Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-327-2015.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/327/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: EuroISO, s.r.o., so sídlom Dunajská 8, Bratislava, IČO: 36 345 610, v konaní zast. Mgr. Jurajom Jancom, advokátom v Ilave, Mierové námestie 52/6, proti žalovanému: Dokument Logistik, s.r.o., so sídlom Pri Šajbách 1, Bratislava, IČO: 36 771 881, v konaní zast. JUDr. Helenou Hledíkovou, advokátkou v Bratislave, Matúšova 56/A, o zaplatenie 1.044,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 261,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 23.4.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na 24%-nú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 22.12.2014, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.324,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 140,- eur od 5.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 15.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.044,- eur od 23.4.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným ako objednávateľom uzatvoril dňa 16.1.2013 zmluvu na vykonanie preauditu systému manažérstva, predmetom ktorej bol (i) preaudit pri implementácii systému manažérstva podľa normy ISO27001 v termíne do 1.4.2013, za dohodnutú cenu 3.400,- eur bez DPH a (ii) opakovaný preaudit pri udržaní systému manažérstva podľa uvedenej normy, ktorý sa mal vykonávať počas neurčitej doby, počnúc rokom 2014, vždy v prvom štvrťroku kalendárneho roka, za dohodnutú cenu 870,- eur bez DPH. Faktúrou č. 1712013 zo dňa 5.8.2013, na sumu 1.320,- eur s DPH, splatnou dňa 19.8.2013, žalobca účtoval žalovanému splátku za preaudit uskutočnený v roku 2013. Žalovaný faktúru nezaplatil, čím porušil zmluvu a dostal sa do omeškania. Z uvedeného dôvodu žalobca faktúrou č. 2232013 zo dňa 21.10.2013, znejúcou na sumu 140,- eur s DPH, splatnou dňa 4.11.2013, fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu v zmysle čl. V.3 zmluvy. Žalovaný ani túto faktúru neuhradil. Výzvou zo dňa 15.11.2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu uvedených faktúr. Žalovaný na výzvu nereagoval, faktúry neuhradil a následne zmluvu vypovedal s odôvodnením, že nebola zo strany žalobcu riadne plnená. Listom zo dňa 29.1.2014 žalobca oznámil žalovanému, že s ukončením zmluvy nesúhlasí, nakoľko tvrdenia žalovaného o neplnení zmluvy sú nepravdivé a účelové a dôvod na vypovedanie zmluvy je vymyslený, bez toho, aby boli splnené dohodnuté podmienky na ukončenie zmluvy. Keďže faktúry stále neboli uhradené, žalobca faktúrou č. 0182014 zo dňa 31.1.2014, znejúcou na sumu 140,- eur, splatnou dňa 14.2.2014, fakturoval opakovane zmluvnú pokutu v zmysle čl. V.3 zmluvy. Žalovaný ju neuhradil, uhradil však faktúru č. 1712013 na sumu 1.320,- eur. Služby za rok
2014 žalobca účtoval žalovanému faktúrou č. 0672014 zo dňa 7.4.2014, na sumu 1.044,- eur s DPH, splatnou dňa 21.4.2014. Žalovaný faktúru vrátil žalobcovi s tým, že ju neakceptuje.
3. Na základe uvedených skutočností žalobca považoval vrátenie faktúry za nedôvodné a uplatňoval si celkovú pohľadávku v sume 1.324,- eur (140 eur + 140 eur + 1.044 eur). Podľa žalobcu je zmluva stále platná a účinná, práva a povinnosti strán sú určité a jasné. Keďže žalovaný sa neuhradením faktúr dostal do omeškania, žalobca podľa § 369 Obchodného zákonníka a nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. požadoval aj úrok z omeškania v zákonnej výške.
4. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že uplatnený nárok je nedôvodný a žalovaný ho neuznáva, pretože nemá voči žalobcovi žiadne záväzky ani dlh. Faktúrou č. 0672014 na sumu 1.044,- eur bolo žalovanému fakturované plnenie, ktoré mu nikdy nebolo poskytnuté. Navyše, žalobca faktúru vystavil za obdobie, v ktorom už neexistoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi, nakoľko žalovaný právny vzťah založený zmluvou zo dňa 16.1.2013 zrušil výpoveďou z jeho strany.
5. Rozsudkom zo dňa 29.4.2016 súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 140,- eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 5.11.2013 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol. S prihliadnutím na väčšinový úspech žalovaného v spore uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému aj náhradu trov konania v sume 79,- eur.
6. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa vtedy platných §§ 115a ods. 2 a 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.). Obe strany súhlasili s rozhodnutím sporu bez nariadenia pojednávania, neboli predložené a navrhnuté iné než listinné dôkazy, išlo takmer o drobný spor a jeho rozhodnutie záviselo najmä od právneho posúdenia otázky trvania, resp. platnosti zmluvy a možnosti jej ukončenia pri riadnom plnení.
7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.11.2017 rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, ktorou súd žalobu o zaplatenie 140,- eur s príslušenstvom zamietol, potvrdil, a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
8. Zrušenie rozsudku odvolací súd odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nesprávne, keď dospel k záveru, že žalovaný mohol vypovedať zmluvu v zmysle § 582 Občianskeho zákonníka ku koncu kalendárneho štvrťroka bez výpovednej lehoty, čím platnosť zmluvy skončila ku dňu 31.12.2013. V danom prípade išlo podľa odvolacieho súdu o nesprávny právny názor, nakoľko ust. § 582 upravuje dĺžku výpovednej lehoty v prípade, že táto nie je dohodnutá. Uvedené ust. § 582 Občianskeho zákonníka upravuje zákonnú výpovednú lehotu, ktorá je v dĺžke 3 mesiace a končí koncom kalendárneho štvrťroka, nasledujúceho po štvrťroku, v ktorom bola výpoveď druhej strane doručená. Pokiaľ teda žalovaný vypovedal zmluvu dňa 26.11.2013, podľa odvolacieho súdu trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť od 1.1.2014 a uplynula dňa 31.3.2014.
9. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou výkladu ust. § 582 OZ a vychádzajúc z príslušných zmluvných dojednaní zmluvných strán, bude podľa odvolacieho súdu úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom sa vysporiadať aj so samotným nárokom žalobcu na zaplatenie odmeny, berúc do úvahy konkrétne čl. IV bod 4 zmluvy a v tejto súvislosti i vznesenými námietkami odvolateľa v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie doplní dokazovanie v hore naznačenom smere, vysporiada sa so všetkými hore uvedenými námietkami a vo veci opätovne rozhodne.
10. Po rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom sporu ostalo zaplatenie sumy 1.044,- eur, t.j. faktúry č. 0672014, za preaudit manažérskeho systému ISO dodaný 31.3.2014. Keďže išlo o spor s nízkou hodnotou súd znovu vyzval strany na uzavretie dohody, avšak bezvýsledne.
11. Súd preto vyzval strany na predloženie alebo navrhnutie ďalších dôkazov. Strany žiadne ďalšie dôkazy nepredložili ani nenavrhli. Podľa § 185 Civilného sporového poriadku (CSP) súd nemohol vykonať iné, než navrhnuté dôkazy. Navyše, pokiaľ ide o skutkový stav (bod 2), tento nebol sporný a vyplynul aj z už predložených listinných dôkazov.
12. Zo zmluvy na vykonanie preauditu systému manažérstva ďalej vyplynulo, že bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (preambula), že zmluvu bolo možné vypovedať bez odsúhlasenia druhou stranou pri závažnom neplnení povinností (čl. VIII.1 a 2 zmluvy), že pri riadnom plnení zmluvy mohlo ukončenie zmluvy nastať dohodou strán (čl. VIII.5 zmluvy) a že zmluvu bolo možné vypovedať písomne (čl. X.4 zmluvy).
13. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, teda nebolo sporné, že návrh zmluvy pripravil žalobca.
14. Z faktúry č. 11712013 zo dňa 5.8.2013 na sumu 1.320,- eur vyplynulo, že touto žalobca účtoval žalovanému preaudit manažérskeho systému ISO 27001 3/3, a nie splátku za preaudit.
15. Vzťah medzi stranami súd vyhodnotil ako obchodno-záväzkový, preto aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 266 ods. 1 až 4 a § 269 ods. 2, Obchodného zákonníka a § 35 ods. 2 a 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
16. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že strany uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu, v ktorej si dostatočne určili predmet svojich práv a povinností, teda došlo k platnému vzniku záväzkov. Žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvy, vykonal v roku 2013 preaudit systému a dňa 5.8.2013 vystavil žalovanému faktúru č. 1712013, splatnú dňa 19.8.2013, ktorú žalovaný zaplatil.
17. Vyššie uvedené konštatovanie o dostatočnom určení práv a povinností však neplatí pre dojednania o ukončení zmluvy.
18. Predmetom zmluvy bol jednak (i) preaudit pri zavedení (implementácii) dohodnutého systému manažérstva, ako aj (ii) opakovaný preaudit pri jeho následnom udržiavaní. Zavedenie systému sa malo uskutočniť do 1.4.2013, za cenu 3.400,- eur bez DPH, opakovaný preaudit pri udržiavaní systému sa mal vykonávať každoročne od roku 2014, za cenu 870,- eur bez DPH, vždy v prvom štvrťroku, a po dobu neurčitú.
19. Napriek tomu, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, žiadne ustanovenie zmluvy nestanovovalo podmienky, za ktorých môže žalovaný zmluvu vypovedať. V konečnom dôsledku tak bolo ponechané len na rozhodnutí žalobcu, kedy bude súhlasiť s ukončením zmluvy. Žalobca v konaní aj potvrdil, že jeho vôľou bolo naozaj uzavrieť zmluvu tak, že ju bude možné ukončiť len dohodou. To súd považoval za neprípustné, v rozpore s § 582 Občianskeho zákonníka.
20. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu žalovaný mohol zmluvu vypovedať len pri dodržaní trojmesačnej výpovednej lehoty, nie bez výpovednej lehoty ku koncu roku 2013. Na základe písomnej výpovede žalovaného zo dňa 26.11.2013 tak platnosť zmluvy skončila až dňom 31.3.2014.
21. Podľa odvolacieho súdu mal súd pri opätovnom rozhodnutí a vysporiadaní sa s nárokom žalobcu brať do úvahy aj čl. IV bod. 4 zmluvy. Podľa tohto článku si žalovaný (objednávateľ) bol vedomý toho, že služby, ktoré sú predmetom zmluvy, bol oprávnený, nie však povinný využívať v celom rozsahu, pričom nevyužívanie služieb z dôvodov na strane objednávateľa nemá vplyv na dohodnutú výšku odmeny. Strany sa v tomto článku ďalej dohodli, že služby žalobcu (dodávateľa) za opakovaný preaudit pri udržaní systému manažérstva ISO 27001 sa považujú za poskytnuté a nárok dodávateľa na odmenu v plnom rozsahu za existujúci už samotnou pripravenosťou dodávateľa bez ohľadu na to, či objednávateľ dodávateľa požiada o poskytnutie niektorej alebo všetkých služieb opakovaného preauditu.
22. Súd vzal do úvahy uvedený článok zmluvy, taktiež vzal do úvahy, že platnosť zmluvy sa skončila ku dňu 31.3.2014. Podľa súdu nárok na zaplatenie celej odmeny za rok 2014 mohol žalobcovi vzniknúť len za predpokladu, že by zmluva bola platná až do konca roka 2014. Iba samotná pripravenosť žalobcu plniť zmluvu môže zakladať nárok na celú odmenu len za predpokladu, že zmluva stále platí. Po skončení platnosti zmluvy nemôže mať dodávateľ nárok na celú odmenu. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi pomernú časť odmeny, t.j. jednu štvrtinu zo sumy 1.044,- eur, čo predstavuje sumu 261,- eur.
23. Žalobca v spore argumentoval tým, že certifikát má trojročnú platnosť a podstatná a najzložitejšia časť zmluvy spočíva v samotnej implementácii systému pred prvým certifikačným auditom. Cena za celkovú činnosť žalobcu je preto v rámci platnosti certifikátu rozdelená medzi implementáciu a následné udržanie systému, avšak takto je tomu z dôvodu, že obchodní partneri žalobcu to takto žiadajú, pretože je pre nich výhodnejšie zaplatiť cenu vo viacerých splátkach.
24. K tomu súd už v zrušenom rozsudku uviedol, že v zmluve bola cena za preaudit pri zavedení systému dohodnutá vo výške 3.400,- eur bez DPH. Žalobca v žalobe uviedol, že faktúrou č. 1712013 za preaudit v roku 2013 účtoval splátku za preaudit vo výške 1.320,- eur s DPH, z faktúry však nevyplynulo, že by účtoval iba splátku dohodnutej ceny. Ani žiadne ustanovenie zmluvy neurčovalo, že cena za preudit v roku 2013 sa bude fakturovať alebo platiť v splátkach. Len na základe skutočnosti, že žalobca účtoval žalovanému nižšiu než dohodnutú sumu, preto nebolo možné žalobe úplne vyhovieť. K týmto záverom súdu nemal odvolací súd výhrady, preto z nich súd vychádzal aj pri opätovnom rozhodnutí.
25. Pre rozhodnutie sporu nebolo dôležité, čo od žalobcu žiadajú jeho iní obchodní partneri, dôležité mohlo byť len to, čo od žalobcu žiadal žalovaný, na čom sa so žalovaným v zmluve dohodli, prípadne mohla mať význam ich zavedená obchodná prax. Žalobca však v tomto smere nič konkrétne netvrdil, ani nepreukázal, a to ani v odvolaní. Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia zmluvy žalobca uviedol len to, že zmluvu pripravil, zaslal ju žalovanému a potom pri stretnutí si ju prečítali a podpísali. Z toho dôvodu súd vychádzal iba z toho, čo je uvedené v zmluve a vo faktúre, lebo iba týmto spôsobom žalobca prejavil svoju vôľu.
26. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
27. Žalovaný mal vo veci 62%-ný úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, po odpočítaní 38%-ného neúspechu, priznaný nárok na 24%-nú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.