Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-4-2018.pdf
PDF · 118.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10Csp/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou, v spore žalobcu: WM Consulting & Communication s.r.o., IČO: 34127798, so sídlom 921 01Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, zast. advokátska kancelária Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36866598, 921 01 Piešťany, Žilinská cesta 130, proti žalovanému: F. I., nar.XX.X.XXXX, bytom X. X. XXX, o zaplatenie 1.480,65 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanej v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.01.2018, sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.480,65 € a 18,40 % ročný úrok zo sumy 1.242,91 € od 14.05.2016 do 15.06.2016, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.242,91 € od 14.05.2016 do 15.06.2016, 18,40 % ročný úrok zo sumy 1.212,91 € od 16.06.2016 do 31.08.2016, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.212,91 € od 16.06.2016 do 31.08.2016, 18,40 % ročný úrok zo sumy 1.182,91 € od 01.09.2016 do 27.10.2016, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.182,91 € od 01.09.2016 do 27.10.2016, 18,40 % ročný úrok zo sumy 1.152,91 € od 28.10.2016 do 29.11.2016, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.152,91 € od 28.10.2016 do 29.11.2016, 18,40 % ročný úrok zo sumy 1.122,91 € od 30.11.2016 do 15.12.2016, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.122,91 € od 30.11.2016 do 15.12.2016, 18,40 % ročný úrok zo sumy 1.092,91 € od 16.12.2016 do 20.03.2017, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.092,91 € od 16.12.2016 do 20.03.2017, 18,40 % ročný úrok zo sumy 1.062,91 € od 21.03.2017 do 13.04.2017, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.062,91 € od 21.03.2017 do 13.04.2017, 18,40 % ročný úrok zo sumy 1.032,91 € od 14.04.2017 do 22.05.2017, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.032,91 € od 14.04.2017 do 22.05.2017, 18,40 % ročný úrok zo sumy 1.002,91 € od 23.05.2017 do 21.06.2017, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.002,91 € od 23.05.2017 do 21.06.2017, 18,40 % ročný úrok zo sumy 972,91 € od 22.06.2017 do 19.07.2017, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 972,91 € od 22.06.2017 do 19.07.2017, 18,40 % ročný úrok zo sumy 942.91 € od 20.07.2017 do 09.08.2017, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 942.91 € od 20.07.2017 do 09.08.2017, 18,40 % ročný úrok zo sumy 912,91 € od 10.08.2017 do 14.09.2017, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 912,91 € od 10.08.2017 do 14.09.2017, 18,40 % ročný úrok zo sumy 882,91 € od 15.09.2017 do zaplatenia, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 882,91 € od 15.09.2017 do zaplatenia a tiež trov konania . 2. Po skutkovej stránke žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.01.2007 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej ako „Slovenská sporiteľňa, a.s.“) uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0189395578 (ďalej ako „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 38.000,-
€(správne má byť Sk pozn. súdu) s pevnou ročnou úrokovou sadzbou 18,40 %. Nakoľko žalovaný úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere vyčerpal v celom rozsahu, vznikla mu povinnosť v zmysle čl. 1 Zmluvy o úvere poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v Zmluve o úvere. Jednou z povinností žalovaného ustanovených v Zmluve o úvere bolo splácať poskytnutý a vyčerpaný úver mesačnými splátkami vo výške 1.051,- Sk/ 34,89 €, vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 20.02.2007. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne a včas povinnosti ustanovené Zmluvou o úvere- nesplácal splátky v dohodnutej dobe a v dohodnutej výške, žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním, čo malo za následok, že žalovaný ku dňu konečnej splatnosti nesplatil poskytnutý úver v celom rozsahu. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne a včas povinnosti ustanovené v Zmluve o úvere - nesplácal splátky v dohodnutej dobe a v dohodnutej výške, t.j. žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním, Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného na uhradenie dlhu zo zmluvy, pričom ho zároveň upozornila, že v prípade, ak nevráti finančné prostriedky poskytnuté na základe Zmluvy o úvere bude tento dlh vymáhať súdnou cestou. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre postúpenie pohľadávky. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného o postúpení pohľadávky, pričom bol žalovaný zároveň informovaný o tom, že uhradiť pohľadávku zo Zmluvy je možné výlučne postupníkovi, t.j. žalobcovi. Nakoľko si bol žalovaný vedomý svojho dlhu zo Zmluvy voči žalobcovi, ktorý bol povinný uhradiť, avšak na uhradenie celého dlhu nemal finančné prostriedky, požiadal žalovaný žalobcu o splátkový kalendár. V období od 25.09.2015 do 13.05.2016 (do dňa vyhotovenia Dohody o splátkach) realizoval žalovaný čiastočné úhrady dlhu v celkovej výške 140,- €. Na základe žiadosti žalovaného dňa 13.06.2016 uzavrel žalovaný so žalobcom Dohodu o splátkach, v ktorej sa žalovaný zaviazal splácať svoj dlh zo Zmluvy o úvere v splátkach. Súčasťou Dohody o splátkach bolo i uznanie dlhu zo Zmluvy žalovaným v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, t.j. žalovaný uznal pohľadávku žalobcu zo Zmluvy čo do dôvodu (t.j. bol si vedomý, že tento dlh mu vznikol, ako vznikol a že je povinný ho uhradiť) a výšky, t.j. žalovaný uznal, vedel a súhlasil s tým, že výška dlhu zo Zmluvy bola ku dňu vyhotovenia Dohody o splátkach, t.j. ku dňu 13.05.2016, vo výške 1.840,65 €. Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 1.242,91 €, príslušenstva spolu vo výške 597,74 €, z toho- úrok vo výške 373,44 €, - úrok z omeškania vo výške 224,30 €. Žalovaný sa so žalobcom dohodol, že nakoľko nemá finančné prostriedky na to, aby uhradil celý dlh zo Zmluvy naraz, splatí celý dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- €, splatných vždy k 30. dňu kalendárneho mesiaca. Súčasne žalovaný v Dohode o splátkach vyhlásil, že si je vedomý, že jeho dlh vyplývajúci zo Zmluvy, sa až do úplného splatenia úročí 18,40 % ročným úrokom a 8 % ročným úrokom z omeškania z nesplatenej časti istiny. Súčasne sa žalobca so žalovaným dohodol, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky dohodnutej v tejto Dohode o splátkach, stráca výhodu splátok podľa tejto Dohody o splátkach a je povinný uhradiť celý dlh zo Zmluvy žalobcovi do 10 kalendárnych dní odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. Odo dňa vyhotovenia Dohody o splátkach, t.j. od 13.05.2016 do 23.01.2018 (t.j. do dňa podania žaloby), realizoval žalovaný čiastočné úhrady dlhu zo Zmluvy voči žalobcovi, v celkovej výške 360,- €, a to dňa 15.06.2016 vo výške 30,- €, dňa 31.08.2016 vo výške 30,- €, dňa 27.10.2016 vo výške 30,- €, dňa 29.11.2016 vo výške 30,- €, dňa 15.12.2016 vo výške 30,- €, dňa 20.03.2017 vo výške 30,- €, dňa 13.04.2017 vo výške 30,- €, dňa 22.05.2017 vo výške 30,- €, dňa 21.06.2017 vo výške 30,- €, dňa 19.07.2017 vo výške 30,- €, dňa 09.08.2017 vo výške 30,- €, dňa 14.09.2017 vo výške 30,- €. Úhrady realizované žalovaným v celkovej výške 360,- € boli žalobcom započítané v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, znenia účinného od 01.04.2015 a s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka na istinu pohľadávky, v dôsledku čoho sa táto znížila zo sumy 1.242,91 € na sumu 882,91 €. Po zohľadnení došlých úhrad je dlh žalovaného zo Zmluvy ku dňu 13.05.2016 vo výške 1.480,65 €. Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 882,91 €, príslušenstva vo výške 597,74 €. Nakoľko žalovaný nesplácal pohľadávku riadne a včas v zmysle uzavretej Dohody o splátkach, vyzval žalobca žalovaného výzvou zo dňa 19.10.2016 na doplatenie neuhradených splátok v zmysle uzavretej Dohody o splátkach. Nakoľko žalovaný na túto výzvu vôbec nereagoval, nedoplatil neuhradené splátky, stratil výhodu splátok. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 17Co/167/150. 3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie: a) Dohodou o splátkach a Uznanie dlhu zo dňa 13.06.2016 b) Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 c) Výzvou na doplatenie neuhradených splátok zo dňa 19.10.2016
4. Žaloba s prílohami, procesnými poučeniami a uznesením obsahujúcim výzvu na vyjadrenie, bola žalovanej doručená dňa 26.04.2018
5. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 11.05.2018, pričom uviedla, že dlžnú sumu už zaplatila a preplatila, nie je ochotná platiť viac. Platila na dva účty a na 2 rozdielne variabilné symboly. Bude žiadať mimosúdnu dohodu za nedobrovoľné obohatenie.
6. Na preukázanie svojich tvrdení predložila doklady o hotovostných vkladoch.
7. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.05.2018 skutkové tvrdenia žalovanej v celom rozsahu výslovne popieral, poukázal na ich nepravdivosť z dôvodu, že z podanej žaloby zo dňa 23.01.2018 vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 19.01.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0189395578 ( ďalej len „Zmluva o úvere č. 1“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 38.000,- Sk. V zmysle uzavretej Zmluvy o úvere č.1 sa žalovaný zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v Zmluve o úvere č. 1.Dňa 25.09.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č.1 na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení zo dňa 07.10.2014.Ako bolo uvedené v podanej žalobe, dňa 13.06.2016 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o splátkach, súčasťou ktorej bolo aj uznanie dlhu, vyplývajúceho z uzavretej Zmluvy o úvere č.1, v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uznal pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č.1 čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ju splácať v splátkach po 30.- € mesačne, na číslo účtu IBAN: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný N.. V zmysle uzavretej dohody o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 13.06.2016 žalovaný zároveň uznal aj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0186765350, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 31.05.2006 (ďalej len „Zmluva o úvere č. 2“), pričom tento sa zaviazal splácať v splátkach po 30.-€ mesačne, na číslo účtu IBAN: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXX. Podanou žalobou zo dňa 23.01.2018 si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie pohľadávky, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č.1. Skutkové tvrdenia, týkajúce sa platieb, ktoré žalovaný realizoval po dni vyhotovenia Dohody o splátkach a uznaní dlhu (v období od 13.05.2016 do 23.01.2018) nie sú medzi stranami sporu sporné, pretože z dokladov, predložených žalovaným, ako aj zo skutočností, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe vyplýva, že na zaplatenie dlhu, vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 1 realizoval žalovaný v zmysle uzavretej Dohody o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 13.06.2016 úhrady v celkovej výške 360.-€. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že potvrdenia o platbách, realizovaných na úhradu dlžnej sumy, ktoré žalovaný predložil na preukázanie svojich skutkových tvrdení sú zmätočné, pričom prehľad transakcií od 01.01.2013 do 11.05.2018 bol predložený dvojmo, čo vytvára mylný dojem o výške sumy, uhradenej žalovaným na zaplatenie dlhu, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.1. Žalobca má ďalej za to, že žalovaný sa mylne domnieva, že dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č.1 zaplatil, resp. preplatil z dôvodu, že poukazoval peňažné čiastky aj na zaplatenie dlžnej sumy, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 2, pričom tieto boli identifikované rozdielnym variabilným symbolom, a to symbolom číslom 186765350. 8. V predmetnom spore ide o konanie podľa prvého dielu druhej hlavy Civilného sporového poriadku(spory s ochranou slabšej zmluvnej strany). Súd vo veci podľa § 297 Civilného sporového poriadku nariadil pojednávanie. 9. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca trvá na podanej žalobe, má za to, že preukázal dôvodnosť žaloby, žalovaná uzatvorila úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľnou a.s., pričom nesplácala riadne a včas splátky, preto bola pred postúpením pohľadávky vyzvaná na úhradu dlžnej sumy a keďže nedodržala platobnú disciplínu, bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Žalovaná uznala pohľadávku čo do dôvodu a výšky. Uzatvorila aj dohodu o splátkach. Všetky jej úhrady do podania žaloby boli na túto pohľadávku započítané. Pokiaľ sa týka variabilného symbolu 186765350, tak jedná sa o inú pohľadávku a nemožno teda tieto splátky započítať na túto dlžnú sumu. Vzhľadom na uznávací prejav žalovanej nepovažoval za potrebné vo veci predkladať iné dôkazy. Vychádzal z rozhodnutia KS Prešov, že uznaním dlhu je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu a tiež, že teda pohľadávka nie je sporná, preto nepovažoval za potrebné predkladať súdu ďalšie dôkazy. Ďalej uviedla, že pokiaľ súd bude skúmať, či žalovaná uznala premlčaný dlh, je to v rozpore s nálezom ústavného súdu, pretože na premlčanie je možné prihliadať iba na námietku dlžníka. Pokiaľ sa týka urgencie od spoločnosti INVEST KAPITAL, tak je zrejmé, že táto konala na základe mandátnej zmluvy od Slovenskej sporiteľne a preto predmetnú výzvu je možné považovať za výzvu pred postúpením pohľadávky. Teda aktívna legitimácia je preukázaná. 10. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami a výsluchom žalovanej. 11. Žalovaná uviedla, že pracovala v Senci a v roku 2007 uzatvorila úverovú zmluvu, kedy zo Slovenskej sporiteľne si požičala 38.000,- Sk, túto skutočnosť nerozporuje. Potom následne splácala dlh, tak ako
súdu zaslala jednotlivé doklady, a to aj jednotlivé výpisy z účtu, avšak mala ešte od Slovenskej sporiteľne aj ďalší úver, ktorý bol vo výške 100.000,- Sk, takže úvery splácala pod dvoma variabilnými symbolmi. Vrátila sa zo Senca asi v roku 2009 späť do Liptovskej Lúžnej a požiadala Slovenskú sporiteľňu o nejaký splátkový kalendár, lebo nemala dostatok finančných prostriedkov. Od Slovenskej sporiteľne nedostala vôbec nič, za to ale dostala urgenciu od INVEST KAPITAL a.s. Taktiež dňa 22.03.2012 ju spoločnosť INVEST KAPITAL žiadala uhradiť 2.030,74 € v prospech účtu 0189395578/900 v prospech Slovenskej sporiteľne. Následne ju nikto nekontaktoval, až v roku 2016 jej prišla poštou dohoda o splátkach od spoločnosti WM Consulting, teda žalobcu. Ona zo Slovenskej sporiteľne žiadne oznámenie o postúpenie pohľadávky na žalobcu neobdržala. Nemala vedomosť o tom, že dlh môže byť premlčaný, nikto s ňou o tejto skutočnosti nehovoril, všetko bolo len písomne. Dohodu podpísala s tým, že mala za to, že sa všetko uzavrie a bude dlh splácať podľa možností, avšak sa to nedarilo, lebo niekedy nemá prácu. Pokiaľ ide v bode V. bod 5, o jej prehlásenie, že si je vedomá uplynutia premlčacej lehoty, uviedla, že ona to nevie vysvetliť, myslí si, že to musí zaplatiť. Nikto s ňou nejednal ohľadne uznania dlhu, len jej to poslali poštou. Potvrdila, že v roku 2016 dostala list od advokáta JUDr. Kvasnicu, týkajúci sa postúpenia zo spoločnosti INVEST KAPITAL na žalobcu a vtedy ho požiadala o splátkový kalendár. Keďže jej nebolo písomne zo strany advokáta Kvasnicu odpovedané, tak volala do spoločnosti žalobcu a potom sa dohodli, že by ona mohla splácať po 30,- € a následne jej prišla dohoda písomne. 12. Z Dohody o splátkach a Uznanie dlhu zo dňa 13.06.2016 bolo zistené , že žalovaná uznala dlh zo zmluvy o úvere č. 1 uzatvorenej dňa 19.01.2007 so Slovenskou sporiteľňou pod č. 018395578 vo výške ku dňu 13.05.2016 1.840,65€ z toho istina 1.242,91 €, úrok 373,44€ a úrok z omeškania vo výške 224,30€ s tým, že si je vedomá, že dlh zo zmluvy sa úročí 18,40% ročne a 8% úrokom z omeškania až do úplného splatenia a zo zmluvy č.2 uzatvorenej dňa 31.05.2006 so Slovenskou sporiteľňou pod č. 0186765350 vo výške ku dňu 13.05.2016 1.607,29€ z toho istina 1.246,28€, úrok 234,02€ a úrok z omeškania 126,99€ s tým, že si ej vedomá, že dlh zo zmluvy sa úročí 11,50%ročne a 8% úrokom z omeškania až do úplného splatenia. Obsahom dohody bolo aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu. V časti V. bod 5 je o.i. uvedené, že dlžník je si vedomý uplynutia premlčacej doby.
13. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 bolo zistené, že Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 07.10.2018 č.X/4724 oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu č. úverového účtu 189395578 vo výške 1.444,85€. Ako bolo preukázané žalobcom toto oznámenie prevzal brat žalovanej dňa 24.10.2014 (doručenka ).
14. Výzvou na doplatenie neuhradených splátok zo dňa 19.10.2016, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie doplatenia omeškaných splátok za mesiac 5/2016,7/2016 a 9/2016 vo výške 180.-€ (doručenie výzvy nebolo preukázané).
15. Podľa zmluvy o splátkovom úvere č. 0189395578 zo dňa 19.01.2007 poskytla Slovenská sporiteľňa žalovanej úver vo výške 30.000.-Sk s pevnou úrokovou sadzbou do konečnej splatnosti 18,40% p.a. s poplatkom za správu úveru 60.- Sk mesačne, so splátkou 1.051.-Sk, konečná splatnosť úveru bola 20.12.2011.
16. Dňa 22.03.2012 urgovala spoločnosť INVEST KAPITAL a.s žalovanú na zaplatenie pohľadávky vo výške 2.030,74€ na účet Slovenskej sporiteľni XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že v prípade neuhradenia pohľadávky bude dlh vymáhaný súdnou cestou a v exekučnom konaní. 17. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu zamietol z nasledovných dôvodov: 18. V predmetnom konaní sa jedná o spotrebiteľský vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko zmluva o splátkovom úvere uzatvorená s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanou, je zmluvou svojim charakterom spotrebiteľskou, ktorú uzatvorila banka, v ktorej predmete činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek a žalovaná ako fyzická osoba , ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 295 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhoval, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Citované ustanovenie splnomocňuje súd, aby v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa) vykonal dôkazy aj bez jej návrhu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 92 ods.8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
19. Súd teda skúmal v prvom rade skutočnosť či medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení č.1352/2014/ CE zo dňa 25.09.2014(ako je označená v žalobe), ktoré postúpenie bolo žalovanej oznámené jednak pôvodným veriteľom listom zo dňa 07.10.2014 a jednak žalobcom, v dohode o splátkach zo dňa 13.06.2016. 20. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak právny predchodca žalobcu má postavenie bankového inštitútu, takže pri postúpení pohľadávky na iný, aj nebankový subjekt , sa musí riadiť aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení tam uvedených podmienok. Žalobca, tvrdiaci svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu postúpenia pohľadávky, je povinný preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90
dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Tento zákonný predpoklad musí byť splnený v čase postúpenia pohľadávky, teda v čase uzavretia zmluvy o takomto postúpení. Tento záver, teda povinnosť preukázať zaslanie výzvy bankou podľa § 92 odsek 8 zákona o bankách, vyvodili viaceré krajské súdy viď napr. závery Krajského súdu Banská Bystrica v uznesení zo dňa 17.03.2016 sp. zn. 16Co /89/2015, ktorý jednoznačne potvrdil právny názor, že postúpiť možno iba pohľadávku splatnú (teda zročnú v čase postúpenia) za súčasného splnenia podmienky preukázateľného odoslania výzvy banky pred postúpením. 21. Žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001Z.z. Dôvodil tým, že nebolo potrebné predkladať iné dôkazy, keďže žalovaná dňa 13.06.2016 svoj dlh voči žalobcovi uznala (poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešov 17co/167/2016-150). Je však potrebné poukázať na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky napr. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017), podľa ktorého „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.). Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu tolerovateľnosti správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať na existenciu zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným spôsobom. Druhou stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu.“ 22. Žalobca si teda v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená, keďže nepredložil dôkaz o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v konaní nebolo preukázané, že by táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej ako základný predpoklad platného postúpenia predmetnej pohľadávky. Tvrdenie žalobcu, že urgenciu zo dňa 22.03.2012 adresovanú spoločnosťou INVEST KAPITAL a.s. možno považovať za výzvu pred postúpením pohľadávky, argumentačne neobstojí, nakoľko nebola vyhotovená v čase postúpenia pohľadávky a jedná sa len o urgenciu na zaplatenie dlhu ku dňu 29.02.2012. Nemožno to teda z hľadiska ust. § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, považovať za výzvu, tak ako to zákon banke ukladá. Na základe uvedeného súd považuje zmluvu o postúpení medzi žalobcom a pôvodným veriteľom, týkajúcu sa pohľadávky voči žalovanej za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na základe čoho žalobca nebol a nie je aktívne vecne legitimovaný, teda z hmotného práva mu nevyplývajú žiadne práva a povinnosti zo Zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. 23. S poukazom na vyššie uvedené má súd ďalej za to, že žalobca nemohol platne a účinne uzavrieť ani Dohodu o uznaní záväzku so žalovanou dňa 13.06.2016. 24. Ak by aj súd na vyššie uvedené skutočnosti neprihliadal, poukazuje na neplatnosť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú uzavrel žalobca so žalovanou, keďže žalobca dosiahol svojou aktivitou uzavretie Dohody o uznaní v rozpore s dobrými mravmi, docielil uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalovaná zrejme nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Je evidentné, že úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovanej ako spotrebiteľa. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že žalovaná nemala vedomosť o tom, že pohľadávka, ktorú uznáva v čase uznania môže byť premlčaná( jej splatnosť nastala dňa 20.12.2011). Nebolo sporným, že žalovanej bola na podpis predložená už žalobcom vypracovaná Dohoda o splátkach a uznanie dlhu, bez toho aby jej bol obsah tohto úkonu zo stany žalobcu vysvetlený a aby obsahoval nespochybniteľné ustanovenie o tom, že sa jedná o uznanie premlčaného dlhu. Súd teda má za to, že uznanie dlhu nemá žiadny právny následok, nakoľko žalobca dosiahol uzavretie dohody o uznaní dlhu so žalovanou nekalou obchodnou praktikou. Bolo preto povinnosťou žalobcu, aj so zreteľom na to, že ide o spotrebiteľský spor, a že spotrebiteľa zákon považuje za slabšiu zmluvnú stranu, ktorej súd poskytuje zvýšenú ochranu, predložiť nespochybniteľné dôkazy svedčiace o jeho aktívnej vecnej legitimácii a tiež opodstatnenosti jeho nároku čo do základu a výšky. ( viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.09.2015 sp.zn. 17Co 929/2014, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/385/2016 z 25.05.2017). Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani na preukázanie svojho nároku,
nepredložil žiadny prehľad o úhradách, ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré splátky žalovaná uhradila a ktoré v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi žalobcu neuhradila. 25. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010), v opačnom prípade je následkom neúspech v konaní. 26. V kontexte vyššie uvedeného súd potom dôkazy preložené žalovanou ( potvrdenie o hotovostných vkladoch) nevyhodnocoval.
Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaná bola v konaní plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.