Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/131/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: G.. B. R., D.., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/XX K., XXX XX R. - mestská časť E. G., právne zastúpeného: VIVID LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému: HEDAK, s.r.o., Mýtna 5, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 769 971, o nahradenie prejavu vôle a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -583 zo dňa 21.06.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -583 zo dňa 21.06.2021 v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -583 zo dňa 21.06.2021 v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ulica 1. mája 32, 010 01 Žilina, IČO: 45 739 757 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a výrokom III. priznal Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ulica 1. mája 32, 010 01 Žilina, IČO: 45 739 757 voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (znalečné) v rozsahu 100%, a to s poukazom na ustanovenia , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou zo dňa 27. júna 2011 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom ako predávajúcim zmluvu o kúpe akcií v znení špecifikovanom v žalobnom návrhu. Podaním zo dňa 31. januára 2020 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu mimosúdnej dohody uzatvorenej medzi stranami sporu. K späťvzatiu žalobca priložil súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa (i keď v odôvodnení nesprávne uvádza iba ) vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu a vyjadrený súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby (výrok I.).

3. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania sa spravuje zásadou zodpovednosti za zavinenie, pričom uvedenú zásadu je potrebné vykladať tak, že žalobca v zásade vždy zavinil zastavenie konania, ak vzal žalobu späť. Jedinú výnimku z tejto zásady podľa súdu prvej inštancie predstavuje prípad, kedy žalovaný po podaní žaloby

splnil povinnosť, ktorej sa žalobca v spore domáhal. Z obsahu súdneho spisu súdu nevyplynulo, že by dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie žalovaného po podaní žaloby, preto aj v prípade späťvzatia žaloby z dôvodu mimosúdnej dohody medzi stranami platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Z tohto dôvodu z procesného hľadiska vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovaný prejavom vôle obsiahnutým v súhlase so späťvzatím žaloby oznámil súdu, že žiadna zo strán nežiada priznať náhradu trov konania, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

4. Vo vzťahu k výroku III. súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že v spore vznikli trovy konania aj v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku znalcom - súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ulica 1. mája 32, 010 01 Žilina, IČO: 45 739 757 - ustanoveným uznesením súdu zo 6. marca 2013, č.k. -327, pričom znalcovi doposiaľ nebolo vyplatené znalečné. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že je potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania znalca a to za aplikácie ustanovenia . Keďže žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, súd prvej inštancie ho zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania (znalečné) súdom ustanovenému znalcovi v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. o náhrade trov konania, ako i v časti výroku III. o nároku znalca na náhradu trov konania podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. o náhrade trov konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a v časti výroku III. uznesenie zrušil a podľa potreby vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca v odvolaní vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v zmysle uviedol, že odôvodnenie uznesenia je arbitrárne a nepreskúmateľné a to v takom rozsahu, že dochádza k znemožneniu aktívnej obrany žalobcu. Poukazujúc na závery Ústavného súdu SR vyslovené v náleze zo dňa 01.07.2008 sp.zn. , ako i zo dňa 03.07.2003 uviedol, že úvaha súdu nie je voľnou, neobmedzenou úvahou, ale záver musí logicky vyplývať z vykonaných dôkazov a musí byť opretý o právne argumenty. Úvaha musí zodpovedať platnému právu a pri jeho výklade a aplikácii musí súd postupovať spôsobom, ktorý je konformný s ústavnou garanciou práv a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ľudských práv. Porušením práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Poukazujúc na ustanovenia v spojení s žalobca namietal, že súd prvej inštancie založil výroky napadnutého uznesenia na odôvodnení, že zo spisu nevyplýva, že by dôvodom späťvzatia žaloby malo byť správanie žalovaného po podaní žaloby, preto žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania i súdom ustanovenému znalcovi. Z odôvodnenia ale nie je zrejmé, čo súd prvej inštancie vyabstrahoval z jednotlivých zákonných ustanovení a akým spôsobom ich aplikoval na predmetnú vec. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právnu normu - , keď bez ďalšieho konštatoval, že žalobca zavinil zastavenie konania z procesného hľadiska. Na skutkové zistenie o tom, že medzi stranami došlo k mimosúdnemu urovnaniu prostredníctvom uzavretia dohody o urovnaní a vysporiadaní vzájomných práv a povinností, súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektoval. Pritom zo samotnej povahy uzavretia dohody o urovnaní vyplýva, že sa strany nejakým spôsobom urovnali, z čoho je zrejmé, že mohlo dôjsť aj k plneniu zo strany žalovaného po podaní žaloby. Súd prvej inštancie pritom sám poukazuje na skutočnosť, že takáto situácia tvorí výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Právne závery súdu tak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. v skutkových zisteniach, keďže tieto nedávajú podklad pre aplikáciu . Žalobca ďalej uviedol, že z odôvodnenia sa vôbec nedozvedá, prečo súd bez ďalšieho priznal Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline nárok na náhradu trov konania, keď nárok na náhradu trov konania podľa ust. možno priznať len strane. Ani jeden z bodov odôvodnenia uznesenia nedáva žalobcovi odpoveď, prečo súd prvej inštancie v tomto kontexte považoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za stranu sporu. V nadväznosti na vyššie uvedené pochybnosti, žalobca mal za to, že nie je zrejmé, či sa súd prvej inštancie vôbec zaoberal vyhodnotením zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, preto považoval za nesprávne i priznanie nároku v rozsahu 100%. V tejto súvislosti sa žalobcovi postup súdu javil ako výsledok sudcovskej svojvôle, keď odôvodnenie považoval za nedostatočné, v dôsledku čoho bolo žalobcovi znemožnené uskutočňovať jeho procesné práva (argumentácia pri podávaní opravného prostriedku), preto napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a zmätočné.

6. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, na ktorý neaplikoval príslušnú právnu normu, resp. právnu normu nesprávne aplikoval. Žalobca namietal, že na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu, ako aj vykonaných dôkazov totiž možno uzavrieť, že 1./ medzi stranami došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o urovnaní a vysporiadaní vzájomných práv a povinností, na základe ktorej žalobca zobral žalobu späť a na základe ktorej žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, 2./ súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmto nesporným tvrdením, čím zaťažil svoje konanie vadou nepreskúmateľnosti, 3./ súd prvej inštancie postupoval v príkrom rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko náhradu trov konania možno priznať výlučne strane sporu, 4./ súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný už uhradil preddavok na vypracovanie znaleckého posudku v sume 5.000 EUR na základe uznesenia o ustanovení znalca, napriek čomu priznal znalcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, 5./ podľa právnej úpravy platnej v čase vyhotovenia znaleckého posudku, teda podľa ustanovenia mal trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom platiť štát, čo súd prvej inštancie nezohľadnil. S poukazom na uvedené žalobca uviedol, že Okresný súd Bratislava I nepostupoval v predmetnej veci v súlade s princípom právnej istoty a tým výrazným spôsobom zasiahol do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou súdu prvej inštancie o možnosti predloženia vyjadrenia boli žalobcovi doručené dňa 03.08.2021.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v časti odvolaním žalobcu dotknutého výroku II. o nároku na náhradu trov konania je potrebné zmeniť a napadnuté uznesenie v časti odvolaním žalobcu dotknutého výroku III. je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

11. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

12. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade je opodstatnené nepriznanie práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko žalobca vzal žalobu späť na základe a v dôsledku uzavretej mimosúdnej dohody o urovnaní, ktorou si strany sporu vzájomne vysporiadali svoje práva a povinnosti v súvislosti s predmetom sporu a ktorej súčasťou bola aj dohoda strán o náhrade trov konania, čo vyplýva zo zhodných tvrdení strán (žalobca v späťvzatí žaloby zo dňa 31.01.2020 a žalovaný v písomnom súhlase so späťvzatím žaloby

zo dňa 31.01.2020), pričom strany sporu si náhradu trov konania v nadväznosti na späťvzatie žaloby neuplatnili. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené, dospel k záveru, že procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v zmysle nesú v rovnakej miere obe strany sporu.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení kedy súd prvej inštancie nesprávne interpretoval obsah právnej normy v dôsledku čoho ju nesprávne aplikoval, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. v súlade s ustanovením zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozhodnutia, t.j. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

17. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že z obsahu predmetného spisu zistil, že uznesením č.k. -327 zo dňa 06.03.2013 súd prvej inštancie ustanovil do konania znalca - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorým zároveň uložil žalovanému, aby do 15 dní od doručenia uznesenia zložil na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici (č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX) preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 5.000 EUR. Zo záznamu o zložení č.l. 419 spisu je zrejmé, že žalovaný uhradil na účet súdu preddavok vo výške 5.000 EUR. Uznesením č.k. -480 zo dňa 10.03.2014 súd prvej inštancie priznal znalcovi preddavok na znalečné vo výške 5.000 EUR, pričom upravil učtáreň súdu, aby vyplatila znalcovi preddavok do troch dní od právoplatnosti uznesenia na jeho účet zo zloženého preddavku žalovaným. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.03.2014 si znalec uplatnil na súde prvej inštancie znalečné vo výške 19.399,22 EUR, t.j. celkové znalečné vo výške 24.399,22 EUR po odpočítaní zaplateného preddavku vo výške 5.000 EUR. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal znalcovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100% s odkazom na ustanovenie , keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania. S poukazom na prijatý záver odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia je zjavné, že výrok III. napadnutého uznesenia je v zjavnom rozpore s právnym posúdením veci, kedy nielen žalobca, ale i žalovaný v rovnakej miere s poukazom na uzavretú mimosúdnu dohodu o urovnaní procesne prispeli k zastaveniu konania, preto už len z tohto hľadiska nemôže byť výrok III. napadnutého uznesenia vecne správny. Zároveň je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že v odôvodnení uznesenia úplne absentuje jasné a logické zdôvodnenie myšlienkového postupu súdu prvej inštancie pri aplikácii na osobu znalca, keď v zmysle definície sú stranami v konaní žalobca a žalovaný. Z odôvodnenia nie je možné zistiť, aplikáciou ktorého ustanovenia alebo článku súd prvej inštancie dospel k záveru o nutnosti a dôvodnosti aplikácie práve ustanovenia , v zmysle ktorého je zjavné, že upravuje procesnú situáciu iba vo vzťahu k stranám sporu. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania znalcovi v rozsahu 100% nekorešponduje so závermi vyplývajúcimi z odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorých súd prvej inštancie iba konštatoval, že i na náhradu týchto trov konania je potrebné aplikovať ustanovenie (o stranách sporu), čo v dôsledku nenáležitého odôvodnenia rozhodnutia súdu zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

19. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

20. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (, ), ako aj uznesenia s poukazom na , je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku/uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.

21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o nároku znalca na náhradu trov konania v zmysle v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania znalca v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. Vo svojom novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiada s otázkou aplikácie ust. práve vo vzťahu k osobe znalca a v prípade, ak dospeje k záveru, že aplikácia daného ustanovenia je dôvodná, vysporiada sa so skutočnosťou vo vzťahu ku komu má znalec nárok na náhradu trov konania a v akom rozsahu s ohľadom na procesné zavinenie zastavenia konania strán sporu. V novom rozhodnutí sa zároveň súd vysporiada aj s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v odvolaní týkajúcou sa námietky zohľadnenia zaplateného preddavku na trovy znalca, ako i s námietkou, či trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom má v zmysle znášať štát, pričom svoje nové rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania znalca súd prvej inštancie náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodní v súlade s ustanovením v nadväznosti na ustanovenie .

22. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalobca, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobca v konaní výslovne náhradu trov konania neuplatňoval v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody so žalovaným, kde si strany sporu dohodli, že po späťvzatí žaloby si neuplatnia žiadnu náhradu trov súdneho konania, odvolací súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).