Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Csp/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, v zastúpení: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom: Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: E., o zaplatenie 1.348,18 € s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.348,18 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.348,18 € od 13.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.2.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.348,18 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.348,18 € od 13.11.2015 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca v zmysle § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike dňa 12.2.2015 vykonal kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo zistené, že žalovaní neoprávnene odoberali elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy na základe povolenia na distribúciu elektriny. Strany sporu nemali uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, pričom žalobca uzatvára s odberateľmi zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, V zmluvných vzťahoch s odberateľmi elektrickej energie nevystupuje a ani nemôže vystupovať ako dodávateľ. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený vznikom škody na strane žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a je vzťahom zodpovednostným, z čoho vyplýva povinnosť žalovaného nahradiť spôsobenú škodu vyplývajúcu ex lege z § 46 ods. 2 zákona o energetike. Výška škody spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie bola vyčíslená v súlade s ustanovením § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu a teda protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov. Žalobca v dôsledku neoprávneného odberu musel vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu. Žalobcovi celkovo vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie vo výške 1.348,18 €, ku úhrade ktorej sumy zo strany žalovaného nedošlo aj napriek písomným výzvam.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: protokol o zistení neoprávneného odberu 12.2.2015, Fotografická dokumentácia, Výzva na úhradu škody, Výpočet škody, Pokus o zmier.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrh na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z protokolu zo dňa 12.2.2015 súd zistil, že na odbernom mieste 4 3002 085 501, Hájska 299, Pata chýbajú overovacie plomby elektromera 3 kusy, chýbajú podnikové plomby na svorkovnici elektromera 2 kusy, nemerané časti sú neplombovateľné, z čoho bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Odberné miesto bolo v čase kontroly bez platnej zmluvy svojvoľne pripojené, elektromer zaznamenával spotrebu, odpojili pod krytom svorkovnice elektromera a zároveň odpojili prípojku na stĺpe. Uvedené bolo vykonané bez prítomnosti odberateľa.

8. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z.z. zo dňa 12.2.2015 súd zistil, že výška škody predstavuje sumu 1.348,18 €.

9. Výzvou zo dňa 12.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo výške 1.348,18 €.

10. Pokusom o zmier zo dňa 13.10.2015 žalobca opätovne vyzval žalovaného k úhrade škody vo výške 1.348,18 €.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

12. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

13. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

14. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

15. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:

a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

17. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

18. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

23. Žalobca v zmysle § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike dňa 12.2.2015 vykonal kontrolu odberného miesta č. 4302085501, ktorou bolo zistené, že žalovaní neoprávnene odoberali elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy na základe povolenia na distribúciu elektriny. Strany sporu nemali uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, pričom žalobca uzatvára s odberateľmi zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, V zmluvných vzťahoch s odberateľmi elektrickej energie nevystupuje a ani nemôže vystupovať ako dodávateľ. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený vznikom škody na strane žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a je vzťahom zodpovednostným, z čoho vyplýva povinnosť žalovaného nahradiť spôsobenú škodu vyplývajúcu ex lege z § 46 ods. 2 zákona o energetike. Výška škody spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie bola vyčíslená v súlade s ustanovením § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu a teda protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov. Žalobca v dôsledku neoprávneného odberu musel vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu. Žalobcovi celkovo vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie vo výške 1.348,18 €, ku úhrade ktorej sumy zo strany žalovaného nedošlo aj napriek písomným výzvam.

24. Čo sa týka predmetného nároku súd tento považoval za dôvodný v celom rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia, a to v sume 1.348,18 €, nakoľko nárok žalobcu považoval za nesporný, dôvodný a preukázaný.

25. Čo sa týka úroku z omeškania, súd v zmysle § 45 Občianskeho zákonníka vychádzal z premisy doručenia fikciou na adrese žalovaného. Z tohto dôvodu súd potom zaviazal žalovaného v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka na zaplatenie úroku z omeškania tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd posudzoval aj výšku požadovaného úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu omeškania s jednotlivými platbami bola sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 5,05 % ročne.

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi priznal náhradu trov konania v 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže ; oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).