvy a v ktorej bol návrh na poistenie odmietnutý je zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nakoľko na rozdiel od žiadosti žalovaného obsahuje ďalšie údaje ako sú výška splátky, výška úroku, RPMN a podobne a na rozdiel od žiadosti žalovaného neobsahuje poistenie úveru.

38. Ak teda právny predchodca žalobcu v rozpore s návrhom žalovaného schválil úver s danými podmienkami, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh. Keďže žalovaný tento nový návrh právneho predchodcu žalobcu neodsúhlasil a svojím podpisom nepotvrdil (opak žalobca nepreukázal), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy (s parametrami úveru uvedenými v bode 3 tlačiva a bez poistenia o ktoré žalovaný v návrhu žiadal), je žalovanému poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.

39. Na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sú tu navyše aj ďalšie dôvody v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a teda ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, i tak by sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver.

40. Súd nemal pochybnosti, že žalovaný žiadal o úver a že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, čo bolo preukázané listinou „Aktuálny stav úveru“.

41. Ako už bolo uvedené, súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý mal byť založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 24. 6. 2013. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

42. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (24. 6. 2013), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

43. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva, kde má byť v jeho bode 3 „zmluva o úvere“ súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Veriteľ v zmluve nikde neposkytol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uviedol tam len sumu celkovej výšky nákladov (943,35 eur) čo je nepostačujúce, keď navyše ani nie je zrejmé, ako k uvedenej sume celkových nákladov dospel, keď tá po pripočítaní k úverovej istine nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (72 x 27,- eur). Ak by dlžník mal hradiť 72 splátok po 27,- eur ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 3 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 1.944,- eur a suma nákladov by tak pri úvere 1.000,- eur bola 944,- eur a nie veriteľom uvádzaných 943,35 eur. Ak by suma celkových nákladov dlžníka spojených s úverom skutočne mala byť 943,35 eur tak, ako je to uvedené v článku 3 zmluvy, tak potom je zrejmé, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená buď celková výška úveru alebo výška mesačnej splátky, čo by v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) resp. k) zákona bol len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

44. Odhliadnuc od toho však nemožno mať žiadne pochybnosti, že v rozpore so zákonom veriteľ v zmluve absolútne nikde neposkytol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Taký údaj sa tam totiž nenachádza. Údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí nepochybne medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, koľko dlžník za celú dobu úverového vzťahu vlastne reálne zaplatí a teda o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade tento údaj v zmluve chýba, nie je pri údajoch o podmienkach úveru vôbec uvedený. Preto o nedodržaní tejto zákonnej požiadavky podľa názoru súdu nemožno mať pochýb. Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie celkovej čiastky k zaplateniu v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice, navyše v situácii keď nesprávne a v rozpore so skutočnosťou bol tu v zmluve uvedený aj údaj o celkovej výške nákladov.

45. Podľa názoru súdu údaj predpísaný v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch - celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, patrí medzi absolútne najdôležitejšie údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tu pritom v zmluve úplne chýba. O tom, že ide o kľúčový údaj svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktorý veritelia často poukazujú a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

46. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu vôbec nie je v zmluve uvedený údaj o celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o sume celkových nákladov túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

47. Právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd poukazuje na obdobné spory žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu z obdobných úverových zmlúv kde súdy (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/122/2016 alebo rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/111/2017, oba zverejnené na webovom sídle MS SR) rovnako dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti obdobných úverov právneho predchodcu žalobcu z rovnakých dôvodov.

48. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol.

49. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal sa už len zaplatenia sumy, ktorú on považoval podľa svojho výpočtu práve za čistú nevrátenú úverovú istinu, t.j. sumy 174,04 eur ako rozdielu poskytnutej sumy 1.000,- eur a sumy podľa žalobcu žalovaným uhradenej (825,96 eur). Teda domáhal sa už len vrátenia úveru bez úrokov a bez poplatkov a preto by sa mohlo zdať, že nebolo potrebné zaoberať sa tým, či nárok na úroky a poplatky za úver vôbec vznikol. Nie je tomu ale tak, lebo aj po čiastočnom späťvzatí žalobca domáhal sa zaplatenia sumy 174,04 eur, tvrdiac že ide o čistú nevrátenú úverovú istinu, hoci žalovaným predložené doklady o úhradách, ktoré súd aj žalobcovi riadne doručil preukazujú, že žalovaný čistú úverovú istinu už dávno zaplatil. Preto žalobcovi už tento nič nedlží.

50. Súd z listiny Aktuálny stav úveru zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 1.000- eur a ako zaplatená právnemu predchodcovi žalobcu tam je ku dňu 7. 6. 2017 evidovaná suma 825,96 eur z ktorej vyvádzal žalobca v žalobe a aj pri čiastočnom späťvzatí žaloby. Žalovaný však predložil potvrdenia o úhradách (nachádzajú sa na čl. 50 až 55 spisu a žalobcovi cestou právnej zástupkyne boli doručené dňa 21. 3. 2018 a opätovne dňa 30. 7. 2018) z ktorých vyplýva, že uhradil na úver viac ako žalobcom tvrdených 825,96 eur a viac než mu bolo poskytnuté (viac ako 1.000,- eur). Porovnaním žalobcom predloženej listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ kde sú zaznamenané platby žalovaného a žalovaným predložených potvrdení o úhradách súd zistil, že žalobca, resp. pôvodný veriteľ napríklad v roku 2014 evidoval ako uhradené žalovaným platby do 4. 4. 2014 a potom ďalšiu až 4. 9. 2014, a teda vôbec nezohľadnil úhrady žalovaného ktoré tento preukázateľne vykonal dňa 2. 5. 2014 vo výške 27,- eur, dňa 2. 6. 2014 vo výške 27,- eur, dňa 18. 6. 2014 vo výške 27,- eur, dňa 2. 7. 2014 vo výške 27,- eur a dňa 1. 8. 2014 vo výške 27,- eur (spolu teda 135,- eur). Na poštových peňažných poukazoch predložených žalovaným je pritom ako adresát jasne uvedené Poštová banka, a.s., ako odosielateľ žalovaný a ako variabilný symbol je tam číslo XXXXXXXXXX, teda číslo danej úverovej zmluvy, pričom uviedol tam žalovaný rovnaké číslo účtu ako na tých poukážkach, ktoré žalobca zaevidoval.

51. Ďalej podľa žalobcom predloženej listiny aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017 žalovaný nemal v období od 5. 9. 2014 do 3. 12. 2015 vykonať žiadnu úhradu, no žalovaný predložil poštové peňažné poukazy z ktorých jasne a nepochybne vyplýva, že dňa 6. 10. 2014 uhradil sumu 27,- eur, dňa 3. 11. 2014 sumu 27,- eur, dňa 2. 12. 2014 sumu 27,- eur, dňa 2. 1. 2015 sumu 27,- eur, dňa 2. 2. 2015 sumu 27,- eur, dňa 2. 3. 2015 sumu 27,- eur, dňa 2. 4. 2015 sumu 27,- eur, dňa 4. 5. 2015 sumu 27,- eur, dňa 2. 6. 2015 sumu 27,- eur, dňa 2. 7. 2015 sumu 37,- eur, dňa 3. 8. 2015 sumu 37,- eur, dňa 3. 9. 2015 sumu 37,- eur, dňa 5. 10. 2015 sumu 37,- eur a dňa 2. 11. 2015 tiež sumu 37,- eur (spolu teda 428,- eur). Aj na uvedených poštových peňažných poukazoch predložených žalovaným je pritom ako adresát jasne uvedené Poštová banka, a.s., ako odosielateľ žalovaný a ako variabilný symbol je tam číslo XXXXXXXXXX, teda číslo danej úverovej zmluvy, pričom uviedol tam žalovaný rovnaké číslo účtu ako na tých poukážkach, ktoré žalobca zaevidoval.

52. Ani platby uskutočnené žalovaným dňa 3. 6. 2016 vo výške 27,- eur a dňa 4. 7. 2016 vo výške 27,- eur veriteľ vôbec nezohľadnil, pričom žalovaný predložil potvrdenie, že aj po podaní žaloby, dňa 1. 12. 2017 poukázal k variabilnému symbolu totožnému s číslom úverovej zmluvy sumu 27,- eur, ktorá rovnako nebola žalobcom zohľadnená. 53. Súd nemal pochybnosti o tom, že uvedené sumy mali byť zohľadnené a že museli byť pripísané na účet veriteľa, keď napríklad úhrady žalovaného zo dňa 18. 6. 2014 vo výške 27,- eur, zo dňa 2. 7. 2014 vo výške 27,- eur, zo dňa 3. 6. 2016 vo výške 27,- eur a zo dňa 1. 12. 2017 vo výške 27,- eur boli realizované priamym vkladom hotovosti na daný účet k správnemu variabilnému symbolu, o čom pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. aj žalovanému vydal fyzicky potvrdenia, že dané sumy prijal, preto nie je zrejmé, prečo neboli zohľadnené vo vyčíslení dlžnej sumy.

54. Nakoľko žalobca ani nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného o daných úhradách podložené predloženými dokladmi o úhradách, hoci žalobcovi boli súdom riadne doručené a tento bol súdom opakovane vyzývaný sa k nim vyjadriť, tieto sa v zmysle § 151 ods. 1 považujú za nesporné.

55. Súd preto mal za preukázané, že žalovaný celú sumu jemu poskytnutej úverovej istiny vo výške 1.000,- eur na ktorú jedine veriteľovi nárok vznikol dávno uhradil, preto niet nároku ktorého by sa žalobca mohol na ňom domáhať, a tak súd žalobu po jej čiastočnom späťvzatí ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný preplatenými úhradami pokryl aj akékoľvek prípadné zákonné nároky veriteľa z omeškania, navyše vzhľadom na preukázané úhrady aj za obdobie, z ktorého ako neuhradeného veriteľ vychádzal pri predčasnom zosplatnení úveru spochybnil aj právo predčasne zosplatniť úver, čo však pre rozhodnutie o žalobe žalobcu už v konečnom dôsledku nebolo dôležité, nakoľko vzhľadom na dávno preplatený bezúročný a bezpoplatkový úver dlh žalovaného zanikol splnením a preto žaloba po jej čiastočnom späťvzatí bola voči nemu nedôvodná.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že plný úspech v spore mal žalovaný, nakoľko zastavenie konania v časti uvedenej v prvom výroku rozsudku zavinil žalobca späťvzatím žaloby nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby, ale svojim zavinením, z čoho treba vyvodiť jeho neúspech v danej časti a vo zvyšku žaloba bola zamietnutá. Žalobcovi preto náhradu trov konania priznať nemožno. Úspešný žalovaný náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

57. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok vo výške 55,- eur zodpovedajúci základu 919,48 eur, teda pôvodne žalovanej istine. Pred prvým pojednávaním žalobca súdu oznámil, že v časti o zaplatenie istiny nad 174,04 eur berie svoju žalobu späť, čím mu vznikol nárok na vrátenie časti súdneho poplatku zaplateného za žalobu, a tak súd v poslednom výroku rozsudku rozhodol o vrátení časti tohto poplatku

58. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.

59. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

60. Keďže žaloba bola žalobcom v časti o zaplatenie istiny nad 174,04 eur s príslušenstvom vzatá späť pred prvým pojednávaním, pričom sume predmetu konania, ktorá ostala čiastočným späťvzatím žaloby nedotknutá (174,04 eur s prísl.) zodpovedá súdny poplatok 16,50 eur, v zmysle citovaných zákonných ustanovení sa žalobcovi vracia pomerná časť ním zaplateného súdneho poplatku za žalobu prevyšujúca sumu 16,50 eur, čo po krátení o 6,70 eur v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch činí k vráteniu časť súdneho poplatku vo výške 31,80 eur.

61. V zmysle ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona poplatok bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E-KOLOK ktorým je Slovenská pošta, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.