Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-163-2018.pdf
PDF · 103.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/163/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokát, so sídlom Q. X. XX, X., proti žalovanému: X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, H. X., právne zastúpený: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátu, so sídlom P. XXX, H. X., o zaplatenie 19.177,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 11C/23/2015-119 zo dňa 20.2.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I., II., ktorými žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a v e c mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo výrokoch III. a IV. p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu ako odvolaním strán sporu napadnutý, n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 19.177,20 Eur s príslušným úrokom z omeškania, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, zároveň vo výroku III. zamietol sťažnosť žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11.2.2016, č.k. 11C/23/2015-27 a uložil mu zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 238 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na ním aplikované hmotnoprávne ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 2, 3, § 15 a § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZPZP“), § 238 ods. 1 a § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“). Poukázal na to, že z ust. § 238 ods. 6 ZSP vyplýva právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody podľa § 238 ods. 1 ZSP, teda právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania s tým, že Sociálna poisťovňa je povinná uplatniť tento nárok voči týmto tretím osobám v osobitnom súdnom konaní. V danom prípade si však Sociálna poisťovňa svoje právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou vdovského dôchodku voči žalovanému v súdnom konaní podľa § 238 ods. 6 ZSP neuplatnila a namiesto postupu podľa § 238 ods. 6 ZSP sa bez súhlasu žalovaného obrátila priamo na žalobcu (poisťovateľa), ktorý jej žiadosti o náhradu škody v plnom rozsahu vyhovel. Zastal názor, že tým bola žalovanému odňatá možnosť brániť sa proti uplatnenej náhrade v súdnom konaní (napr. čo do výšky, resp. jej základu). Z ust. § 4 ods. 3 ZPZP vyplýva, že poistený má právo, aby poisťovateľ za neho plnil Sociálnej poisťovni, ak je povinný nahradiť dôchodkové dávky Sociálnej poisťovni. Žalobca ako poisťovateľ si však nemohol sám ustáliť, že poistený (žalovaný) je povinný nahradiť tieto náklady Sociálnej poisťovni (práve v takej výške a na tvrdenom základe), navyše
bez podnetu žalovaného plniť, bez určenia tejto povinnosti v súdnom konaní podľa § 238 ods. 6 ZSP. Ust. § 4 ods. 3 ZPZP výslovne upravuje postup, kedy dochádza k úhrade poisťovateľa za poisteného v prospech Sociálnej poisťovne ako postup, na ktorý má poistený „právo“. Realizácia tejto úhrady poisťovateľom bez súhlasu, dokonca proti vôli žalovaného, by nemohla byť v súlade s účelom tohto zákonného ustanovenia. Neobstojí ani poukaz na ust. § 15 ods. 1 ZPZP, nakoľko vzhľadom na definíciu poškodeného podľa § 2 písm. g) ZPZP ako toho, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu, nie je možné považovať Sociálnu poisťovňu za poškodeného v zmysle ust. § 15 ods. 1 ZPZP. Záver, že Sociálna poisťovňa nie je poškodeným podľa ZPZP tiež nepriamo vyplýva z ust. § 4 ods. 2 ZPZP, ktorý vymenúva nároky, ktoré za poisteného hradí poisťovateľ poškodenému, pričom do týchto nie je zahrnutý nárok na náhradu dávok zdravotnej starostlivosti, nemocenských dávok, dávok nemocenského zabezpečenia, ktoré sú špecifikované osobitne v § 4 ods. 3 ZPZP. Vzhľadom na absenciu súhlasu žalovaného s plnením žalobcu v prospech Sociálnej poisťovne, ako aj absenciu súdneho konania v zmysle ust. § 238 ods. 6 ZSP dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca nebol oprávnený plniť v prospech Sociálnej poisťovne za žalovaného. Z jeho strany išlo o plnenie bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ, na základe ktorého vzniklo Sociálnej poisťovni bezdôvodné obohatenie na úkor poisťovateľa - žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu v obdobnej právnej veci, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/585/2015 z 20.1.2016. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 155 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a žalovanému vzhľadom na jeho úspech v konaní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu.
2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Poukázal na to, že žalobou si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) ZPZP v platnom znení. Ide o špecifický nárok poisťovateľa ako poskytovateľa poistného plnenia poškodenému, ktorý si poisťovateľ môže uplatniť za predpokladu splnenia podmienok hypotézy právnej normy. V spornej veci neboli sporné skutkové okolnosti, že žalovaný spôsobil pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu, následkom ktorej bol usmrtený pán E., nebolo sporné, že pozostalej manželke pani L. H. boli postupne zo strany Sociálnej poisťovne vyplatené dávky dôchodkového zabezpečenia vo forme vdovského dôchodku vo výške žalovanej istiny, ani to, že tieto náklady na vdovský dôchodok žalobca Sociálnej poisťovni uhradil, čo bolo aj predloženými listinnými dôkazmi riadne preukázané. Tieto skutočnosti zo strany žalovaného neboli v konaní ani rozporované. Podotkol, že každá výzva na refundáciu zo strany Sociálnej poisťovne za vyplatený vdovský dôchodok pani L. H. bola na vedomie zasielaná aj žalovanému. Subjektom, ktorému poisťovateľ nahradil uplatnené preukázané vyplatené dôchodkové dávky, je Sociálna poisťovňa. Nárok Sociálnej poisťovne vznikne, ak poškodenému platí príslušnú dávku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v platnom znení, ktorú následne na podklade ust. § 4 ods. 3 ZPZP uplatňuje vo vzťahu k poisťovateľovi prevádzky motorového vozidla. Ide o špeciálne ustanovenie upravujúce podmienky náhrady Sociálnou poisťovňou vyplatených dôchodkových dávok v prípadoch škôd spôsobených v súvislosti s povinne poistenou prevádzkou motorového vozidla. V tomto prípade má poistený právo na náhradu takto vyplatených dávok priamo jeho poisťovateľom. Výslovné zavedenie takéhoto nároku do textu právnej normy je odrazom vysokej frekventovanosti takýchto nárokov a sleduje rýchle a nekomplikované odškodnenie tohto druhu nárokov, pokiaľ sú preukázané. Zdôraznil, že v danom prípade nebolo sporné, že žalovaný nehodu - smrť pána H. spôsobil, a teda dopustil sa zavineného protiprávneho konania, o čom bolo súdom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/41/2008 zo dňa 21.5.2008. Žalovaný je tak osobou, ktorá sa dopustila zavineného protiprávneho konania v zmysle § 238 ods. 1 ZSP, je povinný nahradiť Sociálnou poisťovňou L. H. vyplatené dávky dôchodkového zabezpečenia. Súd argumentuje poukazom na ust. § 238 ods. 6 ZSP. Jeho argumentácia je nesprávna. Novelou zákona č. 381/2001 Z.z. zákonom č. 110/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2007, bola uzákonená povinnosť nahradiť z povinného zmluvného poistenia aj škody vzniknuté prevádzkou motorových vozidiel uplatňované zo strany Sociálnej poisťovne, ktorá dovtedy zo znenia zákona explicitne nevyplývala. V zmysle uvedeného je zákonnou povinnosťou príslušnej poisťovne poskytujúcej povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nahradiť Sociálnej poisťovni ňou uplatnené, preukázané a vyplatené náklady na dôchodkové dávky, medzi ktoré patrí aj výplata vdovského dôchodku. Ust. § 4 ods. 3 ZPZP je špeciálnym ustanovením upravujúcim podmienky náhrady Sociálnou poisťovňou vyplatených dôchodkových dávok v prípadoch škôd spôsobených v súvislosti práve s prevádzkou motorových vozidiel. Naviac ust. § 4 ods. 3 ZPZP v hypotéze právnej normy formuluje predpoklady, za ktorých nárok na náhradu vyplatenej dávky Sociálnej poisťovne a tomu korešpondujúca povinnosť poisťovateľa poskytnúť ich náhradu vzniká. Nárok musí byť preukázaný, vyplatený a súčasne ide o nárok, ktorý
je poistený povinný nahradiť. Táto povinnosť poisteného - žalovaného vyplýva z ust. § 238 ods. 1 ZSP s tým, že o protiprávnom zavinenom konaní žalovaného bolo právoplatne rozhodnuté už v trestnom konaní. Nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený týmto konaním je realizáciou práva žalobcu v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. a) ZPZP a je skutkovo postavený na tom základe, že žalovaný spôsobil škodu, smrteľnú dopravnú nehodu, pod vplyvom alkoholu, čo je nespornou skutočnosťou. Pokiaľ súd argumentoval tým, že žalovaný nedal žalobcovi súhlas na náhradu nákladov vyplatených Sociálnej poisťovni, potreba udelenia súhlasu poisteného pri likvidácii poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia nevyplýva zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu, naviac žalovaný bol zo strany Sociálnej poisťovne vždy upovedomený o tom, že si uplatňuje nárok na náhradu vyplatených dávok vdovského dôchodku. Žalovaný nepreukázal ani netvrdil, že namietal výšku takto uplatnených nárokov zo strany Sociálnej poisťovne. Pred uplatnením nárokov na súde žalobca písomne vyzval žalovaného na úhradu peňažných plnení, ktoré nahradil Sociálnej poisťovni. Ani v tomto prípade sa žalovaný nebránil, ostal pasívny. Ďalej poukázal na argumentáciu Krajského súdu v Košiciach v rozsudku sp. zn. 11Co/265/2010-109 zo dňa 11.05.2011, ako aj na argumentáciu uvedenú v odôvodnení rozsudku Okresného súdu v Žiline sp. zn. 10C/18/2014 z 15.07.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1 MCdo 3/2004 zo dňa 23.11.2004, ako i rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/134/2015 z 31.03.2015. Poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu o tom, že by nenamietal výšku vyplatených dávok vdovského dôchodku, od začiatku rozporoval výšku vyplatených dávok, nebolo zrejmé, z akých údajov Sociálna poisťovňa tieto vyčíslila, z akých podkladov pri ich určovaní vychádzala. Zo strany Sociálnej poisťovne mu žiadne výzvy doručované neboli. Správne prvoinštančný súd konštatoval, že v zmysle ust. § 238 ods. 6 ZSP je obligátorne povinná Sociálna poisťovňa si nároky podľa § 238 ods. 1 ZSP voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dôchodcovských dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania uplatniť v osobitnom súdnom konaní. Zakotvuje obligátornosť takéhoto postupu podľa § 4 ods. 3 ZPZP. Podmienkou pre náhradu uplatnených, preukázaných a vyplatených dávok poisťovateľom Sociálnej poisťovni, a.s. je existencia povinnosti na strane poisteného tieto náklady Sociálnej poisťovni nahradiť. Žalobca ako poisťovateľ si teda nemohol sám ustáliť, že on ako poistený je povinný nahradiť tieto náklady Sociálnej poisťovni, a.s. a práve v takej výške a na základe toho plniť v prospech Sociálnej poisťovne, a.s. bez určenia tejto povinnosti a jej výšky v súdnom konaní (§ 238 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). S argumentáciou žalobcu a poukaz žalobcu na ust. § 4 ods. 3 ZPZ sa nestotožnil, nakoľko na postup v zmysle tohto zákonného ustanovenia je poisťovateľ oprávnený iba v tom prípade, ak je na strane poisteného existencia povinnosti nahradiť náklady Sociálnej poisťovni, a.s., pričom v danom prípade poisťovateľ realizoval tieto úhrady bez súhlasu žalovaného, dokonca proti jeho vôli, čím realizácia úhrady zo strany žalobcu bola v rozpore s účelom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nepreukázal, ani netvrdil, že namietal výšku uplatnených nárokov zo Sociálnej poisťovne, a.s., uviedol, že v konaní sám tvrdil, že výšku nároku považuje za neodôvodnenú, dokonca poškodená po nebohom ani nárok na výplatu takých dávok nemala, teda Sociálna poisťovňa, a.s. ich nemala ani vyplácať. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že by sa nebránil, ani že písomne žalovaného vyzval pred žaloby na úhradu peňažných plnení, ktoré Sociálnej poisťovni, a.s. z titulu vyplateného vdovského dôchodku vyplatil. Žalobca všetku korešpondenciu doručoval na adresu, na ktorej dlhodobo nebýva, ani sa na nej nezdržiava a žalobca nepreukázal, že by mu ním tvrdené výzvy doručil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/585/2005 zo dňa 20.01.2016 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, súčasne mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci zo strany okresného súdu z dôvodu, že ním ponúkaný výklad v dôsledku prílišného formalizmu bránil nielen Sociálnej poisťovni, ktorej vznikla ujma tým, že vyplatila dávky v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného uplatniť si ich refundáciu prostredníctvom poisťovateľa mimo súdneho konania, ale zároveň by zabránil poisťovateľovi, ktorý za poisteného (žalovaného) plnil, uplatniť si vo vzťahu k nemu nároky vyplývajúce z ust. § 12 ods. 1 písm. a) ZPZP za splnenia v tomto zákonnom ustanovení vymedzených zákonných predpokladov.
7. Odvolací súd sa v žiadnom prípade nemohol stotožniť s názorom vysloveným zo strany okresného súdu o tom, že ust. § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) obligatórne ukladá Sociálnej poisťovni, aby si v súdnom konaní podľa osobitného predpisu uplatnila právo na náhradu škody vyplývajúce z ust. § 238 ods. 1 ZSP. Jednoznačne totiž z formulácie zákonného ustanovenia § 238 ods. 6 ZSP vyplýva, že ide o právo Sociálnej poisťovne uplatniť si právo na náhradu škody v súdnom konaní podľa osobitného predpisu (v súčasnosti podľa Civilného sporového poriadku), čo znamená, že je len na Sociálnej poisťovni, či sa obráti priamo na poisťovateľa (za zistenia, že tretia osoba v zmysle ust. § 238 ods. 1 ZSP má platne uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej je poistenie osobného motorového vozidla pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) a náhradu škody podľa § 238 ods. 1 ZSP si uplatní mimo súdneho konania, alebo si ho uplatní v súdnom konaní podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Ust. § 238 ods. 6 ZSP, vzhľadom na samostatnú rozhodovaciu činnosť Sociálnej poisťovne iba upresňuje, že pokiaľ aj Sociálna poisťovňa má podľa § 238 ods. 1 ZSP právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, nemôže o tomto práve konať a rozhodovať v rámci vlastného rozhodovacieho procesu, ale má právo a môže si tento nárok uplatniť v súdnom konaní podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.
8. Z ust. § 4 ods. 3 ZPZP jednoznačne vyplýva, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, vrátane dôchodkových dávok, a to príslušným subjektom. V tomto ustanovení je už pri poznámke 6b odkaz na zákon o sociálnom poistení a teda ide o konkrétne určenie subjektu - Sociálna poisťovňa. Na predmetné zákonné ustanovenie nadväzuje aj súčasné platné znenie ust. § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. I z tejto formulácie vyplýva, že zákon vníma výplatu dávok Sociálnej poisťovne, ku ktorej došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb ako škodu a naďalej ponecháva právo Sociálnej poisťovne uplatniť si právo na náhradu tejto škody v súdnom konaní podľa osobitného predpisu, pričom v zmysle ust. § 15 ods. 1 ZPZP je oprávnená uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinná tento nárok preukázať.
9. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/109/2018 z 26. júna 2018 pripomenul, že právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody bolo upravené už v § 31 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, v zmysle ktorého mala Sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 71/2003 Z.z., ktoré bolo neskôr uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 26/2005, dospel k záveru, podľa ktorého nárok Sociálnej poisťovne podľa § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. je jej samostatným regresným nárokom, vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Vysvetlil, že Sociálna poisťovňa je povinná priznať a poskytovať dávky aj v tých prípadoch, keď za vznik nároku na dávky sú zodpovedné tretie osoby; poskytnutím dávok z dôchodkového zabezpečenia vzniká v takom prípade Sociálnej poisťovni majetková ujma. Daný regresný nárok Sociálnej poisťovne nie je nárokom na náhradu škody v zmysle Občianskeho zákonníka, ale ide o samostatný nárok na náhradu škody vyplývajúci priamo z predmetného ustanovenia zákona č. 274/1994 Z.z., ktoré má z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok, povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Dôvodová správa k § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. konštatovala, že právna úprava obsiahnutá v tomto ustanovení bola prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003. Dovolací súd vyslovil názor, že i po zmene právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004 bola zachovaná podstata záverov a úvah, ktoré boli vyjadrené v judikáte R 26/2005. Konštatoval, že nárok
Sociálnej poisťovne podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je jej samostatným regresným nárokom, ktorý nie je nárokom na náhradu škody v zmysle Občianskeho zákonníka, ale samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z predmetného ustanovenia. Škodou v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. treba preto rozumieť ujmu, ktorá vznikla tým, že Sociálna poisťovňa vyplatila dávku dôchodkového poistenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb.
10. Z ust. § 4 ods. 3 ZPZP vyplýva, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
11. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení (ďalej len „ZPZP“), poisťovateľ má proti poistníkovi (ktorý je súčasne poisteným vzhľadom na znenie ust. § 12 ods. 2 ZPZP) nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Ak potom právo poisteného podľa § 4 ods. 3 ZPZP je zároveň podmienené i jeho povinnosťou v predmetnom zákonnom ustanovení vymenované dávky oprávneným subjektom nahradiť, nemôže súd ust. § 12 ods. 1 písm. a) vykladať izolovane od tohto zákonného ustanovenia a zároveň nemôže ustáliť, že pokiaľ v inom konaní (podľa § 238 ods. 6 ZSP) nebola povinnosť poisteného nahradiť dávky oprávneným subjektom vyslovená, nemôže poisťovateľ uplatňovať svoje práva v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. a) ZPZP.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, i a práve v konaní podľa § 12 ods. 1 písm. a) ZPZP, pokiaľ poisťovateľ realizoval úhradu dávok za poisteného v zmysle ust. § 4 ods. 3 ZPZP, je súd povinný skúmať, či tak urobil za splnenia podmienky povinnosti poisteného tieto dávky oprávneným subjektom nahradiť, čo v prenesenom význame znamená, že i v konaní podľa § 12 ods. 1 písm. a) ZPZP zostávajú poistenému zachované všetky práva, ktoré by inak mohol uplatniť v konaní podľa § 238 ods. 6 ZSP. Naviac ust. § 238 ods. 6 ZSP ponecháva na Sociálnej poisťovni vo vzťahu ku komu si svoje právo vyplývajúce z ust. § 238 ods. 1 ZSP uplatní a teda, či tak urobí iba voči poisťovateľovi, poistenému alebo vo vzťahu k obom súčasne a teda, pokiaľ z ust. § 15 ods. 1 ZPZP vyplýva oprávnenie poškodeného uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, nemožno ani v konaní podľa § 238 ods. 6 ZSP Sociálnu poisťovňu nútiť, aby si svoj nárok uplatňovala i voči poistenému.
13. Vychádzajúc potom zo vzájomnej prepojenosti poukazovaných zákonných ustanovení, ktoré v žiadnom prípade nemožno vykladať izolovane, odvolací súd dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s právnym názorom vysloveným zo strany prvoinštančného súdu, nakoľko Sociálna poisťovňa má alternatívne právo (nie povinnosť) stíhať škodcu podľa ZSP alebo má právo žiadať vrátenie vyplateného plnenia od poisťovne škodcu. Ak poisťovňa škodcu právo Sociálnej poisťovne uspokojila, prešlo na ňu právo na náhradu škody vymáhať náhradu škody voči škodcovi. Iný záver by bol nielen protizákonný, ale nezmyselne by Sociálnu poisťovňu nútil k súdnemu uplatňovaniu svojho práva vyplývajúceho jej z ust. 238 ods. 1 ZSP v súdnom konaní, čo by viedlo len k zbytočnému vzniku a navyšovaniu ďalších nákladov (v podobe vynaložených trov konania).
14. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd súc viazaný rozsahom podaného odvolania rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti svojho rozhodnutia s tým, aby okresný súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie a rozhodol v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a výsledkov vykonaného dokazovania.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)