Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-28-2018.pdf
PDF · 140.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/28/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému G. E., narodenému dňa X. C. XXXX v U., trvale bytom N. O., H. č. XXX/XX, na slobode, trestne stíhanému pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, o odvolaní obžalovaného G. E. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22. februára 2018, č. k. 15T/56/2017
- 129, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. septembra 2018 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. E. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22. februára 2018, č. k. 15T/56/2017 - 129 bol obžalovaný G. E. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť tým, že si prisvojil cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom a činom spôsobil väčšiu škodu, keď skutok mal spáchať na tom skutkovom základe, že : „dňa 09.12.2016 v čase približne o 09.50 hod. na diaľnici D1 v predajných priestoroch čerpacej stanice OMV Q. neoprávnene zobral z regálu pri pokladni voľne položený priesvitný euroobal, ktorý si tam zabudol N. D. keď išiel na toaletu, obsahujúci 22 ks bankoviek nominálnej hodnoty 500,- Eur, 3 ks bankoviek nominálnej hodnoty 5.000,- Kč, 13 ks bankoviek nominálnej hodnoty 2.000,- Kč, 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 1.000,- Kč, 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 200,- Kč, 2 ks bankoviek nominálnej hodnoty 100,- Kč, faktúru č. 001/2016, jazdný rozkaz č. HP XXXXXX a puzdro s dokladmi od motorového vozidla zn.: Hyundai 60 50265, a to osvedčenie o evidencii, doklad o vykonaní STK a emisnej kontroly a karty povinného zmluvného poistenia, pričom euroobal s peňažnou hotovosťou 11.000,- Eur a 42.400 Kč (v prepočte kurzom NBS zo dňa 09.12.2016: 1 EUR = 27,027 CZK suma 1.568,80 Eur) ako aj s ostatnými dokladmi si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil N. D. škodu v celkovej výške 12.568,80 Eur.“ Za to mu okresný súd podľa § 236 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Samosudca okresného súdu odôvodnil písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 129 - 134 spisu (11 strán textu) nasledovne (citácia): „Na Okresný súd Trnava bola dňa 04.07.2017 podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn. 3 Pv 452/16/2207-22 zo dňa 30.06.2017 na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Samosudca o podanej obžalobe rozhodol tak, že dňa 18.08.2017 vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal vinným podľa obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 12 (mesiacov) s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 24 (mesiacov) a poškodeného N. D., nar. XX.XX.XXXX s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti predmetnému trestnému rozkazu obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odpor, a preto súd nariadil hlavné pojednávanie na termín 22.02.2018, na ktorom vykonal dokazovanie a o obžalobe rozhodol rozsudkom. Po prednesení obžaloby prokurátorkou prítomný poškodený uviedol, že náhradu škody nežiada, pretože sa mu všetko vrátilo. Obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa cíti byť nevinný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2018 vypovedal, že sa necíti byť vinný, pretože nemal v úmysle s peniazmi nakladať a ani si ich ponechať či použiť a mal v úmysle ich vrátiť, avšak nakoľko mal v ten deň povinnosti v Bratislave, rozhodol sa, že najprv si vybaví svoje povinnosti a potom peniaze odovzdá na polícii v Šuranoch. Kým tak však stihol urobiť, mal medzi 16.00 hod. až 16.30 hod. telefonát z polície z Trnavy, a preto peniaze odovzdal na polícii v Trnave. Obžalovaný ďalej uviedol, že v deň spáchania skutku sa zastavil na čerpacej stanici na Q., pričom keď platil za kávu a bagety si všimol zabudnutý obal, ktorý bol uložený v košíku pred pokladňou. Obžalovaný ešte pred platením za vybraný tovar požiadal svedka G. H., aby doniesol noviny. Po zaplatení za tovar zobral jednou rukou noviny aj s euroobalom a spolu s G. H. prešli na druhú stranu pultu, kde sa vydáva káva, ktorú si zobrali a z čerpacej stanice odišli. Obžalovaný potvrdil, že vie, aký je postup, pokiaľ niekto niečo nájde, že je takúto nájdenú vec povinný odovzdať jej majiteľovi a ak tento nie je známy, tak na polícii. Keď euroobal našiel nevedel, čo je jeho obsahom, bol to priesvitný euroobal s papiermi vo vnútri a nič nenasvedčovalo tomu, že by v ňom mali byť peniaze. Obžalovaný uviedol, že obsah euroobalu zisťoval po nastúpení do auta na diaľnici, pričom vo vnútri boli faktúry a obálka s označením H., ktorú však neotváral. Obžalovaný nájdenie euroobalu neoznámil personálu na čerpacej stanici a majiteľa euroobalu chcel zistiť podľa adresy v euroobale resp. euroobal odovzdať na polícii. Obžalovaný nenechal na seba kontakt obsluhe čerpacej stanice pre prípad, že by majiteľ euroobalu tento hľadal z dôvodu, že ho to v tom momente nenapadlo. Na otázku, prečo euroobal neodovzdal na niektorom útvare polície v Bratislave, kam v ten deň cestoval uviedol, že mu boli prednejšie jeho povinnosti ako odovzdanie nejakých vecí a nezaoberal sa tým, že by bolo až také akútne odovzdať niekomu zabudnuté veci. Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť Zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 10.05.2017 na čl. 17, a to v časti tretej otázky vyšetrovateľa a odpovede obžalovaného na ňu, kde obžalovaný na otázku vyšetrovateľa, čo sa nachádzalo v euroobale vypovedal, že v ňom boli rôzne bankovky, a to české koruny a aj eurá, no on ich v tej chvíli nepočítal a ešte tam boli aj nejaké doklady. Obžalovaný rozpor medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že si obsah euroobalu nepozrel a čítanou časťou jeho výpovede z prípravného konania, podľa ktorej vedel, čo sa v euroobale nachádza vysvetlil tak, že do euroobalu sa podrobnejšie pozrel až na ceste z Bratislavy, kedy otvoril obálku s označením H. a vtedy zistil, že je tam väčší obnos peňazí. Svedok - poškodený N. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2018 vypovedal, že v mesiaci december 2016 sa po ceste do Prahy zastavili na čerpacej stanici v Q. zakúpiť českú diaľničnú známku a na toaletu, kde si vlastnou neopatrnosťou zabudol pri pulte v miestnosti euroobal, odišiel na toaletu a keď sa z nej po asi troch minútach vrátil, už tam nebol. Opýtal sa obsluhy čerpacej stanice, či táto videla euroobal a po negatívnej odpovedi si vyžiadal videozáznam z čerpacej stanice a volal políciu. Keď prišli príslušníci polície, išiel s nimi vypovedať do Cífera a po výpovedi pokračoval na ceste do Prahy. Svedok
- poškodený potvrdil, že euroobal si zabudol na predpultíku, v ktorom boli tyčinky a ktorý sa nachádzal pred pultom s kasou. Svedok - poškodený uviedol, že po prehratí videozáznamu na ňom videl, ako sa jeden pán pozrel do euroobalu, potom sa poobzeral, či tam nie je kamera, následne poodišiel, priniesol noviny a tieto položil na euroobal, vzal kolegom zaplatenú kávu a potom jeho kolega, ktorý platil, zobral noviny aj s euroobalom preč. Svedok - poškodený uviedol, že než prišili do Prahy ho kontaktovali policajti z Trnavy, že euroobal sa našiel a že je na polícii v Cíferi. Svedok - poškodený sa po pár dňoch dostavil do Cífera, avšak euroobal tam už nebol a v Cíferi mu povedali, že tento je už na polícii v Trnave, kde mu bol okolo 20.12.2016 vrátený so všetkými vecami. Svedok - poškodený v prvotnej výpovedi na polícii uviedol inú sumu peňazí z dôvodu, že počet eurobankoviek vedel presne a počet českých korún vedel len zhruba. Svedok - poškodený uviedol, že české koruny neboli pokope s eurami. Všetky peniaze boli v euroobale a zvonku ich nebolo vidieť, pretože boli uložené medzi dvoma hárkami papiera, pričom české koruny boli v papierovej obálke a eurobankovky boli uložené voľne medzi dvoma papiermi formátu A4. Svedok G. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2018 vypovedal, že cestoval s obžalovaným z domu v S. a po ceste do Bratislavy sa zastavili na čerpacej stanici OMV v Q.. Keď s obžalovaným pristupovali k pokladni na čerpacej stanici, videli euroobal a biely preložený papier formátu A4. Euroobal bol voľne položený s obžalovaným ho videli obaja. Svedok potvrdil, že po zaplatení tovaru pri pokladni obžalovaný vzal euroobal. V tej chvíli nevedeli, čo sa nachádza v euroobale a to, že sa v ňom nachádzajú
peniaze zistili až v aute. Peniaze nepočítali, ale videli, že ide o väčší obnos peňazí, pretože tam bolo dosť 500,- eurových bankoviek. Keď s obžalovaným zistili, čo sa nachádza v euroobale svedok obžalovanému povedal, že to na pumpu nemôže odniesť a že to treba odovzdať na polícii, pričom potom pokračovali na ceste do Bratislavy a chceli to potom hneď odovzdať. Peniaze neodovzdali na polícii v Bratislave, pretože svedok musel byť doma do 16.00 hod. kvôli deťom a obžalovaný povedal, že to odovzdá na polícii v Šuranoch. Svedok ďalej uviedol, že zakúpiť si noviny sa rozhodol on, pričom tieto noviny - Nový Čas svedok položil na euroobal, pričom keď tak urobil, si to vôbec neuvedomil. Svedok potvrdil, že zakúpený tovar zobral z predajne čerpacej stanice on a euroobal a noviny obžalovaný. Svedok si nevedel spomenúť, či euroobal držal v ruke. Zo Zápisnice o vydaní veci zo dňa 09.12.2016 vyplynulo, že obžalovaný dňa 09.12.2016 na Obvodnom oddelení PZ v Cíferi vydal euroobal s obsahom finančnej hotovosti vo výške 11.000,- Eur, finančnej hotovosti vo výške 42.400,- korún českých, technický preukaz od osobného motorového vozidla Hyundai H1, jazdný rozkaz, biela karta a zelená karta poisťovne L., osvedčenie o EK a STK a faktúra č. 001/2016. (čl. 42) Z fotodokumentácie na čl. 43-45 vyplynulo, že v priesvitnom euroobale sa nachádzali faktúra, jazdný rozkaz, puzdro s dokladmi od vozidla, a to osvedčenie o evidencii, doklad o vykonaní STK a emisnej kontroly, biela a zelená karta povinného zmluvného poistenia, 3 ks bankoviek nominálnej hodnoty 5.000 Kč, 13 ks bankoviek nominálnej hodnoty 2.000,- Kč, 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 1.000,- Kč, 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 200,- Kč, 2 ks bankoviek nominálnej hodnoty 100,- Kč a 22 ks bankoviek nominálnej hodnoty 500,- Eur, pričom v euroobale bola obálka s nápisom H. R. a ďalšia roztrhnutá biela obálka, v ktorej je zreteľne vidieť zväzok eurobankoviek. Z uznesenia OR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-2123/2-VYS-TT-2016 zo dňa 16.12.2016 vyplynulo, že faktúra č. 001/2016, jazdný rozkaz č. T puzdro s dokladmi od vozidla zn. Hyundai 60 50265, a to osvedčenie o evidencii, doklad o vykonaní STK a emisnej kontroly, biela a zelená karta povinného zmluvného poistenia, 3 ks bankoviek nominálnej hodnoty 5.000 Kč, 13 ks bankoviek nominálnej hodnoty 2.000,- Kč, 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 1.000,- Kč, 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 200,- Kč, 2 ks bankoviek nominálnej hodnoty 100,- Kč a 22 ks bankoviek nominálnej hodnoty 500,- Eur, ktoré boli dňa 09.12.2016 vydané obžalovaným, sa vracajú poškodenému N. D., pričom obžalovaný toto uznesenie prevzal dňa 16.12.2016 a poškodený dňa 22.12.2016. (čl. 46-48) Z potvrdenia o vrátení veci zo dňa 22.12.2016 vyplynulo, že poškodenému N. D. boli dňa 22.12.2016 na OR PZ v Trnave, odbore kriminálnej polície vrátené faktúra č. 001/2016, jazdný rozkaz č. T puzdro s dokladmi od vozidla zn. Hyundai 60 50265, a to osvedčenie o evidencii, doklad o vykonaní STK a emisnej kontroly, biela a zelená karta povinného zmluvného poistenia, 3 ks bankoviek nominálnej hodnoty 5.000 Kč, 13 ks bankoviek nominálnej hodnoty 2.000,- Kč, 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 1.000,- Kč, 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 200,- Kč, 2 ks bankoviek nominálnej hodnoty 100,- Kč a 22 ks bankoviek nominálnej hodnoty 500,- Eur, ktoré boli dňa 09.12.2016 vydané obžalovaným. (čl. 49) Zo Zápisnice o vydaní veci zo dňa 12.12.2016 vyplynulo, že vyšetrovateľovi PZ bol dňa 12.12.2016 o 09.00 hod. vydaný kamerový záznam z kamerového systému čerpacej stanice OMV na diaľnici D1 v obci Q. zo dňa 09.12.2016. (čl. 50) Zo Zápisnice o ohliadke miesta činu a náčrtku z miesta činu vyplynulo, že predajný pult čerpacej stanice OMV na diaľnici D1 v Q. sa nachádza v pravom protiľahlom rohu miestnosti od vstupných dverí, pričom pokladňa je položená na drevenom pulte, pred ktorým sa nachádza regál s tyčinkami a napolitánkami. Na mieste neboli zaistené žiadne stopy, pričom previerkami na mieste bolo zistené, že na mieste činu sa nachádza kamerový systém. (čl. 64-65) Z fotografií z videozáznamu z čerpacej stanice OMV v Q. vyplynulo, že k predajnému pultu na čerpacej stanici pristupuje osoba, ktorá má v rukách euroobal, v ktorom je biely prehnutý papier, pričom pri platení za tovar si táto osoba euroobal položí na pult a po zaplatení od pultu odchádza preč a euroobal ostáva na mieste. Následne sú pri predajnom pulte dve osoby, pričom jedna z nich si prezerá obsah euroobalu a potom obe osoby odchádzajú od pultu, pričom druhá osoba spolu s novinami vzala aj euroobal, ktorý bol pod novinami. (čl. 51-54) Z fotodokumentácie z obhliadky miesta činu vyplynulo, že pred predajným pultom v predajni čerpacej stanice, na ktorom sa nachádza terminál a kasa je umiestnený ďalší pult so sladkosťami, ktorý má celkom štyri rady. (čl. 66-68) Z Úradného záznamu OR PZ v Nitre, Odboru kriminálnej polície zo dňa 09.12.2016 vyplynulo, že dňa 09.12.2016 bolo vykonané operatívne preverovanie k motorovému vozidlu zn. Chrysler Voyager s ev. číslom NZ925EI, ktorého vlastníčkou je K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. O. H. XXX/XX. Na uvedenej adrese sa nachádzal len pán K. E., manžel menovanej, ktorý uviedol, že posledných 5 rokov
predmetné vozidlo užíva ich syn G. E., ktorý ráno s vozidlom odišiel do Bratislavy a má sa vrátiť v poobedňajších hodinách. (čl. 70) Zo Záznamu z previerky OR PZ v Trnave, Odboru kriminálnej polície zo dňa 09.12.2016 vyplynulo, že poškodený N. D. dňa 09.12.2016 oznámil, že tohto dňa v čase asi o 09.45 hod. ponechal bez dozoru doklady a finančnú hotovosť na čerpacej stanici OMV na diaľnici v Q. po tom, čo platil pri pokladni a odišiel bez obálky, čo si všimol až po určitom čase. Následne boli vykonané previerky na čerpacej stanici, kde boli zabezpečené záznamy z kamier, podľa ktorých páchatelia odišli z miesta na vozidle zn. Chrysler Voyager alebo VW Sharan, pričom podľa kamier diaľničnej polície bolo ustálené, že išlo o vozidlo zn. Chrasler Voyager s ev. číslom NZ925EI, ktoré je evidované na osobu K. E.. Ďalšími previerkami sa podarilo zistiť, že predmetné vozidlo používa syn jeho majiteľky pán G. E., ktorý dňa 09.12.2016 v ranných hodinách odišiel s uvedeným vozidlom do Bratislavy a v čase previerky o 14.00 hod. ešte nebol doma. Ďalšou previerkou bolo zistené telefónne číslo na G. E., s ktorým sa príslušníci PZ skontaktovali asi o 16.20 hod., pričom G. E. uviedol, že uvedeného činu sa dopustil s osobou G. H., nar. XX.XX.XXXX a že je ochotný obálku s dokladmi a finančnou hotovosťou priniesť a dobrovoľne vydať. (čl. 71) Z evidenčnej karty vozidla vyplynulo, že vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Chrysler Voyager RG/YN37/05 s ev. číslom NZ925EI je pani K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. O., H. XXX/XX. (čl. 72) Z print screenu na čl. 74 vyplynulo, že ide o tzv. print screen webovej stránky U. R. E., ktorá dňa 09.12.2016 vyhlásila kurz, podľa ktorého 1 Eur zodpovedalo 27,027 CZK. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. Q. zo dňa 29.05.2017 vyplynulo, že obžalovaný nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom v tejto evidencii bol naposledy evidovaný v období od 01.10.2001 do 10.11.2002. Obžalovaný nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok a poberateľom dávky sociálnej pomoci bol v období od 01.02.2000 do 30.11.2002. (čl. 80) Z oznámenia obce N. O. zo dňa 24.05.2017 vyplynulo, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese N. O., H. XXX/XX a býva v rodinnom dome u svojich rodičov. Obžalovaný sa na verejnosti správa slušne a v obci požíva dobrú povesť, pričom zo strany občanov na neho neboli podané sťažnosti na jeho správanie. Obžalovaný sa do kultúrnej a spoločenskej činnosti v obci nezapája a obec nemá vedomosť o tom, že by požíval alkoholické nápoje alebo iné návykové látky. (čl. 81) Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. (čl. 113) Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu celkom 8x priestupkovo prejednávaný za priestupky na úseku cestnej premávky, pričom vo všetkých prípadoch mu boli ukladané pokuty a jednotlivých priestupkov sa dopustil dňa 04.07.2012, 05.07.2012, 14.12.2012, 06.12.2013, 07.04.2015, 17.05.2016, 20.05.2016 a 26.10.2016. (čl. 83-84) Z videozáznamu z čerpacej stanice OMV v Q. (pozn. súbor na CD z čl. 50 označený názvom L.) vyplynulo, že poškodený pristúpil k predajnému pultu na čerpacej stanici s euroobalom a peňaženkou v ruke, pričom obsah euroobalu nie je vidno, nakoľko v euroobale je biely papier, ktorý obsah euroobalu prekrýva. Poškodený po pristúpení k predajnému pultu euroobal kladie na „predpult“ so sladkosťami. Obsluha čerpacej stanice mu označuje diaľničnú známku, pričom poškodený po jej zaplatení od predajného pultu odchádza, avšak euroobal necháva na mieste, kde ho položil. Po odchode poškodeného od predajného pultu obsluha čerpacej stanice obslúži dvoch zákazníkov, pričom ani jeden z nich sa euroobalu nedotkne a tento ostáva na mieste, kde si ho zabudol poškodený. Následne k predajnému pultu pristupujú ďalšie dve osoby, pričom jedna z nich drží v ruke bagetu. Osoba držiaca bagetu túto položí na predajný pult pred obsluhu a vzápätí si pozrie obsah euroobalu, ktorý drží v rukách a tento položí na predajný pult. Po chvíli euroobal opäť jednou rukou nadvihne, pozerá do jeho vnútra a potom ho opäť položí na predajný pult. Následne sa táto osoba okolo seba obzerá a od predajného pultu odchádza a vracia sa s novinami formátu A4, ktoré podáva obsluhe čerpacej stanice. Po naskenovaní čiarového kódu obsluha čerpacej stanice vracia noviny osobe, ktorá jej ich podala, pričom táto osoba noviny kladie presne na euroobal, a to tak, aby rozmery novín presne zakryli euroobal. Potom táto osoba od predajného pultu opäť odchádza a vracia sa k nemu s nápojom, ktorý podáva obsluhe čerpacej stanice. Počas tohto druhá osoba stále stojí pred predajným pultom. Po zaplatení za tovar osoba, ktorá priniesla bagetu a novinami zakryla euroobal berie z predajného pultu bagetu, nápoj a papierové vrecko s neznámym obsahom a od predajného pultu odchádza a druhá osoba, ktorá za tovar zaplatila, berie z predajného pultu noviny a to tak, že ich preloží po ich dlhšej strane a týmto spôsobom súčasne zachytí aj euroobal, ktorý ostáva skrytý a prehnutý pod novinami, tieto si dá do jednej ruky a s peňaženkou v druhej ruke odchádza od predajného pultu za osobou, ktorá zobrala tovar. Odôvodnenie výroku o vine:
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 09.12.2016 sa obžalovaný so svedkom G. H. zastavili na čerpacej stanici OMV na diaľnici D1 pri obci Q. v smere na Bratislavu, pričom obžalovaný z predajného pultu vzal euroobal s obsahom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý si tam zabudol poškodený. Svoju prítomnosť na uvedenej čerpacej stanici dňa 09.12.2016 potvrdili obžalovaný, svedok G. H. ako aj poškodený. Pokiaľ ide o obsah euroobalu, tento obsahoval okrem listín aj hotovosť, a to 11.000,- Eur a 42.400,- českých korún, čo po prepočte kurzom U. vyhláseným dňa 09.12.2016 predstavuje sumu 1.568,80 Eur. Obžalovaný tiež potvrdil, že euroobal vzal, avšak tvrdil, že tento mienil vrátiť majiteľovi resp. odovzdať na polícii v Šuranoch. Obranu obžalovaného súd považuje za vyvrátenú, a to z nasledovných dôvodov: Predovšetkým ani obžalovaný a ani svedok G. H. nekontaktovali obsluhu čerpacej stanice resp. sa jej nespýtali, či euroobal nepatrí obsluhe čerpacej stanice resp. či si ho tam nezabudol nejaký zákazník. Obžalovaný euroobal vzal, pričom na seba obsluhe čerpacej stanice nenechal žiaden kontakt a ani na zabudnutý euroobal obsluhu čerpacej stanice neupozornil. Z kamerového záznamu je pritom zrejmé, že ani obžalovaný a ani svedok sa v predajni čerpacej stanice nepokúsili osloviť nikoho s otázkou, či si euroobal nezabudol. Z kamerového záznamu je ďalej zrejmé, že obsah euroobalu si 2x prezrel svedok G. H., ktorý ho položil na predajný pult. Je síce pravda, že svedok G. H. obsah euroobalu nevyberal, avšak mohol vidieť, že sa v ňom nachádza obálka s označením H. a súčasne obálka, z ktorej zreteľne vytŕča zväzok bankoviek, ako to vyplynulo z oboznámenej fotodokumentácie. Svedok G. H. navyše zobral noviny, ktorými úmyselne zakryl euroobal, čo je vidno na kamerovom zázname, keď tieto položil presne na euroobal tak, aby ho noviny prekrývali. Na tomto mieste súd poznamenáva, že osobu svedka G. H. je možné identifikovať aj z kamerového záznamu, keď je mu zreteľne vidieť do tváre, pričom z jeho osobnej účasti na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že je tou osobou, ktorá na euroobal položila noviny. Z kamerového záznamu je navyše zrejmé, ako obžalovaný starostlivo pridržiavajúc si jednou rukou (v ktorej mal peňaženku) jeden okraj novín druhou rukou tlačí druhý okraj novín tak, aby sa tieto prehli po ich dlhšej strane, pričom euroobal kopíroval pohyb a tvar novín a takto ho obžalovaný z predajného pultu zobral bez toho, aby si to ktokoľvek všimol, pretože navonok to vyzeralo tak, že si berie len noviny. Obžalovaný sa už v predajni čerpacej stanice choval tak, aby si nikto nevšimol, že berie euroobal, ktorý mu nepatrí. Obžalovaný navyše nehovoril pravdu o tom, kedy si pozrel obsah euroobalu, keď zo svedeckej výpovede G. H. vyplynulo, že obsah euroobalu si pozreli po nastúpení do auta po ich odchode z čerpacej stanice a potom pokračovali do Bratislavy. Obžalovaný má pravdu, pokiaľ uvádza, že nájdenú vec musí odovzdať buď majiteľovi, ak je tento známy alebo na polícii. Obžalovaný však hodnoverným spôsobom nevysvetlil, prečo tak neurobil, hoci už po nastúpení do auta si obsah euroobalu pozrel a vedel, že je v ňom veľká finančná hotovosť a tiež aj doklady od auta, z čoho muselo byť obžalovanému zrejmé, že si ich v predajni čerpacej stanice musel zabudnúť nejaký vodič, ktorý sa tam zastavil rovnako ako on. Obžalovaný navyše neurobil nič, čo by svedčalo o jeho deklarovanom úmysle nájdený euroobal vrátiť jeho majiteľovi. Neopýtal sa obsluhy čerpacej stanice, neopýtal sa nikoho zo zákazníkov na čerpacej stanici, nevolal políciu a euroobal neodovzdal ani na polícii v Bratislave, kam cestoval za svojimi povinnosťami s odôvodnením, že „mu boli prednejšie jeho povinnosti ako odovzdanie nejakých vecí a nezaoberal sa tým, že by bolo až také akútne odovzdať niekomu zabudnuté veci“. Hodnotiac jednotlivé dôkazy samostatne ako aj v ich súhrne súd preto dospel k záveru, že obžalovaný vôbec nemal úmysel nájdený euroobal vrátiť, ale práve naopak mal od samého počiatku úmysel si ho ponechať. Svojím konaním obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého sa tohto prečinu dopustí ten kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby a spôsobí tak väčšiu škodu. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Obžalovaný si tak prisvojil cudziu vec - euroobal a jeho obsah, ktorý sa do jeho moci dostal nálezom potom, ako si ho na predajnom pulte čerpacej stanice zabudol poškodený a spôsobil tak väčšiu škodu, keď hotovosť v obale predstavovala spolu sumu 12.568,80 Eur. Pokiaľ ide o úmysel obžalovaného, tento konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pretože v jeho konaní bola obsiahnutá tak vedomostná ako aj vôľová zložka.
S ohľadom na spôsob vykonania tohto činu, mieru zavinenia obžalovaného a okolnosti, za ktorých obžalovaný tento čin spáchal, súd považuje závažnosť tohto prečinu za vyššiu ako nepatrnú, a preto neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Odôvodnenie výroku o treste: Za spáchanie prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je možné páchateľa potrestať odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna poľahčujúca a ani priťažujúca okolnosť, a preto súd obžalovanému ukladal trest v nezmenenej sadzbe aplikujúc ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o výmeru trestu, ktorý súd obžalovanému uložil, vykonané dokazovanie súdu nedalo podklad pre iné rozhodnutie, než aké je obsahom trestného rozkazu, proti ktorému obžalovaný podal odpor. Súd preto obžalovanému uložil rovnaký trest, a to trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom pri úvahe o konkrétnej výmere trestu odňatia slobody prihliadal na skutočnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona. Trest v tejto výmere je trestom, ktorý podľa presvedčenia súdu v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň tento trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Vychádzajúc z toho, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný je súd toho názoru, že výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je v prípade obžalovaného nevyhnutný, a preto mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súd obžalovanému v súlade s naposledy citovaným ustanovením určil skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, pričom túto skúšobnú dobu určil s prihliadnutím na spôsob spáchania činu obžalovaným, výšku spôsobenej škody ako aj výmeru uloženého trestu odňatia slobody vychádzajúc z presvedčenia, že správanie obžalovaného je potrebné sledovať počas dlhšej ako minimálnej výmery skúšobnej doby. Pokiaľ ide o absentujúci výrok k náhrade škody súd poznamenáva, že o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť poškodenému škodu nerozhodoval vzhľadom na skutočnosť, že poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že o náhradu škody nežiada.“ Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 22. februára 2018 priamo do zápisnice (č. l. 128 spisu) a po porade so svojim obhajcom odvolanie obžalovaný G. E.. Pri tomto procesnom úkone prítomný prokurátor sa diktátom priamo do zápisnice výslovne vzdal práva podať proti rozsudku odvolanie v neprospech obžalovaného. Z písomných dôvodov odvolania vypracovaných obhajcom obžalovaného G. E. JUDr. Martinom Kanásom v rozsahu č. l. 137 - 139 spisu vyplýva nasledovné (citácia): „Rozsudkom Okresného súdu Trnava som bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods.1, ods. 2 Trestného zákona č.300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, na skutkovom základe že som dňa 9.12.2016 v čase približne o 9:50 hod. na diaľnici D1 v predajných priestoroch čerpacej stanice OMV Q. neoprávnene zobral z regálu pri pokladni voľne položený priesvitný euroobal, ktorý si tam zabudol N. D. keď išiel na toaletu, obsahujúci ..... si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil N. D. škodu v celkovej výške 12 568.80 €. Skutková veta obsahuje tvrdenie, že som na čerpacej stanici OMV Q. neoprávnene zobral euroobal, ktorý bol voľne položený pri pokladni, ktorý si tam zabudol poškodený. Tvrdenie v skutkovej vete, že som neoprávnene zobral stratený obal je nie je právne správne. Stratenú vec nie je možné neoprávnene zobrať, nakoľko stratená vec je na mieste neznámom doterajšiemu vlastníkovi - držiteľovi a nálezca má povinnosť nájdenú vec odovzdať majiteľovi alebo polícii.
Tak ako je formulovaná skutková veta v rozsudku nezodpovedá skutkovej podstate trestného činu, za ktorý som bol neprávoplatne uznaný za vinného - trestného činu zatajenia veci podľa § 236 ods.1, ods. 2 Trestného zákona. Tak ako je skutok popísaný v skutkovej vete nie je možné ho podradiť pod znaky trestného činu zatajenia veci. Znakom trestného činu zatajenia veci je prisvojenie si cudzej veci, ktorá sa dostala do moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby. Prisvojenie si cudzej veci znamená získanie trvalej dispozície s vecou, samotný pojem trvale neznamená na dobu neurčitú t.j. do času pokiaľ sa páchateľ nerozhodne s vecou naložiť inak napr. opustiť ju, vrátiť ju majiteľovi, darovať alebo kým mu nie je odňatá orgánmi činnými v trestnom konaní. Počas celej doby, kedy som mal vo svojej dispozícii stratenú vec - euroobal s finančnou hotovosťou a dokladmi som mal úmysel vec vrátiť jej vlastníkovi. Od doby, kedy som vec našiel na čerpacej stanici OMV Q. v čase asi o 9:50 hod. dňa 9.12.2016 do času kedy ma kontaktovala polícia asi o 16:20 hod. toho istého dňa som s nájdenou vecou nenakladal ako s vlastnou, z nájdeného euroobalu som nevybral žiadne doklady a najmä finančná hotovosť bola stále v nájdenom euroobale v plnej výške. V prípade, že by som nemal úmysel vrátiť stratený euroobal s obsahom jej majiteľovi, bol by som vybral z nájdeného euroobalu po ceste do Bratislavy alebo späť finančnú hotovosť a pripojil ju k mojim veciam. Ďalším faktom podporujúcim moje tvrdenie o úmysle vec vrátiť je najmä skutočnosť že v čase keď ma kontaktovala polícia som uviedol, že som ochotný obal s dokladmi a finančnú hotovosť priniesť a dobrovoľne vec vydať polícii. Pri kontakte s políciou som žiadnym spôsobom nepopieral skutočnosť o nájdení vecí na benzínke a jej ochote ich vydať skutočnému majiteľovi. V odôvodnení výroku o vine sa takáto skutočnosť vôbec nenachádza a samosudca nezohľadnil pri svojom rozhodovaní o vine a výške trestu to, že som dobrovoľne vydal stratené veci - všetky veci ktoré sa nachádzali v zabudnutom euroobale vrátane plnej finančnej hotovosti, z ktorej som nezobral a nezatajil nič. Základnými pojmovými znakmi trestného činu prisvojenia si veci sú odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby a úmysel páchateľa trestného činu nakladať s touto vecou ako s vlastnou. V konaní nebolo dostatočným spôsobom preukázaný úmysel nakladať s nájdenou vecou ako s vlastnou. Samosudca najmä popisoval spôsob nájdenia a zobratia veci čím nie je možné dostatočne preukázať úmysel zatajenia veci. Počas časového úseku od nájdenia opustenej veci na regáli čerpacej stanice OMW v Q. na diaľnici D1 v čase okolo 9:50 hod. dňa 9.12.2016 do času dobrovoľného vydania veci 16:20 hod. toho istého dňa som nenakladal s vecou ako s vlastnou. Ak by existoval úmysel nakladania s vecou ako vlastnou, v Bratislave by som použil finančnú hotovosť alebo jej časť na nákup vecí pre osobnú potrebu. V konaní je preukázané, že som vydal vec tak ako som ju našiel - odovzdal som celú finančnú hotovosť aj s dokladmi. Euroobal, ktorý som našiel na čerpacej stanici som považoval za stratenú vec a v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka § 135 a to: „ ak niekto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať vec príslušnému štátnemu orgánu....“. Okrem iného má nálezca právo na nálezné vo výške desať percent. Žiadne zákonné ustanovenie neobsahuje dobu v ktorej je potrebné stratenú vec odovzdať jej majiteľovi. To že som uviedol, že som si v prvom rade plnil povinnosti pre ktoré som cestoval do Bratislavy a odovzdanie stratenej veci jej majiteľovi nebolo pre mňa na prvom mieste je logické, nakoľko som potreboval v prvom rade vybaviť svoje záležitosti a až potom som mienil odovzdať veci na polícii. V Bratislave som mal naplánované stretnutie a tak som nemohol hneď na prvom mieste ísť na políciu, nakoľko som si bol vedomý, že bude potrebné spisovať dokumenty, čo potrvá určitý čas. Na pojednávaní som tiež uviedol, že som to plánoval urobiť v mieste svojho bydliska, čo som nestihol pretože som bol kontaktovaný políciou, ktorej som následne stratené veci dobrovoľne všetky vydal. Neexistuje žiadna zákonná povinnosť, v prípade že nájdem cudziu vec - v mojom prípade euroobal aj s obsahom, odovzdať ju na čerpacej stanici, ktorej prevádzkovateľ resp. majiteľ nemá žiadny právny vzťah k tejto veci. Mojou zákonnou povinnosťou bolo vec odovzdať vlastníkovi alebo príslušnému orgánu, čo som aj mal úmysle. Uložený trest považujem za neprimerane prísny vzhľadom na moju beztrestnú minulosť a najmä skutočnosti, že som stratenú vec dobrovoľne vydal a svojím konaním som nespôsobil žiadnu škodu. Vzhľadom na to, že som nemal úmysel si ponechať stratenú vec a nevznikol žiaden následok - nevznikla žiadna škoda považujem svoje konanie a jeho následok za nepatrný a preto žiadam, aby odvolací súd aplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona.“ Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného G. E. nevyjadril. Spisový materiál bol odvolaciemu súdu predložený spoločne s predkladacou správou dňa 10. apríla 2018. Obžalovaný G. E. i jeho obhajca v procesnom konaní pred druhostupňovým súdom zotrvali na návrhovom prednese v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie obžalovaného G. E. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania okresného súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného G. E. na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. veľmi podrobne a veľmi jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného G. E.. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný G. E. spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si skutkové závery prvostupňového súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného G. E., odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne, a to i v dôvodoch napadnutého rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd. Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní samosudca okresného súdu dôvodne a v konečnom dôsledku aj správne dospel k prezentovaný skutkovým záverom. Obžalovaný G. E. sa v inkriminovanom čase, a to okamžite po zmocnení sa (priesvitného !) euroobalu s jeho obsahom (a predovšetkým ním videnou finančnou hotovosťou), nesprával ani zákonným a už vonkoncom nie slušným spôsobom. Vôbec nekontaktoval obsluhu čerpacej stanice, nespýtal sa žiadneho človeka, či euroobal nepatrí obsluhe čerpacej stanice, alebo či si ho tam nezabudol iný zákazník. Každému normálne uvažujúcemu súdnemu človeku musí byť pritom okamžite absolútne jasné, že doklady s množstvom financií sa na čerpacej stanici (a to práve aj na mieste, kde ich vzal do svojej držby) neukladajú, ale zabúdajú. Za tejto situácie obžalovaný vzal nájdené veci do svojej držby a až do ich vydania ich evidentne zatajoval (až dovtedy, kým ho osobne nenavštívili príslušníci polície, teda nevyvinul žiadnu, a to ani najmenšiu aktivitu, snahu, či iniciatívu na vrátenie vecí majiteľovi). Pritom v nájdenom euroobale sa nachádzali okrem peňazí aj doklady, ozrejmujúce identifikáciu subjektu, ktorý utrpel stratu (viď napr. fotodokumentácia na č. l. 44 spisu). Obžalovaný doslova utiekol z priestorov čerpacej stanice a nesprával sa tak ako má konať „nálezca“, ktorý reálne chce vec vrátiť do dispozície pravého, resp. oprávneného majiteľa. Pritom samotný poškodený N. D. v pozícii svedka počas celého doterajšieho trestného konania opakovane vypovedal, že euroobal s finančnými prostriedkami a dokladmi zabudol na pulte (regáli) priamo pri pokladni čerpacej stanice, po kúpe diaľničnej známky a pred odchodom na toaletu. Vrátil sa po uplynutí troch minút a svoje veci nenašiel (!). Ako odvolací súd vyššie skonštatoval, obžalovaný G. E. (v sprievode) doslova utiekol z priestorov čerpacej stanice, jej obsluhe nenechal na seba žiaden kontakt a na zabudnutý euroobal obsluhu čerpacej stanice neupozornil. Z kamerového záznamu je pritom dostatočne zrejmé, že ani on ani svedok G. H. sa v predajni čerpacej stanice nepokúsili osloviť žiadnu osobu s otázkou, či si euroobal nezabudol. Z kamerového záznamu je zrejmá aj tá skutočnosť, že obsah euroobalu si opakovane prezrel svedok G. H., ktorý ho následne položil na predajný pult. Svedok G. H. obsah euroobalu nevyberal, musel však vidieť, že sa v ňom nachádza obálka s označením H. S. a súčasne obálka, z ktorej zreteľne vytŕčal zväzok bankoviek, ako to vyplynulo z oboznámenej fotodokumentácie. Svedok G. H. navyše zobral noviny, ktorými úmyselne zakryl euroobal (to je vidno na kamerovom zázname) a tieto položil presne na euroobal tak, aby ho noviny prekrývali (tieto fakty v zhode s okresným súdom konštatuje i
odvolací súd, ctiac pritom tzv. obžalovaciu zásadu trestného konania). Z kamerového záznamu je zrejmé aj to, že obžalovaný G. E., pridržiavajúc si jednou rukou (v nej mal peňaženku) jeden okraj novín, druhou rukou tlačil druhý okraj novín tak, aby sa tieto prehli po ich dlhšej strane, pričom euroobal kopíroval pohyb a tvar novín a takto ho z predajného pultu zobral bez toho, aby si to ktokoľvek všimol, pretože navonok to vyzeralo tak, že si berie len noviny. Obžalovaný G. E. sa teda už v priestoroch predajne čerpacej stanice choval tak, aby si nikto nevšimol, že berie euroobal, ktorý mu nepatrí. Navyše nehovoril pravdu o tom, kedy si pozrel obsah euroobalu, pretože zo svedeckej výpovede G. H. vyplýva, že obsah euroobalu si obaja pozreli po nastúpení do auta po ich odchode z čerpacej stanice. Obžalovaný sa síce nemýlil pokiaľ v rámci svojej obhajoby uviedol, že nájdenú vec musí odovzdať buď majiteľovi, ak je tento známy, alebo na polícii. Nijakým logickým spôsobom ale nevysvetlil, prečo tak neurobil (okamžite mal totiž podniknúť účinné kroky a neutiecť z miesta nálezu). Naviac, minimálne po nastúpení do auta, si obsah euroobalu pozrel a vedel, že je v ňom veľká finančná hotovosť a tiež aj doklady od auta, z čoho aj jemu osobne muselo byť zrejmé, že si ich v predajni čerpacej stanice musel zabudnúť nejaký iný vodič, ktorý sa tam zastavil rovnako ako on a ktorý ich potrebuje a bezprostredne ich bude hľadať. Obžalovaný fakticky neurobil vôbec nič, čo by svedčalo o jeho deklarovanom údajnom úmysle nájdený euroobal vrátiť jeho majiteľovi. Utiekol z miesta nálezu, neopýtal sa obsluhy čerpacej stanice, neopýtal sa nikoho zo zákazníkov na čerpacej stanici, nevolal políciu a napokon euroobal neodovzdal ani na polícii v Bratislave, kam cestoval za svojimi povinnosťami s (aj pre odvolací súd naivným) odôvodnením, že mu boli prednejšie jeho povinnosti ako odovzdanie nejakých vecí a nezaoberal sa tým, že by bolo až také akútne odovzdať niekomu zabudnuté veci. Vyhodnotiac jednotlivé dôkazy samostatne ako aj v ich súhrne aj odvolací súd preto dospel k nepochybnému záveru, že obžalovaný G. E. vôbec nemal úmysel nájdený euroobal vrátiť, ale práve naopak, mal od samého začiatku úmysel ponechať si ho aj s jeho obsahom. Vzhľadom k výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd v súlade so zákonom a správne, keď uznal obžalovaného G. E. vinným zo spáchania prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., nakoľko boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu (prisvojil si cudziu vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom a spôsobil tak väčšiu škodu, konkrétne 12.568,80 Eur - pritom podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur a väčšou škodou sa suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy). Obžalovaný G. E. protiprávne konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák. Okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť ako i všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu podľa § 39 Tr. zák., zákonným postupom, zrejmým aj z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., v konečnom dôsledku v súlade s ustanovením § 236 ods. 2 Tr. zák. dôvodne uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe vo výmere dvanásť mesiacov (pri možnosti ukladania sankcie v podobe trestu odňatia slobody v rozpätí od šesť mesiacov až do päť rokov. Za splnenia zákonom vyžadovaných okolností a pri správnej aplikácii ustanovení § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému správne výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na primerane dlhú skúšobnú dobu dvoch rokov. Uložený trest vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák. O adhéznom konaní súd nerozhodoval, nakoľko poškodený po vrátení vecí v trestnom konaní žiadnu škodu neuplatnil. Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského súdu v Trnave odvolanie obžalovaného G. E. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.