Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Csp-70-2016.pdf
PDF · 116.27 KB
No categories available
14Csp/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: Z. C., nar. X.XX.XXXX, bytom E. - S. XXX, H., v konaní o zaplatenie 455,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 329,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 6.1.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 90%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 455,31 eur s úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 408,27 eur od 3.6.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 455,31 eur od 3.6.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 so žalobcom, ktorý sa stal jej univerzálnym nástupcom. 3. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 11.12.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z. na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 579,- eur na financovanie kúpy tovaru, pričom žalovaný ako dlžník sa zaviazal vrátiť úver v 30- tich splátkach po 26,52 eur so splatnosťou prvej splátky 15.1.2014. Peňažné prostriedky boli poukázané v súlade s čl. 1.4. časť 1 Úverovej zmluvy predajcovi. Žalovaný zaplatil veriteľovi len sumu 291,72 eur, čo preukazoval výpisom z úverového účtu a potvrdením o prijatých splátkach.
4. Žalovaný sa v čl. 2.1. časť 3 Zmluvy zaviazal splácať úver riadne a včas. Napriek tomu úver nesplácal a na zaslané upomienky nereagoval. Pre prípade riadneho a včasného nesplácania úveru mal veriteľ právo podľa čl. 4.1. Časti 3 Zmluvy a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, b/ odstúpiť od úverovej zmluvy, c/ vypovedať zmluvu, d/ pozastaviť ďalšie čerpanie úveru. Následkom toho vyhlásil dňa 2.6.2015 veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru. Preto si v konaní nárokuje neuhradené záväzky žalovaného vo výške 455,31 eur ako 408,27 eur istina a 41,94 eur pomerná časť úroku, 5,10 eur titulom dlžného poistného, úroky vo výške 23,40 % ročne zo sumy 408,27 eur od 3.6.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 455,31 eur od 3.6.2015 do zaplatenia a trovy konania.
5. Žalovaný sa k návrhu ani po doručení výzvy, ktorou mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k návrhu, nevyjadril.
6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.
9. Aktívnu legitimáciu mal súd preukázanú výpisom z obchodného registra BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE obchodného súdu v Paríži v spojení s úradným prekladom a zameraním na poznámku č. 421 z 13.7.2016.
10. Právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 11.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb na základe ktorej sa okrem iného zaviazal poskytnúť dlžníkovi - žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 579,- eur ako viazaný spotrebiteľský úver na úhradu ceny tovaru 679,- eur vo výške úveru 579,- eur pri spolufinancovaní kúpnej ceny dlžníkom priamou platbou predajcovi, ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť v 30-tich splátkach po 26,52 eur splatných v 15 deň v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 15.1.2014, konečnej splátky 15.6.2016 pri úrokovej sadzbe 23,40 % a RPMN 26,06 % pri priemernej RPMN na trhu 45,94 %, celkovej čiastke k zaplateniu 770,10 eur pri zvolenom základnom súbore poistenia za poplatok 3,35%.
11. Súd mal výpisom z účtu ako aj potvrdením o prijatí splátok preukázanú úhradu 11-tich splátok vo výške 291,72 eur s úhradou poslednej splátky 20.11.2014. Z dôvodu prenosu dôkaznej situácie zániku dlhu úhradou na žalovaného, ktorý túto skutočnosť účinne nepoprel. súd považoval túto skutočnosť za nespornú. Rovnako súd považoval za nesporné a preukázané uhradenie sumy 579,- eur na účet predajcu titulom viazaného spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 19. Dlžníkovi bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na nákup tovaru čo bolo výslovne uvedené aj v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súd preto podrobil zmluvu skúmaniu, či obsahuje všetky náležitosti stanovené ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd zistil, že zmluvy spĺňa náležitosti uvedené a požadované zákonom vrátane opisu tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby. Zmluva obsahuje a riadne vymedzuje výšku úveru, splátky, splatnosť prvej a poslednej splátky, výšku úroku, RPMN, priemernú RPMN, pričom úver bol poskytnutý pri nižšej ako priemernej RPMN, konečnú splatnosť úveru. Zmluva sama o sebe neobsahovala členenie splátok na jej jednotlivé časti, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, avšak výkladom citovaného ustanovenia pri povinnosti vydať veriteľom na požiadanie dlžníkovi bezodplatne výpis amortizačnej tabuľky, pri nemennej výške úrokovej sadzby a absencie poplatkov (mimo sankčných poplatkov a sankcií pre neplnenie povinností) je podľa názoru súdu dostačujúce, že je uvedená výška splátky pri matematicky stanovenej postupnej amortizácii istiny k mesačnému účtovaniu úrokov, teda ani prípadné členenie splátky na jej zložky istiny a úroku nemôže spotrebiteľovi priniesť viac práv, ani prehľadnosti pre prípadnú komparatívu výhodnosti úveru alebo jeho povinností. Súd preto absenciu gramatického výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k zák. č. 129/2010 Z.z. vykladal v súlade so smernicou, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, teda tak že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú dané splatnosťou splátky, ktorá obsahuje všetky tieto náležitosti a jej jednotlivé členenie zodpovedá bežnému spôsobu amortizácie splátky a postupom bánk v rámci metodických usmernení NBS, ktoré je možné určiť aj bežným spôsobom (úrok x požičaná istina / počet dní úročenia, teda výška úroku v splátke, pri výške istiny v splátke zodpovedajúcej suma splátky mínus úrok).
20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Nakoľko žalovaný si po doručení oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru č. 42721729840002 zo dňa 10.6.2015, ktoré prevzal dňa 12.6.2015 nesplnil povinnosti a nevrátil veriteľovi splatné nároky vo výške 455,31 eur, súd vyhovel aj návrhu na priznanie úrokov z omeškania a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č. 87/1993 Z.z. a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 455,31 eur, avšak až odo dňa nasledujúceho po doručení listu, ktorým sa dlžník dozvedel o predčasnej splatnosti úveru a jeho povinnosti vrátiť zosplatnenú istinu so zákonným úrokom vyčísleným do zosplatnenia úveru, teda od 13.6.2015 do zaplatenia. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 455,31 eur od 3.6.2015 do 12.6.2015 vo vzťahu k nárokom z predčasnej splatnosti úveru zamietol ako nedôvodný, pretože úkon sa stal účinným až jeho doručením adresátovi, teda osobe voči ktorej má pôsobiť a respondent nemal povinnosť plniť pred tým, ako bol jednostranný úkon žalobcu voči nemu vykonaný.
23. Súd preto vyhovel žalobe v časti povinnosti žalovaného vrátiť nároky do mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 455,31 eur ako 408,27 eur titulom istiny a 41,94 eur ako pomernej časť úroku, 5,10 eur titulom dlžného poistného.
24. Súd však zamietol nároky žalobcu na zaplatenie úrokov, ktoré si uplatnil voči žalovanému vo výške 23,40 % ročne zo sumy 408,27 eur od 3.6.2015 do zaplatenia, nakoľko tento nárok nepovažoval za dôvodný.
25. Súd má za to, že úkon, ktorým veriteľ uplatní nárok na zosplatnenie úveru je potrebné posudzovať ako odstúpenie od zmluvy, kedy sa statnú splatnými všetky nároky ku dňu zosplatnenia, teda úroky, poplatky, istina a zmluva tým s účinkami ex nunc zanikne. Teda zostalo zachované právo veriteľa na úroky splatné do zosplatnenia úveru ako aj všetky nároky do zosplatnenia úveru. Súd v súvislosti s judikatúrou súdov v spotrebiteľských veciach konštatoval, že zánikom zmluvy a splatnosťou všetkých nárokov po odstúpení od zmluvy nie je dané právo veriteľa, aby naďalej požadoval aj úhradu zmluvných úrokov zo zostatku na účte, ale len úhradu úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 369 Och. zák. na § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
26. Súd zdôrazňuje, že ak došlo k odstúpeniu od zmluvy a zániku právneho vzťahu so zachovaním nárokov ku dňu odstúpenia (zmluva nezanikla od počiatku ako podľa predpisov Občianskeho práva ex tunc), žalobca nepreukázal žiadnu dohodu ani zákonný či zmluvný nárok, podľa ktorého by mu vzniklo právo voči žalovanému na úroky a poplatky na čas po odstúpení od zmluvy (uplatnení mimoriadnej splatnosti úveru). Nárok na zosplatnenie sa pritom nemohol odvíjať od iného nároku ako od ust. § 506 Obchodného zákonníka.
27. Po odstúpení od zmluvy - zosplatnení, nemôže požadovať žalobca ako veriteľ nároky na zmluvné plnenia, teda úroky, či tzv. sankčné úroky (úroky majúce charakter zmluvnej pokuty) po odstúpení od zmluvy a zániku zmluvy, pretože takýto nárok môže vzniknúť len z jestvujúceho, trvajúceho zmluvného vzťahu. Zmluvné úroky sú podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a možno ich žiadať len po dobu jej existencie. Úroky súd odplata za prenechanie peňažných prostriedkov, nie sankcia za ich nevrátenie! Práve nevrátenie peňažných prostriedkov ako omeškanie s vrátením peňažného plnenia je sankcionované úrokmi z omeškania.
28. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
29. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
30. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
31. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
32. Aj z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že sú obsiahnuté v záväzkovej časti Obchodného zákonníka a upravujú práva a povinnosti účastníkov zo zmluvného vzťahu. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, teda buď splatnosťou splátok alebo mimoriadnou splatnosťou úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú, teda pri mimoriadnej splatnosti úveru sú splatné aj zákonné úroky z tejto časti. Ust.
§ § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka nemožno vykladať tak, že dlžník je povinný platiť úroky až do skutočného vrátenia či vymoženia istiny, pretože právo dané ustanovenie zákona prikazuje dlžníkovi platiť úroky až od doby poskytnutia prostriedkov, pričom sa vzťahuje len za daný zmluvný vzťah. Veriteľ má právo domáhať sa nárokov zo splatných splátok, ich úhrady či vymoženia, avšak ak veriteľ sa rozhodne následkom neplnenia povinností dlžníka žiadať vrátiť všetky prostriedky, prejaví tak vôľu ukončiť záväzkový vzťah. Preto vzniká povinnosť dlžníka vrátiť všetky splatné nároky a ich omeškanie je sankcionované právo nárokom na úroky z omeškania. Nie je však dôvod, aby veriteľ mal výhodnejšie postavenie po uplatnení mimoriadnej splatnosti úveru ako počas trvania pôvodne dohodnutého zmluvného vzťahu, teda hoci dlžníkovi úkonom veriteľa zaniklo právo vrátiť požičané prostriedky v splátkach, teda stratil zmluvne dohodnuté práva, aby zostala dlžníkovi iná zmluvná povinnosť a to platiť úroky.
33. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 podľa ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Nakoľko úspech žalobcu bol v rozsahu uplatneného nároku bez príslušenstva, z ktorého sa vyčíslujú trovy konania v plnom rozsahu, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).