Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, so sídlom Litovelská 1218, 024 01 Kysucké Nové Mesto, za účasti účastníka konania: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 113/09 zo dňa 24.03.2009, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto č. V 113/09 zo dňa 24.03.2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím č. V 113/09 zo dňa 24.03.2009 odporca rozhodol podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o návrhu na povolenie vkladu zmluvy o zriadení záložného práva č. 04/2009-RAČ uzatvorenej dňa 08.01.2009 tak, že návrh podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že preskúmal návrh na vklad a priložené zmluvy a zistil, že záložca je na základe plnomocenstva, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý ako splnomocnený zástupca za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá je jeho záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere, bol poverený uzatvoriť v mene dlžníka záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam v jeho podielovom spoluvlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom k uzatvoreniu záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako formu zabezpečenia splatenia pohľadávky s tým, že pokiaľ dlžník nesplní riadne a včas podmienky zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia zmlúv, berie na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností a v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. Odporca pri rozhodovaní o návrhu na vklad skúmal, či je splnomocnenec splnomocnený na uzatvorenie právneho úkonu v takom rozsahu, v akom ho urobil. Nakoľko plnomocenstvo nie je dostatočne určité, keďže je bez bližšieho označenia nehnuteľnosti, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t.j. bez označenia LV, kat. územia, parciel, výmery a druhu pozemku, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vyhlásiť, že splnomocnenec je oprávnený nakladať v mene vlastníka s predmetnými nehnuteľnosťami. Odporca tiež konštatoval, že k návrhu na vklad nebola doložená dohoda o splnomocnení s úradným osvedčením podpisu splnomocniteľa. Tiež vzniká pochybnosť o slobodnej a vážnej vôli dlžníka vybrať si svojho zástupcu a o platnosti

plnomocenstva aj v súvislosti s ust. § 22 ods. 2 podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

2. Proti tomuto rozhodnutiu zo strany navrhovateľa bol podaný opravný prostriedok, v ktorom navrhovateľ namietal, že správny orgán prejudikuje neplatnosť splnomocnenia a záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Navrhovateľ zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Zdôraznil, že pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto, koho a načo splnomocňuje. Žiadne jeho ustanovenia ale nevyžadujú konkretizáciu údajov o nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť pravo. Aplikácia ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na obsahové náležitosti plnej moci je s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku. Neobstojí právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať špecifikáciou konkrétnej nehnuteľnosti. Písomná plná moc má prepísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav vôle splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ust. § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom podpísaná, pričom je irelevantná grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu splnomocniteľa ako i fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Text splnomocnenia je krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle ho udeliť, podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená žiadna samostatná časť textu, ktorá by mohla spôsobiť vnútorný rozpor. Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, záver, že konflikt medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa § 22 Občianskeho zákonníka absentuje. Splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, pričom dlžník prejavil slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc.

3. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 zákona č. 99/1936 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), a to z nasledovných dôvodov.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

5. Podľa § 492 ods. 1 SSP konanie podľa tretej časti piatej hlavy O.s.p., ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

6. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

7. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

8. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

9. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

10. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

11. Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

12. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

15. Podľa § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.

16. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len účastník konania).

17. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

18. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje: a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.

19. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

20. Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad.

21. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

22. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

23. Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva

na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

24. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

27. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva v katastri.

28. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

29. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.

30. Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

31. V priebehu vkladového konania odporca ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporca ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

32. Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.

33. V preskúmavanej veci súd zistil, že odporcovi bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpisovaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom

- navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania W. T. v zastúpení na základe plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi so sídlom advokátskej kancelárie v Q.. Predmetom záložnej zmluvy

bolo zriadenie záložného práva vo vlastníctve účastníka konania k nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej zmluve.

34. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 5850591 zo dňa 09.05.2008 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 663,88,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že zmluvu záložca fyzicky nepodpísal a v záhlaví je uvedené splnomocnenie na zastupovanie pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom v Q..

35. Ako vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v správnom spise, tak v danom prípade plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon bolo spísané priamo v úverovej zmluve, pričom v správnom spise neexistuje žiaden ďalší listinný dôkaz, z ktorého by vyplýval prípadný zmluvný vzťah medzi Mgr. Tomášom Kušnírom ako advokátom a W. T. ako klientom. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon a zo správneho spisu nevyplýva, že by takáto dohoda bola platným spôsobom uzavretá. V danom prípade existuje iba plnomocenstvo, ktoré je priamo súčasťou úverovej zmluvy, ktoré však za dohodu o plnomocenstve v danom prípade nie je možné zo zákonných dôvodov považovať.

36. Krajský súd považoval za vecne správny záver okresného súdu o neakceptovateľnej kolízii záujmov Mgr. Tomáša Kušníra pri zastupovaní povinného v procese spísania záložnej zmluvy. V súdenej veci je nepochybné, že pri spísaní záložnej zmluvy, resp. v štádiu bezprostredne pred prikročením k tomuto úkonu, Mgr. Tomáš Kušnír bol v kontakte výlučne s oprávneným, ktorý uhradil menovanému aj trovy právneho zastúpenia za daný úkon. Stav, keď zástupca koná v mene povinného, ale pri úkone komunikuje výhradne s oprávneným, pričom tento mu uhradí i súvisiace výdavky, nie je prípustné posúdiť inak, ako kolíziu na strane zástupcu, ktorá vo svojom dôsledku vylučuje platnosť takéhoto právneho úkonu. Na uvedenom závere nič nemení fakt, že na dotknutom spôsobe "zastupovania" sa dohodli - v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 06) veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný). Týmto dojednaním sa jednak obchádzajú kogentné ustanovenia, týkajúce sa zákazu zastupovania dvoch strán, ktorých záujmy navzájom kolidujú (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 18 ods. 1 a § 21 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii) a jednak sa dlžník v podstate vopred vzdáva svojich práv.

37. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že absolútnu neplatnosť plnomocenstva spôsobuje aj to, že nebolo udelené slobodne. Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená formou predtlače, rovnako tak ako v nej zakomponované plnomocenstvo, teda možno bezpochyby konštatovať, že povinný nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len jej záujmy. Ani gramatickým a logickým výkladom uvedenej textovej časti „plnomocenstvo“ ako súčasti úverovej zmluvy, nie je možné vysloviť taký právny záver, z ktorého by vyplývalo, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil i uzavrieť zmluvu o plnomocenstve, a že by zároveň prejavil i svoju slobodnú vôľu výberom advokáta, ktorý by mal hájiť jeho záujmy.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

39. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.