Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-155-2015.pdf
PDF · 196.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/155/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: D. Ž.B., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, O., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej RS legal s. r . o., so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, IČO: 36 864 358, proti žalovanému: K.Š. Ž., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. M. XXX, E. M., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 6936/10, Piešťany, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 8.6.2015, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 8.6.2015 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 20.000,- eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania od 1.2.2015 až do zaplatenia titulom nezaplatenia náhrady za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku žalovaného poskytovať žalobkyni bezplatné celodenné stravovanie, pranie, žehlenie, upratovanie a akúkoľvek potrebnú pomoc a starostlivosť, vrátane zabezpečenia lekárskej starostlivosti a liekov, ak si to vyžiada vek alebo zdravotný stav žalobkyne. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzovala od zmluvného vzťahu strán sporu založeného darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena, pričom vecné bremeno bolo neskôr zrušené písomnou zmluvou o zániku vecného bremena, ako aj od ústneho prísľubu žalovaného poskytnutého žalobkyni, že jej zaplatí 20.000,- eur ako náhradu za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku, z ktorých bola oprávnená žalobkyňa zo zmluvy o zriadení vecného bremena a o osobnom záväzku žalovaného, ktorá tvorila súčasť darovacej zmluvy zo dňa 31.5.1999. Uviedla, že je matkou žalovaného, ktorá spolu so sestrou C. D. darovacou zmluvou zo dňa 31.5.1999 spísanou vo forme notárskej zápisnice darovali žalovanému nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre kat. úz. J. ako pozemok s parc. č. XXX a rodinný dom súp. č. XX postavený na tomto pozemku. Súčasťou darovacej zmluvy bolo aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania darovaných nehnuteľností žalobkyňou. Žalovaný zároveň prevzal na seba záväzok poskytovať žalobkyni až do smrti bezplatné celodenné stravovanie, pranie, žehlenie, upratovanie a akúkoľvek inú potrebnú pomoc a starostlivosť, vrátane zabezpečenia lekárskej starostlivosti a liekov, ak si to vyžiada vek alebo zdravotný stav žalobkyne. Žalovaný dlhodobo neplnil svoj záväzok z vecného bremena a osobný záväzok poskytovať žalobkyni celodennú stravu a starostlivosť, nakoľko dlhodobo pracuje v Rakúsku, a na Slovensko prichádza iba sporadicky. Zdravotný stav žalobkyne neumožňoval niekoľko rokov bývať v predmetnom dome. Žalovaný sa rozhodol predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol darovaním od žalobkyne, predať. Preto ešte pred samotným predajom potreboval zrušiť vecné bremeno viažuce sa na predmetné
nehnuteľnosti, spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania predmetných nehnuteľností, z ktorého bola oprávnená žalobkyňa. Žalovaný žalobkyni sľúbil (ústne), že hneď, ako nehnuteľnosti predá, vyplatí žalobkyni sumu, akú bude požadovať, aby jej nahradil zrušené vecné bremeno a jeho osobný záväzok. Na základe tohto prísľubu žalobkyňa súhlasila so zrušením vecného bremena aj osobného záväzku žalovaného poskytovať žalobkyni bezplatné celodenné stravovanie a zabezpečenie starostlivosti. Žalobkyňa požadovala sumu 20.000,- eur, ktorú investovala do opravy predmetného domu, s čím žalovaný ústne súhlasil.
3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zistila, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti predal za sumu 83.000,- eur, jej však nezaplatil žiadnu náhradu za zrušenie vecného bremena, z ktorého bola oprávnená žalobkyňa, ani žiadnu náhradu za zrušenie osobného záväzku žalovaného bezodplatne poskytovať stravu a starostlivosť žalobkyni. Žalovaný poslal žalobkyni SMS, že musel najprv vyplatiť dlh banke, zbytok použil na dokončenie domu, a že je po peniazoch, ale že stále platí, že žalobkyni ponúka byt. Myslel tým iba možnosť užívania bytu žalobkyne spolu so žalovaným a jeho rodinou, a to napriek tomu, že manželka žalovaného sa so žalobkyňou roky nerozpráva. Po doručení tejto SMS prestal žalovaný so žalobkyňou komunikovať. Inak povedané, žalovaný namiesto ústnou formou sľúbenej peňažnej náhrady ponúkol žalobkyni právo doživotného bývania v byte žalobcu, o čom vedel, že to žalobkyňa neprijme. Na žalovaného podala žalobkyňa trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Trestné oznámenie bolo odmietnuté. Žalobkyňa uviedla, že ak by jej žalovaný nesľúbil, že jej zaplatí 20.000,- eur, tak by nepodpísala zmluvu o zániku vecného bremena, súčasťou ktorej zmluvy je aj dohoda o zániku osobného záväzku žalovaného. Jej jediný príjem tvorí starobný dôchodok, má rôzne zdravotné problémy, najmä s chrbticou, ktoré ju obmedzujú do tej miery, že je odkázaná na pomoc inej osoby.
4. Žalobkyňa zastáva názor, že konala v omyle, o ktorom musel žalovaný vopred vedieť, keďže vedel, že žalobkyni nezaplatí finančnú náhradu za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku, pričom to jej prisľúbil iba so zámerom dosiahnuť podpísanie písomnej zmluvy o zániku vecného bremena. Skutočnosť, že v písomnej zmluve o zániku vecného bremena je uvedené, že zánik vecného bremena a osobného záväzku je bezodplatný, žalobkyňa považovala iba za formalitu, lebo dôverovala žalovanému, svojmu synovi, že svoj sľub splní. Nakoľko konala v omyle, ktorý vyvolal žalovaný, podľa § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), je právny úkon, ktorým žalobkyňa súhlasila s bezodplatným zrušením vecného bremena a osobného záväzku žalovaného, relatívne neplatný. Zmluva o zániku vecného bremena je podľa žalobkyne absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1, § 39 OZ, v čl. II., bode 3., kde je uvedené, že sa dohodli o bezodplatnom zániku vecného bremena a osobného záväzku, pretože v tejto časti chýbala vážnosť prejavu vôle žalobkyne.
5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 4.11.2016, urobenom elektronickými prostriedkami bez autorizácie podľa osobitného predpisu, doručenom súdu dňa 4.11.2016, doplnenom dodatočným doručením originálu v listinnej podobe osobne na súde dňa 7.11.2016, uviedla, že nie je pravdou, že by nepotrebovala pomoc inej osoby v čase, keď sa z predmetného domu odsťahovala, a poukázala na lekársku správu ošetrujúceho lekára MUDr. G. M.. Podľa jej názoru, náhrada za zrušenie vecného bremena je oveľa vyššia než 20.000,- eur, avšak túto sumu požaduje iba preto, že ide o jej syna, preto nežiada od žalovaného viac. Chce iba, aby sa jej vrátilo to, čo investovala zo svojich úspor do rodinného domu, pretože tieto úspory mali byť jej zábezpekou na dni staroby a potreby cudzej pomoci. Relatívnej neplatnosti čl. II, bodu 3. zmluvy o zániku vecného bremena sa dovolala listom zo dňa 11.6.2015. Pripúšťa aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nedostatku vážnosti vôle žalobkyne zrušiť vecné bremeno a osobný záväzok žalovaného bez primeranej náhrady. Tento právny úkon je absolútne neplatný aj preto, lebo sa prieči dobrým mravom. Navrhla, aby súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 2 CSP o tom, že zmluva o zániku vecného bremena a osobného záväzku uzavretá dňa 23.4.2014 medzi žalobkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a žalovaným ako povinným z vecného bremena je v časti článku II., bodu 3., v ktorej časti si zmluvné strany dohodli, že zánik vecného bremena a osobného záväzku je bezodplatný, je neplatná.
6. Žalovaný navrhol žalobu celom rozsahu zamietnuť, pretože strany sporu neuzavreli žiadnu ústnu dohodu o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur za zrušenie vecného bremena a jeho osobného záväzku. Dohodli sa na bezodplatnom zrušení vecného bremena a osobného záväzku, keďže žalobkyňa už od roku 2009 nebývala v predmetnom dome, ani nemala vôľu tam bývať. Nehnuteľnosti neboli vôbec využívané, vyžadovali si údržbu a starostlivosť, pričom peniaze z predaja
darovaných nehnuteľností žalovaný použil na náhradu nákladov potrebných na dokončenie nového domu. Nehnuteľnosti opustila žalobkyňa dobrovoľne, nie však preto, že by sa žalovaný o ňu nestaral alebo že by si to vyžadoval jej zdravotný stav. Vtedy bola žalobkyňa mobilná, sama prala, varila, upratovala a starala sa o záhradu. Dôvodom odchodu žalobkyne z domu boli problémy, ktoré mala s manželom, ktoré preniesla na žalovaného. Na naliehanie žalobkyne žalovaný presvedčil svojho otca, t. j. manžela žalobkyne, aby z domu odišiel, a žalovaný otcovi zabezpečil bývanie v domove dôchodcov vo E.. Ani potom sa žalobkyňa do domu nevrátila. Otec žalovaného v roku 2015 zomrel. Byt, ktorý žalovaný ponúkal žalobkyni, aby v ňom bývala, bol v danom čase už voľný, pretože žalovaný so svojou rodinou býval už v novom dome. Žalovaný pracuje v Rakúsku už 20 rokov, a teda žalobkyňa veľmi dobre vedela, že žalovaný nebude osobne prítomný, a teda, že nebude osobne zabezpečovať žalobkyni starostlivosť a pomoc. Žalovaného v jeho neprítomnosti plne zastúpili jeho manželka a jeho deti. Žalobkyňa si zmluvu o zániku vecného bremena prečítala, bola si vedomá, že ide o bezodplatné zrušenie vecného bremena a osobného záväzku, čo je v zmluve jasne, zrozumiteľne a výslovne uvedené. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobkyne, že ju oklamal alebo že ju uviedol do omylu. Žalovaný sa na žalobkyňu nehnevá, napriek krokom, ktoré proti nemu podnikla, stále jej ponúka svoju starostlivosť a fungujúce rodinné vzťahy, vrátane bezplatného bývania so žalovaným a jeho rodinou v rodinnom dome vo E.T. M., kde má žalobkyňa vyhradenú vlastnú izbu. To žalovaný uviedol aj v odpovedi na predžalobnú výzvu.
7. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co 289/2012, podľa ktorého ustanovenie § 49a OZ nie je možné vykladať tak, že osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré má za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, v danom prípade, či zánik vecného bremena a osobného záväzku bol bezodplatný alebo odplatný. Takémuto „omylu“ sa mala žalobkyňa možnosť vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimi pre uskutočnenie právneho úkonu. Žalobkyňa mala možnosť pri podpisovaní zmluvy o zániku vecného bremena presvedčiť sa o skutočnom stave veci, a to o bezodplatnosti vecného bremena, bez akéhokoľvek dôvodu nechať sa ovplyvniť inými úvahami o predmete zamýšľaného právneho úkonu. V písomnom vyhotovení zmluvy sa strany nedohodli na tom, že po predaji domu žalovaný zaplatí žalobkyni sumu 20.000,- eur. Ak by sa dohodli na zaplatení 20.000,- eur, tak by túto sumu žalobkyňa uviedla aj v predžalobnej výzve zo dňa 14.1.2015, čo však neurobila. Nakoľko vecné bremeno aj osobný záväzok žalovaného boli dohodnuté v písomnej zmluve, zmeniť alebo zrušiť ich bolo možné taktiež iba písomnou zmluvou podľa § 40 OZ v spojení s § 46 ods. 1, § 151o ods. 1 a § 151p ods. 1 OZ. Ak aj žalobkyňa tvrdí, že jej žalovaný ústne prisľúbil zaplatenie sumy 20.000,- eur za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku, ústna forma pre vznik tohto záväzku nestačí. Nakoľko zmluva o zániku vecného bremena musí mať písomnú formu, písomnú formu musí mať aj spôsob zániku vecného bremena, a to či ide o odplatný alebo o bezodplatný zánik vecného bremena. Žalovaný zastáva názor, že časť zmluvy o spôsobe zániku vecného bremena (odplatný alebo bezodplatný) nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, a preto, podľa § 41 OZ, nie je možné napadnúť či dovolávať sa neplatnosti len časti zmluvy. Je pravdou, že pred uzavretím zmluvy o zániku vecného bremena strany sporu opakovane diskutovali, avšak predmetom debát nebola dohoda o vyplatení peňazí, ale dohoda o bezodplatnom zrušení vecného bremena a osobného záväzku, čo bolo napokon aj výslovne uvedené v zmluve. Žalobkyňa v čase podpisu zmluvy o zániku vecného bremena nebola v žiadnej sociálnej, ekonomickej či v inej tiesni. Konanie žalobkyne považuje žalovaný za účelové, vyvolané prostredím, v ktorom žije. Manželka žalovaného je zdravotná sestra, chodievala na predpis liekov pre žalobkyňu k MUDr. M., a v prípade zdravotných problémov absolvovala so žalobkyňou viaceré potrebné vyšetrenia. K MUDr. T. dopravoval žalobkyňu samotný žalovaný, keď to žalobkyňa potrebovala. Túto pomoc poskytoval žalovaný spolu s manželkou žalobkyni v čase, keď už nebývala v rodinnom dome v J.Q., ale v O. u jej sestry. Žalovaný spolu s manželkou a s deťmi poskytovali žalobkyni pomoc vždy, keď to potrebovala, a to až do času, kým im to žalobkyňa umožňovala. Aj v samotnom trestnom oznámení žalobkyňa uviedla, že nechce ísť k žalovanému bývať z dôvodu, že má svoje zaužívané spôsoby, a nie preto, že by neočakávala starostlivosť zo strany žalovaného. Samotná žalobkyňa v trestnom oznámení uviedla, že sa dostávala do konfliktu s manželom, a preto odišla z predmetných nehnuteľností. Rodina D., ktorá je rodinou sestry žalobkyne, neumožnila, a doposiaľ neumožňuje, žalovanému, jeho manželke a ich deťom návštevu žalobkyne, pričom podozrenie z manipulácie žalobkyne rodinou D. mal už aj manžel žalobkyne, ktorý to uviedol v liste z 24.3.2011.
8. Žalovaný v podaní zo dňa 7.12.2016, doručenom súdu dňa 12.12.2016, vzniesol námietku premlčania práva žalobkyne domáhať sa relatívnej neplatnosti celej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne o
čiastočnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu v časti bezodplatnosti zániku vecného bremena a osobného záväzku z dôvodu absencie vážnosti vôle podľa § 37 OZ a pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ žalovaný poukázal na rozsudok NSSR sp. zn. 5Cdo 424/2014, podľa ktorého pre spochybnenie vážnosti vôle účastníka právneho úkonu nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle nepôjde v prípade, keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa pochybnosti o vážnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na „oko“, teda úkon nemienil vážne, pričítali na ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu potom poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu, za predpokladu, že mu nemohlo byť subjektívne alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, že právny úkon nie je mienený vážne. Žalovaný poznamenal, že spolu s manželkou sa s deťmi mali so žalobkyňou nadštandardné vzťahy, ktoré boli, podľa jeho názoru, narušené správaním žalobkyne v čase po podpise zmluvy pod vplyvom prostredia, v ktorom žalobkyňa aktuálne žije, kedy žalobkyňa bezdôvodne odmieta akúkoľvek pomoc a starostlivosť zo strany žalovaného a jeho rodiny.
9. Súd nariadil na prejedanie veci dokazovanie, vykonal dokazovanie listinami, a to darovacou zmluvou, zmluvou o zániku vecného bremena, LV č. XXX pre kat. úz. J., uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave (ďalej len „OR PZ v Trnave“), odboru kriminálnej polície, 3. oddelenia vyšetrovania Piešťany, predžalobnou výzvou zo dňa 14.1.2015, fotokópiou poštového podacieho lístka z 15.1.2015, odpoveďou zo dňa 9.3.2015 na predžalobnú výzvu, listom žalobkyne z 11.6.2015, fotokópiou poštového podacieho lístka z 12.6.2015, lekárskou správou o zdravotnom stave žalobkyne, obsahom krátkej textovej správy (ďalej len „SMS-správa“ v príslušnom tvare) predloženej súdu k nahliadnutiu z mobilného telefónu žalobkyne priamo na pojednávaní dňa 4.9.2018, listom manžela žalobkyne z 24.3.2011, fotokópiou poštovej obálky podanej na pošte dňa 28.4.2011, ako aj výpoveďami a vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, a zistil tento skutkový stav:
10. Z darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade vo Vrbovom, notárkou JUDr. Evou Karellovou po sp. zn. N 38/99, NZ 27/99 dňa 31.5.1999 súd zistil, že žalobkyňa a C. D., rod Č., nar. XX.X.XXXX, ako darkyne na základe tejto zmluvy darovali žalovanému svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX ako parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 518 m2, a rodinný dom súp. č. XX, spolu so studňou a vonkajšími úpravami, žalobkyňa vo veľkosti 21/24-ín a C. D.S. vo veľkosti 3/24-ín vzhľadom k celku. Ako dôvod uzavretia darovacej zmluvy účastníci uviedli, že darkyne svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli dedením po rodičoch, pričom žalobkyňa mala záujem na tom, aby jej dvaja synovia boli spravodlivo podelení s majetkom rodičov ešte za života žalobkyne. C.O. D. zdedený podiel nepotrebovala ani pre seba, ani pre svoju rodinu, a mala záujem, aby jej synovec (žalovaný) vlastnil predmetné nehnuteľnosti v celosti. Súčasťou darovacej zmluvy bola aj dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúceho v bezplatnom práve žalobkyne bezplatne až do je smrti bývať v darovanom dome a užívať pozemok s parc. č. XXX spolu s jeho príslušenstvom a v povinnosti žalovaného toto právo rešpektovať a umožniť jeho plnenie. Pre prípad, že si to vyžiada vek alebo zdravotný stav žalobkyne, žalovaný sa zaviazal k povinnosti poskytnúť žalobkyni až do jej smrti aj bezplatné celodenné stravovanie, pranie, žehlenie, upratovanie a akúkoľvek inú potrebnú pomoc a starostlivosť, vrátane zabezpečenia lekárskej starostlivosti a liekov. Po jej smrti bude povinný z vlastných finančných prostriedkov vystrojiť darkyni dôstojný pohreb primeraný miestnym podmienkam a zvyklostiam. Pre prípad, že by žalovaný neplnil povinnosti, ktoré preňho vyplývajú z dohody o zriadení vecného bremena, má žalobkyňa právo od darovacej zmluvy odstúpiť. Hodnota zriadeného vecného bremena podľa dohody účastníkov predstavuje sumu 10.000,- Sk (331,94 eura). Zriadením vecného bremena chceli účastníci zabezpečiť žalobkyni bývanie a opateru v starobe. Vklad vlastníckeho práva vrátane zápisu vecného bremena bol na základe tejto zmluvy povolený Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom pod č. V XXXX/XX dňa 8.6.2000.
11. Z listu manžela žalobkyne z 24.3.2011 súd zistil, že žalobkyni oznámil súpis vecí v dome č. XX v J., do ktorého ju nasledoval ako manžel, ktoré boli zakúpené z jeho peňazí, v celkovej sume 2.135,94 eura. Uviedol, že písomnú formu zvolil iba preto, že po jeho osobnej návšteve v dome č. 126 mu rodina D. neumožnila ani telefonický rozhovor so žalobkyňou. Dodal, že má podozrenie, že so žalobkyňou manipulujú (pozn. zrejme mal na mysli ľudí, s ktorými žalobkyňa v danom čase bývala) ako s bezprávnou osobou. Napísal číslo účtu, na ktorý žiadal vyplatenie požadovanej sumy. Z fotokópie poštovej obálky
podanej na pošte dňa 28.4.2011 súd zistil, že v daný deň bola podaná na pošte zásielka adresovaná žalobkyni.
12. Zo zmluvy o zániku vecného bremena uzavretej medzi žalobkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a žalovaným ako povinným z vecného bremena dňa 23.4.2013 súd zistil, že predmetom zmluvy bola dohoda strán 1.) na zániku vecného bremena k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. J. vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ako aj 2.) na zániku osobného záväzku žalovaného, pričom z oboch inštitútov bola oprávnená žalobkyňa, inštitúty vznikli na základe dohody strán sporu o zriadení vecného bremena, súčasťou ktorej bola aj dohoda o vzniku osobného záväzku žalovaného voči žalobkyni, pričom tak dohoda o zriadení vecného bremena, ako aj dohoda o vzniku osobného záväzku žalovaného boli stranami sporu výslovne dohodnuté v darovacej zmluve zo dňa 31.5.1999, zavkladovanej pod č. V XXXX/XX (čl. I, čl. II., bod 1 zmluvy). V zmluve o zániku vecného bremena je osobný záväzok žalovaného v čl. I., bode 3. sformulovaný aj ako osobný záväzok povinného z vecného bremena, a to napriek tomu, že v darovacej zmluve je sformulovaný osobný záväzok K. Ž., t. j. žalovaného, a nie osobný záväzok povinného z vecného bremena. V čl. II., bode 2. zmluve je zmluvné dojednanie, podľa ktorého žalobkyňa, ako oprávnená z vecného bremena, a žalovaný, ako povinný z vecného bremena, touto zmluvou zrušujú zriadené vecné bremeno a osobný záväzok, ktoré sú opísané v čl. I zmluvy. V čl. II., bode 3. zmluvy sa strany dohodli, že zánik vecného bremena a osobného záväzku je bezodplatný. V poslednom odseku zmluvy strany vyhlásili, že zmluvu uzavreli pri plnej spôsobilosti na právne úkony, že táto zmluva bola spísaná na základe slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne prejavenej vôle zmluvných strán, že zmluvu nepodpísali pod nátlakom ani v tesni za nápadne nevýhodných podmienok, že si túto zmluvu pozorne prečítali, jej obsahu a následkom porozumeli, a na znak súhlas s obsahom a formou zmluvy túto zmluvu podpísali. Text zmluvy je na dvoch stranách formátu A4, zmluva je podpísaná obomi účastníkmi zmluvy, pričom pravosť podpisov oboch bola osvedčená na Matričnom úrade mesta Piešťany dňa 23.4.2013.
13. Z čiastočného informatívneho výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. J. súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. J. na meno R. G. v celosti, ktorá nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2016. Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech Tatra banky, a. s.
14. Z predžalobnej výzvy zo dňa 14.1.2015 súd zistil, že právna zástupkyňa vyzvala žalovaného na osobné dostavenie sa do jej kancelárie za účelom prerokovania výšky primeranej finančnej náhrady za zrušené vecné bremeno a osobný záväzok žalovaného, ako aj spôsobu jej úhrady, ktorú náhradu sa žalovaný ústne zaviazal vyplatiť žalobkyni po predaji predmetných nehnuteľností, ktoré boli zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. J., ktoré získal od jeho matky (žalovanej) a od jeho tety darom. Až po uzavretí tejto ústnej dohody žalobkyňa súhlasila so zrušením jej práva doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností a so zánikom osobného záväzku žalovaného starať sa o ňu, poskytovať jej pomoc, t. j. dochovať a pochovať ju, všetko bezodplatne. Po predaji týchto nehnuteľností žalovaný svoj sľub nesplnil. Žalovaného upozornila na to, že jeho SMS-správa, ktorú zaslal žalobkyni dňa 28.12.2013, kde žalovaný potvrdzuje, že žalobkyni sľúbil peniaze, ale že v prvom rade sa pozeral na seba, vyplatil svoj dlh banke a zbytok peňazí použil na dokončenie domu, a že je po peniazoch, ho iba usvedčuje zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Z SMS-správy vyplýva, že k finančnému vyrovnaniu nedošlo, a namiesto toho žalovaný ponúka žalobkyni bývanie v byte na sídlisku v Piešťanoch, ktoré je pre žalobkyňu z niekoľkých závažných dôvodov neprijateľné, a nezodpovedá hodnote zrušeného vecného bremena a hodnote zrušeného osobného záväzku. V predžalobnej výzve nie je uvedená žiadna konkrétna suma dohodnutej, príp. požadovanej náhrady za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku žalovaného. Z fotokópie poštového podacieho lístka z 15.1.2015 súd zistil, že právna zástupkyňa žalobkyne podala na pošte v Piešťanoch na poštovú prepravu doporučený list adresovaný žalovanému.
15. Z odpovede zo dňa 9.3.2015 na predžalobnú výzvu, označenej ako: Odpoveď na list zo dňa 14.1.2015, súd zistil, že právna zástupkyňa žalovaného odpovedala právnej zástupkyni žalobkyne, pričom poukázala na nepravdivosť a účelovosť tvrdení žalobkyne. Skonštatovala, že žalobkyňa dobrovoľne, slobodne a vážne, bez akéhokoľvek nátlaku a tiesne dňa 23.4.2013 uzavrela zmluvu o zrušení vecného bremena a osobného záväzku, v ktorej strany sporu sa výslovne dohodli na tom, že tieto inštitúty zrušujú bezodplatne, pričom pri podpise tejto zmluvy nedošlo k žiadnej požiadavke zo strany žalobkyne, aby zrušenie bolo odplatné. Pri darovaní predmetných nehnuteľností žalovanému
v predmetnom dome bývali jeho rodičia, preto sa žalovaný domnieval, že tento stav zotrvá až do ich smrti, čo sa žiaľ, nestalo, pretože vyšli najavo dlhodobé problémy v manželstve ich rodičov, čo malo za následok, že žalobkyňa sama dobrovoľne opustila predmetné nehnuteľnosti v máji 2009, a teda dobrovoľne sa vzdala bezodplatného užívania a bývania v predmetných nehnuteľnostiach, kedy na odišla bývať k jej sestre do Rakovíc s tou podmienkou, že sa vráti, ak žalovaný zabezpečí zrušenie trvalého pobytu manžela žalobkyne, t j. otca žalovaného, a jeho vysťahovanie z domu, čo napokon žalovaný aj zabezpečil. Jeho otec júni 2011 odišiel do domova dôchodcov, neskôr žil v podnájmoch ako chorý a opustený, pričom asi 2 týždne pred písaním tejto odpovede zomrel. Napriek snahe a vynaloženému úsiliu zo strany žalovaného sa žalobkyňa už do predmetného domu dobrovoľne nevrátila. Následne jej žalovaný ponúkol alternatívne riešenie, a to bezplatné bývanie v jeho byte v Piešťanoch, ako aj ďalšiu možnosť, bývať do nového rodinného domu spolu s rodinou žalovaného, ktorý bol vtedy ešte vo výstavbe. Keďže darované nehnuteľnosti chátrali, vyžadovali si neustálu starostlivosť, a žalobkyňa sa odmietla do nich vrátiť, žalovaný sa rozhodol ich predať, pričom ich predaj bol rozhodnutím žalovaného, a nie výsledkom dohody strán sporu, a to nesprávne prezentuje žalobkyňa. Žalobkyňa s bezodplatným zrušením vecného bremena a osobného záväzku súhlasila, čo však neznamenalo, že by sa žalovaný chcel zbaviť svojich povinností voči matke z morálneho hľadiska. Žalobkyňa od žalovaného nepožadovala žiadnu finančnú náhradu za zrušenie vecného bremena, ani nenamietala, že by žalovaný neplnil voči nej svoj osobný záväzok starať sa o ňu, a to až do doručenia predžalobnej výzvy. Dobré vzájomné vzťahy narušila neter žalobkyne, ktorá vlastní dom, v ktorom žalobkyňa býva, a to dňa 5.2.2010, kedy neter žalobkyne obvinila žalovaného a jeho manželku, že sa žalobkyne zbavili, čo nebola pravda. Obvinenia zaslala žalovanému viacerými SMS-správami. Žalovaný si matku (žalobkyňu) naďalej váži, no nemá sa s ňou kde stretávať z dôvodu, že mu to nie je umožnené z jej strany. Žalobkyňa zaujala odmietavý postoj voči všetkému, čo jej žalovaný ponúkal. Až do uvedeného incidentu, ktorý vyvolala neter žalobkyne, mali strany sporu spolu s manželkou žalovaného a ich deťmi pekný vzájomný vzťah, mali sa radi, rodina žalovaného sa k žalobkyni vždy správala zodpovedne a seriózne. K žiadnej dohode o vyplatení finančnej náhrady za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku medzi stranami sporu vôbec nedošlo, a preto niet právneho dôvodu na jeho plnenie, Pokiaľ sa aj žalobkyňa cítila byť ukrátená na svojich právach z vecného bremena a osobného záväzku, mala právo od darovacej zmluvy odstúpiť, čo nevyužila. Právna zástupkyňa žalovaného oznámila právnej zástupkyni žalobkyne, že žalovaný žalobkyni ponúka poskytnutie opatery zodpovedajúcej jej veku a zdravotnému stavu s bezodplatným bývaním v novom rodinnom dome vo E. M..
16. Z uznesenia OR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenia vyšetrovania Piešťany zo dňa 8.4.2015, ČVS: ORP-462/3-VYS-TT-2015 súd zistil, že vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie žalobkyne vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že dal žalobkyni podpísať zmluvu o zániku vecného bremena s tým, že keď ju podpíše, tak žalovaný vyplatí žalobkyni finančnú hotovosť v sume 20.000,- eur, ktorá bude pochádzať z predaja rodinného domu zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. J., parc. č. XXX, pričom doposiaľ si túto povinnosť nesplnil napriek tomu, že dom dňa 13.6.2013 predal, čím mal žalobkyni spôsobiť škodu vo výške 20.000,- eur. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že trestné oznámenie žalobkyne bolo doručené OR PZ Trnava dňa 18.3.2015. Žalobkyňa v darovanom dome od 15.5.2000 nebývala, odsťahovala sa, pretože sa dostávala do konfliktu s manželom, ktoré vyvolával jej manžel, a keďže sa ho začala báť, z domu odišla. Vyšetrovateľ skonštatoval, že zo zmluvy o zrušení vecného bremena vyplýva, že žalobkyňa spolu so žalovaným tento inštitút rušia bezodplatne a túto zmluvu si žalobkyňa pred jej podpísaním prečítala a dobrovoľne podpísala. Ak aj mala žalobkyňa pochybnosti o platnosti uzavretia predmetnej zmluvy, mohla sa domáhať ochrany svojich práv v občianskoprávnom konaní, čo neurobila. Princíp utima ratio umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú so sféry občianskoprávnych či obchodných vzťahov, a len zdanlivo napĺňajú formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu od skutočnej trestnej činnosti. Trestné právo nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a oprávnených záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Prostriedky trestnej represie nemôžu slúžiť k ochrane práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú splnené všetky predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti. Trestnoprávna ochrana má nastúpiť až tam, kde nepostačuje ochrana poskytovaná inými odvetviami práva, a trestné právo má nastúpiť až tam, kde sú iné prostriedky ochrany práv fyzických a právnických osôb vyčerpané. Nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na odloženie veci, vyšetrovateľ PZ vec odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.
17. Z listu právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 11.6.2015 vyplýva, že žalovanému oznámila, že dňa 8.6.2015 podala na súde žalobu o zaplatenie sumy 20.000,- eur titulom náhrady za zrušené vecné bremeno a osobný záväzok na základe dohody z 23.4.2013 s konštatovaním, že táto dohoda je neplatná aj z dôvodu, že žalovaný uviedol svoju matku (žalobkyňu) do omylu, že peniaze za zrušené vecné bremeno a osobný záväzok jej žalovaný vyplatí po predaji darovaných nehnuteľností, na ktorých viazlo toto vecné bremeno, pričom podaním žaloby sa žalobkyňa podľa § 49a OZ v spojení s § 40a OZ dovoláva relatívnej neplatnosti dohody o zrušení vecného bremena a osobného záväzku, obsiahnutej v čl. II., bode 3 Zmluvy o zániku vecného bremena zo dňa 23.4.2013, kde sa dohodli na zániku vecného bremena a osobného záväzku bezodplatne. Z fotokópie poštového podacieho lístka z 12.6.2015 súd zistil, že právna zástupkyňa žalobkyne odoslala v daný deň na poštovú prepravu zásielku adresovanú žalovanému.
18. Z lekárskej správy o zdravotnom stave žalobkyne, vystavenej praktickým lekárom pre dospelých, MUDr. G. M., súd zistil, že žalobkyňa je držiteľkou preukazu ZŤP a vzhľadom na jej zdravotný stav je nutná starostlivosť druhej osoby. Správa neobsahuje žiadny dátum vystavenia.
19. Z obsahu SMS-správy predloženej súdu k nahliadnutiu priamo z mobilného telefónu žalobkyne na pojednávaní dňa 4.9.2018, súd zistil, že z telefónneho čísla zahraničného mobilného operátora: +XXXXXXXXXXXX bola na tento mobilný telefón dňa 28.12.2013 o 22,19 hod. doručená textová spáva s textom: “Ohľadom vyporiadania je to tak, peniaze som Ti sľúbil, ale v prvom rade som pozeral na seba, a vyplatil som dlh v banke, a zbytok som použil na dokončenie domu, takže je po peniazoch, stále platí, že ti ponúkam byt.“ Z obsahu SMS-správy nie je možné zistiť totožnosť odosielateľa, t. j. odosielateľ nie je podpísaný. Žalobkyňou predložený mobilný aparát nepriradil k tejto SMS-správe žiadne meno z adresára v mobilnom aparáte žalobkyne. Na príslušných internetových stránkach o medzinárodných telefónnych predvoľbách súd zistil, že SMS-správa bola odoslaná z rakúskeho telefónneho čísla.
20. Z výpovedí žalobkyne na pojednávaní dňa 4.9.2018 súd zistil, že žalovaný používa to isté telefónne číslo niekoľko rokov, a že predmetná SMS-správa jej bola odoslaná z jeho mobilného telefónneho čísla. Za 6 rokov sa jej nikto neopýtal na jej zdravotný stav, či niečo nepotrebuje. Na narodeniny a na meniny dostávala iba „suché“ SMS-ky. Osobnú starostlivosť si nevie predstaviť, ak by bývala v dome vo E., pretože je odkázaná na osobnú starostlivosť prostredníctvom inej fyzickej osoby. Žalovaný dlhodobo pracuje v Rakúsku, jeho manželka pracuje, a dom je prázdny. V súčasnosti môže vykonávať iba drobné manuálne práce, inak je odkázaná na pomoc inej osoby. Všetku túto starostlivosť má u svojej sestry, ktorá chodí s ňou k lekárovi na obstreky, na krv, na predpis liekov a pod.
21. Z vyjadrení právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 4.9.2018 súd zistil, že žalobkyňa ako človek v pokročilom veku s mesačným príjmom vo výške cca 410,- eur, ktorý nemá žiadny majetok, by sa nevzdala majetkového zabezpečenia a hmotnej pomoci bez akejkoľvek náhrady, prípadne odplaty za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku žalovaného, z ktorého bola oprávnená žalobkyňa. Písomnú zmluvu o zániku vecného bremena by žalobkyňa nikdy neuzavrela v príslušnom znení, ak by jej žalovaný výslovne pred uzavretím tejto zmluvy nesľúbil, že jej vyplatí sumu 20.000,- eur až po predaji predmetných nehnuteľností, na ktorých viazlo vecné bremeno. Žalobkyňa akceptovala vyplatenie tejto náhrady až po predaji nehnuteľností, nakoľko rešpektovala, že žalovaný nemal v danom čase peniaze navyše, ktoré by mohol žalobkyni vyplatiť ešte pred predajom nehnuteľností, keďže v danom čase staval nový dom vo E. M.. Žalobkyňa sa pred uzavretím písomnej zmluvy o zániku vecného bremena nikdy nestretla s podvodným, príp. nekorektným správaním zo strany žalovaného, a preto by jej vôbec nenapadlo, že by žalovaný tento svoj sľub nedodržal. Žalobkyňa ostala závislá na ochote, dobromyseľnosti a dobroprajnosti svojej sestry, u ktorej býva od roku 2009. Žalovaný medzitým predal aj byt na sídlisku S.. P. v G., čo vôbec žalobkyni neoznámil. Tento byt žalovaný pôvodne ponúkal žalobkyni ako alternatívu náhrady za zrušené vecné bremeno a osobný záväzok, do ktorého (bytu) sa žalobkyňa odmietla nasťahovať z dôvodov, ktoré už písomne uviedli. Žalobkyňa navyše nie je zvyknutá bývať v panelákovom byte. Tento byt by nemala ani z čoho platiť. Pri uzavretí zmluvy o zániku vecného bremena, s prihliadnutím na vek žalobkyne v čase uzavretia zmluvy a jej nepriaznivú finančnú situáciu, žalobkyňa nemohla uzavrieť túto písomnú zmluvu vážne v časti ustanovenia o tom, že strany sa dohodli, že zánik vecného bremena a osobného zväzku je bezodplatný. Inak povedané, zmluva je v tejto časti nielenže relatívne neplatná pre uzavretie v omyle, do ktorého žalobkyňu uviedol žalovaný, ale je aj absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle žalobkyne v tejto časti zmluvy. Žalobkyňa trvá na tom, že zmluva je neplatná len v časti bezodplatnosti, a preto sa domáha plnenia z ústneho sľubu žalovaného
v časti, v ktorej je písomná zmluva neplatná. Ak by bol žalovaný dobromyseľný pri zrušovaní vecného bremena, tak by bol zrušil „iba“ vecné bremeno, keďže jeho existencia bola prekážkou pri predaji nehnuteľností. Zámer žalovaného predať nehnuteľnosti však nemohol byť dôvodom pre zrušenie jeho osobného záväzku voči matke - žalobkyni - starať sa o ňu, prať, variť jej atď. Tento osobný záväzok mu nebránil v predaji nehnuteľnosti, napriek tomu ho písomnou zmluvou zrušil. Aj táto okolnosť preukazuje úmysel žalovaného od začiatku zbaviť sa záväzkov voči svojej matke bez povinnosti finančnej náhrady za oba záväzky. Právna zástupkyňa žalobkyne nevidela žiadnu zákonnú prekážku, aby súd zaviazal žalovaného na plnenie zo zrušeného vecného bremena a osobného záväzku v zmysle ústnej dohody, ktorá nie je v rozpore so zákonom, ktorá ústna dohoda a plnenie z nej nahrádza neplatnú časť písomnej zmluvy vecného bremena v časti o bezodplatnosti. Okrem jednoznačného dôkazu, ktorým je SMS- správa, existuje svedkyňa - P., bytom J., ktorá bola prítomná pri tom, keď žalovaný žalobkyni sľúbil, že po predaji domu sa s ňou finančne vyrovná, ako žalobkyňa bude chcieť.
22. Z vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 4.9.2018 súd zistil, že žalovaný má za to, že neexistovala ústna dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným o zaplatení sumy 20.000,- eur za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku, že nedošlo k omylu na strane žalobkyne ohľadne spôsobu zrušenia vecného bremena a osobného záväzku, ktorý bol vyjadrený v písomnej zmluve jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, preto existovala vážnosť vôle žalobkyne pri zrušení vecného bremena a osobného záväzku. Žalobkyňa neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by preukazovali jej tvrdenia o existencii ústnej dohody, o existencii omylu a o neexistencii vážnosti vôle. Nemožno súhlasiť ani s vyjadrením žalobkyne, že písomná zmluva o zrušení vecného bremena a osobného záväzku je neplatná v časti týkajúcej sa bezodplatnosti zrušenia týchto inštitútov, keďže túto časť zmluvy nemožno oddeliť od ostatných častí zmluvy, keďže strany prejavili vôľu zrušiť vecné bremeno aj v závislosti od spôsobu zrušenia vecného bremena, t. j. či má dôjsť k odplatnému alebo bezodplatnému zrušeniu vecného bremena. Pokiaľ by protistrana zvažovala zaujať postoj, že zmluva o zániku vecného bremena je absolútne alebo relatívne neplatná v celosti, neplatné by bolo aj zrušenie vecného bremena a osobného záväzku ako takého, keďže vecné bremeno je vecným právom, t. j. viaže sa na vlastníctvo nehnuteľnosti, a nie na osobu. V takom prípade by to malo za následok obnovenie pôvodného stavu, t. j. existenciu vecného bremena, a ak by sa žalobkyňa domáhala primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, o takom návrhu by musel rozhodnúť súd, a v danom prípade by nebol vecne legitimovaným žalovaný. Tvrdenie, že žalobkyňa zostala závislá výlučne na pomoci sestry a jej rodiny, nie je pravdivé, keďže žalovaný žalobkyni ponúka, a aj ponúkal, potrebnú pomoc a starostlivosť. Byt na sídlisku S.. P. v G. žalovaný ponúkal žalobkyni, aby v ňom bývala, k čomu žalobkyňa argumentovala, že by bolo pre ňu náročné platiť náklady za užívanie tohto bytu. Je však potrebné poznamenať, že žalovaný ponúkal žalobkyni bezodplatné užívanie bytu, t. j. o náhradu všetkých nákladov by sa staral žalovaný. Vzhľadom na doterajšie vyjadrenia žalobkyne a žalovaného, ide o tvrdenie žalobkyne proti tvrdeniu žalovaného, ktoré nemá podporené žalobkyňa inými dôkazmi. Napriek tomuto sporu, žalovaný má naďalej záujem, aby vzťahy s matkou, t. j. so žalobkyňou, sa napravili, a ponúka jej, aby prišla bývať s rodinou žalovaného, kde jej bude poskytnutá dostatočná starostlivosť primeraná jej veku, ako aj jej aktuálnemu zdravotnému stavu.
23. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
24. Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
25. Pre spochybnenie vážnosti vôle účastníka právneho úkonu nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle nepôjde v prípade, keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada. Pre spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada (rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 429/2014 publikovaný pod R 32/2016, ZSP).
26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. O neplatnosť podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi by išlo, ak účel (nie však sama pohnútka) tohto právneho úkonu, ktorý sledovali účastníci jeho urobením, odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom (rozsudok NS SR z 1.9.2004, sp. zn. 3Cdo 137/2003, publikovaný pod R 62/2004 ZSP).
29. Skutočnosť, že účastník zmluvy uviedol iného účastníka úmyselne do omylu, nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok NS ČR z 21.8.2000, sp. zn. 22Obdo V 53/2003). Samotná okolnosť, že účastník zmluvy na základe dohody o rozsahu a predmete plnenia nedostane plné ekvivalentné plnenie, ktoré sa zaviazal poskytnúť, nie je v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok NS ČR z 21.10.1999, sp. zn. 3Obdin 41/1996).
30. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
31. Občiansky zákonník v ust. § 40a OZ poskytuje taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ktorá spočíva v tom, že právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu nedovolá (R 50/1985, s. 232 ods. 4). Relatívna neplatnosť právneho úkonu nenastáva priamo zo zákona, na rozdiel od absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Relatívne neplatný právny úkon pôsobí, ako keby bol platný, pokiaľ nebol zbavený jeho následkov. Právnych následkov môže byť relatívne neplatný právny úkon zbavený rozhodnutím štátneho orgánu alebo ak ho účastníci právneho úkonu dohodou uznajú za neplatný.
32. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
33. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
34. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
35. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
36. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
37. O ospravedlniteľný omyl nejde, ak mal konajúci, ktorý sa dovoláva omylu, možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými pre
uskutočnenie právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, teda ak mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť (rozsudok NS ČR z 19.12.2002, sp. zn. 30Cdo 1251/2002).
38. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
39. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
40. Podľa § 151p ods. 4 OZ, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
41. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 (pozn. právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva) Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
42. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
43. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
44. Podľa § 214 ods. 1, ods. 2 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
45. Vykonaným dokazovaním listinami, a to darovacou zmluvou, zmluvou o zániku vecného bremena, LV č. XXX pre kat. úz. J., uznesením OR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenia vyšetrovania Piešťany, predžalobnou výzvou zo dňa 14.1.2015, fotokópiou poštového podacieho lístka z 15.1.2015, odpoveďou zo dňa 9.3.2015 na predžalobnú výzvu, listom žalobkyne z 11.6.2015, fotokópiou poštového podacieho lístka z 12.6.2015, lekárskou správou o zdravotnom stave žalobkyne, obsahom SMS-správy predloženej súdu k nahliadnutiu z mobilného telefónu žalobkyne priamo na pojednávaní dňa 4.9.2018, listom manžela žalobkyne z 24.3.2011, fotokópiou poštovej obálky podanej na pošte dňa 28.4.2011, ako aj výpoveďami a vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, súd mal za preukázané, že žalobkyňa spolu so sestrou C.W. D. darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice dňa 31.5.1999 darovali žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. J. ako dom súp. č. XX spolu s pozemkom s parc. č. XXX. Ako dôvod uzavretia darovacej zmluvy účastníci uviedli, že darkyne svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli dedením po rodičoch, pričom žalobkyňa mala záujem na tom, aby jej dvaja synovia boli spravodlivo podelení s majetkom rodičov ešte za života žalobkyne, a preto darovala žalovanému, ktorý jej jej synom, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 21/24-ín. C. D. zdedený podiel vo veľkosti 3/24-ín nepotrebovala ani pre seba, ani pre svoju rodinu, a mala záujem, aby jej synovec (žalovaný) vlastnil predmetné nehnuteľnosti v celosti. Súčasťou darovacej zmluvy bola aj dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve žalobkyne bezplatne doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti. V zmluve sa účastníci zmluvy dohodli aj na vzniku osobného záväzku žalovaného spočívajúceho v jeho povinnosti poskytnúť žalobkyni až do jej smrti aj bezplatné celodenné stravovanie, pranie, žehlenie, upratovanie a akúkoľvek inú potrebnú pomoc a starostlivosť, vrátane zabezpečenia lekárskej starostlivosti a liekov, a to pre prípad, že si to vyžiada vek alebo zdravotný stav žalobkyne. Zároveň sa zaviazal po smrti žalobkyne k povinnosti z vlastných finančných prostriedkov vystrojiť žalobkyni dôstojný pohreb primeraný miestnym podmienkam a zvyklostiam. Pre prípad, že by žalovaný neplnil povinnosti, ktoré preňho vyplývajú z dohody o zriadení vecného bremena, mala žalobkyňa právo od darovacej zmluvy odstúpiť. Zriadením vecného bremena chceli účastníci zabezpečiť
žalobkyni bývanie a opateru v starobe. Vklad vlastníckeho práva vrátane zápisu vecného bremena bol na základe tejto zmluvy povolený Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom pod č. V XXXX/ XX dňa 8.6.2000.
46. Žalobkyňa sa odsťahovala z predmetného domu ešte v máji 2000 pre nezhody s jej manželom, pričom išla bývať k rodine jej sestry, C. D.. Návrat do domu žalobkyňa podmienila požiadavkou, aby žalovaný zariadil zrušenie trvalého pobytu jej manžela v predmetnej nehnuteľnosti, ako aj vysťahovanie jej manžela z predmetnej nehnuteľnosti. Tento dôvod odsťahovania žalobkyne z predmetného domu mal súd za preukázaný z obsahu uznesenia OR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania Piešťany z 8.4.2015, z ktorého vyplýva, že samotná žalobkyňa v trestnom oznámení uviedla tento dôvod odsťahovania z predmetných nehnuteľností. Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne v predžalobnej výzve a v tomto spore o tom, že dôvodom jej odsťahovania z predmetného domu bola skutočnosť, že žalovaný dlhodobo pracuje v zahraničí, a že jej nemohol poskytovať osobnú starostlivosť. V nej neprospech nasvedčuje aj skutočnosť, že už v čase uzatvárania darovacej zmluvy vedela, že žalovaný dlhodobo pracuje v zahraničí, a že osobnú pomoc jej zrejme žalovaný zabezpečí prostredníctvom iných osôb. Skutočnosť, že žalovaný už v čase uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy dlhodobo pracoval v Rakúsku, bola medzi stranami sporu nesporná. Žalobkyňa predložila súdu síce lekársku správu, podľa ktorej je držiteľkou preukazu ZŤP a je odkázaná na pomoc druhej osoby, zo správy však nie je možné zistiť dátum jej vyhotoveniam, a teda žalobkyňa nepreukázala, či aj v roku 2000 bola zdravotne ťažko postihnutá a odkázaná na pomoc druhej osoby. Pokiaľ si žalovaný neplnil svoje povinnosti z vecného bremena a osobné záväzku poskytnúť žalobkyni pomoc v chorobe a starobe, žalobkyňa mala právo od darovacej zmluvy odstúpiť, čo však neurobila.
47. Ani potom, čo žalovaný zariadil zrušenie trvalého pobytu jeho otca, ktorý bol manželom žalobkyne, na adrese predmetného domu, a zariadil aj odsťahovanie otca z predmetného domu, žalobkyňa sa do predmetného domu odmietla nasťahovať, a teda fakticky sa vzdala svojho práva bezodplatného doživotného užívania predmetných nehnuteľností. Dôvody, pre ktoré sa odmietla vrátiť do predmetného domu, boli medzi stranami sporné, keďže žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej neposkytoval osobnú opateru, na ktorú bola odkázaná, a žalovaný na druhej strane tvrdil, že žalobkyňa zaujala odmietavý postoj voči všetkým návrhom a ponukám zo strany žalovaného potom, čo vo februári 2010 neter žalobkyne v SMS-správach obvinila žalovaného a jeho manželku, že sa žalobkyne zbavili.
48. Zisťovaním skutočnej, hlavnej príčiny, pre ktorú sa žalobkyňa naozaj odmietla vrátiť do predmetných nehnuteľností, v rámci dokazovania sa súd viac nezaoberal, nakoľko ani zistenie dôvodu, pre ktorý sa žalobkyňa nevrátila bývať do predmetného domu, by nemalo žiadny vplyv pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 20.000,- eur s príslušenstvom titulom náhrady za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku žalovaného písomnou zmluvou o zániku vecného bremena, a teda predmetom sporu nie je zaplatenie náhrady škody, príp. kompenzácie za neplnenie povinností žalovaného z vecného bremena a z osobného záväzku, vyplývajúcich preňho z písomnej zmluvy, ktorá tvorila súčasť darovacej zmluvy. Preto súd nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zisťovania, či žalovaný umožnil žalobkyni užívať predmetné nehnuteľnosti počas trvania vecného bremena, z ktorého bola žalobkyňa oprávnená, ani či žalovaný plnil svoj osobný záväzok starať sa o žalobkyňu, ani či zdravotný stav žalobkyne si v čase trvania jeho osobného záväzku túto starostlivosť vyžadoval. Z uvedených dôvodov súd nevykonal ani dokazovanie za účelom podrobného zisťovania dôvodov a pohnútok, ktoré žalobkyňu viedli k vysťahovaniu sa z predmetných nehnuteľností, ani za účelom dokazovania dobrých či zlých vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným a jeho manželkou. Preto súd nepristúpil ani k výsluchu strán sporu, nakoľko to nepovažoval za potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej.
49. Nakoľko v predmetnej nehnuteľnosti nikto nebýval, vyžadovala si investície na chod a údržbu, keďže žalovaný staval nový dom vo E.T. M., rozhodol sa, že darované nehnuteľnosti predá. Aby mohol nehnuteľnosti predať, javilo sa ako najideálnejšie riešenie zrušenie vecného bremena viažuceho sa na predmetné nehnuteľnosti, ktorému zodpovedalo právo bezplatného doživotného užívania nehnuteľností žalobkyňou. Strany písomnou zmluvou zo dňa 23.4.2013 s názvom: Zmluva o zániku vecného bremena, sa výslovne dohodli na bezodplatnom zrušení vecného bremena a osobného záväzku žalovaného, vzniknuté na základe dohody o zriadení vecného bremena, ktoré bola súčasťou darovacej zmluvy zo dňa 31.5.1999.
50. Žalobkyňa podala na OR PZ Trnava 18.3.2015 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopusť žalovaný tým, že jej dal podpísať zmluvu o zániku vecného bremene s tým, že ak ju žalobkyňa podpíše, tak jej žalovaný vyplatí sumu 20.000,- eur, ktorá mala byť použitá z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. J., ktorý si túto povinnosť nesplnil napriek tomu, že nehnuteľnosti predal, a spôsobil tak žalobkyni škodu vo výške 20.000,- eur. Vyšetrovateľ PZ vec odmietol z dôvodu, že nebol daný dôvod ani na odloženie veci, ani na začatie trestného stíhania, s odôvodnením, že neboli zistené skutočnosti preukazujúce naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, že z písomnej zmluve o zániku vecného bremena sa žalobkyňa so žalovaným výslovne dohodli na bezodplatnom zrušení týchto inštitútov, a pokiaľ žalobkyňa mala pochybnosti o platnosti zmluvy, mohla sa domáhať svojich práv v občianskoprávnom konaní, čo neurobila. Vyšetrovateľ poukázal na skutočnosť, že prostriedky trestnej represie nemôžu slúžiť k ochrane práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú splnené predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti.
51. Po zániku vecného bremena žalovaný predmetné nehnuteľnosti predal, ktoré sú v súčasnosti zapísané na inom liste vlastníctva, a to LV č. XXX pre kat. úz. J. na meno R. G., ktorá je vedená ako ich výlučná vlastníčka na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2016.
52. Žalobkyňa svoj žalobný nárok založila na tvrdení, že zmluvu o zániku vecného bremena by nebola podpísala v znení, že tento zánik je bezodplatný, ako je uvedené v čl. II, bode 3. tejto zmluvy, keby jej žalovaný pred podpísaním tejto zmluvy nesľúbil, že jej vyplatí náhradu za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku až z peňazí, ktoré získa predajom nehnuteľností. Žalovaný musel vedieť, že jej žiadne peniaze z predaja nevyplatí, avšak prísľubom ich neskoršieho vyplatenia žalobkyňu priviedol k rozhodnutiu podpísať zmluvu o zániku vecného bremena a osobného záväzku žalovaného ako povinného z vecného bremena napriek tomu, že v písomnej zmluve je výslovne uvedené, že zánik oboch inštitútov je bezodplatný. Písomná zmluva o zániku vecného bremena a osobného záväzku žalovaného je, podľa názoru žalobkyne, absolútne neplatná podľa § 37 OZ pre nedostatok vážnosti prejavu vôle žalobkyne, a to v časti o bezodplatnosti zániku týchto inštitútov, pretože túto časť zmluvy žalobkyňa nepovažovala za záväznú, vyvolávajúcu právne účinky, keďže jej žalovaný predtým ústne sľúbil niečo iné, že jej vyplatí náhradu. Bezodplatnosť uvedenú v zmluve považovala za formálnu náležitosť celého právneho úkonu.
53. Žalobkyňa nepreukázala uzavretie ústnej dohody o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu za zrušenie vecného bremena a jeho osobného záväzku starostlivosti o žalobkyňu, ani uzavretie akejkoľvek inej ústnej dohody, ktorou by sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur. Táto skutočnosť výslovne nevyplýva ani z obsahu SMS-správy predloženej súdu k nahliadnutiu na pojednávaní, pretože v nej nie je uvedená ani suma, ani titul vysporiadania, na ktorého sa odvoláva odosielateľ SMS-správy. Odosielateľ nie je podpísaný. Nie je možné zistiť ani inak overiť, aká osoba túto správu písala, a teda či ňou bola osoba, na ktorú je registrované telefónne číslo, z ktorého bola táto SMS-správa odoslaná, alebo iná osoba, ktorá mala fyzický prístup k mobilného aparátu. Žalobkyňou predložený mobilný aparát nepriradil k tejto SMS správe žiadne meno z adresára v mobilnom aparáte žalobkyne. Konkrétnu sumu 20.000,- eur dokonca žalobkyňa neuviedla ani v predžalobnej výzve, a teda je viac než vysoko pravdepodobné, že na tejto sume sa strany vôbec ústne nedohli, že k tejto sume dospela až pri podaní žaloby iba samotná žalobkyňa. Na margo záverečnej reči právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá poukázala na prílišný formalizmus, ak súd spochybňuje, že predmetnú SMS-správu napísal žalovaný, keďže v SMS-správe chýba podpis žalovaného, súd dodáva, že SMS- správa preukazuje iba existenciu sľubu zaplatenia peňazí ohľadom vyporiadania. Aj keby SMS-správu písal žalovaný, aj keby sa týkala náhrady za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku, súd dodáva, že v nej absentuje konkrétna suma, na ktorej sa mali strany dohodnúť.
54. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Ľ. D. nielen preto, že tento dôkaz navrhla právna zástupkyňa žalobkyne až v záverečnej reči napriek tomu, že ho mohla navrhnúť už priamo v žalobe, a tento dôkaz nenavrhla ani po doručení uznesenia súdu s poučením o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 167 ods. 3 CSP, podľa ktorého na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, ale tento dôkaz súd nevykonal predovšetkým preto, že obsah toho výsluchu by mal, podľa žalobkyne, preukázať, že svedkyňa bola prítomná pri tom, keď žalovaný žalobkyni sľúbil, že po predaji domu sa s ňou finančne vyrovná, ako žalobkyňa bude chcieť. Už zo samotného návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom tejto svedkyne vyplýva, že ani táto svedkyňa by nevedela uviesť konkrétnu
sumu, na ktorej sa mali strany ústne dohodnúť, pretože zo všetkých vyjadrení žalobkyne a jej právnej zástupkyne vyplýva, že svoj žalobný nárok odvíjala od ústneho prísľubu žalobcu zaplatiť žalobkyni po predaji predmetných nehnuteľností bližšie neurčitú sumu, ktorá by mala byť uhradená spôsobom a vo výške, „ako bude žalobkyňa chcieť.“ Aj keby žalovaný dal žalobkyni ústny sľub v takomto znení, netýkal sa konkrétnej sumy, keďže jej výška bola ponechaná výlučne na vôli žalobkyne, a teda tento ústny prísľub bol neurčitý v jeho podstatnej časti, a to v časti výšky požadovaného finančného plnenia.
55. Súd nevykonal dokazovanie žiadnymi inými dôkazmi na preukázanie existencie a obsahu ústneho sľubu žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku z dôvodu, že ústna dohoda o zaplatení finančnej náhrady by v danom prípade bola absolútne neplatná pre nedodržanie formy podľa § 40 ods. 1, ods. 2 OZ, keďže tak vecné bremeno, ako aj osobný záväzok boli zriadené písomnou zmluvou, a možno ich meniť, rušiť iba písomne, vrátane odplatnosti a bezodplatnosti za zrušenie týchto inštitútov. Písomné zmluvy podľa Občianskeho zákonníka nemožno dopĺňať, a ani ich neplatné časti nemožno nahrádzať ústnymi dojednaniami, keďže všetky zmeny a doplnenia písomných zmlúv musia byť vždy iba písomné.
56. Súd vec právne posúdil, a zistil, že podpisom predmetnej zmluvy o zániku vecného bremena žalobkyňa vyjadrila svoj súhlas s celým obsahom zmluvy, a tým aj vážnosť s obsahom celej zmluvy, vrátane čl. II., bodu 3. o bezodplatnosti. Pokiaľ naozaj nesúhlasila s obsahom čo len časti zmluvy, žalobkyni nič nebránilo zmluvu v takomto znení neuzavrieť, t. j. nepodpísať. V danom prípade platí princíp vigilantibus iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým), a žalobkyňa mala pristupovať k podpisovaniu predmetnej zmluvy o zániku vecného bremena (súčasťou ktorej bola aj zmluva o zániku osobného záväzku) s náležitou starostlivosťou, a nepodpisovať žiadnu listinu, s obsahom ktorej nesúhlasila. Žalobkyňa je plnoletou osobou, spôsobilou na právne úkony v plnom rozsahu (§ 8 OZ), pričom v rovnakom rozsahu bola spôsobilou na právne úkony aj pri podpisovaní predmetnej zmluvy o zániku vecného bremena, a preto sa nemôže odvolávať na odplatnosť zrušenia vecného bremena a osobného záväzku, keď v písomnej zmluve je výslovne uvedená bezodplatnosť zrušenia tak vecného bremena, ako aj osobného záväzku. V písomne prejavenej vôli oboch zmluvných strán je výslovne uvedená bezodplatnosť zrušenia vecného bremena a osobného záväzku. Text zmluvy je iba na dvoch stranách formátu A4, predmetný text o bezodplatnosti zrušenia vecného bremena a osobného záväzku je jednoduchý, jasný a zrozumiteľný. Ak žalobkyňa mala v úmysle zrušiť vecné bremeno a osobný záväzok žalovaného za odplatu, nemala podpísať zmluvu s opačným významom, t. j. že zrušenie oboch inštitútov je bezodplatné. Pokiaľ jej aj žalovaný ústne prisľúbil finančné plnenie po následnom predaji predmetných nehnuteľností, nemala sa nechať týmto prísľubom ovplyvniť, keďže tento prísľub nebol v písomnej zmluve výslovne upravený vo forme záväzku žalovaného. Žalobkyňa mala pri podpisovaní zmluvy o zániku vecného bremena reálnu predstavu o obsahu právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. V danom prípade nastali presne také právne účinky tohto právneho úkonu, aké boli v tomto právnom úkone výslovne uvedené. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s čl. II., bodom 3. zmluvy o bezodplatnosti zrušenia oboch inštitútov, avšak napriek tomu zmluvu podpísala, pričom tento jej nesúhlas mal iba povahu akejsi vnútornej výhrady, k tomuto súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej, k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada (R 32/2016 ZSP). Preto neobstojí argumentácia žalobkyne, že právny úkon zmluvy o zániku vecného bremena a osobného záväzku, a to v časti bezodplatnosti nemyslela vážne. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že zmluva o zániku vecného bremena, ani žiadna jej časť, nie je absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti prejavu vôle žalobkyne podľa § 37 OZ.
57. O neplatnosť zmluvy o zániku vecného bremena a osobného záväzku pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ by išlo len v prípade zistenia, že účel (nie však sama pohnútka) tohto právneho úkonu, ktorý sledovali účastníci jeho urobením, odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom. V konaní však nebolo preukázané, že by účelom uvedeného právneho úkonu bolo niečo iné než bezodplatné zrušenie vecného bremena a osobného záväzku. Žalobkyňa v čase podpísania tejto zmluvy mala kde bývať, sama tvrdí, že je o ňu postarané. Vecné bremeno možno zrušiť za odplatu, ako aj bezodplatne. Tak, ako sa obe strany sporu dobrovoľne písomne dohodli na vzniku osobného záväzku žalovaného poskytnúť žalobkyni pomoc a starostlivosť v chorobe a v starobe vo význame záväzku „dochovať, a pochovať“, tak sa obe strany písomne dobrovoľne dohodli aj na jeho zrušení. Neobstojí argument žalobkyne, že žalovaný tento osobný záväzok písomne zrušil, hoci tento záväzok mu nebránil v predaji predmetných nehnuteľností. Súd poznamenáva, že osobný záväzok žalovaný
nemohol zrušiť sám, pretože na jeho zrušení sa výslovne písomne dohodli obe strany sporu. Pokiaľ ide o tvrdenie, že existencia osobného záväzku žalovaného nemohla byť prekážkou predaja nehnuteľností, k tomuto súd poznamenáva, že zmluva o zániku vecného bremena tento záväzok formuluje aj ako osobný záväzok povinného z vecného bremena, t. j. nie ako osobný záväzok žalovaného, hoci v darovacej zmluve je tento záväzok definovaný ako záväzok žalovaného. Nakoľko súd nedisponuje zápisom katastra nehnuteľností v časti C na predmetnom LV č. XXX pre kat. úz. J. v čase po zápise vecného bremena, nie je možné z obsahu navrhnutých vykonaných dôkazov zistiť, či predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené „iba“ vecným bremenom spočívajúcom v práve bezodplatného doživotného užívania nehnuteľností žalobkyňou, alebo aj osobným záväzkom povinného z vecného bremena s poskytnúť žalobkyni pomoc a starostlivosť v chorobe a starobe. Pokiaľ by bol na liste vlastníctva uvedený aj osobný záväzok povinného z vecného bremena, zmluvné zrušenie toho záväzku pred predajom nehnuteľností malo logické opodstatnenie. Samotná skutočnosť, že zrušenie oboch inštitútov bolo písomne dojednané ako bezodplatné, sama osebe nerobí tento prejav vôle neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Vecné bremená sa môžu zrušiť tak za odplatu, ako aj bezodplatne. Zrušením zmluvne dojednaného osobného záväzku žalovaného postarať sa o žalovanú nedošlo automaticky aj k zrušeniu zákonnej vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi podľa Zákona o rodine, a teda žalovaný sa zrušením zmluvného osobného záväzku nezbavil svojich prípadných zákonných záväzkov podľa Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť nespočíva iba v peňažnom plnení, ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, ale aj v osobnej starostlivosti, v starostlivosti o domácnosť či v iných naturálnych plneniach. Nakoľko predmetom toho sporu nie je vzájomná vyživovacia povinnosť medzi stranami sporu, súd sa viac plnením povinností žalovaného poskytovať žalobkyni osobnú starostlivosť a pomoc viac nezaoberal. V čase uzavretia zmluvy o zániku vecného bremena a osobného záväzku žalobkyňa bývala v inej nehnuteľnosti a bolo o ňu postarané, pričom sama žalobkyňa sa vyjadrila, že jej sestra, kde býva, jej poskytuje všetku pomoc, ktorú potrebuje. Súd vec právne uzavrel, že zmluva o zániku vecného bremena nie je absolútne neplatná ani podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, a to ani v časti čl. II., bode 3. zmluvy.
58. Pokiaľ by aj strany sporu uzavreli nejakú ústnu dohodu o vyplatení náhrady za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku žalobkyni, išlo by iba o vedomé obchádzanie čl. II., bodu 3. písomnej zmluvy o zániku vecného bremena, a to oboma zmluvnými stranami, t. j. nielen žalovaným. Žalobkyňa podpísaním zmluvy o zániku vecného bremena v znení, v akom bola predložená súdu, prejavila svoj súhlas s celým obsahom zmluvy. Podpísaním tejto zmluvy žalobkyňa dosiahla presne zánik takých právnych vzťahov, takým spôsobom a s takými následkami, ktoré sú v zmluve výslovne písomne uvedené. Preto sa žalobkyňa nemôže odvolávať na skutočnosť, že časť zmluvy považovala iba za formalitu, a že v konečnom dôsledku nebude pre zmluvné strany záväzná. Samotný omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným (§ 49a tretia veta OZ), a teda pohnútka, ktorá viedla žalobkyňu k uzavretiu písomnej zmluvy o zániku vecného bremena, súčasťou ktorej bol aj zánik osobného záväzku, nerobí túto zmluvu, ani v jej časť, neplatnou. O omyl v pohnútke ide vtedy, ak konajúci sa zmýlil síce v okolnostiach smerujúcich k vzniku vôle, nie však v skutočnostiach významných priamo pre právne následky vznikajúce z prejavenej vôle. Inak povedané, okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k rozhodnutiu uzavrieť písomnú zmluvu o zániku vecného bremena, hoci aj prípadný ústny prísľub žalovaného, že jej po predaji nehnuteľností vyplatí finančnú kompenzáciu za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku, nemožno považovať za omyl vyvolaný žalovaným, pre ktorý by mala byť písomná zmluva o zániku vecného bremena alebo jej časť relatívne neplatná. Omyl v pohnútke by mal právny význam na účely relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a OZ iba v prípade, ak by táto pohnútka bola priamo súčasťou právneho úkonu, t. j. ak by bola výslovne zahrnutá do prejavenej vôle, čo však nie je daný prípad, pretože súčasťou zmluvy o zániku vecného bremena nie je žiadna klauzula o tom, že žalovaný je povinný po predaji nehnuteľností zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu, príp. kompenzáciu za zrušenie vecného bremena a osobného záväzku v konkrétnej sume. Pokiaľ aj žalobkyňa zmluvu o zániku vecného bremena, vrátane bezodplatnosti, podpísala iba z nedbanlivosti, spoliehajúc sa na osobu žalovaného, ktorý jej je synom, a nebola pri podpisovaní zmluvy ostražitá, súd poznamenáva, že tomuto omylu sa žalobkyňa mohla vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými pre uskutočnenie právneho úkonu, a preto takýto omyl nie je ospravedlniteľným omylom, pre ktorý by mohol byť právny úkon relatívne neplatným (porov. rozsudok NS ČR z 19.12.2002, sp. zn. 30Cdo 1251/2002).
59. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže meniť alebo zrušiť iba písomne, preto aj vecné bremeno a aj osobný záväzok dojednané v písomnej zmluve bolo možné meniť a rušiť iba písomne, čo strany sporu aj urobili. Súčasťou zmluvy o zániku vecného bremena je aj klauzula o tom,
že zrušenie vecného bremena a osobného záväzku je bezodplatné. Odplatnosť alebo bezodplatnosť zrušenia vecného bremena a osobného záväzku musí byť teda súčasťou písomného právneho úkonu, a teda, ak by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur, táto povinnosť by musela byť výslovne uvedená v písomnej zmluve. Ústna forma v danom prípade nepostačuje, a teda, ak by sa aj strany ústne dohodli na odplate za zánik vecného bremena a osobného záväzku, takáto ústna dohoda by bola absolútne neplatná pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1 OZ. Písomnú zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, ani časť takejto písomnej zmluvy, nemožno dopĺňať či nahrádzať ústnymi dojednaniami, pretože takéto ústne dojednania sú v priamom rozpore s ust. § 46 ods. 2 OZ. Práve preto neobstojí argumentácia právnej zástupkyne žalobkyne, podľa ktorej čl. II., bod 3. písomnej zmluvy o zániku vecného bremena, ktorý je, podľa jej názoru, neplatný, nahrádza ústna dohoda strán sporu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur.
60. Nakoľko žalobkyňa navrhla súdu rozhodnúť o neplatnosti čl. II., bodu 3. zmluvy o zániku vecného bremena medzitýmnym rozsudkom, teda rozsudkom o základe nároku podľa § 214 CSP, súd iba pre úplnosť dodáva, že pokiaľ súd uzná, že je daný dôvod pre postup podľa § 214 CSP, môže (avšak nemusí) vydať medzitýmny rozsudok, a to aj bez návrhu strany sporu. Pokiaľ súd návrhu strany na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom samostatné rozhodnutie, ani sa týmto návrhom nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.
61. Súd právne uzavrel, že písomná zmluva o zániku vecného bremena, súčasťou ktorej je zánik zmluvne založeného osobného záväzku voči žalobkyni, ani žiadna časť tejto zmluvy, nie je absolútne neplatná ani pre nedostatok vážnosti vôle žalobkyne podľa § 37 OZ, a to ani v časti ustanovenia o bezplatnosti zrušenia oboch inštitútov, ani pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, a nie je ani relatívne neplatná podľa § 49a OZ v spojení s § 40a OZ, a to ani len v časti z dôvodu omylu žalobkyne. Keďže písomná zmluva o zániku vecného bremena nie je ani absolútne neplatná, ani relatívne neplatná, súd sa vznesenou námietkou premlčania práva žalobkyne na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu viac nezaoberal.
62. Nakoľko zrušenie vecného bremena, ako aj za zrušenie písomne zmluvne dojednaného osobného záväzku podľa Občianskeho zákonníka, vrátane odplatnosti a bezodplatnosti za zrušenie týchto inštitútov, ako aj konkrétna výška odplaty (náhrady) za ich zrušenie môžu byť dojednané, menené alebo zrušené iba písomnou formou, a s nedodržaním písomnej formy zákon spája sankciu absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40 ods. 1, ods. 2, § 151o ods. 1. § 151p ods. 1 OZ), pričom žalobkyňa sa od žalovaného domáha plnenia z ústneho dojednania, absolútne neplatného minimálne pre nedostatok formy, okrem iného, s neurčitým obsahom ohľadom výšky finančného plnenia, existenciu ktorého žalobkyňa súdu vôbec nepreukázala, a teda žalobkyňa žalobný nárok odvodzuje od absolútne neplatného právneho titulu. Keďže žalobkyňa sa nemôže úspešne domáhať plnenia z absolútne neplatného právneho úkonu, súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol.
63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
66. V tomto spore mal vo veci plný úspech žalovaný, preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. Uznesením zo dňa 28.9.2015 súd priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré súd v danom prípade nemohol považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nemusel žalovanému priznať náhradu trov konania (§ 257 CSP). Samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ust. § 150 OSP (pozn. teraz § 257 CSP; NS SR, sp. zn. 1M Obdo V/19/2008). Žalobkyňa si musela byť vedomá skutočnosti, že písomnú zmluvu možno podľa Občianskeho zákonníka meniť alebo zrušiť iba písomne, a preto aj náhrada za zrušenie (zánik) vecného bremena a písomne dojednaného osobného záväzku žalovaného mohla byť dojednaná iba písomne. Pokiaľ by si aj žalobkyňa nebola tejto právnej úpravy vedomá, k tomuto si súd dovoľuje poukázať na nevyvrátiteľnú právnu domnienku a zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, zakotvenú
v ust. § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, a od 1.1.2016 v ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnému žalovanému by v danom prípade odporovalo dobrým mravom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).