Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-356-2017.pdf
PDF · 95.86 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/356/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX H. Q., 2. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. XXX, XXX XX H. Q., 3. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX H. Q., 4. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX H. Q., o zaplatenie sumy 3.974,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. mája 2017 č.k. 12Csp/83/2016-57, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie m e n í tak, že žalovaní v prvom, druhom a treťom rade sú povinní uloženú povinnosť splniť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej má žalobkyňa voči žalovaným v prvom, druhom a treťom rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. Vo vzťahu k zastaveniu konania má žalovaný v štvrtom rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3.974,58 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.880,31 eura od 01.03.2014 do zaplatenia s tým, že povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 100 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci jún 2017 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok. V ostatnej časti žalobu zamietol. Konanie proti žalovanému v 4. rade zastavil. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 7 ods. 2, 3, 4, § 8 ods. 2, 4, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5, 8 Občianskeho zákonníka. 1.2. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 4. rade konanie voči žalovanému v 4. rade zastavil podľa § 145 Civilného sporového poriadku. 1.3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanými bola dňa 18.04.2006 platne, riadne a v písomnej forme uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú považoval za spotrebiteľskú. Konštatoval, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky, medziúver prestali riadne a včas splácať a pre omeškanie so splácaním úveru žalobkyňa pristúpila dňa 20.11.2013 k odstúpeniu od zmluvy. Zistil, že zostatok úveru žalobkyňa vyčíslila
ako žalovanú sumu 3.974,58 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.880,31 eura, z nezaplatených 7,49 % úrokov a z 5 % úrokov z omeškania od 20.12.2013 do 28.02.2014 vo výške 94,27 eura, pričom žalobkyňa uplatňovala aj 5 % úrok z omeškania z istiny od 01.03.2014 do zaplatenia. V tejto časti považoval žalobu za dôvodnú. Dlžnú sumu povolil žalovaným v 1. až 3. rade splácať v splátkach po 100 eur mesačne a to spoločne a nerozdielne. Pritom poukázal na ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 1.4. Obsah zmluvného vzťahu strán sporu posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné. Preto nepriznal žalobkyni nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 7,49 % ročne zo sumy 3.880,31 eura za obdobie po odstúpení od zmluvy od 01.03.2014 do zaplatenia. Pritom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobkyňa) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Preto dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. 1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP pretože každá strana mala vo veci úspech len čiastočný.
2.1. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmenil priznal jej aj úrok z úveru vo výške 7,79 % ročne zo sumy 3.880,31 eura od 01.03.2014 do zaplatenia a uložil žalovaným v 1. až 3. rade splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodila ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. 2.2. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluvné úroky jej patria len do splatnosti dlhu. Tvrdila, že takýto záver nemá oporu v hmotnom práve a poukázala na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Tvrdila, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutého plnenia. Opačnom prípade by nastalo zhoršenie pozície veriteľa a dlžník by naopak získal výhodnejšie postavenie. Svoj názor považovala za podporený judikatúrou, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 32 Cdo/2782/99. Namietala, že úroky sú dlžníci povinní platiť ako cenu za prenechanie finančných prostriedkov a úroky z omeškania nenahrádzajú hlavné plnenie, iba sa k nemu pripájajú. Namietala, že úver nezaniká požadovaním predčasného splatenia. 2.3. Mesačné splátky, ktorými súd prvej inštancie povolil splácať uloženú povinnosť považovala za neodôvodnené potrebnými skutočnosťami. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal preskúmavaním majetkových pomerov žalovaných v 1. až 3. rade ani otázkou, či povolenie splátok nebude znamenať neprimerané predĺženie lehoty splatenia. V tejto časti považovala rozhodnutie súdu prvej za nedostatočne odôvodnené. 2.4. Namietala voči výroku o trovách konania, ktorý považovala za nedostatočne odôvodnený. Poukázala na I. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že žalovaná suma jej bola priznaná v plnom rozsahu, preto jej úspech predstavuje 100 %. Tvrdila, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého len čiastočný úspech bol v rozpore s ustanoveniami procesného práva a s princípmi náhrady trov konania.
3. Žalovaní v 1. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že voči rozsudku nemajú námietky a s odvolaním nesúhlasia.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 219 ods. 3, § 385 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie podľa § 388 zmenil tak, že žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Predmetom konania v danej veci bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. až 4. rade zaplatenia sumy 3.974,58 eura spolu s úrokom z úveru a s úrokom z omeškania zo sumy 3.880,31 eura od 01.03.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 4. rade zastavil pre späťvzatie žaloby z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Žalobe čiastočne vyhovel a žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3.974,58 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.880,31 eura od 01.0.2014 do zaplatenia. Uvedenú povinnosť povolil žalovaným splniť v splátkach po 100 eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci jún 2017 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Žalobu zamietol v časti zmluvného úroku z istiny odo dňa odstúpenia do zaplatenia, ktorá časť je na základe odvolania žalobkyne, spolu s lehotou na plnenie v splátkach, predmetom skúmania odvolacím súdom.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovanými v 1. a ž 4. rade dňa 18.04.2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovaným mimoriadny medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa za splnenia zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX 1 01 vo výške 60.000,- Sk. Žalobkyňa od predmetnej zmluvy odstúpila listami zo dňa 20.11.2013 a zároveň vyzvala žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 7 dní odo dňa doručenia. K doručeniu došlo dňa 25.11.2013 a týmto dňom nastali účinky odstúpenia.
10. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
11. Čo sa týka výšky splátok, ktorými súd prvej inštancie povolil žalovaným 1. až 3. rade splácať uloženú povinnosť, treba prisvedčiť námietkam žalobkyne, že v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je odôvodnené potrebnými skutočnosťami. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé z akých okolností vychádzal, keď povolil žalovaným splácať uloženú povinnosť v takých nízkych splátkach, keď z neho nevyplývajú žiadne okolnosti rodinného charakteru, zdravotných obmedzení, či iné obdobné okolnosti, ktoré by žalovaným bránili splniť uloženú povinnosť v lehote 3 dní. Žalovaná v 1. rade pri svojom návrhu na povolenie splátok neuviedla žiadne argumenty, žalovaní v 2. a 3. rade o povolenie splátok vôbec nežiadali. Podľa názoru odvolacieho súdu odo dňa odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo ešte v novembri 2013, už žalovaní mali dosť času na zaplatenie dlžnej sumy a dokonca by bola dávno zaplatená aj pokiaľ by ju splácali, alebo si na jej vrátenie šetrili, len po tých 100 eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na výšku dlžnej sumy, mesačná splátka vo výške 100 eur stanovená pre troch žalovaných spoločne nezaručuje, že veriteľovi bude úver vrátený v lehote, ktorú možno považovať za primeranú. Z uvedených dôvodov odvolací súd bez potreby zopakovať dokazovanie rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie zmenil tak, že žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Odvolací súd preskúmal rozsudok aj v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z úveru vo výške 7,79 % ročne zo sumy 3.880,31 eura od 01.03.2014 do zaplatenia. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Z hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaní neplnili svoje povinnosti a úver riadne a včas nesplácali. Preto žalobkyňa od zmluvy odstúpila a žiadala o zaplatenie celej dlžnej sumy. Považoval žalobu za dôvodnú v časti istiny a v časti úroku z úveru a úroku z omeškania (oboch čiastočne vyčíslených). Čo sa týka úrokov z úveru po odstúpení od zmluvy v tejto časti žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobkyni po odstúpení nepatrí nárok na zmluvný úrok z úveru. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil.
15.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia týkajúcej sa úroku z úveru po odstúpení od zmluvy odvolací súd dodáva, že odstúpenie od zmluvy je spôsobom jednostranného ukončenia zmluvy. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že strany si zmluvne dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy a jeho následkoch tak, že odstúpením nezanikajú dojednania týkajúce sa záväzku dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva, nezanikajú ani zabezpečovacie inštitúty a ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Uvedené dojednanie vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 písm. k) Občianskeho zákonníka. 15.2. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri odstúpení od zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať okamžité splatenie poskytnutého úveru, teda má nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu odstúpenia. Odstúpením od zmluvy sa teda úver zosplatní a nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii. Preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. 15.3. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanej, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že po odstúpení od zmluvy žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver. 15.4. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, na ktoré poukázal súd prvej inštancie. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre
kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa.
16. Žalobkyňa v odvolaní, okrem lehoty plnenia, ktorú námietku považoval odvolací súd za dôvodnú, namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého dohodnuté (zmluvné) úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do odstúpenia od zmluvy. S uvedenou námietkou sa odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bode 15. nestotožnil.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie podľa § 388 zmenil tak, žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V napadnutej zamietajúcej časti súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
18.1. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP. 18.2.Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa bola vo veci samej úspešná. 18.3. Vo vzťahu k zastaveniu konania podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému v 4. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni z dôvodu, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keď vzala žalobu späť, pričom vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 4. rade nemožno považovať za zavinenie zastavenia konania žalovaným v 4. rade. 18.4. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).