Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-10-2018.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/10/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. septembra 2018, v trestnej veci obž. P. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19. septembra 2017 sp. zn. 0T/65/2017, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. T..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19. septembra 2017 sp. zn. 0T/65/2017 bol obžalovaný P. T. uznaným vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 21.04.2017 v čase okolo 20.30 hod. v byte na ul. P. C. XX v F., sa po tom, ako mu jeho manželka Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. C. XX, F. oznámila, že chce ukončiť ich manželský zväzok, začal správať voči nej agresívne, prinútil ju, aby spolu s ním pozerala film o šikane, počas ktorého sa je vyhrážal slovami že „ešte nevieš čo je to šikana, ešte ju len zažiješ“ a následne keď chcela odísť, ju chytil za ramená a sotil do kresla v obývačke so slovami „tu budeš a budeš pozerať“, pričom ju nechcel pustiť, vytrhol jej mobilný telefón z ruky, ktorým sa snažila privolať pomoc a vyhnal sa na ňu svojou pravou rukou, no nijako sa jej nedotkol, a keď sa snažila od neho z izby utiecť, postavil sa jej do cesty, kde po vzájomnom zápasení jej priložil svoju päsť pravej ruky k ľavému lícu a pritlačil ju o stenu a ešte trikrát jej naznačil päsťou úder do hlavy, avšak nedotkol sa jej a nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, čím však u nej svojím konaním vyvolal strach a vzhľadom na jeho predchádzajúce správanie sa v minulosti, vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
Za to mu bol uložený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenia poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré neskoršie prostredníctvom obhajcu odôvodnil tým, že naďalej trvá na svojej nevine. Poškodenej sa žiadnym spôsobom nevyhrážal, nesprával sa voči nej agresívne a nevykonal nič, čo by u nej mohlo vyvolať strach a vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie. V danej veci proti sebe stoja jeho tvrdenia oproti tvrdeniam poškodenej. Rozoberá odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým nesúhlasí. Analyzuje aj konflikty medzi ním a jeho synom P., pričom jeho vzťah k nemu nie je veľmi pozitívny a aj vzhľadom na ich
komplikovaný vzťah sa postavil na stranu poškodenej. Hodnotí spolužitie s poškodenou a je pravdou, že dňa 21.04.2017 sa s poškodenou mali rozprávať o ich ďalšom spolužití, pričom mu ona oznámila, že trvá na podanom návrhu na rozvod ich manželstva. V tom čase bola poškodená precitlivená a celá jej reakcia -„útek“ z bytu, plač, privolanie polície, bolo len zavŕšením toho, ako sa zbaviť a ničiť ho. Navrhoval vypočuť aj svedkov B. T. a jeho švagrinú P. F. o ich spolužití s poškodenou, čo mu bolo zo strany okresného súdu nedôvodne zamietnuté. Súd mal pri dôkladnom a citlivom skúmaní celkovej situácie a ich vzájomných vzťahov dospieť k záveru, že skutok sa vôbec nestal. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodiť, event. vrátiť súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z vyjadrenia poškodenej vyplýva, že si nič nevymyslela ani nič nezatajila. Obžalovaný sa jej v inkriminovanom čase vyhrážal, obmedzoval jej osobnú slobodu, naznačoval údery do tváre, vzal jej mobil, aby si nemohla privolať pomoc a mala oprávnený strach a obavu o svoj život. Poukazuje na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, kedy raz napadol svojho šéfa a v druhom prípade nadriadenú. Popisuje aj ich vzájomné spolužitie a príčiny rozvodu. Súhlasí s rozsudkom okresného súdu a žiada odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V prieskumnom konaní bolo zistené, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom a postačujúcom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne a z dôvodu neopakovania tam uvedených skutočností v celom rozsahu naň odkazuje.
Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje rozsiahle a podrobné odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507547&FragmentId2=3507547&VirtualDate=20.+12. +2000> Trestného poriadku. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.
Aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na základe výpovede poškodenej Y. T., ktorá okrem iného popisovala svoje spolužitie s obžalovaným, ich vzájomné vzťahy, ako aj predmetný incident z kritického dňa, kedy obžalovanému oznámila, že na rozvode trvá a do spálne sa nevráti. Poškodená nechcela s obžalovaným pozerať film o šikane na vojne, pričom tento začal vykríkovať, že on tak bol šikanovaný, že to zažil a že ona nevie, čo je to šikana, ale ju zažije. Po chvíli sa postavila a chcela odísť, avšak obžalovaný k nej priskočil, chytil ju za rameno a sotil ju naspäť do kresla. Popisuje zápasenie o mobil, ktorý je obžalovaný vytrhol. Keď sedela v kresle, tak jej obžalovaný naznačil úder päsťou do hlavy. Chcela odísť z izby, ale obžalovaný sa postavil pred dvere a nedovolil jej to. Pri dverách zápasili, kde sa ho snažila odtlačiť, aby sa dostala vonku, čo sa však nedalo, keďže je silnejší. Taktiež jej obžalovaný priložil svoju pravú ruku zovretú v päsť pod jej ľavé oko a líce a pritlačil jej hlavu o stenu, pričom jej naznačil údery päsťou na hlavu. Strašne sa bála a nevedela, čo má robiť a ako sa dostať z tejto situácie. Po chvíli sa jej podarilo utiecť z bytu, vybehla o poschodie vyššie, zazvonila k susedovi, poprosila ho o mobil a zavolala na č. 158, kde jej povedali, aby išla pred vchod a čakala na políciu. Poškodená mala zároveň vedomosť aj o predchádzajúcich trestných stíhaniach obžalovaného a to za ublíženie na zdraví, kedy napadol svoju nadriadenú v práci.
Taktiež svedok P. T. popisoval vzájomný vzťah svojich rodičov a stav, v akom našiel svoju matku- poškodenú v čase, keď prišiel domov, pričom táto bola úplne splakaná a triasla sa. Poškodená mu tiež hovorila o tom, čo sa v ten deň stalo. V zhode s výpoveďou poškodenej je aj výpoveď svedka X. F., ktorý potvrdil, že mu na dvere zaklopala suseda- poškodená a poprosila ho, aby jej poskytol mobil, že potrebuje zavolať na políciu, pričom bola vystrašená a usúdil, že sa zrejme doma niečo stalo.
Odvolací súd zároveň na tomto mieste poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa hodnotenia týchto výpovedí súdom prvého stupňa, kde súd presvedčivo zdôvodnil prečo a na základe akých skutočností a okolností vyhodnotil tieto výpovede za pravdivé a osvojujúc si tam uvedené závery v ďalšom naňho odkazuje.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ustanovenie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona poskytuje trestno-právnu ochranu pokojnému občianskemu spolužitiu pred jeho hrubým narušením a to konaním, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je nutné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Je potrebné brať do úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a povahové vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomný vzťah a podobne. Pod dôvodnou obavou je potrebné rozumieť vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, vyhrážanie však musí byť objektívne spôsobilé vzbudiť takúto dôvodnou obavu, preto nie je nevyhnutné, aby u poškodeného skutočne vznikla dôvodná obava uvedeného charakteru. Taktiež je potrebné skúmať, či vyhrážanie bolo doprevádzané chovaním, ktoré ilustrovalo odhodlanie páchateľa vyhrážky splniť a z tohto bude potom možné vyvodiť, či vyhrážka bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu. Podľa názoru krajského súdu, znak spočívajúci vo vyhrážaní obžalovaného, nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia a jeho spôsobilosť, resp. nespôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu, ale je potrebné ho vykladať aj v spojení s ďalším konaním a prejavmi obžalovaného, ktoré by potom bolo, resp. nebolo možné vnímať ako vyhrážky spôsobilé vzbudiť u poškodeného takúto obavu.
Odvolací súd konštatuje, že z takto vykonaného dokazovania a na základe vyššie uvedeného potom vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok v takom rozsahu, ako je ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa svojej v tom čase ešte manželke (chránenej osobe) vyhrážal takým spôsobom, že to mohlo u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu o jej život, čím naplnil ako subjektívnu a objektívnu stránku tohto trestného činu.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom nezistil existenciu ako poľahčujúcej tak aj priťažujúcej okolnosti a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.
Obžalovaný má podľa zistenia krajského súdu v odpise z registra trestov 4 záznamy, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Aj napriek zahladeniu odsúdení (keďže sa nezahladzuje samotné spáchanie trestného činu, iba odsúdenie) je potrebné z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného poukázať na to, že bol už v minulosti 2-krát trestne stíhaný za trestné činy ublíženia na zdraví (v roku 2002 udrel konateľa spoločnosti päsťou do tváre), naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/129/2010 zo dňa 8.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/26/2012 zo dňa 6.12.2012, kedy fyzicky napadol po predchádzajúcom nedorozumení poškodenú Ing. K.A., škrtil ju, triasol s ňou a tlačil ju smerom dozadu, pričom jej spôsobil tam uvedené zranenia.
Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak zo závažnosti činu. S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.
Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a stanovená skúšobná doba na 3 roky, zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, s týmito sa krajský súd nestotožnil a odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o vine, pričom na základe zhora uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, z ktorého bol uznaný za vinného. Aj keď obžalovaný namieta, že súd nepostupoval správne pri hodnotení dôkazov, je potrebné poukázať na to, že poškodená vo vzťahu k spáchanému skutku vypovedala konzistentne, bez žiadnych významných rozporov a ňou uvádzané skutočnosti a okolnosti spáchanej trestnej činnosti boli verifikované aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi- výsluchmi svedkov. Nemal preto ani krajský súd dôvod neuveriť takto učinenej výpovedi poškodenej, ktorá usviedča obžalovaného zo spáchaného prečinu. Krajský súd preskúmal vykonané dôkazy a nedospel k iným skutkovým a právnym záverom ako prvostupňový súd, pričom obžalovaný sa predovšetkým domáhal ich iného hodnotenia v intenciách jeho požiadaviek.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.