Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/123/2018

Uznesenie

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti obvinenej J.. J. M., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona, v Nitre dňa 04.09.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku sa trestná vec obvinenej J.. J. M., narodenej XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., S. XXXX/XX, pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že: dňa 25.01.2016 v čase okolo 08.30 hod. v Nitre na S. ulici č. XX neoprávnene vnikla do bytu č. XX na 5. poschodí tým spôsobom, že potom, ako búchala na dvere bytu Q. D. tieto otvoril a J. M. ho začala slovne napádať, urážať a vyhrážať sa mu v dôsledku predchádzajúceho incidentu jej druha T. C. s Q. D., pričom vložila svoju nohu do dverí, čím zabránila Q. D. dvere zatvoriť, načo sa Q. D. a Z. D. snažili dvere zatvoriť tým, že do nich tlačili z vnútornej strany a Q. D. a Z. D. upozornili J. M., že je v ich byte a opakovane ju vyzývali, aby byt opustila, ktorú výzvu neuposlúchla a keď Q. D. a Z. D. prestali tlačiť do dverí vstúpila do bytu, kde pokračovala v slovnom napádaní, urážaní a vyhrážkach, pričom byt opustila až potom, ako bola upozornená, že Q. D. a Z. D. zavolajú políciu, pričom celý incident trval približne XX minút,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku podala dňa 09.07.2018 na Okresný súd Nitra obžalobu pod sp. zn. 3 Pv 75/16/4403 na obvinenú J.. J. M. (ďalej len „obvinená“), pretože mala za to, že výsledky vyšetrovania v dostatočnej miere odôvodňujú jej postavenie pred súd. Spoločne s podanou obžalobou predložila prokurátorka okresnej prokuratúry súdu i vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Odboru kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-706/VYS- NR-2016.

Obvinená sa mala podľa uvedenej obžaloby dopustiť spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

- dňa 25.01.2016 v čase okolo XX.XX hod. v N. na S. ulici č. XX neoprávnene vnikla do bytu č. XX na 5. poschodí tým spôsobom, že potom, ako búchala na dvere bytu Q. D. tieto otvoril a J. M. ho začala slovne napádať, urážať a vyhrážať sa mu v dôsledku predchádzajúceho incidentu jej druha T. C. s Q. D., pričom vložila svoju nohu do dverí, čím zabránila Q. D. dvere zatvoriť, načo sa Q. D. a Z. D. snažili dvere zatvoriť tým, že do nich tlačili z vnútornej strany a Q. D. a Z. D. upozornili J. M., že je v ich byte a opakovane ju vyzývali, aby byt opustila, ktorú výzvu neuposlúchla a keď Q. D. a Z. D. prestali tlačiť do dverí vstúpila do bytu, kde pokračovala v slovnom napádaní, urážaní a vyhrážkach, pričom byt opustila až potom, ako bola upozornená, že Q. D. a Z. D. zavolajú políciu, pričom celý incident trval približne 10 minút,

S poukazom na právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby neprevyšuje osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 241 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej obžaloby a obsah spisu preskúmava samosudca.

Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom samosudca zistil, že v predmetnej trestnej veci z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, a preto podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 214 odsek 1 Trestného poriadku rozhodol o postúpení veci inému orgánu.

Okresný súd na základe dostupných a zadovážených dôkazov dospel k záveru, že bolo nado všetky pochybnosti preukázané, že obvinená sa v kritickom čase skutočne nachádzala na mieste činu, t.j. vo dverách bytu manželov D.. Túto skutočnosť potvrdila pri svojom výsluchu aj obvinená, ktorá spáchanie skutku nepopierala, ale určité skutočnosti opísala inak.

Pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obvinená svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať všetkými okolnosťami skutku, a následne teda vyhodnotiť nielen spôsob konania obvinenej, spôsobený následok, ale zisťovať aj zavinenie, pohnútku, osobu obvinenej a jej pomery.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinená mala vniknúť neoprávnene do bytu manželov D., čo pri svojej výpovedi obvinená nijako nepoprela, pričom uviedla, že vstúpila do bytu, presnejšie za prah bytu poškodených iba jednou nohou, ktorú nevedela vytiahnúť. Následne keď sa obvinenej podarilo nohu z dverí vytiahnúť, z miesta skutku odišla. Podľa vyjadrenia obvinenej išla k dverám pána D., za účelom oznámenia mu následkov jeho konania voči jej druhovi /nastriekania mu slzného plynu do očí/.

Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písmeno d/ Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Okresný súd po preskúmaní obžaloby a obsahu vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že okresná prokurátorka nepostupovala dôsledne pri skúmaní konania obvinenej, a to najmä z hľadiska konkrétneho stupňa závažnosti zažalovaného prečinu.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa § 122 odsek 7 Trestného zákona, Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. v ustanovení § 10 odsek 2 upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov nepatrná.

Závažnosť činu je určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa (R I/1965, R II/1965 a tiež B 11/1/1979).

Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu súd vychádzal zo zhodnotenia všetkých skutočností, hlavne oboznámením sa jednotlivých výpovedí svedkov a obvinenej, povahou, intenzitou a dĺžkou porušenia zákonom chráneného záujmu - domovej slobody, následkami samotného skutku, motívom obvinenej spáchať predmetný skutok, okolnosťami predchádzajúcim samotnému skutku, okolnosťami počas priebehu samotného skutku, i osobami zainteresovanými na skutku tak ako bol opísaný v obžalobe prokurátorky okresnej prokuratúry.

Okresný súd zistil, že skutok opísaný v obžalobe prokurátorky sa stal, že tento skutok spáchala obvinená a tiež že skutok vykazuje formálne znaky prečinu porušovania domovej slobody, ale z hľadiska skúmania závažnosti tohto prečinu je v posudzovanom prípade podľa názoru okresného súdu konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný, a to predovšetkým s poukazom na mieru narušenia zákonom chráneného záujmu - domovej slobody /menej závažného charakteru /, ktorá bola konkrétnym činom spôsobená, ako aj s poukazom na skutočnosť, že spôsobenému narušeniu predchádzala susedská hádka medzi druhom obvinenej a poškodeným Q. D. vychádzajúca z dlhodobo narušených vzťahov. Za neoprávnené vniknutie do obydlia iného treba považovať každé nežiadúce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do obydlia, ktorým sa zasahuje do domovej slobody. Pri použití kvalifikačného znaku „násilia“ pri predmetnom prečine je potrebné skúmať úmysel páchateľa. Ak sa páchateľ dopustí násilia v dôsledku hádky s užívateľom obydlia, pre trestnosť podľa § 194 Trestného zákona je nutné skúmať, či páchateľ v byte neoprávnene zotrval, z akých dôvodov a či poškodený prejavil výslovne alebo konkludentne vôľu, aby páchateľ byt opustil.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že obvinená nemá záznam v registri trestov. Z výpisu evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obvinená má evidovaný 1 priestupok zo dňa 7.2.2015.

Nakoľko dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, týka sa to bez výnimky aj okolností, ktoré majú vplyv na závažnosť činu (R 54/1968 per analogiam, keďže z obsahu definície trestného činu sa spoločenská nebezpečnosť úplne nevytratila).

V nadväznosti na už uvedené považuje súd prvého stupňa za nevyhnutné doplniť svoje úvahy a konštatovať, že formálne chápanie kategórie trestných činov má v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona zakotvenú výnimku, ktorá sa dá chápať dvoma spôsobmi. Podľa prvého spôsobu je výnimka vyjadrená v § 8 Trestného zákona v poslednej alinei slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“ a práve ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona je v priamej nadväznosti na túto alineu a zavádza do formálneho chápania trestného činu možnosť uplatnenia tzv. materiálneho korektívu. To znamená, že prečin má len formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto prístupu môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené a zistí sa nízka závažnosť prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Druhý spôsob považuje ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona za materiálny znak prečinu, za jeden zo zákonných znakov trestného činu, avšak výlučne len prečinu. Praktické dôsledky použitia ktoréhokoľvek z dvoch uvedených spôsobov sú však rovnaké. Ak je totiž závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky (znaky skutkovej podstaty) prečinu nepatrná, nejde o prečin.

Obligatórne, závažnosť prečinu teda musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu a nie je na ľubovôli ani orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu, či budú závažnosť prečinu v konkrétnom prípade zvažovať, alebo nie. Toto zvažovanie musí byť zachytené aj v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia (R II/1965).

Okrem toho, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní vyššie uvedený prístup neuplatnili, je priamo povinnosťou súdu, aby takéto opomenutie napravil a zdôraznil skutočnosť, že trestné činy sa nemajú zjednocovať pod jeden pojem a aby za určitých zákonom presne stanovených podmienok rozlíšil kritériá pre príslušný procesný postup ako aj pre objektívne posúdenie protiprávneho konania a tomu zodpovedajúcu trestnoprávnu sankciu. Aj v tomto prípade súd opätovne zdôrazňuje, že zavedením

kategórie prečinu umožňuje napríklad aj širšie využitie odklonov v trestnom konaní, ako aj uplatnenie pri aplikácii Trestného zákona také ciele, akými sú dekriminalizácia a depenalizácia.

S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, okresný súd postupom podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku predmetnú trestnú vec obvinenej J.. J. M. postúpil Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkovému, ktorý je príslušným orgánom na prejednanie zažalovaného skutku ako priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.